Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ferdinand Zimmermann
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/201/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218621
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115218621.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu: Vertal,
s.r.o.,ProfesoraSáru654/24,BanskáBystrica,IČO:45961387,právnezastúpenéhoLionLawPartners,
s. r. o., Komenského 14A, Banská Bystrica, IČO: 36862461, proti žalovanému: G. K., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. XXXX/X, J. J., o zaplatenie 1 060 € s prísl., na odvolanie žalovaného zo dňa 10. 02. 2016 proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/357/2015-41 zo dňa 13. 01. 2016, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov.
o d ô v o d n e n i e :
1. Procesný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1 1060 € s poplatkom z omeškania vo výške
0,5 ‰ denne zo sumy 120 € od 01. 07. 2015 do zaplatenia, zo sumy 470 € od 31. 07. 2015 do zaplatenia,
zo sumy 470 € od 31. 08. 2015 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku v sume 63,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 251,50 € na účet právneho
zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa
10. 09. 2015 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1 060,-- Eur s poplatkom z omeškania 0,5 ‰ denne
zo sumy 120,-- Eur od 01. 07. 2015 do zaplatenia, zo sumy 470,-- Eur od 31. 07. 2015 do zaplatenia
a zo sumy 470,-- Eur od 31. 08. 2015 až do zaplatenia ako plnenia z nájomnej zmluvy o nájme bytu
uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 18. 04. 2015.
Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, písomným vyjadrením odporcu, zmluvou o nájme bytu zo
dňa 18. 04. 2015, preberacím protokolom k bytu zo dňa 22. 04. 2015, faktúrami ohľadom nájomného za
žalované obdobie júl až október 2015 a zistil tento skutkový stav:
Podľa tvrdenia navrhovateľa tento uzatvoril s odporcom nájomnú zmluvu ohľadom 2-izbového bytu čT.
nachádzajúceho sa naJ.ulici vXXXX,XXX,-- na 5. poschodí bytového domu so súpisným číslom M.,
ktorého je vlastníkom. V zmluve sa odporca zaviazal uhrádzať mesačné platby vo výške 470,-- Eur
vopred vždy ku 25. dňu predchádzajúceho mesiaca. Odporca neuhradil platby za mesiac júl, august,
september. Podľa článku III. bod 4. zmluvy bola zložená odporcom kaucia vo výške 350,-- Eur, ktorá
bola zložená pre prípad, okrem iného, neuhradenia nájomného. Túto potom navrhovateľ započítal na
dlh nájomného za mesiac júl 2015. Z uvedených dôvodov žiadal návrhu vyhovieť a priznať aj poplatok
z omeškania podľa § 4 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. v súvislosti so znením § 697 O. z.Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal odporca odpor. V tomto uviedol, že
uznáva svoju povinnosť zaplatiť sumu 120,-- Eur ako doplatok k použitej zálohe vo výške 350,-- Eur
vyúčtovanej faktúrou splatnou 25. 06. 2015 ako aj svoju povinnosť uhradiť sumu 470,-- Eur vyúčtovanú
faktúrou splatnou dňa 25. 07. 2015. Čo sa týka požadovanej sumy 470,-- Eur, táto mala predstavovať
platbu za mesiac september, ktorá mala byť splatná až 25. 10. 2015. Z týchto dôvodov v tejto časti nárok
navrhovateľa neuznáva.
Súd vytýčil pojednávanie na deň 13. 01. 2016. Predvolanie prevzal odporca dňa 28. 12. 2015. Dňa 08.
01. 2016 požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu veľmi zlého zdravotného stavu člena rodiny
s tým, že navrhne navrhovateľovi mimosúdne riešenie sporu dohodou.
Súd nevyhovel žiadosti na odročenie pojednávania, keďže o dôvode odročenia sa mal dozvedieť už v
polovici decembra 2015. Z jeho podania je tiež zrejmé, že je viac osôb v domácnosti, ktoré môžu sa
starať o otca odporcu. Súd vzhľadom aj k vyjadreniu zástupcu na pojednávaní považoval túto žiadosť
len za účelovú s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Z vyjadrenia odporcu v písomnom odpore
jasne vyplynulo, že si bol vedomý svojho dlhu.
Z vyjadrenia zástupcu navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že medzi účastníkmi nedošlo k
mimosúdnej dohode.
Z pripojenej zmluvy o nájme bytu bolo zistené, že nájomné bolo dojednané vo výške 470,-- Eur v článku
III. bod 1. zmluvy a jeho splatnosť bola dojednaná k 25. dňu predchádzajúceho mesiaca. Dojednaná
kaucia vo výške 350,-- Eur bola upravená v článku III. bod 4. zmluvy, pričom táto bola zložená pri podpise
zmluvy a bolo dojednané jej použitie aj pre prípad, že nájomca neuhradí nájomné.
V konaní nebolo sporné, že odporca neuhradil dojednané nájomné za žalované obdobie, t. j. za mesiac
júl, august a september 2015 v celkovej výške 1 410,-- Eur. Tiež nebolo sporné, že odporca započítal
zloženú kauciu na najskôr zročný dlh za mesiac júl 2015 vo výške 350,-- Eur. Túto skutočnosť odporca
nepoprel. Pokiaľ namietal, že nenastala ešte v čase podania návrhu zročnosť dlhu z titulu neuhradeného
nájomného za mesiac september 2015, táto v zmysle zmluvy nastala dňom 25. 08. 2015. Návrh došiel
na tunajší súd dňa 10. 09. 2015, t. j. po tejto lehote. Predmetom sporu nebolo nájomné za mesiac október
2015.
Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel.
Čo sa týka požadovaného poplatku z omeškania, tento navrhovateľ požadoval v súlade so znením
ustanovenia§697O.z.(od5dníposplatnostijednotlivýchplatiebdojednanéhonájomného).Jehovýška
bola požadovaná tiež v súlade so znením § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z.
z. ku dňu omeškania, t. j. 0,5 ‰ dlžnej sumy za každý deň omeškania).
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal
trovy zaplateného súdneho poplatku vo výške 63,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za úkony právnej
pomoci: príprava, prevzatie, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 13. 01. 2016, za 1 úkon právnej
pomoci 61,41 Eur, 2-krát režijný paušál 8,39 Eur, 1-krát 8,58 Eur, plus 20 % DPH, spolu 251,50 Eur“.
3. Proti rozsudku odvolanie podal žalovaný. Uviedol, že podáva návrh na zrušenie rozsudku súdu prvej
inštancie, pretože pojednávania dňa 13. 01. 2016, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie
sa nemohol zúčastniť, nakoľko už vopred, dňa 08,. 01. 2016 žiadal o jeho odročenie z dôvodu veľmi
zlého zdravotného stavu člena rodiny (otca), pričom o skutočnosti, že súd jeho žiadosti nevyhovel, sa
dozvedel až z predmetného rozsudku. V deň a v čase konania pojednávania, na ktorom sa nemohol
zúčastniť, bol jeho otec prepustený z nemocnice do domácej liečby, a teda sa musel venovať jemu a
poskytnúť mu starostlivosť spolu s jeho matkou, nakoľko nebolo možné sa zariadiť inak.
Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie pre zmeškanie zrušiť.
Žalovaný ďalej dôvodil, že uznáva svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 120 €, (ktorá tvorí doplatok
k použitej zálohe vo výške 350 €), ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 2015025 splatná 25. 06. 2015.
Uznáva aj svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 470 €, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 2015029
splatná 25. 07. 2015.Neuznáva však povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 470 € ako platbu za nájomné za mesiac september
2015, nakoľko táto suma bola vyúčtovaná faktúrou č. 2015047, ktorú doložil do spisu v odvolaní proti
platobnému rozkazu. Táto faktúra bola splatná až 25. 10. 2015. Znamená to, že žalobca posunul termín
splatnosti na tento dátum, a teda súd nemal rozhodovať v zmysle podaného žalobného návrhu zo dňa
25. 08. 2015 o platbe nájomného za mesiac september 2015.
Žalovaný preto žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie.
4. K podanému odvolaniu podal žalobca vyjadrenie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré vyčíslil v sume 83,99 €.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vo výroku
vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
6. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku
súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď vyhovel návrhu.
Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku.
S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj dovolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.
7. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§
387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
8. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu okresného súdu a k podaným odvolacím dôvodom krajský
súd dodáva.
9. Poukaz žalovaného na procesné pochybenie súdu prvej inštancie neobstojí. Žalovaný tvrdí, že
okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Tento názor žalovaného je však mylný, pretože
rozsudkom pre zmeškanie by bolo možné rozhodnúť iba za podmienok § 153b OSP. Žalovaný však už
vo veci podal odpor proti platobnému rozkazu, kde sa písomne vyjadril. Nebola tak splnená podmienka
§ 153b ods. 2 psím. d) OSP.
10. Je pravdou, že dňa 08. 01. 2016 doručil žalovaný súdu svoju žiadosť o odročenie pojednávania,
pričom do termínu pojednávania súd žalovanému neoznámil, že jeho žalobe nevyhovel. Treba však
vyhodnotiť skutočnosť, že dňa 08. 01. 2016 v žiadosti o odročenie pojednávania žalovaný uvádza ako
dôvod odročenia veľmi zlý zdravotný stav svojho otca, ktorý úraz hlavy v polovici decembra 2015 a je
odkázaný na „našu pomoc a starostlivosť“. Predvolanie na pojednávanie však obdržal už dňa 28. 12.
2015.
11. Žalovaný,ktorýsadovolávazákona(vtedyplatného§119OSP)všaksámignorovaltotoustanovenie
a nedoručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania pre zlý zdravotný stav svojho otca, ihneď po doručení
predvolania (§ 119 ods. 2 OSP). Žalovaný nedoručil súdu vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný
stav jeho otca vyžaduje priamu opateru žalovaným a že jeho otec nemôže zostať v opatere inej osoby
bez ohrozenia jeho života alebo závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu.
Žalovaný doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania až dňa 08. 01. 2016, čo bol piatok.
Pojednávanie bolo nariadené na 13. 01. 2016. Žalovaný neoznámil súdu elektronickú adresu, telefax
alebo telefón, na ktorú by súd mohol oznámiť ako jeho žiadosť posúdil. Pokiaľ súd mohol posúdiť žiadosť
žalovaného o odročenie pojednávania najskôr v pondelok dňa 11. 01. 216, nebolo technicky možné
písomne doručiť žalovanému do termínu pojednávania oznámenie súdu ako jeho žiadosť posúdil.
Z týchto okolností nepochybne vyplýva, že nedošlo k procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie.
12. V odvolaní žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti, než ktoré uviedol v podanom odpore proti
platobnému rozkazu. Pokiaľ opätovne poukazuje, že sumu 470 € ako platbu za nájomné za mesiac
september 2015 neuznáva, pretože táto suma bola vyúčtovaná faktúrou č. 2015047 a faktúra bola
splatná až 25. 10. 2015, čo znamená, že v čase podania návrhu (10. 09. 2015) nemohol žalobca
požadovať zaplatenie predmetnej faktúry, je potrebné konštatovať.
Súd o veci rozhodoval dňa 13. 01. 2016, kedy už predmetná faktúra splatná bola. Aj vtedy platné OSP
určovalo podľa § 154 ods.1 OSP „pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia“.Znamená to, že žalobcom uplatnená náhrada bola správne a v zmysle zákona okresným súdom
priznaná.Žalovanýajnaprieksúdnemukonaniudlžnúsumuneuhradilanadoručenúfaktúrunereagoval.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodoval krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP. O nároku bolo
rozhodované podľa § 262 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech.
14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.