Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/503/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614202183
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614202183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zast. Tomáš
Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej C. C., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom C. Q. XXXX, XXX XX B., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom
Gabrielom Erdélyim, zamestnancom Okresného súdu Lučenec, ustanoveným za opatrovníka v zmysle
právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016, za účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42362962 (podľa právnej

úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016 vedľajší účastník na strane žalovanej), zast. JUDr. Patrikom
Podhorským, advokátom so sídlom AK Zámocká 36, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 165,24 €
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/138/2014-64 zo dňa 29.
12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811

02 Bratislava, IČO: 42362962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká 36,
81 101 Bratislava, náhradu trov odvolacieho konania priznáva v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznáva a zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovanej titulom náhrady trov konania 49,28 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na
účet jeho právneho zástupcu. Zároveň okresný súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č.
k. 5Ro/51/2014-22 zo dňa 04. 03. 2014.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Žalobca podanou žalobou sa domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 165,24 Eur na tom skutkovom základe, že obchodná spoločnosť
Slovenská sporiteľňa a.s. Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO:00151 653 a žalovaná 30.11.2005
uzavreli zmluvu o splátkovom úvere číslo 0352307997 na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a.s. ako
veriteľ poskytla žalovanej ako dlžníčke finančné prostriedky. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona číslo

258/2001 Z,.z, o spotrebiteľských úveroch.Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona číslo 40/19654 Zb,
Občianskeho zákonníka z 24.03.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobcom, žalobca
sa stal vlastníkom označenej pohľadávky voči žalovanej.

Žalobca trval na tom, že zmluva o úvere je podľa § 261 odsek 3 písm. d Obchodného zákonníka
tzv. absolútnym obchodom a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa upravujú Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie
ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania,

keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konk. v ustanoveniach
§ 387 a nasl. Obchodného zákonníka.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že si uplatňuje voči žalovanej zaplatenie splátok úveru za obdobie
predchádzajúcich štyroch rokov, pričom ide o 9 splátok úveru po 18,36 Eur od 21.03.2010 do
20.11.2010 ako konečnej splatnosti úveru. Žaloba bola podaná na súde 17.02.2014, preto vychádzajúc

zo 4 ročnej premlčacej lehoty 9 splátok úveru po 18,36 Eur nie je premlčaných.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane žalovanej vo svojom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že zmluvu uzavretú

právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v súlade
s § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, riadi sa režimom Občianskeho
zákonníka, preto je neplatné podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka aj prípadné dojednanie
o režime Obchodného zákonníka. Vedľajší účastník konania na strane žalovanej zároveň namietal
premlčanie žalobcom uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie § 101 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Uviedol, že je bez právneho významu, či žalobca úver zosplatnil, alebo nie, nakoľko plynutie
premlčacej doby začína už od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práva, t. j. bez ohľadu na jeho
vôľu.

Súdvypočul právnehozástupcužalobcu,vykonaldokazovanie konštatovanímobsahupísomnejžaloby,

zmluvy o splátkovom úvere číslo 0352307997 z 30.11.2005 uzavretej právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou, všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, zmluvy o postúpení
pohľadávok číslo 0568/2011/Ce uzavretej Slovenskou sporiteľnou a.s. a žalobcom, platobného rozkazu
Okresného súdu Lučenec zo 04.03.2014 číslo konania 5Ro/51/2014-22 a dospel k týmto skutkovým
a právnym záverom:

Slovenská sporiteľňa a.s. Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00151653 a žalovaná uzavreli
30.11.2005 zmluvu o splátkovom úvere, ktorou Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ poskytla žalovanej
úver vo výške 20 000.-Sk ( 663,87 Eur).

Vyhodnotením právneho statusu oboch účastníkov zmluvy súd dospel k záveru, že označenú zmluvu
o splátkovom úvere je potrebné označiť za spotrebiteľskú zmluvu v súlade s § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj podľa zákona číslo 634/1992 Zb, o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 2 odsek 1 z.č.634/1992 Zb., na účely tohto zákona sa rozumie: a/ spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorá nakupuje výrobky, alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre
seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

Podľa § 2 odsek 1 písm.b citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zák.č. 40/1964 Zb v znení zmien a doplnkov v znení
platnom ku dňu uzavretia zmluvy , spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo
iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľov vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 odsek 2 citovaného zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 odsek 3 citovaného zákona spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 odsek 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 odsek 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Podľa § 54 odsek 1 citovaného zákona , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 odsek 2 citovaného zákona, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Je nepochybné, že Slovenská sporiteľňa a.s. uzavierala zmluvu o splátkovom úvere 30.11.2005 v
právnom postavení dodávateľa a žalovaná v právnom postavení spotrebiteľa.

Podľa § 52 odsek 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Z citovaného ustanovenia zákona jednoznačne a bez pochybnosti vyplýva záver o povinnosti
prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, to aj vtedy, keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Na otázky vzniku právnych vzťahov právneho predchodcu žalobcu a žalovanej, ako aj na právne
následky vyplývajúce z uzavretej zmluvy o splátkovom úvere by sa mohli použiť aj ustanovenia
Obchodného zákonníka podľa § 497 až 507 zákona číslo 513/1991 Zb. ako aj ustanovenia o premlčaní
nárokov podľa Obchodného zákonníka. Citované ustanovenie § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka

v súčasnom znení však taký postup jednoznačne vylučuje a na právne vzťahy žalobcu a žalovanej
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 101 zákona číslo 40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 citovaného zákona, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Žalobca podanou žalobou si uplatňoval zaplatenie 9 mesačných splátok úveru po 18.36 Eur od
21.03.2010 do 20.11.2010.

Žaloba žalobcu bola podaná na súde 17.02.2014.

Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná na súde po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby podľa §
101 Občianskeho zákonníka počítajúc ododňa splatnosti poslednej splátky úveru, t.j. 20.11.2010. Z
týchto dôvodov je potrebné považovať nárok žalobcu voči žalovanej za premlčaný.

Žalovanej ako úspešnej účastníčke konania v tomto konaní trovy nevznikli. Trovy vznikli vedľajšiemu

účastníkovi na jej strane a to vo výške 49,28 Eur nasledovne:

2 úkony právnej služby po 16,60 Eur, 2x režijný paušál po 8,04 Eur, pričom ide o úkony právnej
služby prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie vo veci. Takto určená odmena právnehozástupcu vedľajšieho účastníka je v súlade s ustanoveniami § 10 odsek 1 a § 16 odsek 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z.“.

3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že v zákonnej
lehote podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia
skutkového stavu okresným súdom. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na ust. § 387
ods. 1, § 392 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka a uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie mal
na posúdenie vznesenej námietky premlčania správne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a

nie Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0352307997 bola uzatvorená
dňa 30. 11. 2005, pričom v období do 31. 12. 2007 sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka
vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka; zmluva o úvere bola upravená v
Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ust. § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani
platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008. To podľa žalobcu znamená, že pokiaľ pred
dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade,
tak nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust.
§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na rozhodnutie

NS SR. sp. zn. 2 MCdo 3/2011 zo dňa 28. 04. 2011 a sp. zn. 6 MCdo 4/2012 zo dňa 27. 03. 2013,
ako aj na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trnave, súvisiace
s posúdením premlčacej doby v spotrebiteľských právnych vzťahoch podľa Obchodného zákonníka.
Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bol zaviazaný na náhradu trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka, pričom zdôraznil, že podľa jeho názoru je na mieste aplikácia ust.

§ 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže ide o drobný spor. Ďalej uviedol, že pomoc
občianskeho združenia zameraného na ochranu práv spotrebiteľov v danom spore vôbec nebola účelná
ani žiadúca, keďže okresný súd zamietol žalobný návrh z dôvodu premlčania, pričom v iných obdobných
prípadoch postupoval zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čo znamená, že

ex offo prihliadal na premlčanie uplatneného nároku. V danom prípade nemožno podľa žalobcu hovoriť
o trovách vedľajšieho účastníka ako o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva,
pričom nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd neporušuje jeho základné právo
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. V závere odvolania
žalobca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa

ust. § 220 OSP zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Zároveň si žalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

4. K obsahu odvolania žalobcu sa písomne vyjadrilo občianske združenie Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov so sídlom v Bratislave (ďalej v texte Združenie - podľa právnej úpravy platnej a účinnej do
30. 06. 2016, tak ako bolo vyššie uvedené, vedľajší účastník na strane žalovanej) a vo vyjadrení uviedlo,
že záver okresného súdu o tom, že na vzťah založený Zmluvou o splátkovom úvere č. 0352307997
zo dňa 30. 11. 2005, je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, nie je v rozpore so zákonom, pričom poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS

402/2013-10 zo dňa 19. 06. 2013. Ďalej uviedlo, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere
je vzťah spotrebiteľský, nakoľko žalovaný bol v čase uzavretia zmluvy v postavení spotrebiteľa a veriteľ
(právny predchodca žalobcu) v postavení dodávateľa. V uvedenej súvislosti Združenie vo vyjadrení k
odvolaniu žalobcu zdôraznilo, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou typovou, preto niet žiadneho
dôvodu, prečo by na predmetnú právnu vec nemala dopadať právna úprava ochrany spotrebiteľa.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa trov právneho zastúpenia Združenia, Združenie
vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedlo, že opodstatnenosť trov právneho zastúpenia Združenia
potvrdzuje judikatúra, podľa ktorej Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby
sa účastník konania odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom nemohol dať zastúpiť
právnym zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemohla byť priznaná náhrada trov vzniknutých v

súvislosti s právnym zastupovaním. Vyššie uvedené sa podľa Združenia v plnej miere vzťahuje aj na
možnosť Združenia dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo
dňa 28. 03. 2012 sp. zn. 7Co/34/2012). Združenie v súvislosti s trovami právneho zastúpenia, ktoré mu
v konaní vznikli poukázalo vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu aj na niektoré rozhodnutia Krajského súduv Nitre, v Trnave a v Banskej Bystrici a v závere svojho vyjadrenia navrhlo, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť Združeniu
trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 24,99 €.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 379 a § 380
zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len CSP), bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd z
hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok(ďalejvtextelenOSP),t.j.podľaprávnejúpravyplatnejaúčinnejdo30.06.2016.Dňom01.07.
2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte CSP), kde sa v
Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá

uvádza: „Ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované“. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného žalobcom
za predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej Občianskym súdnym poriadkom zostali zachované,
avšak odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal podľa príslušných ustanovení Civilného sporového

poriadku, t. j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016.

7. Žalobca v odvolaní okresnému súdu vytkol: a) že na posúdenie vznesenej námietky premlčania
nesprávne aplikoval ust. § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka argumentujúc tým, že na daný prípad
bolo potrebné aplikovať ust. § 387 ods. 1, § 392 a § 397 Obchodného zákonníka, pretože predmetná

zmluva bola uzavretá dňa 30. 11. 2005, pričom do 31. 12. 2007 sa ust. § 52 a 54 Občianskeho zákonníka
vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, b) že na rozhodnutie o trovách
konania mal okresný súd aplikovať ust. § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, c) že Združeniu
vystupujúcemu v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa nemal okresný súd

náhradu trov právneho zastúpenia vôbec priznať, nakoľko vzhľadom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa nebola účasť Združenia v konaní vôbec účelná a žiadúca.

8. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu
odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 23a zák. č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení

platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere č. 0352307997 zo dňa 30. 11. 2005,
spotrebiteľskými zmluvami sú „zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“, pričom spotrebiteľom je
podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. „fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby

pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti“,
predajcom je podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) cit. zákona „podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky
alebo poskytuje služby“ a službou je podľa ust. § 2 ods. 1 písm. g) zák. č. 634/1992 Z. z. „akákoľvek
činnosť, ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa osobitných predpisov“, čo
nie je tento prípad. Z uvedeného je zrejmé, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0352307997 zo dňa 30.

11. 2005 je typickou typovou spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy.

9. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej
zmluvy, súd prvej inštancie správne na posúdenie vznesenej námietky premlčania aplikoval ust. § 101

a § 103 Občianskeho zákonníka. Odvolacia námietka žalobcu, že okresný súd ako súd prvej inštancie
mal správne ma vznesenú námietku premlčania aplikovať ust. § 387 ods. 1, § 392 ods. 2 a § 397
Obchodnéhozákonníka,pretožepredmetnázmluvabolauzavretádňa30.11.2005avobdobído31.12.
2007 sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka na takýto druh zmluvy nevzťahovali, z vyššie
uvedených dôvodov neobstojí a je neopodstatnená. V súvislosti s aplikáciou Občianskeho zákonníka

na posúdenie vznesenej námietky premlčania odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 329/2013-15, kde sa okrem iného uvádza: „Pokiaľ ide o námietku
sťažovateľky, že na daný prípad mali byť použité ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého
boladotknutáúverovázmluvauzavretá,ústavnýsúdnepopiera,ževdanomprípadeúverovejzmluvyideoabsolútnyobchodnoprávnyzáväzok,avšakvzhľadomnašpecifickosťprávnehoúkonu,ktorýmsatento
záväzok zakladá a ktorý má znaky spotrebiteľskej zmluvy (t. j. zmluvy typového charakteru, ktorá sa má
uzavrieťvoviacerýchneurčitýchprípadoch,priuzatváraníktorejjeobvyklé,žespotrebiteľnemôžeobsah

zmluvy ovplyvniť) bolo potrebné tento záväzkovo-právny vzťah posudzovať aj podľa špeciálnej právnej
úpravy (lex specialis) spotrebiteľského práva, ktorá je obsiahnutá v zákone o ochrane spotrebiteľa.“

10. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď Združeniu (v zmysle
právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016 vedľajšiemu účastníkovi) priznal náhradu trov

konania, pretože sa a) jedná o tzv. drobný spor a b) trovy právneho zastúpenia Združenia nie sú
účelne vynaložené trovy konania, odvolací súd uvádza, že trovy právneho zastúpenia Združenia, na
náhradu ktorých okresný súd zaviazal žalobcu na účet právneho zástupcu Združenia nie sú neprimerané
výške uplatnenej pohľadávky, písomné vyjadrenie Združenia k žalobe zo dňa 21. 11. 2014, kde
Združenievznieslonámietkupremlčaniajevpríčinnejsúvislostisvýsledkomkonania,ktorýbolvkaždom
prípade priaznivý pre žalovaného spotrebiteľa. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že povinnosť

vyplývajúcapresúdzust.§5bzák.č.250/2007Z.z.prihliadaťexoffonapremlčanieuplatnenéhonároku
ešteneznamená,ževznesenienámietkypremlčaniaúčastníkomkonaniaaleboZdruženímvystupujúcim
v konaní na jeho podporu nemá svoje opodstatnenie a že nemôže viesť k zamietnutiu žaloby, pokiaľ je
námietka premlčania, tak ako v tomto prípade, vznesená dôvodne. Z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že súd prvej inštancie Združením vznesenú námietku

premlčania vo vyjadrení zo dňa 21. 11. 2014 vzal do úvahy a vysporiadal sa s ňou, čo znamená,
že účasť Združenia v konaní nebola zbytočná a neúčelná, tak ako to tvrdí v odvolaní žalobca. Pre
úplnosť odvolací súd vo vzťahu k žalobcom tvrdenej neúčelnosti vstupu Združenia do konania poukazuje
na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR
uviedol, že „vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu

neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné
postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich
diskriminovať“. Z uvedeného je zrejmé, že aj odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa priznanej náhrady
trov právneho zastúpenia Združenia okresným súdom sú neopodstatnené.

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti
na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože žalovaný, ktorému v

odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a na strane ktorého vystupovalo v konaní
na jeho podporu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa Združenie, (ktoré si uplatnilo trovy odvolacieho
konania), bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný; o výške Združeniu priznanej náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
prvej inštancie.

13. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).