Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/407/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209217785
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209217785.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: K. republika - X. úrad C., K.
6, C., zastúpený: PH Law s.r.o., Hlavné námestie 5, Bratislava, a A.. N. P., advokát, D. nám. 5, C.,
proti žalovanému: F. COH. F., Xth U., F. D., B. S., F. N3 XRL, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a
Severného Írska, reg. č.: XXXXXXX, zastúpený: JUDr. Mária Uheľ Greňová, advokátka, Družstevná 2,
831 04 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II v Bratislave, zo dňa 04. 02. 2015, č.k. 8C/197/2009-709, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 04. 02. 2015, č.k.

8C/197/2009-709 p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe a určil, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľností:
- parcela registra "C", č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 5 500m2,
- parcela registra "C", č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 6 369 m2,
- parcela registra "C", č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1461 m2 a

- parcela registra "C", č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 963 m2,
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, okres C. II, obec C. - mestská časť Q., katastrálne územie H.,
X. úrad C..
Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 757,75 Eur.

2. Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.10.2009, v ktorej bol pôvodne označený ako Slovenská republika

zastúpená Obvodným úradom Bratislava, domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
špecifikovaným vo výroku napadnutého rozsudku. Nárok odôvodnil vlastníckym právom k sporným
nehnuteľnostiam, ktoré boli od posledného zápisu v pozemkovoknižnej vložke (ďalej len „PK vložka“)
čísloXXXXnepretržitevovlastníctveštátu.Kzmenámdochádzalolenvosobesprávcu,ajkeďevidovaný
stav nebol vždy v súlade s v tom čase účinným právom. Z posledného zápisu v PK vložke č. XXXX z
roku 1963 vyplýva, že ako posledný pozemkovoknižný vlastník pozemkov bol uvedený Československý
štát, správa Závodov medzinárodného dňa žien. Z následnej dokumentácie vyplýva, že pozemky boli

vedené v správe Mestskej správy komunikácií, vlastník Čsl. štát (parcela č. XXXX/X) a Mestskej správy
školských a kultúrnych zariadení, vlastník Čsl. štát (parcela č. XXXX/X a XXXX/X). Na pozemkoch sa
nachádza školská budova a školský areál O. A. D. (ďalej len „GJH“). Závody MDŽ mali pozemky len v
správe a ich vlastníkom bol štát. Pre účely prevodu pozemkov do správy Obvodnej správy školských akultúrnych zariadení bol vyhotovený geometrický plán č. XXXX-XX-XXX-XXXX z 6.9.1965 na zameranie
parciel č. XXXX, XXXX, na základe ktorého mala vzniknúť parcela č. XXXX/X, ktorá mala zostať pre
Čsl. štát - Závody MDŽ; a parcela č. XXXX/X, ktorá mala prejsť do správy školských a kultúrnych

zariadení. Výpis z evidenčného listu nehnuteľnosti č. XX okresu C. II zo dňa 6. marca 1986 potvrdzuje
Čsl. štát - Mestskú správu ako užívateľa parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X. Obdobná situácia je aj vo
vzťahu k parcele č. XXXX/X, výpis z evidenčného listu č. XX potvrdzoval Čsl. štát - Mestská správa
komunikácii ako užívateľa parcely č. XXXX/X. Na základe zákona č. 542/1990 Zb. prebrali orgány
školskej správy správu školských zariadení od národných výborov. Orgány školskej správy boli zrušené

zákonom č. 222/1996 Z.z., ktorým sa zaviedli okresné a krajské úrady. Novovzniknuté okresné úrady
prevzali majetkovoprávne vzťahy z pôvodných školských správ. Podľa údajov Odboru školstva a kultúry,
Okresného úradu Bratislava II, sa GJH k 31.12.1998 týkali nasledovné pozemky: parcela č. XXXX/
X, XXXX/X a XXXX/X. Správa zároveň uvádzala, že list vlastníctva nebol založený. Krajský úrad v
Bratislave podal dňa 12.11.2004 návrh na zápis pozemkov do vlastníctva správy majetku štátu v k.ú.
H., a to na základe geometrického plánu č. 61/2004 zo dňa 20.9.2004, overeného dňa 6.10.2004 pod č.

XXX/XXXX. Dňa 2.2.2005 doplnil Krajský úrad svoj návrh novým geometrickým plánom č. 12/2005, ktorý
rozdelil parcely č. XXXX/X a XXXX/X na parcely v súlade s výmerou pozemkov tak, ako bola následne
zapísaná správa v prospech Krajského úradu a neskôr GJH. Dňa 7.2.2005 pod č. zmeny 291/05 bol
vykonaný zápis na LV č. XXXX v prospech Krajského úradu. Správa pozemkov GJH bola zapísaná
do katastra nehnuteľností záznamom dňa 27.5.2005 pod č. zmeny 1640/05. V evidencii PK vložky č.

XXXX z roku 1963 bol ako posledný vlastník uvedený československý štát, operatívny správca Závody
MDŽ, národný podnik, zápis operatívnej správy od 7.10.1953. Závody MDŽ nemali vo svojej správe
pozemky, ktoré boli vlastnené československým štátom a reálne spravované orgánmi školskej správy.
Štátny podnik Závody MDŽ bol založený rozhodnutím ministra priemyslu SR č. 16/1989 z 26.6.1989.
Toto rozhodnutie uviedlo, že štátny podnik prevzal majetok Závodov MDŽ (ktorý nezahŕňal pozemky).

Štátny podnik bol uznesením vlády SR č. XXX z 21.12.1990 zrušený bez likvidácie na základe zákona
č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a jeho majetok bol vložený do novozaloženej spoločnosti Závody
MDŽ, a.s., ktorá sa neskôr premenovala na BCT - Bratislavská cvernová továreň, a.s., (ďalej len „BCT“).
Dňa 28.3.1992 prišlo k schváleniu privatizácie 100% majetkovej účasti štátu v BCT. K návrhu na zápis
vlastníckeho práva BCT k pozemkom prišlo v čase, keď bola spoločnosť BCT v konkurze. Správca

konkurznej podstaty svoje tvrdenia opieral o evidenciu PK vložky č. 2491 z roku 1963, v ktorej bol
ako pôvodný vlastník uvedený Československý štát Závody MDŽ, národný podnik Bratislava. BCT sa
domáhala zápisu vlastníckeho práva k pozemkom na základe toho, že je právnym nástupcom Závodov
MDŽ. Správa katastra oznámila BCT nemožnosť zápisu z dôvodu vzniku duplicitného vlastníctva, keďže
v tom čase bolo zapísané vlastníctvo v prospech Slovenskej republiky. Napriek tomu došlo na základe

protestu prokurátora k zrušeniu správy majetku štátu K. škola, H. 3, C. k pozemkom a k zrušeniu
správy majetku štátu Krajský úrad v Bratislave k pozemkom a k zmene zápisu vlastníka predmetných
nehnuteľností na spoločnosť BCT, a.s. (pôvodný správca nehnuteľností zapísaných vo vl. č. XXXX -
Závody MDŽ, n.p., ktorého vlastníctvo prechádzalo postupne do majetku - Závody MDŽ, š.p. - Závody
MDŽ, a.s. - BCT, a.s) v máji 2006. Výsledkom konkurzného konania bola aj zmluva o predaji podniku,

ktorou došlo k prevodu sporných nehnuteľností na obchodnú spoločnosť PERGAMUM, a.s. a ďalej na
F. (žalovaného), F. F. a spätne na žalovaného. Pozemky, ktoré prešli z BCT postupne na žalovaného,
mali rozdielne parcelné čísla v porovnaní s pozemkami, ktorých správa bola zapísaná v prospech GJH,
resp. Krajského úradu. Rozdielne čísla parciel vyplývajú z toho, že BCT si nechalo vyhotoviť geometrický
plán č. 14/2004, na základe ktorého boli pozemky zadefinované ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X, XXXX/X. Chybou postupu v konkurznom konaní bolo zaradenie predmetných nehnuteľností do
majetkovej podstaty úpadcu, ktorý nikdy nebol ich vlastníkom, ani oprávneným držiteľom a k návrhu
zápisu jeho vlastníctva došlo podozrivo až po 12 rokoch od privatizácie BCT. Uvedené pochybnosti o
vlastníctvepredmetnýchnehnuteľnostíBCTsapremietliajdo zmluvyopredajitohtopodniku.Konkurzný
súd napriek tomu, že v rozhodnom čase bol zapísaný do katastra nehnuteľností iný vlastník, neuložil

v tom čase zapísanému vlastníkovi, resp. správcovi podať určovaciu alebo vylučovaciu žalobu proti
správcovi. V tom čase účinný zákon o konkurze ešte nepoznal nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka
dobromyseľným kupujúcim. Zmeny v označení a výmerách sporných nehnuteľností v analyzovanom
období dospeli do aktuálneho stavu podľa geometrického plánu číslo 14/2004 P. Z. - G.I.M., overeného
Správou katastra pre hl. mesto Bratislavu 21.6.2004 pod číslom 410/2004.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Podľa jeho názoru žalobca právne nezdôvodnil a ani inak
nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore. Poukázal na PK vložku č. XXXX zo dňa 18.04.1964, podľa
ktorejvčastiB:VlastníctvojezapísanýČeskoslovenskýštát-správcamajetku:Závodymedzinárodnéhodňa žien 8. marca, n. p. v Bratislave. Predmetné nehnuteľnosti boli aj pred správou ZMDŽ n.p. v
správe podniku M., bavlnárske závody, n.p. a ani neskôr ničím nie je daná správa subjektov - správcov
majetku štátu z oblasti školstva. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu bol

správca nehnuteľného majetku povinný zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností. Nie je zrejmé, prečo
tak žalobca, ak bol správcom pozemkov, od roku 1993 neurobil. Žalovaný spochybnil aj totožnosť parciel
pôvodne v správe ZMDŽ, n.p. a sporných parciel, tvrdené zmeny v evidencii nehnuteľností, zmluvu o
prevode správy na SR - Spojenú školu. Vlastníctvo sporných nehnuteľností prechádzalo v priebehu a po
transformácii ZMDŽ n.p. na právnych nástupcov v súlade s príslušnými zákonmi, rozhodnutiami štátnych

orgánov a obsahmi zmluvných záväzkov.

4. Uznesením, č.k. 8C/197/2009-333, zo dňa 12.05.2010 súd prvej inštancie pripustil, aby na miesto
pôvodného žalovaného F. F., Xth floor, F. D., B. S., F. N3 X RL, N. C. vstúpil nový žalovaný F. L. F., Xth
U., F. D., B. S., F. N3 XRL, súčasný žalobca.

5. Základom rozhodnutia súdu prvej inštancie v merite veci je záver, že sporné nehnuteľnosti nikdy
neboli odňaté z vlastníctva štátu. Podľa predloženej katastrálnej mapy a spôsobu využitia pozemkov
podľa listov vlastníctva a ich vizualizácie, sú to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Bratislave medzi ulicami
Z. nivy, E., R. a H., na ktorých sa nesporne aj v súčasnosti nachádza areál Spojenej školy H. (O. A.
D. a ZŠ E.). V priebehu dokazovania žalobca predložil ďalšie listinné dôkazy, najmä výkaz plôch z

30.9.1965 ku geometrickému plánu číslo XXXX-XX-XXX-XXXX a orientačne samotný geometrický plán
zo 6.9.1965 k následným zmenám v ich evidencii. Z nich vyplýva, že, parcela číslo XXXX bola zrušená a
mali vzniknúť tri nové pozemky s parc. číslami XXXX/X, X a XXXXX s rovnakou rozlohou. Parcely číslo
XXXXX ( dnes R. ulica), XXXX/X (dnes nehnuteľnosť na R. ul) sa predmetného konania netýkajú. Podľa
ďalšieho výkazu plôch (č.l. XX) vznikli z parcely XXXX tri nové parcely, ktoré sú predmetom sporu, číslo

XXXX/X - ihrisko, XXXX/X - dvor, XXXX/X - budova s výmerou 17 417m2. Z listinných dôkazov - výpisy
z evidencie nehnuteľností, prehľad nehnuteľností škôl a školských zariadení v pôsobnosti OÚ Bratislava
II k 31.12.1998, na č.l. XX, XX - XX spisu, vyplýva existencia parciel číslo XXXX/X - ostatné plochy,
XXXX/X - ostatné plochy, XXXX/X - zastavané plochy, už s menšou rozlohou v dôsledku rozčlenenia
na nové parcely (XXXX/X, X, XX a XXXX/X - XX), všetko v dnešnom katastrálnom území H., mestskej

časti Ružinov v Bratislave II. Súd na základe týchto dôkazov konštatoval, že je zrejmá identifikácia
predmetu konania a nad všetku pochybnosť aj jeho história s vyústením do dnešného stavu tak, ako
to tvrdí žalobca. Nezrovnalosti v rozlohách sporných parciel súd vyhodnotil ako irelevantné, pretože
sporné nehnuteľnosti boli preukázateľne časťou jednoliateho celku ohraničeného komunikáciami.

6. K aktívnej legitimácii žalobcu - pôvodne Obvodný úrad Bratislava ako zástupca SR, žalobca dôvodil
ustanovením § 5 ods. 1 Zákona o správe majetku štátu, a tým, že správa predmetných nehnuteľností
nebola delimitačným protokolom prevedená na Krajský školský úrad. Po zániku Krajského úradu v
Bratislave je právnym nástupcom Obvodný úrad Bratislava (v zmysle § 3 ods. 6, 8 zákona o zrušení
krajských úradov). Obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sa podľa

zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy stali okresnými úradmi. Súd takéto
zdôvodnenie konať s Okresným úradom Bratislava považoval za dostatočné. Aj keď uvedené odčlenené
parcely patria do vlastníctva Hlavného mesta a podľa príslušných internetových stránok pod mestskú
časť Ružinov (obecná samospráva) patrí Základná škola E. a pod Krajský školský úrad Bratislava
(štátna správa) O., hoci ide o jednu Spojenú školu, v konečnom dôsledku za rozhodujúcu súd považoval

skutočnosť, že bez ohľadu na správu vlastníctva sa domáha Slovenská republika a prípadné riešenie
konfliktu správy je v právomoci vlády SR a z pôsobnosti súdov je vyňaté.

7. Za nespornú súd považoval skutočnosť, že parcely č. XXXX, XXXX boli po roku 1948 vo vlastníctve
Československého štátu v správe M., bavlnárske závody, n. p., a od roku 1952 v správe Závodov

Medzinárodného dňa žien 8. marca, n. p. v Bratislave (podľa výpisu z pozemkovej knihy na č. l. XX
spisu),. Správa nehnuteľností svedčila štátnemu orgánu s pôsobnosťou v školstve (podľa preložených
výpisov z evidencie nehnuteľností na č.l. XX a XX, ). Žalovaný nepreukázal žiadny relevantný titul na
zmenu vlastníctva (§ 132, § 134 OZ) zo štátu na akýkoľvek iný subjekt. Argumentoval tým, že v priebehu
transformácie prešiel majetok národného podniku ZMDŽ do majetku štátneho podniku a následne do

akciovej spoločnosti BCT. S touto argumentáciou sa súd nestotožnil, nakoľko predmetné nehnuteľnosti
nikdynebolivovlastníctveZMDŽ,n.p.,anijehonástupcov,aod70-tychrokovanivjehospráve.Nemohli
tak byť súčasťou transformácie, ktorej podliehal bol výlučne majetok tohto štátneho podniku (č. l. XX
- XXX spisu).8. Súd konštatoval, že žalovaný sporné nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou od spoločnosti
PERGAMUM, s.r.o., ktorá ich nadobudla na základe Zmluvy o predaji podniku uzavretou s BCT.

Táto zmluva bola výsledkom konkurzného konania vo veci úpadcu BCT. Súd konštatoval, že sporné
nehnuteľnosti nemohli byť ani predmetom privatizácie 100% majetkovej účasti štátu v spoločnosti BCT.
Z listu Ministerstva hospodárstva SR na č. l. XXX vyplýva, že privatizačný projekt spoločnosti BCT bol
na Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR predložený za účelom privatizácie
majetkovejúčastištátu,apretoprojektneobsahovalšpecifikáciunehnuteľnéhomajetku,alelenocenenie

majetku. Z rozhodovacej praxe súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2012,
sp. zn. 6Cbi/62/2011) vyplýva, že obligatórnou náležitosťou privatizačného projektu, ktorým má dôjsť
k privatizácii majetku štátu, malo byť vymedzenie majetku určeného na privatizáciu, a to v prípade
nehnuteľností tak, aby mohol byť vykonaný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Toto
vymedzenie malo byť určité nielen z hľadiska splnenia náležitostí stanovených v § 6 ods. 1 písm. b)
zákona č. 92/1991 Zb. účinného v čase schválenia privatizačného projektu, ale aj z hľadiska ustanovenia

§ 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Predmetné rozhodnutie o schválení privatizačného projektu nebolo
spôsobilé spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych práv, nakoľko bolo neurčité a neobsahovalo
presnú identifikáciu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom privatizácie. Zmluvný prevod nehnuteľností
na obchodnú spoločnosť PERGAMUM, s.r.o. v konkurznom konaní podľa platného zákona o konkurze
znamená prelomenie zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má. Súd sa stotožnil

s argumentáciou žalobcu, že v tomto prípade sa zákonné ustanovenie prelomenia tejto zásady (§ 93
ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) netýka konkurzných konaní začatých pred
účinnosťou tohto ustanovenia (§ 206 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii). Prevod
predmetných nehnuteľností na spoločnosť PERGAMUM s.r.o. zmluvou zo dňa 9.9.2005 na č.l. XXX
(a každého v reťazi nadobúdateľov) je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože do majetkovej

podstaty boli zahrnuté nehnuteľnosti, ktoré neboli vo vlastníctve úpadcu. Nehnuteľnosti boli v konkurze
navyše predané bez toho, aby Slovenská republika bola vyzvaná konkurzným súdom na podanie žaloby
(§§ 6, 19, 27 zákona o konkurze a vyrovnaní). Súd konštatoval aj to, že vzhľadom na poznámku
v tejto kúpnej zmluve o vlastníctve štátu k sporným nehnuteľnostiam na č.l. XXX, bola vylúčená
dobromyseľnosť kupujúceho (právneho predchodcu žalovaného), a nemohli nastať ani následky podľa §

446 ObZ o nadobudnutí vlastníckeho práva od nevlastníka, v nadväznosti na ustanovenia Obchodného
zákonníka o predaji podniku (§ 483 ods. 3 ObZ). Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania.

9. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, prostredníctvom právnej zástupkyne,
podaním zo dňa 28.5.2015. Namietol predovšetkým, že súd prvej inštancie sa pri vykonávaní listinných
dôkazov zameral na právne významné skutočnosti výlučne podporujúce skutkové tvrdenia a právne
závery žalobcu, alebo ktoré naopak mali vyvrátiť skutkové tvrdenia a dôkazy obrany žalovaného. K
záverom súdu uviedol nasledovné:

• Z predloženej dokumentácie nie je jednoznačne zrejmé, ktoré pozemky, kedy a na základe čoho
prešli pod školskú správu, čo je z pohľadu žalovaného najzávažnejší dôkaz, vzhľadom na zmeny
na strane žalobcu spojené s transformáciou národného podniku na štátny podnik a jeho následnou
privatizáciou. Súd nijakým spôsobom nereflektoval na obsah a právne vety judikatúry SR, na ktorú sa
žalovaný odvolával. Okrem iného poukázal aj na rozhodnutie ministra priemyslu SR č. 118/1990 zo dňa

29.12.1990 o zrušení š.p. Závody MDŽ, pričom zo zakladateľskej listiny akciovej spoločnosti vyplýva,
že je jeho právnym nástupcom, teda prešli na ňu všetky práva a povinnosti, vrátane všetkého majetku,
• Všeobecne známa je len informácia, že areál školy sa nachádza na sporných pozemkoch, z verejnej
listiny - listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. H. (pričom v roku 1959 nebola správcom pozemkov žiadna školská
správa, ale M., bavlnárske závody n.p.) zo dňa 7.3.1946 (zriadenie n.p. Slovenské bavlnárske závody

n.p.) - v tom čase bol síce vlastníkom sporných nehnuteľností štát, ale správu nevykonával žiadny
školský orgán,
• Ku geometrickému plánu predloženému žalobcom, podľa ktorého mala byť pôvodná parcela č. XXXX
rozdelená na dve parcely, z ktorých parcela č. XXXX/X mala prejsť do správy Mestskej správy školských
a kult. zariadení, žalovaný namietol, že geometrický plán nezakladá a ani v minulosti nezakladal

zmenu vlastníctva ani správy majetku štátu. V tejto súvislosti poukázal na § 66 ods. 3 Hospodárskeho
zákonníka, platného do 1.1.1992, podľa ktorého: „Organizácia spravujúca národný majetok môže
požadovať jeho vydanie od inej štátnej organizácie, ktorá ho má neoprávnene u seba. Toto právo zaniká,
ak sa neuplatní do jedného roka (§131 ods. 4).“• Z listu Ministerstva hospodárstva SR, na ktorý prešli kompetencie zrušeného MpSPNM, zo dňa
30.6.2005 adresovanom Katastrálnemu úradu v Bratislave vyplýva, že všetok majetok právneho
predchodcu žalovaného, t.j. Závody MDŽ n.p., následne ako štátny podnik, prevzala akciová spoločnosť

BCT,
• Z konkurzného spisu KS BA sp. zn. 7K/25/2001vyplýva, že dňa 8.10.2004 správca konkurznej
podstavy doručil správe katastra návrh na zápis vlastníckeho práva k pozemkom vytvorených
pripojenými geometrickými plánmi, ktoré vznikli odčlenením parciel č. XXXX a č.XXXX; a ktoré ako
súčasť podniku boli predané víťazovi ponukového konania spoločnosti PERGAMUM, s.r.o. Tento predaj

bol schválený opatrením konkurzného súdu zo dňa 14.6.2005; vklad povolený pod V 514/07 dňa
19.1.2007. Na protest prokurátora zo dňa 30.5.2006, bol zápis vlastníckeho práva v prospech štátu pre
porušenie zákona zrušený. Konkrétne pre nedodržanie zapisovania zápisov podľa poradia, v akom boli
listiny katastru doručené. Všetky subjekty (BCT - úpadca, Spojená škola a Krajský úrad) pri návrhoch
predkladali geometrické plány (č. 12/2005, č 14/2004) vychádzajúce z pozemkovoknižnej vložky č.
XXXX, k.ú. H.. Žalobca tak nevychádzal z aktuálneho právneho stavu (prerozdelených) nehnuteľností. Z

dôkazov predložených žalobcom z roku 1986 jednoznačne vyplýva, že ani v tomto roku neboli pozemky
pod školou majetkovoprávne vyporiadné, iba budova školy. Žalobca podľa názoru žalovaného sporné
nehnuteľnosti nikdy nespravoval. Doteraz nie je zrejmé ani to, z akého právneho titulu by sa v r. 1986
zaevidovala správa majetku z n.p. ZMDŽ na Mestskú správu školských a kult. zariadení,
• Žalovaný poukázal aj na povinnosť správcu nehnuteľného majetku (v zmysle § 3 ods. 10 zák. č.

278/1993 Z. z.) zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností, pričom nie je zrejmé prečo tak správca od
účinnosti zákona, t.j. od 1.1.1994, neurobil. Žalobca v spore nepreukázal relevantným spôsobom zmenu
správy národného majetku a teda aj sporných pozemkov. Predloženie geometrického plánu o rozčlenení
parciel nezakladá a ani v minulosti nezakladal zmenu vlastníctva ani správy majetku štátu,
• K zmluve o predaji podniku zo dňa 9.9.2005 medzi BCT a spoločnosťou S. , v ktorej bolo formou

poznámky uvedené, že vklad vlastníckeho práva bude vykonaný po zrušení vlastníctva v prospech SR
- K. škola H. C., bez uvedenia konkrétnejších dôvodov, žalovaný uviedol, že na platnosť tejto zmluvy
sa vyžadoval súhlas konkurzného súdu, ktorý bol udelený opatrením Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 14.6.2005, č.k. 7K/25/01-937. Kupujúci bol preto dôvodne v dobrej viere, že majetok patrí úpadcovi.
Žalobca nemá priame právo voči nemu ako ďalšiemu nadobúdateľovi takto predaného majetku, pokiaľ

nepreukáže neplatnosť, resp. neúčinnosť právneho úkonu, na základe ktorého vlastníctvo žalovaný
nadobudol,
• Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nad rámec svojho oprávnenia v odôvodnení rozhodnutia
„určil“, že zmluvný prevod sporných nehnuteľností na obchodnú spoločnosť PERGAMUM, s.r.o. v rámci
konkurzného konania je absolútne neplatný právny úkon. Súd nie je oprávnený vysloviť tento názor ani

voči druhej kúpnej zmluve medzi spoločnosťou PERGAMUM, s.r.o., a žalovaným, nakoľko spoločnosť
PERGAMUM, s.r.o., nie je účastníkom tohto konania.
• Predložené dokumenty žalobcom nie sú vkladuschopnou listinou do katastra nehnuteľností, pretože
nepreukazujú majetkovoprávne vyporiadanie sporných pozemkov v prospech žalobcu. V r. 2005 si
žalobca zabezpečil predložené dokumenty, ktoré sú bez právnej relevancie. Žalobca nikdy nebol

správcom sporného majetku a tento ako správca (a ani jeho predchodca) neevidoval. Nebol vyhotovený
delimitačný, resp. odovzdávajúci a preberajúci protokol. V r. 2003 sa mohlo jednať len o prechod takého
majetku, ktorý mali okresné úrady preukázateľne v správe a nie o prechod takého majetku, ktorý bol
vlastníctvom žalovaného. Žalovaný osobitne poukázal na § 68 Hospodárskeho zákonníka (ďalej len
„HZ“), podľa ktorého sa: „Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia môžu sa

vykonávať len zo závažných dôvodov, najmä pri reorganizáciách, prevodoch výrobných programov,
aleboakideomajetokprebytočnýaleboneupotrebiteľný.Takéhoprevodysavykonávajúhospodárskymi
zmluvami o prevode správy národného majetku alebo opatreniami nadriadených orgánov. Tieto
opatrenia musia mať rovnaké podstatné náležitosti ako hospodárske zmluvy o prevodoch správy
národného majetku“. Žalobca a ani jeho právni predchodcovia o spornom majetku nikdy účtovníctvo

neviedli, a 30 rokov spätne nezabezpečili zápis sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, pretože
podľa názoru žalovaného tieto im nikdy neboli štátom zverené do správy,
• Žalovaný nesúhlasil ani s nejasným a nezrozumiteľným odôvodnením aktívnej legitimácie žalobcu.
Súd na jednej strane tvrdí, že správa majetku štátu predstavuje súhrn oprávnení a povinností správcu
k tej časti majetku štátu, ktorú mu štát zveril do správy. Na druhej strane tvrdí, že správa predmetných

nehnuteľností nebola prevedená delimitačným protokolom na Krajský školský úrad, ale po jeho vzniku
je Obvodný úrad jeho právnym nástupcom a teda správcom sporného majetku,
• Súd prvej inštancie mal nad všetku pochybnosť preukázanú identifikáciu predmetu konania.
Nezrovnalosti v rozlohách sporných parciel považoval za irelevantné s tým, že boli preukázateľne časťoujednoliateho celku ohraničeného komunikáciami. S tým žalovaný nesúhlasí. Žalobca pri pokuse o zápis
spornýchnehnuteľnostídoKNpredložilgeometrickýplánvychádzajúcizPKvložkyzroku1964,vzmysle
ktorej v časti B: Vlastníctvo je zapísaný Čsl. štát - správca majetku: závody MDŽ. Pre žalovaného je

nepochopiteľné, ako môžu byť pre konajúci súd dôkazom dva rozdielne výkazy plôch bez toho, aby boli
súčasťou geometrického plánu, ako aj konštatovanie súdu týkajúce sa nezrovnalostí vo výmere. Akoby
bolo úplne nepodstatné, či niekoľko m2 (aj desiatky) pozemku patrilo žalobcovi, žalovanému alebo tretej
osobe. Pre proces privatizácie pritom považoval súd za potrebné presne špecifikovať privatizované
nehnuteľnosti, resp. všetok privatizovaný majetok,

Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. Súčasne
si uplatnil trovy súdneho konania.

10. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomne prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa
16.7.2015, a v podstate uviedol nasledovné:
• Za kľúčovú pre posúdenie predmetu konania považuje otázku správy sporných pozemkov. Poukázal

na zápis v PK vložke č. XXXX zo dňa 18.4.1964, kde pozemky (pod par. č. XXXX a XXXX) boli pod
správou ZMDŽ. V konaní žalobca predložil výpisy z evidenčných listov č. XX a 34 z r. 1986 vyhotovené
Správou geodézie a kartografie, ktoré uvádzajú ako používateľov pozemkov školy Čsl. štát a Mestskú
správu školských a kultúrnych zariadení. To jednoznačne preukazuje, že správa pozemkov prešla na
orgány štátnej školskej správy,

• Z predložených dokumentov ďalej jednoznačne vyplynulo, že pôvodný areál ZMDŽ musel byť zúžený,
keďže na mieste pozemkov prišlo k zriadeniu školy a školského areálu spolu so zriadením správy
Pozemkov pre organizácie školskej správy. Tieto pozemky reálne spravovali. Došlo aj k zriadeniu
mestskej dopravnej komunikácie oddeľujúcej areál ZMDŽ od areálu školy,
• Pozemky nemohli byť predmetom privatizácie, nakoľko neboli v majetku privatizovaného podniku BCT

(a ani jeho právnych predchodcov); navyše privatizačný protokol neobsahoval jednu z podstatných
zákonných náležitostí, a to vymedzenie majetku určeného na privatizáciu,
• Pozemky nemohli byť predmetom prevodu ani v rámci konkurzu. Správca konkurznej podstaty s
konkurzným súdom pochybili, keď aj napriek ich vedomosti o zapísanom vlastníckom práve žalobcu
(ktorý v tom čase bol zapísaný ako vlastník pozemkov v katastri nehnuteľností a súčasne bola táto

skutočnosť uvedená aj v zmluve o predaji podniku), neinformovali žalobcu o tom, že pozemky boli
správcom zapísané do konkurznej podstavy úpadcu BCT, aby žalobca z tohto dôvodu nemohol podať
vylučovaciu žalobu. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že prevod pozemkov v reťazci
nadobúdateľov predstavoval absolútne neplatný právny úkon,
• Pokiaľ ide o námietku dobrej viery, žalovaný sa nemôže chrániť pred absolútnou neplatnosťou

nadobúdacieho titulu jeho právneho predchodcu. Dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti od nevlastníka má význam len v prípade posudzovania splnenia podmienok vydržania
vlastníckeho práva (§ 134 OZ), pričom žalovaný a ani jeho právni predchodcovia nesplnili zákonné
podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva.
• Napadnutý rozsudok v plnom rozsahu napĺňa požiadavku zrozumiteľnosti, preskúmateľnosti a

presvedčivosti. Súd primeraným spôsobom reagoval na podstatné námietky žalovaného a riadne a
zrozumiteľne vysvetlil dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie
Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu
náhradu trov konania.

11. Podaním zo dňa 6.10.2016 právny zástupca žalobcu zotrval na všetkých odvolacích námietkach a
zdôraznil, že
• do akciovej spoločnosti BCT prešiel všetok majetok privatizovaného štátneho podniku a išlo o tzv.
zmenu správy majetku štátu, nie prevod alebo prechod majetku. Preto nebol potrebný nadobúdací titul
a takúto zmenu nemožno sankcionovať absolútnou neplatnosťou,

• žalobca nepreukázal zmenu správy majetku štátu. Podľa výpisov z PK vložiek, resp. evidencie
nehnuteľností, boli správcami len Danubia, n.p. , a ZMDŽ, n.p., na základe rozhodnutia ministra ľahkého
priemyslu z roku 1952. Zo žiadneho zápisu nevyplýva, žeby správcom bola školská správa, hoci sa
takáto zmena vždy uvádzala do evidencie nehnuteľností,
• žalovaný preukázal, že jeho právny predchodca PERGAMUM, s.r.o., konal pri kúpe sporných

nehnuteľností v dobrej viere na základe rozhodnutia súdu o predaji majetku úpadcu v konkurze
a zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS SR
sp. zn. I.ÚS/549/2015 k originárnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným
nadobúdateľom.12. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovaného ako súd odvolací podľa § 34
CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 O.s.p..

13. Na prejednanie odvolania nariadil odvolací súd pojednávanie na 18.10.2016. Právna zástupkyňa
žalovaného zotrvala na podanom odvolaní a zopakovala hlavné odvolacie námietky. Na otázku súdu
ako sa spoločnosť PERGAMUM vyporiadala v zmluve o predaji podniku medzi BCT, a.s., s poznámkou
pod bodom 2 zmluvy, že sporné nehnuteľnosti sú stále vo vlastníctve štátu, právna zástupkyňa uviedla,
že Krajský úrad Bratislava podal dva návrhy do katastra nehnuteľností na zmenu zápisu osoby správcu
nehnuteľností. K prvému návrhu zo dňa 12. 11. 2004 nedoložil dostatočné podklady na zápis nového

správcu. Návrh preto zopakoval ďalším podaním zo dňa 12. 04. 2005, ku ktorému doložil zmluvu o
správe sporných nehnuteľností uzavretú medzi SR - K. škola H. a Krajským úradom Bratislava, ktorá je
bez dátumu. K tomu doložil aj rozhodnutie o prebytočnosti tohto majetku štátu z 10. 02. 2005 a súhlas
Ministerstva vnútra SR s takouto správou. Z obsahu návrhu na zápis vyplýva, že sporné pozemky nemali
žiadneho správcu. To znamená, že Krajský úrad vychádzal z pôvodného zápisu PK vložky z roku 1964

a nie z aktuálnych pomerov. Žalobca teda nepreukázal, že by mal v správe sporné nehnuteľnosti. Podľa
názoru žalovaného vlastníctvo štátu prešlo do akciovej spoločnosti BCP vložením tohto majetku pri
založení spoločnosti, pričom akcie BCT boli neskôr predané do súkromného vlastníctva, a následne bol
na spoločnosť vyhlásený konkurz. Sporné parcely boli v konkurze predané spoločnosti PERGAMUM.
Pokiaľ ide o poznámku v zmluve o predaji podniku podľa názoru žalovaného podstatné bolo to, že tento

majetokbolsúčasťoukonkurznejpodstatyapredávalsasosúhlasomkonkurznéhosúdu.Kpredloženým
dôkazom zo strany žalobcu o tom, že sporné parcely boli v správe školských zariadení, konkrétne
evidenčný list č. XX na č.l. XX, hlásenie zmien v evidencii na č.l. XX-XX, a prehľad nehnuteľností na
č.l. XX, podľa názoru žalovaného nemajú dostatočnú dôkaznú hodnotu. Dôkaz na č.l. XX nie je nikým
podpísaný, a dôkaz na č.l. XX len konštatuje, že pozemok p.č. XXXX/X nie je v správe Mestskej správy

komunikácii, ale Mestskej správy školských zariadení. K evidenčnému listu č. XX na č.l. XX, podľa
ktorého správcom parciel č. XXXX/X a 9733/3 bola Mestská správa školských a kultúrnych zariadení,
právna zástupkyňa uviedla, že nie je zrejmé na základe akého podkladu bol tento zápis urobený.
Datovanýjedňom06.03.1986.VtomtočasesúvšakvýpisyzPKvložky,ktoréosvedčujúinýprávnystav.
Keďže zmena správy mohla prebehnúť len v zmysle Hospodárskeho zákonníka na základe riadnych

hospodárskych zmlúv, a vzhľadom na nedostatky v evidencii správy, žalovaný tvrdí, že toto tvrdenie
žalobcu nebolo riadne preukázané. Právna zástupkyňa ďalej poukázala na technickú správu založenú
v spise k pôvodne postavenej škole na sporných pozemkoch, o ktorej tvrdí, že je z roku 1959. K tomu
však nie je žiadny dôkaz, a technická správa je bez dátumu. Stavbou školy žalobca pritom odôvodňuje,
že aj pozemky sú vo vlastníctve školy, teda štátu. Pozemky pritom dlho neboli majetkovo vyporiadané

a do roku 2005 sa s nimi nič nerobilo. Žalobca až do roku 2005 opomenul vykonávať správu sporných
nehnuteľností a všetko sa začalo diať až v priebehu konkurzného konania. Žalovaný sa o problémoch v
súvislosti s vlastníckym právom dozvedel až v tomto súdnom konaní. Z kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný
uzavrel so spoločnosť PERGAMUM žiadne problémy nevyplývajú. Dobromyseľnosť žalovaného je tak
nepochybná a vyplývala aj z toho, že vlastnícke právo spoločnosti PERGAMUM bolo potvrdené dvoma

rozhodnutiami - rozhodnutím konkurzného súdu o predaji nehnuteľností a rozhodnutím správy katastra
o vklade vlastníckeho práva spoločnosti PERGAMUM. Právna zástupkyňa navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Súčasne uplatnila aj nárok na náhradu trov
súdneho konania.

14. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že základom sporu je preukázanie, kedy slovenský
štát previedol svoje vlastnícke právo do súkromných rúk. Dobromyseľnosť je pritom podmienkou
nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka. Žalovaný tvrdí, že bol dobromyseľný pri uzatváraní
kúpnej zmluvy so spoločnosťou PERGAMUM, pričom dobromyseľnosť preukazuje kúpnou zmluvou zo
dňa15.02.2007.VčlánkuIII.zmluvysauvádzakúpnacena100000,-Sk,ktorájesícezačiernená,aleje

zopakovaná v bode 4. tohto článku. V spise sú založené listinné dôkazy o komunikácii medzi žalovaným
a Spojenou školou H., v ktorej žalovaný žiadal nájomné za užívanie pozemkov, za zriadenie vecného
bremena a súčasne ponúkol škole odkúpenie pozemkov za sumu 5 290 000,- Eur. Aj toto je podľa
názoru žalobcu dôkazom, že žalovaný už vtedy nemohol byť dobromyseľný v tom, že na pozemkochneviaznu žiadne ťarchy. Pokiaľ ide o rozhodnutie Ústavného súdu SR, na ktoré vo vyjadrení poukázal
žalovaný, podľa názoru žalobcu je polemické, či okrem zákonných dôvodov je možné prelomiť zásadu,
že sa nedá nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka. Podľa názoru žalobcu, ak je preukázaná

dobromyseľnosť, je možné takto nadobudnúť vlastnícke právo len vydržaním podľa § 134 OZ. Ďalej
poukázal na bod 9 žaloby, kde sa rieši otázka, či sporné pozemky mohli byť vo vlastníctve právneho
predchodcu žalovaného - š.p. MDŽ a a.s. BCT. Pozemky nemohli byť predmetom privatizácie, pokiaľ
neboli súčasťou súpisu privatizovaného majetku. Po spornej privatizácii až v roku 2004 došlo v priebehu
konkurzného konania o pokus zapísať vlastnícke právo BCT, a.s., do katastra nehnuteľností, k čomu

sa vzťahuje bod VII. podanej žaloby. Dovtedy neexistovalo žiadne spojenie medzi spoločnosťou BCT
a spornými pozemkami. Pokiaľ ide o zápisy v PK vložkách, je známe, že posledné zápisy sa robili v
roku 1964, odvtedy neboli menené. Ďalej zdôrazňuje k evidenčným listom, že vo vyjadrení z 10. 11.
2014 k správe sporných pozemkov, ktoré nikdy neprešli z vlastníctva štátu, uviedol, že v osemdesiatych
rokoch došlo k zmene správcu školských zariadení a to konkrétne z Mestskej správy školských a
kultúrnych zariadení na Obvodnú správu školských zariadení a detských jaslí. K návrhom Krajského

úradu Bratislava o zmenu správcu v katastri nehnuteľností z rokov 2004 - 2005, právny zástupca
poukázal na bod VI. žaloby, ktorý sa týmto podrobne zaoberá. Ak by sa aj súd nestotožnil s tvrdeniami
žalobcu, že v spore bola preukázaná správa sporných pozemkov školskými zariadeniami, nemá to vplyv
narozhodnutievoveci,pretožeštátnikdynepreviedolsvojevlastníckeprávodosúkromnéhovlastníctva;
a teda ani na právnych predchodcov žalovaného. Keďže ide o pozemky v územnom obvode Okresného

úradu Bratislava má právo tento žiadať o určenie vlastníckeho práva v prospech štátu. Z týchto dôvodov
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, a priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

15.Odvolacísúdnazákladevýsledkovdokazovanianasúdeprvejinštancieapopreskúmaníodvolacích

námietok žalovaného dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav veci (§ 215 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom
odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 2 CSP.

16. Na zdôraznenie správnosti záverov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť len nasledovné:
Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že rozhodujúcou otázkou v spore je preukázanie skutočnosti,
či a ak áno kedy a akým spôsobom prešlo vlastnícke právo štátu na akciovú spoločnosť BCT, ktorá
bola založená so 100 %-tnou majetkovou účasťou štátu, a v rámci konkurzného konania došlo k predaju

tohto podniku súkromnej spoločnosti. Vlastnícke právo štátu primárne vyplývalo z PK vložiek k parcelám
číslo XXXX a XXXX (ktoré boli následne menené geometrickými plánmi na parcely podľa žalobného
petitu), do ktorých sa robili zápisy len do roku 1964, a následne sa vlastnícke zmeny zapisovali len do
evidenčných listov Správy geodézie a kartografie (tieto boli zrušené zmenou zákona až k 1.1.2005) a od
1.1.1996 boli zákonom č. 162/1995 Z.z. nahradené zápismi do listov vlastníctva v katastri nehnuteľností.

Tento právny stav tak osvedčuje, že pre skúmanie vlastníckych a iných práv ku konkrétnej nehnuteľnosti
sú rozhodujúce zápisy v pozemkových knihách do roku 1964, a následne evidenčné listy a zápisy na
listochvlastníctvavkatastrinehnuteľností.VkonanízpredloženýchlistinnýchdôkazovbolozápismivPK
vložkách do roku 1964 preukázané, že vlastníkom sporných parciel bol Čsl. štát; do roku 1948 v správe
Danubia, bavlnárske závody, n.p., a od roku 1952 v správe Závodov Medzinárodného dňa žien, n.p. v

Bratislave. Z výpisov z evidenčných listov č. XX a č. XX vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností bol Čsl.
štát - Mestská správa školských a kultúrnych zariadení, na ktoré nadväzuje Hlásenie zmien v Evidencii
nehnuteľností z 1.1.1972, že nehnuteľnosti boli odovzdané do užívania Obvodnej hospodárskej správe
školských zariadení a detských jaslí. Tieto dôkazy osvedčujú, že k zmene vlastníctva štátu k parcelám
nedošlo, menil sa len ich správca, resp. užívateľ. Právni predchodcovia akciovej spoločnosti BCT , a

to národný podnik ZMDŽ, ktorý sa neskôr transformoval na štátny podnik, tak nikdy neboli vlastníkmi
parciel, ale mali ich len po určité obdobie vo svojej správe. Na tom nič nemení skutočnosť, ak príslušný
správca v aktuálnom čase nesplnil svoje povinnosti zapísať právo správy do katastra nehnuteľností.
Pokiaľ do akciovej spoločnosti BCT bol vložený celý hmotný majetok štátneho podniku ZMDŽ, tento
vklad sa nevzťahoval na sporné nehnuteľnosti. Tomuto právnemu stavu zodpovedá aj poznámka v

kúpnej zmluve uzavretej v priebehu konkurzu o predaji podniku - akciovej spoločnosti BCT kupujúcemu
PERGAMUM, s.r.o., Bratislava, zo dňa 9.9.2005, v čl. II, časť A) Pozemky, bod. 2, že vklad vlastníckeho
práva v prospech kupujúceho bude možný po zrušení vlastníctva zapísaného v prospech SR - Spojená
škola a zápise geometrického plánu č. 14/2004 a vlastníckeho práva v prospech BCT, a.s. v konkurze.Existenciu aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil;
a právne relevantná je aj skutočnosť, že sporné pozemky sa nachádzajú v obvode Okresného úradu
Bratislava,čojesámosebedôvod,abysavmeneštátumoholdomáhaťurčeniajehovlastníckehopráva.

Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom žalobcu, že pokiaľ spoločnosť PERGAMUM, s.r.o., odpredala
sporné pozemky žalovanému dňa 15.2.2007 za sumu 100 000,-Sk (t.j. vo výške 3 319,- Eur) a následne
žalovaný požadoval od Spojenej školy Novohradská kúpnu cenu viac ako 5 miliónov Eur, museli si byť
obaja vedomí spornosti vlastníckeho práva k pozemkom a nemohli byť pri nadobúdaní vlastníckeho
práva dobromyseľní.

17. Z dôvodov uvedených pod bodmi 15. a 16. odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.
1,2 CSP potvrdil ako vecne správny. Podľa § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods. 1 a 255 ods. 1
CSP odvolací súd priznal úspešnej strane žalobcu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v
prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy
(§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429
ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací
návrh (§ 428 CSP).