Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/211/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415206413
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4415206413.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: Quantum Credit a.s. so

sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Ružová dolina 25, v mene ktorej koná JUDr. Irena Dubravčíková, advokátka, proti
žalovanej: M. N., bytom D. R., D. Y. XXXX/XX, o zaplatenie 272,70 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 73,70 eur spolu s úrokom z omeškania:
- 9 % p. a. zo sumy 7,30 eur od 4.4.2012 do zaplatenia,
- 9 % p. a. zo sumy 10,07 eur od 4.5.2012 do zaplatenia,
- 9 % p. a. zo sumy 52,83 eur od 4.6.2012 do zaplatenia,

- 9 % p. a. zo sumy 3,50 eur od 4.7.2012 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v bode 4. Dodatku k Zmluve o pripojení zo
dňa 22.12.2009 v znení: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. písmeno b)

tohto Dodatku alebo v Čl. 3. bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v Čl. 5 bod 5.2 písmeno a) až c)
Všeobecných podmienok je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1
Dodatku.“ j e n e p r i j a t e ľ n á .

IV. Žalovanej súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 272,70 eur s príslušenstvom titulom
neuhradených telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle
ktorých mala žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvoriť Zmluvu o pripojení s Dodatkom k

zmluve. Žalovaná mala porušiť svoje povinnosti pozostávajúce zo zaplatenia poskytovaných služieb a
v dôsledku toho mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie neuhradených telekomunikačných služieb
a zmluvnej pokuty podľa dojednaných podmienok.

2. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a. s. a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu
o postúpení pohľadávok dňa 9.6.2014, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu.

3. Na pojednávanie konané dňa 26.10.2016 sa strany sporu ani právny zástupca nedostavili. Právny
zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
24.10.2016 z dôvodu procesnej hospodárnosti a navrhol, aby súd rozhodol vo veci bez jeho účasti akoaj bez účasti žalobcu, aby žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania.
Žalovaná mala doručenie predvolania vykázané v súlade s ustanovením § 116 odsek 3 C.S.P. Preto súd

pojednával v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu podľa § 180 C.S.P.

4. Žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas za služby poskytované právnym
predchodcom žalobcu a z tohto dôvodu si žalobca uplatnil aj zmluvnú pokutu. Právny predchodca
žalobcu si svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas, lebo včas fakturoval za služby, ktoré poskytol

žalovanej na základe predložených faktúr.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou
o pripojení, Dodatkom k zmluve o pripojení, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2014,
faktúrami, platobným rozkazom, uznesením o zrušení platobného rozkazu, a zistil tento skutkový a
právny stav:

6. Zmluvou o pripojení zo dňa 22.12.2009 žalobca preukázal, že právny predchodca žalobcu takúto
uzavrel so žalovanou, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb s programom
Podľa seba 1(3000) s dobou viazanosti 24 mesiacov.

7. Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 22.12.2009 žalobca preukázal, že právny predchodca žalobcu
takúto uzavrel so žalovanou, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby v lehote
viazanosti 24 mesiacov a v prípade porušenia týchto podmienok s určením zmluvnej pokuty vo výške
199,- eur.

8. Oznámením o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že pohľadávka
žalovanej vo výške 272,70 eur spolu s príslušenstvom bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 9.6.2014 na žalobcu, a preto bola vyzvaná, aby zaplatila sumu 272,70 eur na účet
uvedený v tomto oznámení, ktorá suma obsahovala istinu + zmluvnú pokutu na nového veriteľa žalovanú
sumu do 5 dní od obdržania tohto oznámenia, v opačnom prípade bola upozornená na každodenné

narastanie príslušenstva vyššie uvedených pohľadávok.

9. Faktúrami z čl. 5-9 spisu žalobca preukázal, z čoho faktúra pozostáva, na akú sumu je vystavená a za
aké obdobie bola vystavená. Päť faktúr, a to fa č. 7202795485 znejúca na sumu 7,30 eur, splatná dňa
3.4.2012, fač.7204204995znejúcanasumu10,07eur,splatnádňa3.5.2012,fač.7205434138znejúca

na sumu 52,83 eur, splatná dňa 3.6.2012, fa č. 7206605015 znejúca na sumu 3,50 eur, splatná dňa
3.7.2012, boli vystavené ako pravidelné mesačné poplatky za užívanie mobilných hlasových služieb a fa
č. 7304028557 znejúca na sumu 199,- eur, splatná dňa 3.5.2013, bola vystavená ako zmluvná pokuta.

10. V Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I je od 1.4.1999 zapísaný s aktuálnym obchodným

menom Slovak Telekom a.s., Karadžičova 10, Bratislava, s prideleným IČOm: 35 763 469. Do
predmetu jeho činnosti patrí, okrem iného, poskytovanie verejnej telekomunikačnej mobilnej služby
prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí, poskytovanie verejnej elektronickej
komunikačnej služby, zriaďovanie, prevádzkovanie, výstavba, údržba a servis telekomunikačných
zariadení sietí a informačných technológií vo vlastníctve iných subjektov v rozsahu uzatvorených zmlúv

(výpis z obchodného registra, ktorý je súdu všeobecne známy zo svojej rozhodovacej činnosti).

11. Medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 (podnik) a
žalovanou (účastník) boli v písomnej forme uzatvorené vyššie uvedená Zmluva o pripojení a Dodatok
k zmluve. Podnik sa zaviazal poskytovať žalovanej služby mobilných hlasových služieb s programom

Podľa seba 1(3000) s dobou viazanosti 24 mesiacov a s výškou zmluvnej pokuty 199,- eur. Účastník
vzal na vedomie a súhlasil s tým, že v prípade porušenia povinností uvedených v bode 4 tabuľky č.
1 Dodatku, je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tomto bode, čo znamená 199,- eur.
Podľa identifikačných údajov v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve, bola žalovaná
fyzickou osobou - nepodnikateľom.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd dospel k nasledovnému právnemu názoru
a záveru veci:13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,

ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní
verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

(3) Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o

poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) v znení od 01.01.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.16. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení od 01.01.2008 dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení od 01.01.2008 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 01.04.2004 spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, a tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (ďalej len "neprijateľná
podmienka").

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.2008 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho
nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mi veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť

ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých
plnení.
ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3a Nariadenia vlády SR č. 281/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ods. 1, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov
nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, naposledy zverejnenú

podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a
súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády, za rozhodujúcu
sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

22. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len sčasti. Súd sa v prvom rade

zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní so záverom, že aktívna legitimácia žalobcu
v konaní je daná. Vyplýva z právneho nástupníctva po spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava,
na základe citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že predmetný zmluvný vzťah je v
skutočnosti spotrebiteľskou zmluvou, pretože právny predchodca žalobcu zmluvu uzavrel v rámci svojej

podnikateľskej činnosti a v nej vystupoval ako dodávateľ a žalovaná, ktorá v čase uzavretia zmluvy o
pripojení nebola podnikateľom, vystupovala ako spotrebiteľ.
Nárok žalobcu na zaplatenie poskytnutých verejných elektronických komunikačných služieb a z
nich vyplývajúcich mesačných poplatkov upravených v zmluve, a ktoré boli v konečnom dôsledku
špecifikované vo vyššie citovaných faktúrach v celkovej výške 73,70 eur, súd považuje za dôvodný. Niet

totiž pochýb o tom, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol zmluvný vzťah podľa §
44 odsek 1, 2 a 3 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, právny predchodca žalobcu
poskytoval dohodnuté služby, za ktoré žalovanej vznikla povinnosť v zmysle dohodnutých podmienok
realizovať odplatu podľa dohodnutých podmienok a vo výške uvedenej vo vyššie označených faktúrach.
Žalovaná však týmto spôsobom nepostupovala, a svoje povinnosti si neplnila. Okrem priznanej istiny

bolažalovanejuloženápovinnosťzaplatiťžalobcoviajúrokyzomeškaniapodľa§517ods.2OZ,pretože
sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Zb. v znení od 01.01.2009. Počiatok z omeškania bol určený spôsobom navrhnutým žalobcom,
pretože žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu v dňoch, ktoré nasledujú po dni
splatnosti jednotlivých faktúr.

Nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu však súd vyhodnotil ako neoprávnený, pretože takto
dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení od
01.01.2008. Neprijateľnosť tejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhuv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. K tomuto záveru
súd dospel vzhľadom na skutočnosť, že predmetný dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb a
jej všeobecné podmienky obsahujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech

žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia
zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v
prospech žalovaného. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ako
nedôvodný zamietol. Obdobným spôsobom bolo právoplatne rozhodnuté aj rozsudkami Okresného
súdu Košice II. 36C/198/2012 zo dňa 04.12.2012, 36C/180/2012 zo dňa 04.12.2012 a 36C/276/2012

zo dňa 19.02.2013, ktorými zároveň boli zmluvné podmienky o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu
výlučne spotrebiteľom určené za neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti. Z § 544 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti môžu dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je
účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúci zo zmluvy. Zmluvná pokuta je
zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak
poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky

alebo spôsobu jej určenia. Výška nie je limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou
v ustanovení § 3 OZ, t. j. nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd nijako nepopiera význam
zmluvnej pokuty ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty,
ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Právny
predchodca žalobcu ponúkal žalovanej svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných

zmlúv,ktorémalvopredpripravenéavktorýchspotrebiteľnemôžezmluvnépodmienkyovplyvniť.Toplatí
aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to,
oakézmluvnéporušeniepôjdeahrozbapokutyexistujepriakomkoľvekporušenítak,žezmluvnépokuty
neobchádza ani aspekt neurčitosti (... ak poruší niektorú z povinností...). Podstatným pre posúdenie
je, že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali žalovanú aj ostatných spotrebiteľov k zaplateniu v

prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov, teda aj v prípade, ak si účastník
zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby
krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Právny predchodca žalobcu, ako dodávateľ, vôbec nerozlišoval
medzi prípadom, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu 1 mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi

prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Takto dojednané
zmluvné pokuty, ktoré sú súčasťou Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej s
žalovanou sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a podľa § 53 ods. 5 OZ sú neplatné. Z uvedených
dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol

a zároveň podľa § 298 ods. 1 C.S.P. aj bez návrhu výslovne uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku
zmluvnú podmienku, ktorú považuje za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

23. Je dôležité ďalej uviesť, že úroky z omeškania alebo zmluvnú pokutu je potrebné odlišovať od úrokov
z istiny. Zatiaľ čo úrok z istiny predstavuje odplatu (odmenu) za poskytnutie istiny, t.j. zisk na strane

veriteľa a to bez ohľadu na jeho formálne pomenovanie (nejedná sa však v žiadnom prípade o sankciu
či zabezpečenie záväzku), úrok z omeškania predstavuje sankciu za nedodržanie záväzku, na ktorý má
veriteľ zo zákona právo a napokon zmluvná pokuta predstavuje spôsob zabezpečenia záväzku, jedná
sa však taktiež o sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti.

24. Žalobca mal v konaní úspech v pomere 73,70/272,70, žalovaná mala v konaní úspech 199/272,70,
takže v konaní mala celkový úspech žalovaná v rozsahu 125,30/272,70 (199/272/70 - 73,70/272/70).
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 C.S.P. k § 255 ods. 2 C.S.P., no
žalovanej, ktorá mala pomerný úspech v spore nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej
žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).