Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6T/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010244
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116010244.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred senátom zloženom z JUDr. Michala Fialu a prísediacich Ing. Evy

Čížovej a Mgr. Zuzany Vankovej na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 29.04.2016 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
J. B., nar. XX.XX.XXXX v I., okres I., trvale bytom R. nad F., K. I. XX/XXX, okres I., t. č. vo výkone väzby

v Ústave na výkon väzby Ilava,

obžalovaný
F. B., nar. XX.XX.XXXX v I., okres I., trvale bytom R. nad F., K. I. XX/XXX, okres I., t. č. na slobode,

r o z h o d o l :

obvinený J. B. od presne neustáleného obdobia, minimálne od začiatku roku 2015 až do 27.08.2015 od
nezistených osôb neoprávnene kupoval psychotropnú látku metamfetamín (pervitín), ktorú prechovával
najmävpriestorochrekreačnejchatybezpopisnéhočíslanaparcelečísloXXXX/XXvchatovejoblastiQ.

R., k. ú. R. nad F., presne nezistené množstvo použil pre vlastnú potrebu a presne nezistené množstvo
predal alebo bezplatne poskytol v R. nad F. a v M. viacerým, najmenej piatim osobám a to L. B., A.
L. za cenu 10,- Eur za jednu dávku, pričom pri domovej prehliadke vykonanej 27.08.2015 v chate
využívanej na rekreačné účely bez popisného čísla, postavenej na pozemku s parcelným číslom XXXX/
XX v chatovej oblasti Q. R., k. ú. R. nad F. boli zaistené:
- textilný obal "New yorker", v ktorom sa nachádzalo 10 kusov malých vreciek s obsahom 8.870
gramov metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 76,4 % hmotnostných, ktoré množstvo
zodpovedá 169-678 obvykle jednorazovým dávkam drogy,

- biele igelitové vrecko, v ktorom sa nachádzalo 8 kusov malých vreciek s obsahom 7,165 gramov
metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,8 % hmotnostných, ktoré množstvo
zodpovedá 136-543 obvykle jednorazovým dávkam drogy a vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom
49,394 gramov metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 76,8 % hmotnostných, ktoré
množstvo zodpovedá 948-3794 obvykle jednorazovým dávkam drogy,
- cigaretová krabička "Marlboro", v ktorej sa nachádzal očadený úlomok skla zo žiarovky s prischnutým
kryštalickým materiálom s hmotnosťou 15 mg s obsahom metamfetamínu o priemernej koncentrácii

66,4 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá jednej obvykle jednorazovej dávke drogy, pričom
metamfetamín (pervitín),je v zmysle Zákona č. 139/1998 Zb. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

obvinený F. B. v priebehu augusta 2015 až do 27.08.2015 neoprávnene prechovával v mieste bydliska
v R. nad F., K. I číslo XX/XXX pre vlastnú potrebu zatavenú injekčnú striekačku objemu 2 ml s obsahom
628 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 77,5 % hmotnostných, ktoré množstvo

zodpovedá 12-49 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín (pervitín) je v zmyslezákona číslo 139/1998 Zb. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do
II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

obžalovaný J. B.,

v bode 1. neoprávnene kúpil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,

obžalovaný F. B.,

v bode 2. neoprávnene prechovával psychotropnú látku,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný J. B.,

v bode 1. zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona,

obžalovaný F. B.,

v bode 2. zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Tr. zákona

Za to sa
o d s u d z u j ú

obžalovaný J. B.,

podľa § 172 odsek 1 Tr. zákona, § 42 odsek 1 Tr. zákona, § 41 odsek 2 Tr. zákona, s prihliadnutím na §
36 písmeno j) Tr. zákona a § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona súd ukladá obvinenému trest prepadnutia veci a to finančných
prostriedkov, ktoré sú uložené na depozitných účtoch Okresného súdu Trenčín:
v sume 8.702,- EUR, ktoré sú uložené účte číslo SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, číslo účtovného

dokladu XXX/XX/XXXX,
v sume 6,- USD, ktoré sú uložené na účte číslo P

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranné opatrenie, a to
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

obžalovaný F. B.,

podľa § 172 odsek 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Tr. zákona
a § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona, § 51 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky, za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Tr. zákona súd ukladá obvinenému obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania omamných a psychotropných látok počas plynutia skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na úvod svojho rozhodnutia súd uvádza, že na hlavnom pojednávaní vznikol spor medzi obžalobou a
obhajobou, ohľadne možnosti oboznamovania prvotných výpovedí obžalovaného F. B. a svedkyne L.
P., ktoré boli uskutočnené počas policajného vyšetrovania v neprítomnosti obhajcu obžalovaného J. B.,
ktoré navrhla prokurátorka na hlavnom pojednávaní oboznámiť za účelom odstraňovania rozporov v ich

výpovediach.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské páva (ďalej len „ESĽP“),
ktorý vo svojom rozhodnutí vo veci S. a N. v. Slovenská republika uviedol:
49. Na úrovni Európskej únie sú pre rozhodujúce otázky v tomto prípade relevantné nasledujúce
dokumenty: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EU z 22. mája 2012 o práve na

informácie v trestnom konaní a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EU z 22. októbra
2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a európskom zatykači a o práve na informovanie
tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a konzulárnymi úradmi
po pozbavení osobnej slobody.
51. Sťažovatelia tvrdili, že trestné konanie proti nim bolo v rozpore s ich právami podľa článku 6 ods. 3

písm. a), b), c), d) Dohovoru. Ich sťažnosti mali byť preto posúdené podľa spomínaných ustanovení a
článku 6 ods. 1 Dohovoru, ktoré spolu znejú nasledovne:
„1. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, ... prejednaná ... súdom ..., ktorý
rozhodne ...o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu,
...

3. Každý k to je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva:
a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom
obvinenia proti nemu;
b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;
c)obhajovaťsaosobnealebospomocouobhajcupodľavlastnéhovýberu,alebopokiaľnemáprostriedky

na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú;
d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj
prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.“
58. Sťažnosti obsahujú viacero vzájomne prepojených námietok. Súhlasiac s treťou stranou, Súd
považuje za vhodné začať posudzovanie ich podstaty zameraním na právo sťažovateľov obhajovať sa

prostredníctvom právneho zástupcu a ich práva neinkriminovať samých seba.
59. Z tohto uhla pohľadu boli relevantné princípy podľa Dohovoru nedávno zhrnuté v rozsudku Súdu v
prípadeX.F.protiUkrajine(č.45872/06,ods.60-63,19.decembra2013,sďalšímiodkazmi)nasledovne:
- Aj keď prvotným účelom článku 6 Dohovoru, pokiaľ ide o trestné konanie, je zabezpečiť spravodlivý
proces pred „súdom“, ktorý má právomoc posúdiť „akékoľvek trestné obvinenie“, to neznamená, že tento

článok sa nevzťahuje na konanie predchádzajúce súdnemu konaniu. Čl. 6 - osobitne jeho odsek 3 - teda
môže byť relevantný pred tým, ako je vec predložená súdu, ak a pokiaľ pravdepodobne došlo k vážnemu
porušeniu spravodlivosti počiatočným nedodržaním jeho ustanovení.
- Záruky odseku 3 písm. c) článku 6 sú osobitnými aspektmi práva na spravodlivé konanie, uvedeného v
odseku 1 tohto ustanovenia, ktoré je potrebné viať do úvahy pri akomkoľvek posudzovaní spravodlivosti

konania.
- Prvotným záujmom Súdu podľa článku 6 ods. 1 je zhodnotenie celkovej spravodlivosti trestného
konania.
- Právo každého, kto je obvinený z trestného činu, byť účinne obhajovaný advokátom, v prípade potreby
úradne ustanoveným, aj keď nie je absolútne, je jedným zo základných aspektov spravodlivého procesu.

Je pravidlom, že prístup k obhajcovi musí byť zabezpečený od prvého okamihu, ako je podozrivý
vypočúvaný políciou, s výnimkou prípadu, ak je vo svetle osobitných okolností každého prípadu
preukázané, že sú dané presvedčivé dôvody na obmedzenie tohto práva. Do práva na postavenie
obhajoby bude v zásade nenávratne zasiahnuté, ak sú na odsúdenie využité usvedčujúce výpovede
uskutočnené počas policajného vypočúvania bez prístupu k obhajcovi.- Včasný prístup k advokátovi je považovaný za procesnú záruku privilégia neinkriminovať sám seba a
základnú záruku proti zlému zaobchádzaniu. Tieto princípy sú osobitne významné v prípade závažných
obvinení, pretože tvárou v tvár najťažším trestom musí byť v demokratickej spoločnosti v čo najväčšej

miere zabezpečené právo na spravodlivý proces.
-Tietoprincípyprispievajútiežkprevenciijustičnýchomylovaknaplneniučl.6,konkrétnerovnostizbraní
medzi vyšetrovacími orgánmi alebo prokuratúrou a obvineným. Právo neinkriminovať sám seba najmä
predpokladá, že sa prokuratúra v trestnej veci usiluje dokázať spáchanie trestného činu obvinenému bez
toho, aby sa uchyľovala k dôkazom získaným metódami donútenia alebo nátlaku proti vôli obvineného.

60. Súd navyše znovu opakuje, že vzdanie sa práva zaručeného Dohovorom - v rozsahu, v akom je to
prípustné - nesmie odporovať žiadnemu dôležitému verejnému záujmu, musí byť zistené nepochybným
spôsobom a musí byť sprevádzané minimálnymi zárukami zodpovedajúcimi významu vzdania sa tohto
práva.Okremtoho,abybolomožnéobvinenéhopokladaťzaimplicitne,svojimsprávaním,vzdajúcehosa
významného práva podľa článku 6, musí byť preukázané, že mohol odôvodnene predpokladať dôsledky
svojho konania (pozri napríklad J. S. proti Rusku, č. 39660/02, ods. 40, 18. Február 2010, s ďalšími

odkazmi).
ESĽP následne v časti b) Aplikácia týchto princípov na daný prípad uviedol:
61. Súd poznamenáva, že hlavnou námietkou sťažovateľov sa zdá byť to, že štátne orgány ich zavádzali
ohľadom skutočnej povahy obvinení proti nim, keďže spočiatku obvinenia nepravdivo prezentovali ako
zločin, hoci v skutočnosti išlo o obzvlášť závažný zločin, s čím boli spojené dôsledky v podobe toho,

či bolo povinné právne zastúpenie alebo nie. Podľa vyjadrenia sťažovateľov ich štátne orgány takto
pozbavili výhody právneho zastúpenia, ktorú mali mať. V súlade s týmto tvrdením uviedli, že v tomto
prípade nejde v princípe o ich právo na právnu pomoc, ale skôr o povinnosť štátnych orgánov toto právo
zabezpečiť.
70. Akékoľvek poučenie pokiaľ ide o procesné právo sťažovateľov, im bolo poskytnuté prostredníctvom

prvej strany predtlačených formulárov, do ktorých boli zaznamenané ich výpovede v prípravnom konaní.
Tieto poučenia informovali sťažovateľov bez poskytnutia akéhokoľvek komentára alebo ďalšieho
vysvetlenia, že majú právo odoprieť výpoveď a právo zvoliť si obhajcu. Nebolo tam naopak žiadne
vyhlásenie alebo náznak o tom, že sťažovateľom bola poskytnutá akákoľvek individualizovaná rada
týkajúca sa ich situácie.

71. V tomto kontexte a s odkazom na trestný čin, ktorý im bol pripisovaný ako bežný zločin, sa
sťažovatelia rozhodli nenechať sa zastupovať obhajcom.
72. Súd je však toho názoru, že v danom čase musela byť zrejmá možnosť, že trestno-právna kvalifikácia
skutku by mohla byť zmenená na obzvlášť závažný zločin.
73. Neexistuje však náznak, že by takýto rozdiel alebo s ním spojené riziko výrazne vyššieho trestu bolo

sťažovateľom vysvetlené (pozri Leonid Lazarenko v. Ukajina).
74. Za týchto okolností Súd nemôže dospieť k inému záveru ako k tomu, že akékoľvek vzdanie sa
práva na právne zastupovanie na strane sťažovateľov nesprevádzali minimálne záruky zodpovedajúce
významu vzdania sa tohto práva.
Následne ESĽP skúmal, či bol tento nedostatok napravený v priebehu následného súdneho konania, a

či konanie ako celok možno považovať za spravodlivé v zmysle čl. 6 Dohovoru, pričom uviedol, že:
76. Z tohto uhla pohľadu je pravdou, že krajský súd vylúčil spomedzi dôkazov výpovede urobené
sťažovateľmi počas prípravného konania v noci zo 7. na 8. novembra 2009, kedy boli vypočúvaní v
postavení podozrivých, ale ešte neboli obvinení. Tieto výpovede však nepochybne ovplyvnili následné
výpovede z 8. a 9. novembra, ktoré boli opäť urobené bez prítomnosti obhajcu a napriek tomu boli

použitéprotisťažovateľomvsúdnomkonaní,atonapriekskutočnosti,žesťažovateliasvojedoznávajúce
výpovede z prípravného konania v konaní pred súdmi odvolali.
77. Tak ako v prípade C. C., aj keď dotknuté výpovede neboli jediným základom pre odsúdenie
sťažovateľov v tomto prípade, nepochybne ovplyvnili súdy, ktoré sa opreli prinajmenšom o výpovede z
8. a 9. novembra 2009. Je pravdou, že tak ako pred Súdom namietala vláda, že sťažovatelia následne

tieto výpovede potvrdili v prítomnosti svojho obhajcu 9. Decembra 2009. Súd však túto skutočnosť
nepovažuje za rozhodujúcu, a to z nasledujúceho dôvodu.
78. V prípade C. C. Súd zdôraznil, že rozsah, v akom mala sťažovateľova prvotná doznávajúca výpoveď
vplyv na jeho odsúdenie, nemá žiadny význam. Len čo bolo zistené, že mala určitý dopad na odsúdenie,
platil predpoklad, že mala nezvratný nepriaznivý vplyv na jeho právo na obhajobu. V tomto rozsudku

Súd tiež konštatoval, že nie je jeho úlohou špekulovať nad tým, ako by bola sťažovateľova reakcia alebo
rada jeho obhajcu, ak by mal prístup k obhajcovi v počiatočnom štádiu konania.
79. Súd zisťuje, že prvotný postoj sťažovateľov k obvinenia proti nim, zaujatý bez asistencie obhajcu,
musel mať vplyv na ich následné stanovisko aj napriek tomu, že v týchto neskorších štádiách malik dispozícii právnu pomoc, a teda musel ovplyvniť celkový následný priebeh súdneho konania. Súd
preto ako odpoveď na argument vlády nenachádza žiaden relevantný rozdiel medzi týmto prípadom a
prípadom C. C..

80. Navyše, Súd má za to, že spoľahnutie sa vnútroštátnych súdov na doznávajúce výpovede
sťažovateľov z prípravného konania z 8. novembra a 9. decembra 2009 je o to viac pozoruhodné, že
sa striktne povedané týkali bežného zločinu, z ktorého boli sťažovatelia na začiatku obvinení, ale nie
obzvlášť závažného zločinu, pre ktorý boli obžalovaní a nakoniec odsúdení.
81. Z týchto okolností Súd dospel k záveru, že záruka spravodlivosti obsiahnutá v čl. 6 Dohovoru

vyžadovala, aby sťažovatelia mali osoh z pomoci obhajcu od samého počiatku policajného vyšetrovania.
To sa nestalo a tento nedostatok nebol napravený ani následnou právnou pomocou, ktorá im bola
poskytnutá, ani kontradiktórnou povahou následného konania.
82. Vyššie uvedené úvahy v spojení s použitím seba inkriminujúcich výpovedí urobených sťažovateľmi
v štádiu prípravného konania v konaní pred súdom postačujú na to, aby Súd dospel k záveru, že ich
právo na právne zastúpenie a privilégium neobviňovať samých seba neboli dodržané.

Na záver svojho rozhodnutia ESĽP konštatoval, že
Došlo preto k porušeniu čl. 6. ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru.
V súvislosti s vyššie uvedeným rozhodnutím ESĽP súd poukazuje aj na platnú vnútroštátnu právnu
úpravu, ktorá v ustanovení § 213 Tr. poriadku upravuje účasť obvineného a obhajcu na úkonoch
vykonávaných vo vyšetrovaní a skrátenom vyšetrovaní, komentár (ASPI) k uvedenému zákonnému

ustanoveniu a sním súvisiacu judikatúru.
Podľa § 213 ods. 1 policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu
klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon
spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní
pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie

tohto úkonu.
Podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých
výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť
a obhajcu o ňom vyrozumieť.
Podľa § 213 ods. 3 ak obhajca oznámi policajtovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu podľa

odseku 2, policajt je povinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonu a druh úkonu okrem prípadu,
keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť. O tomto postupe
policajt vyhotoví záznam, ktorý založí do spisu.
Podľa § 34 ods. 1, tretia a piata veta Tr. poriadku obvinený má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť
aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. Môže žiadať, aby

bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného
konania.
V zmysle týchto zákonných ustanovení, príslušných komentárov a vnútroštátnych judikátov je už od
vznesenia obvinenia všeobecne prípustná účasť obhajcu na vykonávaní úkonov, ktorých výsledok
môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, okrem prípadu, ak vykonanie úkonu nemožno

odložiť na neskoršiu dobu a obhajcu o ňom nemožno vyrozumieť. Pôjde najmä o neodkladný úkon
a neopakovateľný úkon (§ 10 ods. 17 a 18). Malo by ísť skôr o výnimky, lebo zmyslom je umožniť a
zabezpečiť prítomnosť obhajcu pre riadny výkon obhajoby.
Pri ustanovení obhajcu obvinenému v prípade povinnej obhajoby nemožno postupovať tak, aby
sa tým zmaril zmysel povinnej obhajoby, ale treba postupovať s najväčším urýchlením, aby sa

obhajcovi zabezpečila možnosť využiť svoje práva, najmä zúčastniť sa na vykonávaní vyšetrovacích
úkonov už od vznesenia obvinenia. Porušenie tejto zásady je chybou prípravného konania, pre
ktorú je spravidla nutné vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie podľa § 188 ods. 1 písm. f) TP [teraz § 244 ods. 1
písm. h) - pozn.

aut.]. R 60/1972.
Policajt môže povoliť obvinenému, aby sa zúčastnil na vykonávaní vyšetrovacích úkonov. V prípade, ak
sa mu umožní zúčastniť sa na výsluchu svedka, môže mu klásť otázky po tom, čo policajt ukončí výsluch.
Policajt tak bude postupovať najmä v prípade, ak obvinený nemá obhajcu, v prípade, ak si ho, keď nejde
o povinnú obhajobu, nezvolil a pôjde o výsluch, ktorý nebude možné vykonať pred súdom. Nebude tak

postupovať vtedy, ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie
výsluchu svedka. Pôjde aj o prípad, keď je obvinený dlhodobo v cudzine, alebo sa ako svedok vypočúva
osoba, ktorá má obavy z prítomnosti obvineného pri výsluchu, a preto nebude vypovedať pravdivo, alebo
v prípade ohrozeného svedka, chráneného svedka, alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená.Vyšetrovacím úkonom, ktorého výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, sa rozumie
úkon, ktorý je vykonávaný policajtom po začatí trestného stíhania, ktorého zmyslom je zaobstarať
a v súlade s podmienkami ustanovenými v zákone dôkaz aj vykonať. Za vyšetrovacie úkony treba

považovať výsluch obvineného, svedkov, znalcov, konfrontáciu, rekogníciu, rekonštrukciu, vyšetrovací
pokus, previerku výpovede na mieste, obhliadku a pod.
I. Vydaním uznesenia o vznesení obvinenia vznikajú povinnosti policajta a im
zodpovedajúce práva obvineného ( § 34 TP ), prípadne aj jeho obhajcu, uvedené v § 213 TP

. Keďže sťažnosť
proti uzneseniu o vznesení obvinenia nemá odkladný účinok ( § 184 ods. 2 , § 185 ods. 2 , § 206 TP ), obvinený vstupuje do
tejto procesnej pozície aj pred oznámením uvedeného uznesenia. Z toho tiež vyplýva, že pri prvom

kontakte s obvineným je policajt povinný ho poučiť a tiež zistiť, či si obvinený nevolí obhajcu
aj v prípade, keď jeho obhajoba nie je povinná. Ak si obvinený v takom prípade zvolí obhajcu
alebo požiada o jeho ustanovenie a zvolený alebo ustanovený obhajca požiada podľa § 213 ods.
3 TP o účasť na
úkonoch v prípravnom konaní, je nutné vykonať úkony, ktorých sa žiadosť týka, za prítomnosti

obhajcu okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno
zabezpečiť. V prípade zvolenia obhajcu alebo žiadosti o jeho ustanovenie v prípravnom konaní
neskôr, postup uvedený v predchádzajúcej vete sa použije od okamihu doručenia splnomocnenia alebo
žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 TP konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní.

IV. Dôvodný predpoklad, že svedka nebude možné vypočuť v konaní pred súdom ( § 213 ods.
1 TP ), resp. na
hlavnom pojednávaní [ § 263 ods. 1 písm. a) TP ], sa týka okolnosti osobnej účasti svedka na
výsluchu, nie možného využitia práva odoprieť vypovedať podľa § 130 TP . R 50/2013.
I. Obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu možnosť uplatniť právo na
obhajobu a je len na ňom, či ho využije. Obvinený tak môže urobiť až potom, ako
bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka. Iba
všeobecné poučenie obvineného a jeho obhajcu o možnosti zúčastniť sa vyšetrovacích

úkonov podľa § 213 ods. 1 , ods. 3 TP nemožno považovať za dostatočné, lebo takéto poučenie
nezohľadňuje povinnosť policajta, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 213 ods. 3 TP, ani podmienky
čítania zápisnice o výpovedi svedka (spoluobvineného), vyplývajúce z § 263 ods.

3 , ods. TP. Tieto ustanovenia
úzko súvisia a musia byť aplikované v jednote a nie izolovane. R 54/2013.
Súd konštatuje, že priebeh prípravného konania vo vzťahu k obžalovanému J. B. je z časti identický s
vyššie uvedeným prípadom S. a N.. Voči obžalovanému bolo prvotne vznesené obvinenie pre bežný

zločin, pričom nielen zo samotného anonymného trestného oznámenia občanov R. nad F., ale aj
z úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní pred samotným vznesením obvinenia
obžalovanému J. B. (odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky), muselo byť orgánom činným
v trestnom konaní nielen v čase vznesenia obvinenia, ale už dávno predtým zrejmé, ktorým smerom sa
bude dokazovanie po vznesení obvinenia uberať a k akej právnej kvalifikácii môže trestné konanie v

konečnom dôsledku smerovať, a to k obvineniu z obzvlášť závažného zločinu.
Oproti prípadu S. a N. obžalovaný J. B. pri svojich prvotných výsluchoch odmietol vypovedať a teda
nebolo porušené jeho právo neinkriminovať sám seba.
Zároveň bol orgánom činným v trestnom konaní všeobecne poučený podľa § 213 ods. 1 Tr. poriadku,
že mu môže byť povolená účasť na vyšetrovacích úkonoch a umožnené klásť vypočúvaným svedkom

otázky, nie však vtedy, ak by zabezpečovanie prítomnosti obvineného alebo jeho prítomnosť mohli
ohroziť vykonanie tohto úkonu a upovedomený o tom, že vyšetrovateľ vykoná ihneď po jeho výsluchu
výsluchy L. P. a F. B., na čo obžalovaný uviedol, že sa týchto úkonov nechce zúčastniť. Obžalovaný sa
zároveň vzdal aj práva na odklad prvého výsluchu za účelom prípravy obhajoby.Z uvedeného však súdu nie je zrejmé, či by policajt účasť obžalovaného na úkonoch vôbec povolil.
Obžalovaný J. B. si zvolil aj obhajcu a bolo mu umožnené telefonicky sa spojiť so svojim obhajcom, ktorý
sa však ako vyplýva zo zápisnice v deň zadržania ani nasledujúci deň nemohol z dôvodov pracovnej

zaneprázdnenosti dostaviť.
Súd poukazuje na skutočnosť, že medzinárodné zmluvy majú prednosť pred zákonmi, ale iba v prípade
ak zabezpečujú väčší rozsah práv a slobôd.
Slovenský Trestný poriadok v ustanovení § 213 ods. 1 vo všeobecnosti umožňuje účasť obvineného na
vyšetrovacích úkonoch a klásť vypočúvaným svedkom otázky, ktorá účasť je viazaná na povolenie účasti

obvineného na úkone policajtom. Súd uvádza, že by to malo byť obvinenému umožnené v zásade vždy,
pokiaľ vo svetle osobitných okolností nie sú dané presvedčivé dôvody na nepovolenie účasti obvineného
na týchto úkonoch.
Pokiaľ však ide o obhajcu, tento má právo v zmysle § 213 ods. 2 Tr. poriadku zúčastniť sa všetkých
úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, s výnimkou prípadov, ak
vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť a obvinený má právo v zmysle § 34 ods.

1 Tr. poriadku žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na úkonoch prípravného konania.
Ako bolo už uvedené pri ustanovení obhajcu obvinenému v prípade povinnej obhajoby nemožno
postupovať tak, aby sa tým zmaril zmysel povinnej obhajoby, ale treba postupovať s najväčším
urýchlením, aby sa obhajcovi zabezpečila možnosť využiť svoje práva, najmä zúčastniť sa na
vykonávaní vyšetrovacích úkonov, ktoré môžu byť využité ako dôkaz v konaní pred súdom už od

vznesenia obvinenia. Porušenie tejto zásady je chybou prípravného konania.
Súd v zásade nespochybňuje možnosť obžalovaného vzdať sa všetkých vyššie uvedených práv, práva
zúčastniť sa na úkonoch, ktoré môžu byť použité ako dôkaz proti nemu osobne alebo prostredníctvom
obhajcu a na odklad prvého výsluchu za účelom prípravy obhajoby. Súd poukazuje dokonca aj na právo
obžalovaného J. B., v súlade s ustanovením § 37 ods. 4 Tr. poriadku, výslovným vyhlásením vzdať sa

po prvej porade so obhajcom práva na povinnú obhajobu.
Avšak súd analogicky ako ESĽP považuje za potrebné preskúmať, či vzdanie sa týchto práv, ktoré sú
mu priznané Trestným poriadkom, bolo sprevádzané minimálnymi zárukami zodpovedajúcimi významu
vzdania sa týchto práv a či obžalovaný mohol odôvodnene predpokladať dôsledky svojho konania.
Súd analogicky slovami ESĽP konštatuje, že obžalovanému nebola poskytnutá akákoľvek

individualizovaná rada týkajúca sa jeho situácie, pričom k vzdaniu sa práv obžalovaným došlo v kontexte
bežnéhozločinu,bezprimeranéhoindividualizovanéhopoučenianapriektomu,ževdanomčasemuselo
byťorgánomčinnýmvtrestnomkonanízrejmé,žekonanievočiobvinenémumôževiesťkzmeneprávnej
kvalifikácie na obzvlášť závažný zločin, pričom neexistuje náznak, že by takýto rozdiel, alebo s ním
spojené riziko výrazne vyššieho trestu bolo obžalovanému náležite vysvetlené.

Súd pritom nepovažuje za rozhodné špekulovať nad tým, aká by bola reakcia obžalovaného alebo
reakcia a rada obhajcu v prípade, že by mu bolo poskytnuté primerané individualizované poučenie o
jeho situácii a v týchto intenciách telefonicky informoval aj svojho zvoleného obhajcu, ktorý sa úkonov
pre pracovné záležitosti v čase určenom policajtom nemohol zúčastniť a preto neobstojí ani prípadná
argumentácia, že podľa § 213 ods. 2 Tr. poriadku išlo o výsluchy, ktoré nebolo možné odložiť, nakoľko

išlo o väzobnú vec, najmä s poukazom na skutočnosť, že tieto úkony neboli ani neodkladnými ani
neopakovateľnými úkonmi tak, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 17, ods. 18 Tr. poriadku.
Na základe uvedeného súd nemôže dospieť k inému záveru ako k tomu, že obžalovaný J. B. bol
zavedený o možnej skutočnej podstate konania proti nemu, pričom akékoľvek vzdanie sa práva
obžalovaného na odklad obhajoby a práva zúčastniť sa na úkonoch, ktoré môžu byť použité ako dôkaz

proti nemu osobne alebo prostredníctvom obhajcu nesprevádzali minimálne záruky zodpovedajúce
významu vzdania sa týchto práv.
Obžalovanému tak bolo znemožnené mať osoh z účinnej pomoci obhajcu vo veci, bolo porušené jeho
právo na obhajobu a prípravnom konaní tak došlo k vážnemu porušeniu spravodlivosti počiatočným
nedodržaním ustanovení trestného poriadku.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 119 ods. 2 za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa

získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.
Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že prvotné usvedčujúce výpovede obžalovaného F.
B. a svedkyne L. P. proti obžalovanému J. B., uskutočnené počas policajného vyšetrovania, ktoré boli
vykonané v neprítomnosti obhajcu, vo veci, v ktorej bolo zrejmé, že môže ísť o vec, v ktorej je obhajobapovinná, kedy sa obvinený vzdal možnosti vykonania týchto výsluchov kontradiktórnym spôsobom v
dôsledku nedostatočného alebo zavádzajúceho poučenia o svojej situácii, nie je možné použiť v konaní
pred súdom na preukazovanie viny obžalovaného v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku (súd hodnotí iba

dôkazy získané zákonným spôsobom), nakoľko neboli získané zákonným spôsobom postupom, pri
ktorom boli dodržané všetky ustanovenia Tr. poriadku, čo v sebe zahŕňa aj nemožnosť takto získané
usvedčujúce dôkazy proti obžalovanému využiť a hodnotiť pri odstraňovaní rozporov vo výpovediach.
Na záver tejto všeobecnej časti súd ešte uvádza, že Trestný poriadok neobsahuje všeobecnú úpravu
právnych úkonov a prejavu vôle.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne.

V vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že medzi náležitosti vôle patrí, aby bola prostá
omylu. Analógia v trestnom práve procesnom je prípustná a malo by to tak byť najmä v prípade, ak by
nevyužitím analógie došlo k odmietnutiu spravodlivosti (zákaz denegatio justitiae).
Argumentum per analogiam iuris, súd vzhľadom na všeobecnú úpravu právnych úkonov obsiahnutú v
Občianskom zákonníku, nemôže dospieť k inému záveru, že vzdanie sa práva zúčastniť sa na úkonoch,

ktorémôžubyťpoužitéakodôkazprotinemu,obžalovanýmJ.B.osobnealeboprostredníctvomobhajcu,
je za daných okolností neplatné.
Obžalovaný J. B. na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. zákona.
Následne nevyužil svoje zákonné právo nevypovedať a vo svojej výpovedi uviedol, že drogy nepredával
údajným svedkom, brat si to kúpil tam kde on. Brat to kupoval sám. L. P. mala v tom svoje drogy.

Na otázky prokurátorky uviedol, že to mal pre vlastnú spotrebu. Zadovážil si ich od kamoša. Nechcel
povedať jeho meno. Obdobie podľa obžaloby sedí, od začiatku roku 2015 do zadržania. Požíva pervitín
od svojich šestnástich rokov. Aplikuje ho dosť často. Cíti sa závislý na drogách. L. P. v tom mala svoje
drogy. F. B. si ich kupoval tam kde on. L. B., A. L. nepozná. L. B. nepredal drogy.
Následne prokurátorka navrhla na hlavnom pojednávaní na odstránenie rozporov oboznámiť výpoveď

obvineného z prípravného konania zo dňa 18.11.2015, ktorá bola na hlavnom pojednávaní aj
oboznámená:
Otázka vyšetrovateľa: Z akého dôvodu ste dával drogy svojej priateľke L. P. a bratovi F. B.?
Odpoveď: Nakoľko oni vedeli, že ja užívam pervitín, požiadali ma, aby som im pervitín dal a ja som im
ho dal.

Otázka obhajcu: Koľkokrát ste dali pervitín svojej priateľke a svoju bratovi?
Odpoveď: Priateľke, nakoľko bola stále so mnou, si pervitín dala vždy so mnou, nepamätám si presné
množstvo, ale bolo to veľakrát. Bratovi som dal pevitín tiež viackrát, keď ma stretol a vypýtal si pervitín,
tak som mu ho dal. Ja som pervitín bežne nosil pri sebe.
Otázka obhajcu: Brala si vaša priateľka pervitín aj sama, alebo iba vždy s vaším vedomím?

Odpoveď: Brala si iba s mojim vedomím.
Obžalovaný k uvedenej výpovedi uviedol, že je pravda to čo hovorí teraz. Na otázku prokurátorky prečo
tak vypovedal uviedol, že je to skoro to isté.
Na otázku obhajcu či niekedy niekomu predával alebo dával drogy bezplatne obžalovaný uviedol, že nie.
ObžalovanýF.B.nahlavnompojednávaníurobilvyhláseniepodľa§257ods.1,písm.b)Tr.zákona,žeje

vinnýzospáchaniaskutku,ktorýmujekladenýzavinu.Prokurátornavrholtotovyhlásenieobžalovaného
neprijať z dôvodu, že je ho potrebné na hlavnom pojednávaní vypočuť. Obhajca navrhol vyhlásenie
obžalovaného prijať, nakoľko jeho klient chce v ďalšej fáze uplatniť zákonné právo nevypovedať. Súd
uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený
za vinu v zmysle obžaloby neprijíma. Následne obžalovaný nevyužil svoje zákonné právo nevypovedať.

Vo svojej výpovedi uviedol, že si to bol zakúpiť so svojim bratom v M. od neznámej osoby. Kúpil to za
100,- Eur. Na otázky prokurátorky uviedol, že boli pre neho. Drogy už neužíva. Neužíval ich často, iba
pervitín.
Následne prokurátorka navrhla na hlavnom pojednávaní na odstránenie rozporov oboznámiť výpoveď
obvineného z prípravného konania zo dňa 27.8.2015, ktorá bola na hlavnom pojednávaní aj

oboznámená a obžalovaný sa k uvedenému rozporu vyjadril.
Súd však konštatuje, že uvedená výpoveď obvineného F. B., ktorá je usvedčujúca vo vzťahu k
obžalovanému J. B., bola vykonaná v čase, kedy bola obmedzená jeho osobná sloboda, kedy sa voči
J. B. viedlo trestné konanie pre bežný zločin, bol vykonaný bez účasti obhajcu obžalovaného J. B. aobvinený J. B. sa vzdal práva zúčastniť sa na tomto výsluchu osobne alebo prostredníctvom obhajcu
za okolností, ktoré nesprevádzali minimálne záruky zodpovedajúce významu vzdania sa týchto práv.
Uvedená výpoveď obvineného tak nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom v súlade s ustanovením

§ 213 Tr. poriadku vo vzťahu k obžalovanému J. B., čim bolo porušené právo obvineného J. B. na
obhajobu. Z uvedených dôvodov oboznámená výpoveď obvineného F. B. v prípravnom konaní nie je
použiteľná v konaní pred súdom ako celok na odstraňovanie rozporov a následné využitie tejto výpovede
ako usvedčujúceho dôkazu vo vzťahu k obžalovanému J. B..
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri svojom rozhodovaní na oboznámenú výpoveď obvineného

F. B. v prípravnom konaní ani na jeho vyjadrenie k tejto výpovedi neprihliadal a z tohto dôvodu túto časť
výpovede obžalovaného v písomnom odôvodnení tohto rozsudku ani neuvádza.
K oboznámenej výpovedi obžalovaného J. B. sa obžalovaný F. B. nevyjadril.
Svedkyňa L. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným J. B. teraz dlhšie
nekomunikujú, ale predtým boli priatelia. Ako druh a družka. Neodmietla z tohto dôvodu vypovedať na
hlavnom pojednávaní. Následne vo svojej výpovedi uviedla, že spali s J. a prišli kukláči. Potom zavolali

vyšetrovateľov. Ju odviedli vedľa, prehľadávali ju vyšetrovateľky. J. zostal s tými pánmi v izbe. Potom ju
zobrali dole. Hore prišiel psovod so psom a keď prišli dole so psom tak počula, že našli tie drogy. Ešte
tam ďalej prehľadávali chatu a okolie, zapisovali a tak. Prehľadávali ešte aj auto a išli na políciu. Na
otázku prokurátorky uviedla, že nevie komu patrili tie drogy. Okrem nich dvoch v chate vtedy nikto nebol.
Pár mesiacov chodili do chaty sem tam spať. Nevie kto tam mohol dať tie drogy. Brata obžalovaného

pozná, na chate mal izbu a chodil tam tiež spať so svojou priateľkou. Užívala drogy 5 mesiacov.
Následne prokurátorka navrhla na hlavnom pojednávaní na odstránenie rozporov oboznámiť výpoveď
svedkyne z prípravného konania zo dňa 27.8.2015, ktorá bola na hlavnom pojednávaní aj oboznámená
a svedkyňa sa k uvedenému rozporu vyjadrila.
Súd však uvádza, že pri svojom rozhodovaní na oboznámenú výpoveď svedkyne L. P. v prípravnom

konaní, ani na jej vyjadrenie k tejto výpovedi neprihliadal z tých istých dôvodov, pre ktoré neprihliadal
ani na oboznámenú výpoveď obžalovaného F. B. z prípravného konania a z tohto dôvodu taktiež túto
časť výpovede svedkyne v písomnom odôvodnení tohto rozsudku ani neuvádza.
Na otázky prokurátorky svedkyňa uviedla, že nevie o tom, že by obžalovaný predával drogy. Drogy
užíval, pervitín. Nevie odkiaľ ich nakupoval.

Na otázky obhajcov uviedla, že nebola svedkom toho, že by obžalovaný J. B. predával niekomu drogy.
V tom čase užívala drogy. Mala viacej zdrojov. Obžalovaný J. B. jej nedával drogy, mala svoje, pervitín.
Svedok L. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovanými sa pozná
odmalička. Chcel by dodať, že jeho výpoveď u pána vyšetrovateľa bola zmanipulovaná. Jeho výpoveď
nebola pravdivá. Na otázku prokurátorky uviedol, že prvá, na druhej to chcel zmeniť podľa skutočnosti

a tam mu povedali, že sa to už nedá. Povedal mu to pán vyšetrovateľ. V minulosti drogoval, marihuanu,
chodil pre to do čiech do E. Q.. Vo vzťahu k J. B. vie len to čo počul z počutia, čo teraz koluje po R., že
vraj predával drogy. On od neho drogy nikdy nekúpil. Jeho výpoveď bola účelovo zmanipulovaná jeho
strachom, aby neublížil svojej rodine, ešte viac ako im ublížil, lebo je bývalý gambler. Prišli z ním dvaja
vyšetrovatelia a povedali mu, že sa rieši pán B. v trestnej veci, za ktorú sme tu teraz. Hrával stále tie

automaty, pýtal sa ich či musí vypovedať ako mu kládli tie otázky, tí páni dvaja vyšetrovatelia čo prišli
za ním ešte v civile, predtým než vypovedal na policajnej stanici. Oni mu povedali, že všetko vedia a
ak bude spolupracovať, nikto sa nič nedozvie, čiže ani jeho rodina, tým pádom by im neublížil, a že
obvinenému J. B. aj tak nepomôže, akurát môže dostať do problémov ešte seba. Prešiel týždeň, už to
vedeli v jeho práci, kvôli tomu má aj problémy, lebo samozrejme si myslia, že má v tom prsty, že predáva

drogy tiež, nevie odkiaľ to vedia. Ešte prvú výpoveď u pána vyšetrovateľa uviedol pod vplyvom alkoholu.
Čo mu bolo tiež dosť divné, lebo mu nedali fúkať ani nič. Svojou výpoveďou chcel zachrániť svoju rodinu
a zničil dve rodiny, svoju a J.. Je mu to dosť ľúto.
Následne prokurátorka navrhla na hlavnom pojednávaní na odstránenie rozporov oboznámiť výpoveď
svedka z prípravného konania zo dňa 5.2.2016. Svedok vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol,

že:
J. B. poznám nejakých 10 rokov, poznám ho dobre, nakoľko býval v paneláku, kde bývala moja bývalá
priateľka. J. B. má prezývku A., je menšej zavalitej postavy, myslím, že vlasy má čiernej farby. Na otázku
vyšetrovateľa, či nosí aj bradu odpovedám, že asi nie, keď som bol s ním, mám pocit, že bol vždy
oholený. Od J. B. kupujem pervitín asi od konca r. 2014 alebo od začiatku r. 2015, skôr od začiatku r.

2015. Nakontaktoval som sa na neho telefonicky takým spôsobom, že niekto mi dal na neho číslo a ja
som mu napísal správu. On mi odpísal, potom sme sa dvakrát za týždeň, podľa toho koľko som mal
peňazí. Taktiež podľa množstva peňazí, ktoré som mal pri sebe som si kupoval aj množstvo pervitínu.
Tento pervitín si kupoval vždy výlučne pre seba. Keď som chcel kúpiť pervitín, tak som zavolal J. B. adohodli sme si stretnutie. On navrhol miesto, ja som na toto miesto prišiel a tu som od neho kúpil pervitín.
Keď som pracoval v A. A. na prestavbe hotela B. a chcel som kúpiť pervitín, tak tu mi B. priviezol pervitín
priamo do A. A.. B. jazdil zdá sa mi na vozidle zn. Citroen zelenej farby. Niekedy spoločne s J. B. prišla

aj jeho priateľka L. a keď prišli na aute, ona vždy sedela v aute a o nič sa nestarala. Jeho priateľka L.
je štíhla, má dlhé čierne vlasy po ramená. Má asi do 25 Rokov.
Keď kupoval od B. pervitín, tak vždy prišiel autom, otvoril okienko, cez okienko som mu podal peniaze
a on mi podal obálku, v ktorej bol nasypaný pervitín. Dopredu už bolo cez telefón dohodnuté na koľko
dávok mám peniaze a takáto dávka už bola pripravená v obálke. Nikdy som si nekontroloval množstvo

pervitínu, B. som veril, že mi dá také množstvo, za aké platím. Nikdy som s ním nemal žiadny problém,
vždy to bolo tak, ako sme sa dohodli. Vždy mi predal pervitín, vždy to bolo piko, v tomto ma tiež nikdy
neoklamal.
Otázka vyšetrovateľa: Stretli ste sa alebo viete ešte o niekom, komu B. predával pervitín?
Odpoveď: R. čo vám mám na to poviem. N. celá R., ale či všetkým predával B., to neviem povedať.
Otázka vyšetrovateľa: S odstupom čase pamätáte si aké telefónne číslo ste v tom čase používali vy a

aké telefónne číslo používal J. B.?
Odpoveď: Toto si nepamätám, ja už mám odvtedy asi 5-tu kartu, nepamätám si číslo na J. B.. Ak som
v predchádzajúcej výpovedi uviedol nejaké telefónne čísla, tak tieto platia, možno som vtedy mal ešte
starú kartu a preto som tieto čísla uviedol.
Otázka vyšetrovateľa: Dal vám niekedy J. B. pervitín na sekeru?

Odpoveď: Áno.
Otázka vyšetrovateľa: Ste v súčasnej dobe užívateľom pervitínu, resp. inej drogy?
Odpoveď: Nie, už dva mesiace abstinujem. Snažím sa v súčasnej dobe chodiť do práce, pracujem v R.
nad F., v areáli S. pre automobilovú firmu.
K oboznámenej výpovedi svedok uviedol, že to uviedol, lebo sa držal tej prvej výpovede, keďže mu bolo

povedané, že ju už nemôže zmeniť. To čo tam povedal o tých drogách, to má ešte z minulosti keď bral
drogy ešte a kupoval od druhých ľudí. To, že chodil za ním do A. A. to je pravda, ale prišiel vždy, buď
mu požičal peniaze, alebo on mu vracal peniaze. Keďže uviedol, že je bývalý gambler, už dva mesiace
nehráva tri, nechcel, aby sa to rodiča dozvedeli, že stále gambluje, tak vypovedal ako vypovedal zo
strachu, že sa jeho rodina toto všetko dozvie, už aj tak ho teraz odkopli. J. aj s F. mu dosť pomohli keď

bol na ulici cez leto minulý rok, nemal čo jesť. Sám od seba mu priniesol peniaze, aby si kúpil niečo na
jedenie, pozval ho na obed kúpil mu pivo.
Na otázku prokurátorky uviedol, že to, že nemôže zmeniť výpoveď mu hovorili na začiatku výsluchu.
Nevie či tam boli obhajcovia, bolo tam veľa ľudí 4 alebo 5. Povedali, že by sa dopustil krivej výpovede.
Ale s odstupom času, mesiac rozmýšľal nad tým čo bude robiť, ale sa rozhodol tak ako sa rozhodol.

Teraz vypovedal čistú pravdu ako vypovedal, ako to bolo, nič podstatné nezamlčal ani nemá prečo.
Nechcel zničiť jeho rodinu. Chcel zachrániť tú svoju. Je mu to ľúto.
Na otázku obhajcu uviedol, že nevidel obžalovaného predávať drogy. Vždy keď prišiel za ním, buď mu
peniaze požičal, alebo ich vracal, bol alebo je gambler.
Svedok L. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že J. B. pozná cez A. L.. Dal mu

telefonický kontakt. Následne zavolal, dohodli si stretnutie. V M. kde prišiel a predal mu drogy. Takto
sa spoznali. Odvtedy volával častejšie a častejšie sa stretávali. Na otázky prokurátorky uviedol, že
stretával sa s ním od roku 2014 do zadržania. Mohlo to byť, že naposledy sa stretli tak dva mesiace
pred zadržaním. Mohlo byť minulý rok. Kupoval od neho pervitín, väčšinou to bolo pri kine v M., alebo
na stanici. Kupoval pervitín rôznej kvality. Kupoval ho veľmi veľa krát, pri každom stretnutí sa mohlo

jednať o tých tridsať štyridsať Eur. 10 Eur jedna dávka. Nevie za akú sumu celkovo. Obžalovaný mal
prezývku A.. Obžalovaný chodieval za ním väčšinou sám, alebo s nejakou ženou. Vždy to bola droga,
ale nemyslí si, že rovnakej kvality.
Následne prokurátorka navrhla na hlavnom pojednávaní na odstránenie rozporov oboznámiť výpoveď
svedka z prípravného konania zo dňa 25.9.2015, ktorá bola vykonaná za účasti obhajcu obvineného J.

B.. Svedok vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol:
Otázka vyšetrovateľa: Koľko ste asi celkovo zaplatili obvineného za drogy.
Odpoveď svedka: Bolo to dokopy asi 200 Eur.
Svedok k uvedenej výpovedi uviedol, že nevie za koľko eur celkovo, 1000 možno dokopy. Väčšinou s
A. L. sa nejako poskladali. Aj sa delili.

Následne svedok uviedol, že obžalovanému volal na telefónne číslo XXXX XXX XXX. Obžalovaný chodil
na zelenom Citroene C3 asi, nepamätá si ŠPZ.
Na otázky obhajcu uviedol, že isté obdobie kupoval aj každý deň, potom prišlo aj obdobie kedy sa
nemohol dovolať a tak to bolo striedavé. Niekedy to bolo aj 2, 3 krát denne. Keď v septembri vypovedalna polícii bol asi aj pod vplyvom. Buď v ten deň alebo pár dní predtým užíval drogy. Nepamätá si na to
moc. Bol tam aj s mamou. V ten deň sa stretol aj s A. L. bavili sa o výsluchu. Drogu mal minimálne v sebe.
Následneobhajcanavrholnahlavnompojednávanínaodstránenierozporovoboznámiťvýpoveďsvedka

z prípravného konania zo dňa 25.9.2015. Svedok vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol:
Otázkavyšetrovateľa:KoľkokrátvámdohromadyobvinenýJ.B.predaldrogyačokonkrétnevámpredal,
za akú sumu.
Odpoveď svedka: neviem presne koľko krát, dajme tomu, že to mohlo byť cez tých 15 až 20 krát, ja som
sním bol viac krát. A peniaze, po každé inak, niekedy 20 až 30 Eur to bolo najčastejšie.

Svedok k uvedenej výpovedi uviedol, že tým, že nevedel, že pôjde do nejakého zariadenia, mal potrebu
možno ochrániť, alebo nevie čo, nechcel vypovedať úplne pravdivo. Teraz to hovorí tak ako to asi je.
Nepamätá si presne na tie obdobia bol užívateľom rôznych drog a má to pomiešané. Ale toto vie, že
chcel možno pomôcť, nevie.
Na otázky obhajcov uviedol, že pri svojej druhej výpovedi 8.2.2016, že nemyslí si, že je až tak v poriadku,
ale bol už určite očistený od drog. Mohol byť tak 4 mesiace bez drog. Stalo sa tiež, že kupoval drogy

spolu s L., ale to bolo málokedy. Nepamätá si presne. Vtedy kupoval len jeden. Vyšetrovateľom bol
vypočúvaný2krát.Okremtýchtovýsluchovhorazhľadalakriminálkaohľadomtejtoveciatímupovedali,
že sa má dostaviť na výsluch. Volali mu na telefón. To bolo pred prvým výsluchom. V ten deň ako ich
našli na ulici, tak ich zobrali, hovorili mu, že má vypovedať ohľadom tejto veci, že nemá nič zamlčiavať,
že má hovoriť tak jak to je. Vysvetľovali mu, že ide ako svedok, a že sa nemusí nič báť, lebo on v tú dobu

ani nedvíhal telefón kriminálke, lebo sa bál o čo ide. Povedali mu, aby vypovedal pravdivo, nech nič
nezamlčí.Vyhrážkyvočinemuneboli,lenčomuukazovali,ukazovalimunejakýspis,vlastnetelefónnych
čísiel, z ktorých sa volalo. Teda nevie nepamätá si presne myslí, že telefónne čísla tam boli, že majú na
to nejaké dôkazy, že on nakupoval. To bolo v rámci neoficiálneho výsluchu.
Na otázku predsedu senátu uviedol, že pamätá si, že v 2015 na hranici, na Silvestra od obžalovaného

kupoval drogy a už bol vtedy aktívny, aktívne už kupoval a vtedy bol nadrogovaný z tých drog, takže
bolo pred týmto, pred rokom 2015, takže v roku 2014 kdesi začal, nevie presne kedy a pokračovalo to
do 2015 do leta.
Následne svedok uviedol, že volával väčšinou z čísla XXXX XXX XXX.
So súhlasom obžalovaných a prokurátorky bola na hlavnom pojednávaní oboznámená zápisnica o

výpovedi svedka A. L. z prípravného konania, ktorá bola vykonaná v prítomnosti obhajcu obvineného J.
B.. Svedok vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol:
J. B. mu predával dogy asi trištvrte roka, vozil mu to domov do M.. Stretli sa buď pred jeho domom
alebo pred obchodom L.. Vozil mu to aj do práce do I. oproti B. pred budovu spoločnosti W., s.r.o. Buď
mu volal, alebo mu písal sms správy. Len mu napísal koľko peňazí, napísal mu v smske, že 20 Eur

a že či príde. On vždy do 15 minút prišiel. Bolo toho viacej, ale to si už človek nepamätá. Na otázky
vyšetrovateľa uviedol, že J. B. mu predal drogy veľa krát, ak by sme to mali dať na čísla, tak okolo 100
krát. Predával mu pervitín, za sumu 10 Eur jeden diel, čiže 10 Eur jedna dávka. Spoznali sa už nevie cez
koho v I., myslí, že boli v herni, mohlo to byť tak trištvrte roka isto dozadu. Poznal ho iba takto, že mu dal
peniaze, on jemu drogy. Že mu môže predať drogy, to si myslí niekto z roboty povedal, keď boli v herni

a ten kolega ho tam videl, že J. B. má drogy. Prvý krát mu mohol predať drogy cca trištvrte roka dozadu.
Volal mu na číslo XXXX XXX XXX. Auto mal Citroen C3, zelený, ŠPZ nevie. Väčšinou mu volával od
kamarátov alebo z mamineho čísla XXXX XXX XXX. Volával z viacerých telefónnych čísel. Prišiel k autu,
cez okno mu podal peniaze a on mu dal drogu, bola v obálke, v papieri, on si z papiera robil obálky.
Mal prezývku A.. Konzumentom je už asi 5 rokov a dáva si ho do nosa. Teraz už nekonzumuje, ale bol

závislý, lebo bol aj na liečení. Na liečení bol cca dva mesiace dozadu a odvtedy drogy už neberie. Vtedy
drogy od iného nekupoval, lebo on vždy prišiel do chvíle. Vedel, že látka je droga, lebo on mal vždy
kvalitné a účinky mala také isté. Už to pozná a keď si človek dá, tak to vie. Účinky bola nespavosť, bol
vždy taký zrýchlený. Tieto účinky pociťoval po drogách, ktoré mu predal. Boli stále zhruba rovnaké po
každom predaji. Na otázky obhajcu uviedol, že vie od svojich kamarátov, že im J. B. predával drogy, ale

osobne nebol svedkom toho, ako predáva drogy iným osobám, od neho si drogy kupoval vždy sám. V
aute s ním bývala tá L., nejaká z I.. Bola čiernovlasí, chudá, štíhla, vek možno 20 až 25 rokov. Drogy
kupoval niekedy aj každý deň a takých 4000 Eur mu mohol nechať. Nebavili sa odkiaľ berie drogy. On
pracuje a vždy pracoval.
Zo Znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu

a toxikománie, gerontopsychiatria) číslo XX/XXXX zo dňa 4.12.2015, vypracovaný MUDr J. U., ktorý
bol na hlavnom pojednávaní oboznámený vyplýva, že u obvineného J. B. znalec zistil syndróm
závislosti na pervitíne a marihuane, považuje za účelné a prospešné nariadiť obvinenému ochrannúprotitoxikomanickú liečbu ústavnou formou. Počas jedného dňa obvinený užije 2 gramy pervitínu
rozdelené do piatich OJD, pričom obvykle jednorazová dávka je u neho 0,4 g.
Zo Znaleckého posudku ČEZ: U.-B.-BA-V.-XXXX/XXXXX vypracovaného k dátumu 26.11.2015 vyplýva,

že:
Stopy zaistené v chate:
Stopa č. 6: v predloženom textilnom obale „New Yorker“ sa nachádzalo 10 ks malý vreciek s obsahom
kryštalického materiálu s hmotnosťou spolu 8,87 g, ktorý obsahoval účinnú látku metamfetamín s
priemernou koncentráciou 76,4 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), s obsahom 6,777 g

absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 169-678 obvykle jednorazovým dávkam drogy.
Stopa č. 9: v predloženom igelitovom vrecku sa nachádzali:
- 8 ks malých vreciek s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou spolu 7,165 g s účinnou látkou
metamfetamín s priemernou koncentráciou 75,8 hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), s obsahom
5,431 g absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 136 - 543 obvykle jednorazovým dávkam drogy,
- vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou 49,394 g s účinnou

látkou metamfetamín s priemernou koncentráciou 76,8 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza),
s obsahom 37,935 g absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 948 -3794 obvykle jednorazovým
dávkam drogy.
Nastopáchč.1úlomkysklazožiarovky,č.2digitálnejváhe„DigitalScale“,č.3čierno-sivejtaške„MILO“,
č. 7 digitálnej váhe „Digital Scale“ bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu.

Stopa č. 8: v predloženej cigaretovej krabičke „Marlboro“ sa nachádzal očadený znečistený úlomok sklad
s prischnutým kryštalickým materiálom s hmotnosťou 15 mg s obsahom účinnej látky metamfetamín s
priemernou koncentráciou 66,4 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza). Toto množstvo materiálu
obsahuje 100 mg absolútneho metamfetamínu a možno ho považovať za 1 obvykle jednorazovú dávku
drogy.

Stopy zaistené v byte v R. nad F., K. I. XX/XXX:
Stopa č. 1a: predložená zatavená injekčná striekačka objemu 2 ml obsahovala kryštalický materiál
s hmotnosťou 628 mg, ktorý obsahoval účinnú látku metamfetamín s priemernou koncentráciou 77,5
% hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), s obsahom 487 mg Absolútneho metamfetamínu, čo
zodpovedá 12-49 obvykle jednorazovým dávkam drogy.

Stopa č. 3a: v prázdnom sklenenom pohári oblepenom čiernou lepiacou páskou bola zistená prítomnosť
stôp metamfetamínu
Stopa č. 4a: na mikroténovej rukavici nebola zistená prítomnosť stôp omamných alebo psychotropných
látok.
Stopa č. 1b: na očadených úlomkoch skla sa nachádzali zvyšky kryštalického materiálu, v ktorom bola

zistená prítomnosť metamfetamínu.
Na predložených steroch rúd označených ako J. B. bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu.
Chemickou analýzou nie je možné jednoznačne určiť pôvod kontaminácie rúk podozrivých osôb.
Primárna kontaminácia vzniká pri výrobe, distribúcii alebo užívaní drog a sekundárna vzniká pri
náhodnom kontakte s kontaminovanými predmetmi.

Zo Znaleckého posudku ČEZ: U.-B.-BA-V.-XXXX/XXXXX vypracovaného k dátumu 22.12.2015 vyplýva,
že na stopách č. 1, 2, 3, 6, 7, 8, 9 a 1b boli zviditeľnené neupotrebiteľné daktyloskopické stopy.
ZoZnaleckéhoposudkuČEZ:PPZ-B.-BA-V.-XXXX/XXXXXvypracovanéhokdátumu11.6.2016vyplýva,
že:
Z biologického materiálu zo stopy č. 2, bol zistený majoritný DNA profil pochádzajúci od osoby ženského

pohlavia, ktorý je vhodný na porovnanie.
Z biologického materiálu zo stopy č. 3 bol zistený majoritný DNA profil pochádzajúci od osoby mužského
pohlavia, ktorý je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „J. B.“ a
rovnaký minoritný DNA profil pochádzajúci od osoby ženského pohlavia ako na stope č. 2.
Z biologického materiálu zo stopy č. 6 bol zistený zmiešaný DNA profil najmenej troch osôb. Je

kombináciou DNA profilu porovnávacej vzorky J. B., majoritného DNA profilu zisteného zo stopy č. 2 a
prímesi, ktorá nie je vhodná na porovnanie.
Zbiologickéhomateriáluzostopkyč.7bolzistenýmajoritnýDNAprofilpochádzajúciodosobymužského
pohlavia, ktorý je zhodný s DNA profilom vzorky bukálneho výteru J. B. a minoritná prímes, ktorá nie
je vhodná na interpretáciu.

Z anonymného podania Občanov R. nad F., ktoré bolo podnetom na začatie trestného stíhania vyplýva,
že ako osoby, ktoré majú predávať drogy sú uvedení J. B. a F. B., ktorý majú predávať pervitín, extázu,
LSD.Z odborného vyjadrenia MV SR, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej
protidrogovej jednotky zo dňa 8.12.2015 vyplýva:
- metamfetamín o hmotnosti 8,870 g - hodnota je 310,45 - 887 Euro,

- metamfetamín o hmotnosti 7,165g - hodnota je 250,77 - 716,50 Euro,
- metamfetamín o hmotnosti 49,394 g - hodnota je 1728,79 - 4939,40 Euro,
- metamfetamín o hmotnosti 0,628 g - hodnota je 21,98 - 62, 80 Euro,
- metamfetamín o hmotnosti 0,015 g - hodnota je 0,52 - 1,50 Euro.
Výpočet hodnoty bol vykonaný v prepočte na gramy. Hodnotu 1 gramu psychotropnej látky

metamfetamín v 3. Štvrťroku 2015 v A. kraji nemajú k dispozícii, avšak cena na území SR bola v danom
období v rozmedzí 35 - 100 Eur. Hodnota 1 gramu psychotropnej látky metamfetamín v 1. a 2. Štvrťroku
2015 v A. kraji bola 70 Eur. Hodnoty obvykle jednorazových dávok omamných a psychotropných látok
nemajú k dispozícii.
Zozápisniceovykonanídomovejprehliadkyzodňa27.8.2015vyplýva,žedňa27.8.2015o6:02hodbolo
prikročené na základe príkazu Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.7.2015, č.k. OS TN-V-30/2015-Tp-3

k vykonaniu domovej prehliadky v chate využívanej na rekreačné účely bez popisného čísla, postavenej
na pozemku s parc. č. XXXX/XX v chatovej oblasti Q. R., k.ú. R. nad F. a k nej priľahlých bližšie
nešpecifikovaných objektov na tejto parcele, pri ktorej boli nájdené a odňaté stopy č. 1 až 11. Stopy č.
4 a 5 boli peniace v celkovej hodnote 1602 Eur a 6 USD a stopy č. 10 a 11 mobilné telefóny.
Zozápisniceovykonanídomovejprehliadkyzodňa27.8.2015vyplýva,žedňa27.8.2015o6:00hodbolo

prikročené na základe príkazu Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.7.2015, č.k. OS TN-V-29/2015-Tp-3
k vykonaniu domovej prehliadky v byte č. 3, ktorý sa nachádza na prízemí vo vchode XXX, v obytnom
dome so súpisným číslom XX v R. nad F., K. I., postavenom na parc. č. XXXX/X, pri ktorej boli odňaté
stopy č. 1a až 4a. Stopa č. 2a je obálka s bankovkami v celkovej hodnote 7100 Eur.
Z prepisov uskutočnenej telefonickej prevádzky, zvukových záznamov a SMS správ v rozsahu cca. 350

strán vyplýva, že osoby, ktoré boli jej účastníkmi si dohadovali stretnutia, uvádzali rôzne čísla 10, 20,
30 ...50 ...e, chcel som ti vrátiť za pol kuraťa ... grilovaného..., ...vezmem ak, sa da..., ...dvadsat korun
mas cas..., ...mozes mi pomoct s desinku.. a pod.
Zo správy o povesti Obvodného oddelenia PZ R. nad F. vyplýva, že obžalovaný J. B. bol v roku 2015
uznaný za vinného z priestupku proti majetku a bola mu uložená pokuta 30 Eur. Z Výpisu z ústrednej

evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že bol od roku 2010 celkovo 29 krát priestupkovo riešený za
priestupky na úseku dopravy. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že bol Rozsudkom Okresného súdu
Trenčín zo dňa 28.8. 2015, sp.zn. 6T 85/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2015 uznaný
za vinného z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, pričom mu bol
uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou do 28.8.2017.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný F. B. bol od roku 2010 celkovo
7 krát priestupkovo riešený na úseku dopravy a jeden krát pre priestupok proti majetku. Z odpisu z
registra trestov vyplýva, že nemá záznam v registri trestov.
Na základe takto vykonaného dokazovania, na podklade dôkazov predložených súdu stranami má súd
za preukázané, že obžalovaný J. B. sa dopustil skutku tak, ako je uvedené v bode 1. skutkovej vety

výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný J. B. je zo spáchania skutku priamo usvedčovaný z časti svojou výpoveďou na hlavnom
pojednávaní, v ktorej uviedol, že drogy si zadovážil od kamoša, ako aj nepriamo zápisnicou o vykonaní
domovej prehliadky v chate, pri ktorej bola zaistená kryštalická látka, znaleckým posudkom, ktorým bolo
preukázané,žesajednáometamfetamín-pervitínvpríslušnýchmnožstváchakoncentráciiaznaleckým

posudkom, ktorým bolo preukázané, že na pri prehliadke na zaistených stopách bol zistený jeho DNA
profil a na steroch jeho rúk stopy po metamfetamíne.
Obžalovaný J. B. na hlavnom pojednávaní síce poprel, že by drogy predával alebo dával svedkom L.
B. a A. L., avšak to, že uvedeným osobám predával pervitín má súd preukázané priamo výpoveďou
svedka L. B. na hlavnom pojednávaní a oboznámenou výpoveďou svedka A. L. z prípravného konania,

ktorí svedkovia vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že si od obžalovaného pervitín kupovali zhruba
v časovom období, ako bolo obžalovanému kladené za vinu v zmysle obžaloby.
Obžalovanému bolo v zmysle obžaloby kladené za vinu, že predával alebo dával pervitín aj svojej
priateľke svedkyni L. P. a bratovi obžalovanému F. B.. Súd však uvádza, že uvedené osoby túto
skutočnosť vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní nepotvrdili. Obžalovaný F. B. vo svojej

výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že si drogy, ktorých prechovávanie mu je kladené za vinu
v bode 2/ skutkovej vety kupoval sám spolu s bratom a svedkyňa L. P. vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní uviedla, že nevie kto mohol dať drogy do chaty, užívala drogy v danom čase a mala
viacej zdrojov. Jediný zákonný dôkaz, ktorý obžalovaného J. B. usvedčuje, že dal alebo predal pervitínuvedeným osobám, je tak jeho výpoveď z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní
oboznámená. Obžalovaný však vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní túto výpoveď odvolal a
uviedol, že brat si kúpil drogy tam kde on a L. P. v tom mala svoje drogy. Súd poukazuje na skutočnosť, že

z uvedených výpovedí vo svojom súhrne vyplýva, že tak obžalovaný J. B. ako aj jeho brat F. B. a priateľka
L. P. užívali pervitín, pričom každý uviedol, že si drogy zabezpečoval sám. Ide pritom o osoby, ktoré sú
vo vzájomne blízkom vzťahu. Výpoveď obžalovaného J. B. v prípravnom konaní mohla byť ovplyvnená
aj jeho prípadnou snahou ochrániť tieto osoby pred trestným stíhaním, pričom nie je nemožné, že by to
nemohlo byť aj tak, ako uviedol vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Okrem toho súd zastáva

názor, že ak by boli ani nie v blízkom vzťahu napr. štyri osoby, alebo viac, ktoré užívajú drogy a každý
si zadovažuje drogy aj sám a zadovažujú si ich aj spolu, užívajú ich samostatne aj spolu, medzi sebou
si navzájom drogy aj poskytli, predali alebo dali jeden viac a druhý menej, nie je možné za takýchto
okolností takéto osoby považovať za dílerov voči ostatným a súčasne za osoby, na ktorých bol spáchaný
trestný čin a každú z nich stíhať za kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 172 ods. 2 písm. c) Tr.
zákona. Z uvedených dôvodov súd zo skutkovej vety v bode 1/ vypustil, že by obžalovaný J. B. dal alebo

predal pervitín svojmu bratovi F. B. a priateľke L. P., nakoľko táto skutočnosť, že by bol díler voči týmto
osobám nie je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že obžalovaný mal v zmysle obžaloby predávať drogy svedkovi L. B., túto
skutočnosť preukazuje priamo iba výpoveď tohto svedka z prípravného konania. Obžalovaný túto
skutočnosť poprel. Uvedený svedok však vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď

v prípravnom konaní odvolal, pričom pred súdom uviedol aj dôvody, prečo vypovedal v prípravnom
konaní tak, ako vypovedal, a že od obžalovaného si iba požičiaval peniaze, lebo je alebo bol gambler.
Súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo obžalovanému jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, ani že by dal alebo predal pervitín tomuto svedkovi.
Pokiaľ ide o oboznámené prepisy telefonickej prevádzky súd uvádza, že ide iba o nepriamy dôkaz,

ktorý nie je podporený svedeckými výpoveďami osôb, ktoré by potvrdzovali, že išlo o predaj drog.
Zároveň súd uvádza, že osoby, ktoré boli účastníkmi tejto telefonickej komunikácie nie sú vykonaným
dokazovaním ani jednoznačne stotožnené. Súd nemôže za takýchto okolností bez ďalšieho, podľa
svojej voľnej úvahy konštatovať, že sa jednalo o predaj drog týmto osobám a následne vsunúť do
skutkovej vety rozsudku, že by obžalovaný predával drogy osobám, na ktoré boli jednotlivé telefónne

čísla registrované, nakoľko takéto konštatovanie môže byť v rozpore s realitou a navyše v skutkovej
vete by súd mohol uviesť mená osôb, na ktoré sú telefóny iba formálne napísané, resp. ktoré iba svoj
telefón niekomu požičali a s drogovou činnosťou nemajú nič spoločné. V tejto súvislosti súd poukazuje
na výpoveď svedka A. L., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že volal z viacerých čísel od kamarátov aj
z mamineho čísla. Zároveň súd konštatuje, že by bolo neprípustné, aby za danej dôkaznej situácie,

aj keď by to mohlo byť pravdepodobné, bez ďalších dôkazov, podľa svojej voľnej úvahy, do skutkovej
vety vložil všeobecnú formuláciu, že obžalovaný okrem L. B. a A. L. predal alebo dal pervitín „aj ďalším
nestotožneným osobám“ a z tejto všeobecnej formulácie vyvodzoval naplnenie kvalifikovanej skutkovej
podstaty trestného činu obžalovaným.
Súd tak dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo bez akýchkoľvek

pochybnostípreukázanéiba,žeobžalovanýneoprávnenekúpil,predalaprechovávalpoakýkoľvekdobu
psychotropnú látku L. B. a A. L., čím naplnil skutkovú podstatu zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm.
c), písm. d) Tr. zákona. Súd zároveň dospel k záveru, že obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu.
Pri rozhodovaní o treste súd zohľadnil, že ukladá súhrnný trest odňatia slobody za dva zločiny, nakoľko

skutok spáchal skôr ako bol Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.8. 2015, sp.zn. 6T 85/2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2015 uznaný za vinného z trestného činu nedovoleného
ozbrojovania podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody
so skúšobnou dobou do 28.8.2017 a uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6
rokov.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný
čin,súdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaradildoústavuminimálnymstupňomstráženia.
Zároveň súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to finančným prostriedkov, ktoré boli nájdené
pri domových prehliadkach a na odporúčanie znalca uložil obžalovanému ochranné opatrenie, a to
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2., ktorý bol kladený za vinu v zmysle obžaloby obžalovanému F. B., na
základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, na podklade dôkazov predložených súdu
stranami, má súd za preukázané, že obžalovaný J. B. sa dopustil skutku tak, ako je uvedené v bode 2.
skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku.Zo spáchania skutku je obžalovaný F. B. usvedčovaný priamo svojou výpoveďou na hlavnom
pojednávaní, v ktorej uviedol, že drogy si kúpil spolu s bratom, ako aj nepriamo zápisnicou o vykonaní
domovej prehliadky v byte, pri ktorej bola zaistená kryštalická látka, znaleckým posudkom, ktorým bolo

preukázané, že sa jedná o metamfetamín - pervitín v príslušnom množstve a koncentrácii.
Súddospeloprotiobžalobekzáveru,žeobžalovanýF.B.svojímkonanínaplnilskutkovúpodstatuzločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie
s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, nakoľko z nielen z príslušného znaleckého
posudku, ale aj priamo zo skutkovej vety obžaloby vyplývalo, že zaistené množstvo drogy predstavuje

minimálne 12 dávok, čo sa v zmysle § 135 Tr. poriadku nepovažuje za prechovávanie omamnej látky
alebo psychotropnej látky pre vlastnú potrebu. Súd zároveň dospel k záveru, že obžalovaný konal vo
forme priameho úmyslu.
Pri rozhodovaní o treste súd zohľadnil, že obžalovaný sa ku skutku priznal, svoj čin oľutoval a napomáhal
orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti a uložil mu podmienečný
trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, s podmienečným odkladom

na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním
v skúšobnej dobe, a za súčasného obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania omamných a
psychotropných látok počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného

súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa
ho výslovne vzdal.