Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Oľga Kováčová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214219748
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214219748.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: BL

Telecomcollection,s.r.o.,Šoltésovej14,Bratislava,IČO:47150513,vkonanízastúpenéhoadvokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: B. X., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom E., o zaplatenie 192,66 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 192,66 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 173,15 € od 4.2.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 19,51 € od 4.3.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 3.11.2014 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 192,66 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že žalovaný neuhradil cenu za služby poskytnuté jej jeho právnym predchodcom, preto sa zaplatenia
tejto sumy domáha súdnou cestou. Taktiež si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania
z jednotlivých fakturovaných súm za poskytnuté služby až do zaplatenia a náhradu trov konania titulom
zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci
po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to faktúrami, zmluvou o pripojení zo dňa
26.10.2009, dodatkom zo dňa 26.10.2009, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 spolu s
prílohou a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

3. Zmluvou po postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je
predmetom tohto konania zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Postúpená bola pohľadávka

voči žalovanému celkove vo výške 192,66 €.

4. Dňa 26.1.2009 uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení ako
aj dodatok k tejto zmluve. Na základe zmluvy a jej dodatku právny predchodca žalobcu poskytoval
žalovanému služby a žalovaný sa v zmluve a dodatku zaviazal za poskytnuté služby uhrádzať
vyúčtovanú sumu.

5. Právny predchodca žalobcu v období mesiacov január a február 2012 vyúčtoval žalovanému cenu za
služby poskytnuté v období od 15.12.2011 do 14.2.2012 a to nasledovne:
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 173,15 €, splatnou dňa 3.2.2012,
- faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 19,51 €, splatnou dňa 3.3.2012.Vyúčtovanú sumu žalovaný v deň splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil. Túto sumu neuhradil ani na
výzvu žalobcu.

6. Žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.

7. Podľa § 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb

v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých

čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje komunikačné spojenie
zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v
reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,
pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo

medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych
sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie

služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
aleboinéhozákona.Použitieprávavýhodnejšiehoprespotrebiteľavyplývaajználezu,resp.zuznesenia
Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp. zn. ÚS 402/2013.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osobaaleboprávnickáosoba,ktoránakupujevýrobyalebopoužívaslužbypreosobnúpotrebu,aleboprepotrebu príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka, alebo
predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu),
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existenciamožnábeznekalýchpodmienok.Smernicazároveňvprílohevypočítavaprečlenskéštátyako
vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z
týchto podmienok je aj „ neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou

od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky
do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z.z.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z..z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

8. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol dňa 26.10.2009 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o
pripojení a jej dodatku. Zmluva bola uzavretá v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách a na základe tejto právny predchodca žalobcu žalovanému skutočne poskytol služby a
žalovaný tieto služby aj využíval, avšak cenu za služby poskytnuté v období od 15.12.2011 do 14.2.2012

celkovevyúčtovanévovýške 192,66€neuhradil. Keďžežalovanýdôvodnosťuplatnenéhonárokuvtejto
časti nenamietal, súd vo veci ďalšie dokazovanie nevykonal a žalobe v časti o zaplatenie dlžnej sumy
titulom neuhradenej ceny poskytnutých služieb vo výške 192,66 € vyhovel. Žalovaného tiež zaviazal na
zaplatenieúrokuzomeškaniazjednotlivýchvyúčtovanýchsúmpočnúcdňomnasledujúcimposplatnosti
faktúr. Súd konštatuje, že nárok v časti o zaplatenie úroku z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený

vo výške vyplývajúcej z § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok konania bol
žalobca v konaní plne úspešným účastníkom. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ktoré vydá vyšší súdny úradník

10. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.