Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814217301
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814217301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: I., zastúpeného H. proti
žalovaným: X/ F. XXX/XX, X/. X, o zaplatenie 6.525,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. marca 2015, č.k. 4C/197/2014-38, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému 2/ trovy konania vo výške 15,40 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Zároveň rozhodol, že žalovaný 1/ nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobca svojou žalobou podanou dňa 25.09.2014 žiadal zaviazať žalovaných 1/
a 2/ na zaplatenie 6.525,33 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do
06.08.2011 vo výške 49,98 Eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.525,33
Eur od 07.08.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že splnením povinnosti jedným zo
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných. Súd prvej inštancie
preskúmaním veci zistil, že dňa 28.06.2011 bola uzatvorená medzi postupcom - Z. a žalobcom zmluva

o postúpení pohľadávok č.0915/2011/CE, na základe ktorej postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovaným, o čom svedčí doložená zmluva a identifikácia postúpenej pohľadávky voči žalovanému
uvedená v prílohe č. 1. k tejto zmluve. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanému 1/, 2/
rade listom zo dňa 18.07.2011. Dňa 22.11.2004 bola medzi predchodcom žalobcu a žalovaným 1/
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX. V zmysle tejto zmluvy bola veriteľom Z. Z.
a dlžníkom žalovaný v 1/ rade identifikovaný svojím menom, priezviskom, rodným číslom, adresou
trvalého bydliska. Zmluvnými stranami bola dohodnutá výška úveru 300.000 Sk (9.958,18 Eur), druh

úveru - spotrebný, výška úrokovej sadzby 9,80 % ročne, výška splátky 4.012 Sk (133,17 Eur), splatnosť
prvej splátky 20.12.2004, periodicita splátok: mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná
splatnosťúveru20.10.2014.NeoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvyboliVšeobecnéobchodnépodmienky
postupcu, ktoré v časti B., v bode 7.6.1. upravujú oprávnenie banky pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany klienta, a to okrem iného, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny
alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere. V takom prípade ustanovuje povinnosť klienta splatiť pohľadávku zo

zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Dohodou o ručení
uzatvorenou dňa 22.11.2004 medzi predchodcom žalobcu a žalovaným 2/ sa žalovaný 2/ v súvislosti
s predmetnou zmluvou o splátkovom úvere zaviazal predmetnú pohľadávku vzniknutú z predmetnej
zmluvy uspokojiť a to v prípade, že dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas. Žalobcalistom zo dňa 18.07.2011 oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného úveru
ku dňu 18.07.2011 a vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie dlhu do 01.08.2011. Výzvou zo dňa 22.08.2008
predchodca žalobcu oznámil žalovanému 1/, že je v omeškaní ku dňu 31.07.2008 a vyzval ho na

uhradenie dlžnej sumy. Podľa vyjadrenia zástupcu žalobcu žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
listom zo dňa 18.07.2011 ku dňu 06.08.2011 a to v súlade s bodom 7.6.1. VOP. Žalobou si uplatňoval
nepremlčané neuhradené splátky za obdobie od 20.10.2010 do 20.10.2014 a to tie, ktoré boli splatné
spätne štyri roky pred podaním žaloby, a to v zmysle Obchodného zákonníka a jeho ustanovení o
premlčaní. Predchodca žalobcu v tomto prípade nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd prvej

inštancie rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Nárok žalobcu súd
posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere, t.j. dňa 22.11.2004. Tento právny predpis je vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku špeciálnym právnym predpisom. Predmetnú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú

v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva obsahuje
náležitosti v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej
uzatvorenia. Tento záver sa vzťahuje aj k osobe žalovanej 2/ ako ručiteľa záväzku dlžníka - spotrebiteľa
vzhľadom na akcesorickú povahu ručiteľovej povinnosti vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti. Pre určenie
povahy záväzkového vzťahu z ručenia je podstatné totiž to, akej povahy je hlavný záväzkový vzťah. V

konaní nebolo sporné, že v danom prípade si zmluvné strany dohodli splácať úver v splátkach vo výške
4.012 Sk (133,17 Eur), pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.12.2004 a konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.10.2014. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku
dňu 06.08.2011. S prihliadnutím na to, že v danom prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach, pre
premlčanie sa uplatní ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vyššie citované. Dohoda

medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 565 Občianskeho zákonníka o splnení dlhu v splátkach, umožňuje
veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou. Každá zo
splátok totiž predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba
podľa § 101 Občianskeho zákonníka samostatne. Deň zročnosti jednotlivých splátok bol uvedený v
predmetnej zmluve o splátkovom úvere. V danom prípade vo Všeobecných obchodných podmienkach

sa zmluvné strany dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročný celý dlh a veriteľ
môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Toto dojednanie sa však viaže na oprávnenie právneho
predchodcu žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru. Veriteľ však môže toto svoje právo
na zaplatenie celého zvyšku dlhu uplatniť iba do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak veriteľ
toto svoje právo nevyužije a proti dlžníkovi neuplatní zaplatenie celého zvyšku dlhu, prestane dňom

zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. Jednotlivé splátky
sa opäť budú premlčovať samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo
splátok. Dňom nesplnenia tejto splátky by nanovo začala plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu.
Ak sa teda v tomto prípade stal zročným celý dlh v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého
dlhu, potom premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky t.j. splátky splatnej

20.07.2011. Potom ak žalobca podal návrh dňa 25.09.2014, jeho nárok je premlčaný a to s poukazom na
trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že nárok žalobcu
je premlčaný, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. Žalovaný 1/ si neuplatnil trovy konania súd preto rozhodol, že nemá právo na náhradu trov
konania. Žalovaná 2/ si uplatnila cestovné, pričom súd jej náhradu trov konania za cestovné priznal vo

výške 15,40 Eur.

1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie napáda z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zmení tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo alternatívne vec zruší a vráti
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie na danú vec nesprávne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko tu bolo potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny obchodno-
záväzkový vzťah, a to napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, pričom v zmysle § 397

Obchodnéhozákonníkajepremlčaciadobaštvorročná.Poukázalnato,žeúverovázmluvabolauzavretá
dňa 22.11.2004, pričom v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka
vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho
zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená vObchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedenávprechodnom ustanovení§879fods.3Občianskehozákonníka. Novelizovanýmustanovením
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008, čo znamená,

že pokiaľ daná zmluva o úvere bola uzavretá pred týmto dňom, nie je možné práva a povinnosti z
tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na
viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2MCdo
3/2011 a 6 MCdo 4/2012. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 274,99 Eur s DPH.

2. K odvolaniu žalobcu zo strany žalovaného 1/ vyjadrenie písomne podané nebolo. Žalovaná 2/ žiadala
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

3. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom sa podľa § 387 ods.

2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP").

5. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom zistení
skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. - t.č. účinné

ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).

7. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (t.č. účinné ustanovenie § 191 CSP). Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom
konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej
inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje
správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, a má za to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so
všetkýmipodstatnýmivyjadreniamistránsporuprednesenýmivprvoinštančnomkonaní.Nazdôraznenie
správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné

skutočnosti:

9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu považoval
za premlčaný. Na prejednávanú vec aplikoval ust. § 101, § 103 Občianskeho zákonníka. Žalobca
v odvolaní namietal nesprávny skutkový a právny záver súdu prvej inštancie ohľadom premlčania

uplatneného nároku a nedôvodnosť aplikácie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah. Žalobca
v odvolaní poukázal na to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a na skutočnosť, že zmluva o
úvere bola uzatvorená pred 01.01.2008.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď

na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní práva podľa § 101, § 103.
Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov. Uvedené riešenie
odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10,

v ktorom konštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa
na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia štvorročná premlčacia doba (ktorá má práve
pre stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh - povinnosťna majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v
Občianskomzákonníku(viďuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky zodňa25.01.2011sp.zn.
5M Cdo 20/2009.)

11. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne expressis verbis
vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke
použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy
a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy
vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho
zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na

právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý,
pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku
a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Na tomto výklade

nič nemení skutočnosť, že zákonodarca zmenil dobu účinnosti predmetného ustanovenia. Vykonal tak
zákonom č. 250/2014 Z.z. pričom ako dôvod uviedol, že "...ide o spresnenie jedného ustanovenia, na
ktoré upozornila Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské zväzy v rámci tripartity,
že je to potrebné spresniť kvôli právnym výkladovým problémom v aplikačnej praxi, čo by mohlo mať
následne neodhadnuteľný dopad z dôvodu rôznych prístupov správnych orgánov aj na hospodársku

súťaž v SR vo forme jej možného nepredvídateľného obmedzenia. Zároveň ide o ustanovenie, ktoré
bolo plánované spresniť už v rámci legislatívneho procesu pri predmetnom zákone, nakoľko predmetnú
kompetenciu (práve kvôli právnym výkladovým problémom okolo obligatórneho postupu) Slovenská
obchodná inšpekcia nechcela mať, no uniklo to pozornosti predkladateľov a nespresnilo sa to. Týmto
spresnením sa predmetná nezrovnalosť odstráni. Zároveň v článku IV. ide o spresnenia účinnosti

jednotlivých ustanovení vzhľadom na legislatívny proces." Dané odôvodnenie zmeny účinnosti zákonnej
normy neuvádza ako dôvod prijatia novely dopad na rozhodovaciu prax súdov.

12. K tvrdeniu žalobcu, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54
Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti

Občianskeho zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza,
že uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, účinného od
01.04.2004, vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne
vymedzené v citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy, ktoré treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou
správou k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet
právnych foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť
aj iné zmluvy.

13. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
na právne posúdenie daného vzťahu, a to ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu. Vzhľadom
na uvedené odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd považoval ďalej za neopodstatnené poukazy žalobcu
v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí,

pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný
nie je.

14. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu potvrdil.

15. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v konaní úspešní, priznal nárok na náhradu trovodvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

16. Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uvádza, že
toto rozhodnutie prijal jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).