Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219663
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114219663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne C. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. X, XXX XX P. zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19C 140/2014 - 91 zo dňa 15. júna 2015,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
je neplatná. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 622,43 Eur na
účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať označenie pohľadávky, o

uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach
zo mzdy neobsahovala. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky,
ktorá má byť zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“),
opisujelenmožnéspôsobyjejvzniku.Vymedzeniezabezpečenejpohľadávkyjeneurčitéatedaneplatné
podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V čase uzatvárania
dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,
inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného

zabezpečovacieho prostriedku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú
zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v
zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok
poskytovaného úveru, vzhľadom na výpoveď samotného sprostredkovateľa, ktorý jednoznačne uviedol,
že bez uzavretia ako tejto dohody tak rozhodcovskej zmluvy by jej úver nebol poskytnutý, doslova
ani by nepokračoval v spisovaní zmluvy a nepredkladal ju. žalobkyňa preukázala naliehavý právny

záujem na požadovanom určení, pretože na základe Dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ
uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy pričom zrážky
boli vykonávané. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo
neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou. Na základevyššie uvedeného súd prvej inštancie rozhodol ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
účinný do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“) a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia

na základe vyúčtovania právneho zástupcu žalobkyne.
2. Proti rozhodnutiu podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalovaný. Namietal
závery súdu ohľadne neurčitosti dohody o zrážkach zo mzdy a tiež postup súdu ktorý im predchádzal.
Podľa žalovaného záver súdu o neurčitosti vymedzenia zabezpečenej pohľadávky neobsahuje žiadne
zdôvodnenie o tom, prečo je dohoda o zrážkach zo mzdy v časti vymedzenia zabezpečenej pohľadávky

neurčitá. Z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, či ustanovenie § 35 ods. 2 OZ bolo vôbec
aplikované a či aj napriek jeho aplikácii je možný záver o neurčitosti dohody. Podľa žalovaného súd ďalej
nezákonne rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu jeho rozporu s ustanoveniami
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. a s ustanoveniami zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhuje
žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať k úhrade trov prvostupňového konania, alternatívne napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila listom z 09.09.2015. Podľa žalobkyne žalovaný mylne
zamieňa vznik nerovnovážneho stavu automaticky s neprijateľnou podmienkou. Podľa nej sa žalovaný
stavia do pozície obete, ale neplatnosť dohody zapríčinil sám pretože jej uzavretie sa odmietnuť nedalo
bez toho, aby bol žalobkyni poskytnutý úver, predmetná zmluva o revolvingovom úvere je pre 70,02 %

ročnú úrokovú sadzbu úžerná, predmetná zmluva nie je daná do súladu s § 9 ods. 2 zák. 129/2010 Z.z.
a tiež preto lebo predmetná zmluva obsahuje právoplatne ukončenú neprijateľnú zmluvnú podmienku
v bode 5 zmluvy (rozsudok KS Prešov sp. zn. 7Co/220/2014 z 27.11.2014). Čo sa týka namietaných
trov právneho zastúpenia v časti cestovných náhrad, podľa žalobkyni boli vyčíslené správne nakoľko
z miesta jej právneho zástupcu k Okresnému súdu Prešov je nutné prechádzať mestom F. z dôvodu

uzavretia cesty v X. X. od 29.04.2015. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhuje napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu odvolacích trov.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 380 a nasl.
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade

s ustanovení § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. Podľa ustanovenia § 387 odsek 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
6. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.
7. Podľa § 35 odsek 2 OZ s účinnosťou k 13.11.2013, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto
vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

8. Podľa § 37 odsek 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
9. Podľa § 53 odsek 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10. Podľa § 53 odsek 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
11. Podľa § 53 odsek 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že vo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa 13.11.2013 uzatvorená
zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné
prostriedky. V danom prípade ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred
pripravené zo strany veriteľa a jej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný zároveň
požiadal zamestnávateľa žalobkyne K. XX, P. o vykonávanie zrážok zo mzdy, aj keď neexistuje súdne

rozhodnutie, ktoré by žalobkyni ukladalo povinnosť plniť na základe uzatvorenej zmluvy v prospech
žalovaného. Právo žalobkyni je ohrozené, keďže zrážky zo mzdy môže dodávateľ bez preventívnej
súdnej kontroly súdom nastaviť aj na úroky z úveru, prípadne iné poplatky.13. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia

súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými
podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ak to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (po
pozornosti bod 50 Uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 Pohotovosť proti Korčkovskej).
14. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou

neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle nie je
rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so
zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie
takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.
15. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 odsek 1 OZ) vyplýva priamo právny záujem žalobcu
ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení

účastníkov tohto konania.
16. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpení na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho

dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, c-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25 a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, c-168/05, Zb. s. I-10421 bod 25, ako aj
Uznesenie Pohotovosť, bod 37).
17. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných

zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Clero, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj Uznesenie Pohotovosť,
bod 39).
18. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13/EHS, teda zabránenie

tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa
stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúcikukončeniupoužívanianekalýchpodmienokvzmluváchuzavretýchsospotrebiteľmizostrany
predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis,
C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj Uznesenie Pohotovosť,

bod 41).
19. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že
účel článku 6 smernice 93/13/EHS, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu

náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa

možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).
20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

21. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom dohody o zrážkach
zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.
22. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinoá/Pohotovosť, s.r.o.:„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v

zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.
Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia

uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
23. Uvedenie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy a

ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej
exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému
za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu.
24. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienky - dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná
individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je

stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu.
25. Navyše, v konaní bolo zistené, že žalobkyňa nemala záujem uzatvoriť dohodu o zrážkach zo

mzdy. Túto dohodu jej nanútil sprostredkovateľ žalovaného, ktorý poskytnutie úveru podmieňoval
uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Po takto zistenom skutkovom stave, súd prvej inštancie správne
skonštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala
možnosťodmietnuťzabezpečovacíprostriedokposkytovanéhoúveru,vzhľadomnavýpoveďsamotného
sprostredkovateľa, ktorý jednoznačne uviedol, že bez uzavretia ako tejto dohody tak aj rozhodcovskej

zmluvybyjejúvernebolposkytnutý,doslova,anibysanepokračovalavspisovanízmluvyanepredkladal
ju. Ak teda žalobkyňa nemala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť a musela akceptovať
predložený obsah zmluvy ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy, u žalobkyni absentuje zhoda jej vôle z
prejavom. Pre nedostatok vážnosti v zmysle ustanovenia § 37 odsek 1 OZ je preto napadnutá dohoda
absolútne neplatným právnym úkonom.

26. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 odsek 4 OZ), hoci má základ v znení
zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone a môžu byť
za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver
súdu bolo relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska
podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne

a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia
na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy.
27. Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako formulárovú zmluvu, ktorá
nebola individuálne dojednaná a ktorá svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom
postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne

ak určil, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.
28. Správny je aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania.
29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdzuje.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v

spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).