Decision was made at the court Okresný súd Galanta
Judgement was issued by JUDr. Marianna Hosťovecká
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Er/156/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311203024
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2311203024.2
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v
Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: Y.
Q., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX F. X, za účasti súdneho exekútora:
JUDr. Jozef Martišík, Exekútorský úrad Púchov, Samoty 1061, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške
440,20 Eur a trov exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 84,04 Eur, a to do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Na návrh oprávneného sa dňa 7.2.2011 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta, č. 5202
017767* zo dňa 17.2.2011, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 440,20 Eur a ďalších
trov exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka
Galanta, č.k. 700-0611156509-GC04/09 zo dňa 20.10.2009.
Dňa 4.3.2015 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného
poriadku, z dôvodu úmrtia povinného a následného zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť.
Zároveň doručil aj špecifikáciu trov exekúcie a exekučný spis.
Následne tunajší súd skúmaním podmienok konania zistil, že povinný dňa 20.11.2012 zomrel a dedičské
konanievedenénatunajšomsúdepodsp.zn.13D/57/2013bolouznesenímzodňa30.9.2013zastavené
pre nemajetnosť.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41.
Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého
byť účastníkom konania. Súd z pripojeného uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 13D/57/2013, Dnot
124/2013 zistil, že povinný zomrel dňa 20.11.2012, teda stratil právnu subjektivitu ako aj spôsobilosť byťúčastníkom exekučného konania. Taktiež súd mal preukázané, že predmetné dedičské konanie bolo
zastavené pre nemajetnosť povinného. V danom prípade bolo zistené, že povinný zomrel po začatí
konania ako nemajetný, a teda nemôže existovať žiadna osoba, ktorá by prezvala práva a povinnosti
poručiteľa na seba, teda taká osoba, ktorá by vstúpila do konania na miesto doterajšieho povinného,
vzhľadom na to, že súd dedičské konanie zastavil z dôvodu nemajetnosti poručiteľa. Súd preto exekúciu
v zmysle vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 25.07.2012, v
ktorom Najvyšší súdu SR uvádza, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného
nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti
poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie
svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden
majetok nezanechal, dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre
jeho nemajetnosť a prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol
nemajetný. Preto je použitie § 57 ods. 1 písm g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie v tomto
prípade nesprávne.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle citovaných paragrafov, v prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, hradí trovy exekúcie oprávnený. Na základe toho súd
rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia a zaviazal oprávneného na úhradu trov
exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak
súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov
nasledovne:
1. Zriadenie exekučného záložného práva (§ 6 cit. vyhlášky):
- Zriadenie EZP, 15.7.2011: 33,19 Eur
2. Paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1, § 15 ods. 1 cit. vyhlášky):
- Minimálna odmena - 33,19 Eur
3. Náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 cit. vyhlášky):
- Poštovné - 22,15 Eur
- Telefóny, fax, internet - 1,89 Eur
- Kancelárske náklady - 1,23 Eur
Spolu hotové výdavky: 25,27 Eur
Spolu trovy exekúcie podľa vyčíslenia súdneho exekútora - 91,65 Eur + DPH
Súd posúdil a preskúmal špecifikáciu trov exekúcie a dospel k názoru, že súdny exekútor si minimálnu
odmenu v zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, ako aj odmenu za zriadenie exekučného záložného práva v
zmysle § 6 cit. vyhlášky uplatnil správne, na základe čoho mu tieto priznal v plnej výške, t.j. 66,38 Eur.
V časti hotových výdavkov sa súd nestotožnil so špecifikáciou súdneho exekútora a priznal mu náhradu
poštovného iba za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie a pomernú časť za doručovanie
príkazov na začatie exekúcie pripadajúcu na jedno konanie (3x 1/7 zo sumy 1,70 Eur), spolu v
sume 2,42 Eur, nakoľko ostatné hotové výdavky v podobe poštovného súdny exekútor nepreukázal
pripojenými doručenkami opatrenými poštovou pečiatkou, ani iným relevantným spôsobom. Súd taktiež
nepriznal súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie, ktoré vzniknú po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia o zastavení exekúcie, nakoľko tieto doposiaľ nevznikli a teda súdny exekútor na ich náhradu
nemá nárok. Súd poukazuje na skutočnosť, že náhradu za doručovanie týchto listín nemožno priznať,
nakoľko takéto doposiaľ nevynaložené hotové výdavky nemožno preskúmať. Taktiež nie je jasné, v
akej výške takéto výdavky v budúcnosti vzniknú, nakoľko súdny exekútor môže prostredníctvom jednej
zásielky doručovať listiny do viacerých konaní (v tomto prípade mu patrí iba pomerná časť sumy,
pripadajúca na jednu zásielku) a taktiež môže doručovať prostredníctvom zamestnanca exekútorského
úradu, t.j. osobne počas pracovnej cesty (kde mu výdavky v podobe poštovného nevznikajú vôbec). Súd
tiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za telefóny, fax a internet, spolu v sume 1,89 Eur, nakoľko
súdny exekútor skutkovo a právne nezdôvodnil, ako došlo ku vzniku takéhoto výdavku v uvedenej výške,
pričom táto skutočnosť nevyplýva ani z exekučného spisu. Na základe uvedené súd priznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 3,65 Eur.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej
výške 70,03 Eur + DPH 20% = 84,04 Eur s DPH.
Čo sa týka žiadosti súdneho exekútora o uvedenie formulácie ohľadne DPH z priznaných trov exekúcie
v podobe „+DPH podľa platnej sadzby“ do výroku uznesenia, súd poukazuje na dikciu § 154 ods.1 O.s.p.
v spojitosti s § 167 ods.2 O.s.p, na základe čoho súd priznal DPH podľa sadzby platnej v čase vydania
rozhodnutia o trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.