Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/244/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413223021
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413223021.4

Rozhodnutie
Okresný súd v Nových Zámkoch, pred samosudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobkyne:
D. R., M.. XX.XX.XXXX, Q. Y. Č.. XXX/XX, U., zast. JUDr. Gabriel Olšovský, advokát, so sídlom ul. G.
Švéniho 6, Prievidza, proti žalovanému: I. S., M.. XX.XX.XXXX, Q. M. XX, B., o zaplatenie úrokov z
omeškania, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy2200,- eur od 01.07.2010 do 10.11.2010 a
zo sumy 1700,- eur od 11.11.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh v sume 72,- eur, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom náhrady trov konania sumu 429,12 eur, na účet právneho
zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.09.2013 prostredníctvom právneho
zástupcu domáhala od žalovaného zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 200,-
eur od 01.07.2010 do 10.11.2010, a zo sumy 1 700,- eur od 11.11.2010 do zaplatenia, a v prípade
úspechu náhrady trov konania, na tom skutkovom základe, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili Zmluvu o
pôžičke dňa 16.06.2010, podľa ktorej žalobkyňa požičala žalovanému sumu vo výške 2200,- eur, ktorú
sumu žalobkyňa odoslala žalovanému na účet, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal, že do 14 dní od ich
prevzatia žalobkyni túto sumu vráti, t. j. do 30.06.2010. Žalovaný si finančné prostriedky požičal údajne
pre svojho syna na podnikanie. Žalobkyňa po dobe splatnosti vyzvala žalovaného na vrátenie sumy vo
výške 2200,- eur. Žalovaný jej dňa 10.11.2010 vrátil sumu vo výške 500,- eur, zvyšnú časť vo výške
1700,- eur žalovaný do dnešného dňa žalobkyni nevrátil.
Žalovaný týmto konaním spáchal prečin podvodu a za tento skutok bol právoplatne odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 3T/159/2011-103 zo dňa 17.01.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.03.2012. V tomto rozsudku, súd v adhéznom konaní zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni istinu vo výške 1700,- eur, a so zvyškom nároku, teda úrokom z omeškania odkázal žalobkyňu
na občianske súdne konanie.
Úrok z omeškania si žalobkyňa uplatňuje v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ, a výšku tohto úroku si uplatňuje
v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z., § 3. V prípade
úspechu žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalovaný bol vyzvaný tunajším súdom na základe uznesenia zo dňa 13.02.2014, pod sp. zn.
9C/244/2013-32, aby sa vyjadril k návrhu v lehote 15 dní v 2 vyhotoveniach, s tým, že mu boli zaslané
aj prílohy. Žalovaný toto uznesenie spolu s návrhom a prílohami prevzal dňa 24.02.2014, a k žalobe
sa vyjadril v tom smere, že žiada odročiť termín pojednávania, ktorý bol vytýčený na deň 14.04.2014,

z dôvodu že podal v trestnej veci na Okresnom súde v Prievidzi č. k. 3T/159/2011 návrh na obnovu
konania, na základe ktorej skutočnosti základný atribút potrebný pre posúdenie uplatneného nároku
v tomto konaní, môže byť spochybnený rozhodnutím súdu o povolení obnovy konania a prípadne o
rozhodnutí vo veci samej. Na výzvu súdu predložil aj originál návrhu na obnovu konania v trestnej veci.
K veci samej sa podrobne nevyjadril.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 25.06.2014, č. k. 9C/244/2013-51, zamietol návrh žalovaného
zo dňa 03.04.2014, na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o obnove konania Okresného
súdu v Prievidzi pod č. k. 3T/159/2011, a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2014, a
ani jeden z účastníkov konania proti nemu odvolanie nepodal.

Súd vytýčil termín pojednávania na deň 03.11.2014, a pojednával v tento deň v neprítomnosti žalovaného
podľa § 101 ods. 2 O.S.P., nakoľko žalovaný mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas, svoju
neúčasť neospravedlnil, a ani žiadnym spôsobom nepožiadal súd o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie a to prednesom právneho zástupcu žalobkyne, a oboznámením sa s
nasledovnými listinnými dôkazmi: kópiou rozsudku OS Prievidza č. k. 3T/159/2011, návrhom na obnovu
konania v trestnej veci, a zistil tento skutkový a právny stav:

Prednesom právneho zástupcu žalobkyne, bolo súdu preukázané, že trval v plnom rozsahu na podanej
žalobe, s tým, že nárok žalobkyne vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č. k.
3T/159/2011-103, keď žalovaný bol uznaný vinným za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, z
tých dôvodov, ktoré sú presne citované v žalobe, a vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný bol zaviazaný
k zaplateniu sumy 1700,- eur v trestnoprávnom konaní, preto sa žalobkyňa v tomto konaní domáha iba
zaplatenia úroku z omeškania, jednak z pôvodnej sumy 2200,- eur do 10.11.2010, kedy jej žalovaný
zaplatil 500,- eur, a potom následne sumy 1700,- eur od 11.11.2010. Právny zástupca žalobkyne zastáva
ten právny názor, že žalovaný nespochybňuje prevzatie peňazí od žalobkyne, čo vyplýva aj z jeho návrhu
na prerušenie konania, resp. z návrhu na obnovu konania v trestnej veci, návrh prevzal spolu s prílohami,
na pojednávanie sa nedostavil, ani sa neospravedlnil, a ani iným spôsobom nepožiadal súd o odročenie
pojednávania a nepodal odvolanie voči uzneseniu tunajšieho súdu o prerušení konania.

Z rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 3T/159/2011-103 zo dňa 17.01.2012, bol žalovaný uznaný
vinným, že dňa 16.06.2010 si po telefonickom dohovore s poškodenou - žalobkyňou od nej požičal
finančnú hotovosť 2200,- eur, a to z dôvodu potreby pre svojho syna, ktorú mu poškodená - žalobkyňa
zaslala z Prievidze internetovým prevodom na účet a žalovaný sa ústne zaviazal, že žalobkyni vráti
pôžičku do konca júna 2010, hoci vedel, že tieto peniaze poškodenej nevráti, nemá finančné prostriedky
na ich vrátenie. V novembri 2010, na naliehanie poškodenej - žalobkyni jej vrátil len 500,- eur, a odvtedy
sa poškodenej zatajuje, čím spôsobil poškodenej škodu vo výške 1700,- eur, čím spáchal prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, za to bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona a § 51
ods. 4, písm. c) Tr. zákona, sa žalovanému uložila povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe žalobkyni škodu
vo výške 1700,- eur. Podľa ďalšieho zák. ustanovenia podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola žalovanému
uložená povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 1700,- eur a so zvyškom nároku na náhradu
škody súd poškodenú odkázal na občianske súdne konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 14.03.2012.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý ustanoveným právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia úroku z omeškania
na tom skutkovom základe, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 17.01.2012,
č. k. 3T/159/2011-103 zaviazaný zaplatiť žalobkyni ako poškodenej škodu vo výške 1700,- eur, a zo
zvyškom nároku bola žalobkyňa ako poškodená odkázaná na uplatnenie si náhrady škody na občianske
súdne konanie. Rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 14.03.2012, a žalovaný od tej
doby neuhradil žalobkyni žiadnu časť zo sumy 1700,- eur, preto požadovala žalobkyňa priznanie úrokov
z omeškania jednak z pôvodnej sumy 2200,- eur, ktoré požičala žalovanému do 10.11.2010, a to od
01.07.2010, kedy mal vrátiť pôžičku v tejto výške, a potom úroku z omeškania zo sumy 1700,- eur od
11.11.2010 do zaplatenia, lebo žalovaný dňa 10.11.2010 vrátil sumu vo výške 500,- eur žalobkyni.
Žalobkyňa bola toho názoru, že žalovaný sa s plnením svojho dlhu dostal do omeškania počnúc
nasledujúcim dňom po tom, čo jej vyplatil 500,- eur.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je
povinný dlh splniť riadne a včas. Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu,
dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka
popri plnení aj úroky z omeškania. Čas splnenia (splatnosť) dlhu má určujúci význam aj z hľadiska
omeškania, t.j. určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania. Ak je žalobou uplatnený nárok
vo forme úroku z omeškania, musí byť zrejmá povaha pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania
viažu. Úroky z omeškania sú totiž v zmysle § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky. Čas splnenia
(splatnosť) môže byť podľa povahy dlhu stanovený dohodou alebo právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí. Typickým nárokom, u ktorého nebýva čas splnenia predmetom dohody a ani nie je stanovený
v Občianskom zákonníku, je nárok na náhradu škody. V takomto prípade právo určiť čas splnenia patrí
veriteľovi (poškodenému). Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po dni, kedy bol dlžník vyzvaný
veriteľom k plneniu. Zákon neobmedzuje veriteľa v tom, kedy má dlžníka o splnenie dlhu požiadať.
Forma výzvy k splneniu dlhu nie je predpísaná, postačí preto aj ústny prejav. Za kvalifikovanú výzvu
sa považuje aj žaloba, v ktorom prípade splatnosť nastáva prvý deň po doručení žaloby dlžníkovi.
Aj páchateľ trestného činu je v omeškaní nasledujúci deň po dni, kedy bol požiadaný poškodeným o
zaplatenie dlhu (spôsobenej škody).

Úroky z omeškania sú v zmysle ust. § 121 ods. 1 príslušenstvom pohľadávky. Napriek tomu, že sú
príslušenstvom pohľadávky, neznamená to, že sú neoddeliteľne späté s pohľadávkou. Predstavujú
samostatný predmet hmotnoprávneho nároku. Možno ich samostatne uplatňovať a disponovať s nimi.
Vo vzťahu k pohľadávke sú len nárokom akcesorickým.

Na základe vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných ustanovení, mal súd za to, že žalobkyňa
dôvodne podala žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania, jednak zo sumy 2200,- eur od 01.07.2010 do
10.11.2010, vo výške 9 % ročne, ako aj zo sumy 1700,- eur od 11.11.2010 do zaplatenia, tiež vo výške
9 % ročne, z dôvodu, že v trestnom konaní pred Okresným súdom v Prievidzi, jej na základe rozsudku
Okresného súdu Prievidza č. k. 3T/159/2011-103 zo dňa 17.01.2012, bola priznaná v adhéznom konaní
náhrada škody vo výške 1700,- eur, ktorú jej spôsobil žalovaný, tým, že jej nezaplatil zvyšok pôžičky na
základe ústne uzatvorenej Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.06.2010, kedy mu žalobkyňa poskytla finančné
prostriedky vo výške 2200,- eur prevodom cez účet, a žalovaný sa zaviazal tieto vrátiť do 14 dní od ich
prevzatia teda do 30.06.2010. Žalovaný na naliehanie a výzvy žalobkyne vrátil žalobkyni dňa 10.11.2010
sumu vo výške 500,- eur a so zvyškom vo výške 1700,- eur zostal naďalej dlžný, pretože túto sumu
žalobkyni neuhradil. Žalovaný nenamietal v tomto konaní žiadnym spôsobom poskytnutie finančnej
pôžičky od žalobkyni, nespochybnil ani jej nárok uplatnený v tomto konaní, pretože ho ničím nenamietal.
Aj voči uzneseniu Okresného súdu v Nových Zámkoch, č. k. 9C/244/2013-51 zo dňa 25.06.2014,
ktorým súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o obnove konania
Okresného súdu v Prievidzi pod č. k. 3T/159/2011, nenamietal a odvolanie nepodal, a toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2014.
Z týchto dôvodov mal súd za to, že v súlade s ust. § 517 ods. 1,2 a v spojitosti s Nariadením vlády
SR č. 87/1995 Z. z., v znení novely č. 586/2008 Z. z. § 3, si správne uplatnila žalobkyňa výšku úroku
z omeškania, teda 9 % ročne z pôvodne poskytnutej sumy pôžičky 2200,- eur od 01.07.2010, nakoľko
žalovaný sa zaviazal vrátiť túto pôžičku peňazí do 30.06.2010, a tento úrok si uplatnila správne do
10.11.2010, lebo žalovaný jej v tento deň vrátil z požičanej sumy 2200,- eur, 500,- eur, a vo zvyšku, teda
v sume 1700,- eur zostal naďalej dlžný a preto si správne uplatnila ďalší úrok z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 1700,- eur od 11.11.2010 do zaplatenia.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu súdneho poplatku za návrh v sume 72,- eur, podľa Položky
1a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. v znení platných zmien a doplnkov, z
dôvodu, že žalobkyňa bola na základe uznesenia tunajšieho súdu 9C/244/2013-30 zo dňa 08.01.2014,
oslobodená od platenia súdnych poplatkov, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2014,
a z tohto dôvodu je povinný tento súdny poplatok za návrh zaplatiť žalovaný, ktorý žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by nebol spôsobilý zaplatiť súdny poplatok.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.S.P. a priznal ich žalobkyni, ktorá mala vo veci
plný úspech, ktoré trovy konania v celkovej výške 429,12 eur, pozostávajú z trov právneho zastúpenia
podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení platných zmien a doplnkov zo 4 úkonov právnej pomoci,
po á 51,45 eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie
na súd-žaloba, ďalšie písomné podanie na súd - vyjadrenie k prerušeniu konania zo dňa 29.04.2014,
účasť na pojednávaní dňa 03.11.2014), náhrada režijného paušálu 4 krát, z toho 2 x 7,81 eur, a 2 x po
8,04 eur, celkom trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 237,50 eur, a okrem toho si uplatnil ešte
cestovné náhrady za účasť na pojednávaní na Okresnom súde Nové Zámky dňa 03.11.2014, za cestu
Prievidza - OS Nové Zámky - Prievidza, za 260 km, pri priemernej spotrebe vozidla 10,9 l/100km, pri
cene PHM 1,299eur /1l, pri sume základnej náhrady 0,183 eur/1km, spolu 84,42 eur, a náhradu za stratu
času za deň 03.11.2014 v súlade s § 17 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky za každú začatú polhodinu, t. j.
13,40 eur x 8 polhodín = 107,20 eur, cestovné náhrady spolu predstavujú sumu 191,62 eur, ktoré trovy
konania je žalovaný povinný podľa § 149 ods. 1 O.S.P. zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne,
ktorý má vedený na meno T.. Y. G., A. Q. J..P.. U.I., I.: P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.