Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716206642
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3716206642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek senátu

Mgr. Stanislavy Markovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. K.,
narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov: matky, G. K., štátnej občianky Slovenskej
republiky, bytom Z. XXX/XX, O. Bystrica, a otca, P. K., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom
P. XXXX/XX, O. K., zastúpeného JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom Centrum 18/23,
Považská Bystrica, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. augusta 2016, č. k. 5P/26/2016-13,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k
maloletému a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že otec dieťaťa svojím návrhom žiadal, aby súd rozhodol

o znížení jeho vyživovacej povinnosti k mal. G. zo sumy 66,39 eur na sumu 27,13 eur mesačne.
Uviedol, že jeho pomery sa od poslednej úpravy výživného zmenili. V súčasnosti je vo výkone trestu
odňatia slobody pre trestný čin krádeže, pričom ešte pred nástupom do výkonu trestu nastali okolnosti
odôvodňujúce zníženie výživného, a to podstatné zníženie jeho príjmu. V čase, keď sa rozhodovalo o
výške výživného, mal prácu, o ktorú však neskôr prišiel a živil sa z príjmu z rôznych brigád a pomocných
prác a nebol schopný platiť výživné v plnej výške. Následne mu bol kvôli tejto skutočnosti uložený
trest odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Tvrdil, že sa domáhal zníženia výšky

výživného, avšak jeho návrh bol zamietnutý z dôvodu, že do situácie, do ktorej sa dostal si zavinil sám a
táto nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Podľa jeho názoru ale to, že je vo výkone trestu, je práve z
dôvodu, že po zmene pomerov na jeho strane už nevládal hradiť príliš vysoké výživné. Poukázal tiež na
to, že okrem maloletého G. má ešte tri ďalšie vyživovacie povinnosti. Matka dieťaťa uviedla, že návrh
otca nepovažuje za dôvodný. Opatrovník taktiež so znížením výživného nesúhlasil. Poukázala na to,
že matka maloletého je odkázanou osobou, pretože jej príjem nedosahoval životné minimum, poberá
náhradnévýživné,príspevoknastravovanievškolskejjedálniatiežpríspevoknapotreby.Maloletýchodí

na druhý stupeň základnej školy, kde sú oveľa vyššie náklady na školské pomôcky, je vyššieho vzrastu,
v puberte, takže matka má tiež zvýšené výdavky na hygienu, stravovanie. Návrh otca žiadala zamietnuť.3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 14.11.2005, č.k. 11P/510/05-8 právoplatným 17.12.2005 bol maloletý G. zverený do
osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 2.000,- Sk mesačne

(66,39 eur). V tom čase maloletý mal jeden rok, matka poberala rodičovský príspevok 156,01 eur/ 4.700,-
Sk a otec mal príjem cca 331,93 eur/ 10.000,- Sk. Od roku 2012 sa otec niekoľkokrát domáhal zníženia
výživného z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody (konania vedené na tunajšom súde pod
sp. zn. 3P/5/2012, 7P/40/2013 a 6P/26/2015) pričom jeho návrhy boli súdom zamietané. Naposledy
bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.8.2015, č.k.

6P/26/2015-30 právoplatným 9.9.2015. V odôvodnení súd skonštatoval, že zmena pomerov na strane
otca nastala v tom, že na rozdiel od doby, kedy mu bolo určené výživné, v súčasnosti nemá žiadny
príjem a pribudli mu dve vyživovacie povinnosti, avšak nastala zmena pomerov aj na strane maloletého.
Ďalej súd skonštatoval, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní dlhodobo, za čo mu bol uložený aj
nepodmienečný trest odňatia slobody a túto si ani po výkone trestu nezačal plniť. V súčasnosti je vo
výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť, a teda zmenu svojich pomerov si zapríčinil sám svojím

úmyselným konaním, čo nemôže mať vplyv na to, aby súd pristúpil k zníženiu výživného. V súčasnosti
maloletý G. navštevuje druhý stupeň základnej školy. Matka pracuje 3 týždne v spoločnosti Interiér Koval
so zárobkom 2,50 eur na hodinu. Predtým pracovala v kaštieli Orlové, kde dosahovala minimálnu mzdu.
Žije spolu s maloletým v rodinnom dome jej matky, ktorej prispieva sumou 100,- eur. Matka poberá na
maloletého náhradné výživné 66,- eur, okrem toho poberá príspevok na stravovanie v školskej jedálni a

príspevok na potreby z dôvodu, že jej príjem nedosahoval ani životné minimum. Spláca pôžičku, ktorú
si ešte za trvania manželstva s otcom vzali na televízor. Okrem maloletého inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Otec maloletého je vo výkone trestu odňatia slobody za trestný čin krádeže, v súčasnosti nemá
žiadny príjem. Z výpisu zo Sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec je vo výkone trestu od roku 2011 s
menšími prestávkami, predtým pracoval väčšinou ako dohodár; ako zamestnanec pracoval naposledy v

spoločnosti MEDEKO CAST, s.r.o.. V rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 7P/40/2013, v ktorom sa domáhal
zníženia výživného, bolo konštatované, že z tejto práce bol prepustený z dôvodu hrubého porušenia
pracovnej morálky. Okrem maloletého má ešte tri vyživovacie povinnosti, a to voči mal. E. a Q. spolu vo
výške 200,- eur mesačne a voči mal. N. vo výške 27,- eur mesačne.

4. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na znenie ustanovení § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, §
78 ods. 1 Zákona o rodine a na to, že z výkladu ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva,
že výživné možno zmeniť a v danom prípade znížiť len ak sa zmenia pomery, či už na strane rodičov
maloletého dieťaťa alebo na strane samotného maloletého dieťaťa.

5.Podľaodôvodneniarozsudkuokresnýsúddospelkzáveru,ženávrhotcanebolpodanýdôvodne.Hoci
od poslednej úpravy výživného na strane otca maloletého k zmene pomerov došlo, keď stratil príjem a
vykonáva trest odňatia slobody, k zmene pomerov došlo nepochybne aj na strane maloletého, keďže
v čase poslednej úpravy výživného mal jeden rok a v súčasnosti navštevuje druhý stupeň základnej
školy, je teda starší, vyspelejší, náklady na jeho výchovu a výživu neustále rastú. Súd musí konštatovať,

že otec si vyživovaciu povinnosť neplní dlhodobo, o maloletého sa nezaujíma a všetky náklady musí
znášať matka za pomoci štátu. Pokiaľ aj otec maloletého tvrdil, že zmena pomerov u neho nastala ešte
pred nástupom do výkonu trestu, o prácu prišiel svojím zavinením, keď bol ešte v roku 2006 prepustený
pre porušenie pracovnej morálky a z toho dôvodu potom bol nezamestnaný, resp. pracoval len ako
dohodár, čo v konečnom dôsledku viedlo k neplneniu si rodičovských povinností a následne k nástupu

trestnoprávnej zodpovednosti za uvedené konanie. Rovnako sám si zapríčinil súčasnú situáciu, keďže si
momentálne neodpykáva trest za zanedbanie povinnej výživy, ale za krádež. Dané skutočnosti nemôžu
byť na ujmu maloletého. Povinnosti, ktoré majú voči maloletému rodičia, nemožno prenášať na štát. V
tejto súvislosti treba poukázať na predchádzajúce súdne rozhodnutia, a to naposledy konanie, v ktorom
sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti, kedy jeho návrh bol zamietnutý rozsudkom sp.zn. 6P

26/2015, právoplatným 9. 9. 2015, a to z tých istých dôvodov ako v tomto konaní. Od tej doby sa pomery
nezmenili, a preto bolo potrebné túto skutočnosť pri rozhodovaní zohľadniť. O náhrade trov konania
účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods.1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno
začať i bez návrhu.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia
okresného súdu. To, že je vo výkone trestu odňatia slobody, je práve z dôvodu, že nevládal hradiť príliš
vysoké výživné a po zmene pomerov sa dostal s jeho platením do omeškania. Krádeže sa dopustil z
dôvodu, že nemal finančné prostriedky na hradenie výživného. Keď bude prepustený z výkonu trestuodňatia slobody, dostane sa opätovne do situácie, keď nebude schopný hradiť výživné a opätovne sa
môže vystaviť nebezpečenstvu trestného stíhania. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody má
taktiež sťaženú možnosť sa zamestnať. Je nespravodlivé, aby jedno z detí malo určené výživné na

úrovni 27,- eur a iné rádovo vyššie. Voči synovi E. a dcére Q. je povinný platiť výživné vo výške 200,-
eur mesačne, pričom taktiež inicioval konanie o úpravu výšky výživného. Výživné na maloletého je
nastavené tak, že prevyšuje životnú úroveň rodiča.

7. Matka maloletého sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

8. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého. Vo vyjadrení uviedol, že sa pridržiava
stanoviska, predneseného na pojednávaní okresného súdu a s rozhodnutím okresného súdu sa
stotožňuje. Žiadal, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok okresného súdu potvrdil.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a 66

Civilného mimosporového poriadku . Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej
úpravy v § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým došlo k rekodifikácii
predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s
účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385

ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania otca nariaďovať pojednávanie. Preskúmaním
veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je vo veci samej je vecne správny, a preto
je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

10.Akovyplývazpodanéhoodvolania,otecodôvodniljehopodanietým,žeokresnýsúdpriposudzovaní

jeho návrhu na zníženie výživného nezohľadnil ním tvrdené podstatné skutočnosti, teda uplatnil odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

11. V danom prípade sa otec svojim návrhom, podaným na súd dňa 27.07.2016, domáha zníženia
výživného voči svojmu maloletému dieťaťu, pričom o úprave vyživovacej povinnosti otca bola naposledy

právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.08.2015, č. k.
6P/26/2015-30 tak, že návrh otca na zníženie výživného zo sumy 66,39 eur na sumu 30 % životného
minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa, bol zamietnutý. Na základe návrhu otca bolo teda úlohou
okresného súdu posúdiť, či od tohto posledného rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti otca k
maloletému došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine k podstatnej zmene pomerov, ktorá zmena

by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutia o výživnom zo strany otca. Krajský súd považuje za potrebné
uviesť, že s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine nemôže byť úlohou súdu nanovo
posudzovať vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenému a tým revidovať predchádzajúce
rozhodnutie súdu o výživnom, ktorá revízia je podľa ustálenej súdnej praxe neprípustná.

12. Na základe preskúmania správnosti výroku rozsudku okresného súdu krajský súd dospel k záveru,
že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci,
dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne
právne posúdil. Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s
právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje. Nad rámec úvah

okresného súdu v odôvodnení rozsudku považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že aj podľa názoru
krajského súdu z vykonaného dokazovania vo veci nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by v zmysle § 78
ods. 1 Zákona o rodine odôvodňovali rozhodnutie o znížení výživného zo strany otca.

13. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov.

15. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bezdôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

17. Z predchádzajúceho konania a rozhodnutia o výživnom zo strany otca (rozsudok Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 10.08.2015, č. k. 6P/26/2015-30) vyplýva, že okresný súd pri rozhodovaní
vychádzal z toho, že otec si vyzýva vyživovaciu povinnosť k synovi dlhodobo neplní, za neplnenie
vyživovacej povinnosti bol odsúdený súdom na nepodmienečný trest odňatia slobody (rozsudok
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.09.2011 č.kv . 2 T/119/2010-115) a ani vo výkone trestu
si vyživovaciu povinnosť plniť nezačal. Podľa odôvodnenia rozsudku ku dňu jeho vyhlásenia bol otec

vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť, konkrétne prečiny krádeže ( trestný
rozkaz Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08.07.2014 č.k. 2T /163/2014-64 a trestný rozkaz
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05.09.2014 č.k. 0 T/69/2014-11). Zmenu pomerov na svojej
strane si zapríčinil sám svojim úmyselným konaním, čo nemôže mať vplyv na to, aby súd pristúpil k
zníženiu výživného na maloletého G..

18. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom nevyplýva, že by sa osobné, majetkové
alebo zárobkové pomery otca oproti dobe, keď bolo o úprave vyživovacej povinnosti otca naposledy
právoplatne rozhodnuté (rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.08.2015, č. k.
6P/26/2015-30), zmenili. V čase posledného rozhodovania súdu, rovnako ako v súčasnosti, bol otec

dieťaťa vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť (prečiny krádeže), mal dve ďalšie
vyživovacie povinnosti k mal. E. a Q. spolu vo výške 200,- eur mesačne, s maloletým G. sa nestýkal a
vyživovaciu povinnosť k nemu si neplnil. Matka dieťaťa bola zamestnaná a dosahovala mzdu 2,30 eur za
hodinu oproti aktuálnej situácii, keď dosahuje zárobok 2,50 eur za hodinu. Dieťa bolo v čase posledného
rozhodovania súdu rovnako ako v súčasnosti žiakom druhého stupňa základnej školy. Správny bol

potom záver okresného súdu, že výživné by bolo možné znížiť len vtedy, ak by sa zmenili pomery rodičov
alebo dieťaťa, takým spôsobom, že by to odôvodňovalo zníženie vyživovacej povinnosti otca, k čomu
však v prejednávanej veci nedošlo.

19. Pokiaľ ide o konkrétne dôvody odvolania otca, odvolací súd ich nepovažoval za dôvodné a

právne významné. Ako bolo už vyššie zdôraznené, pri zisťovaní zmien v pomeroch účastníkov v
zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine je neprípustná revízia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia.
Preto odvolací súd v tomto konaní nebol oprávnený preskúmavať vecnú správnosť predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia.

20. Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).