Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/285/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115217980
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115217980.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: B.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. J. XXXX/X, G., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr Marián Kucko,
advokát so sídlom Národná 7, Žilina, proti odporcovi : Ing. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/
XXA, G. štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Michal Kováč, advokát so sídlom Sládkovičova 9,
Žilina, o zaplatenie sumy 1.554,40 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 832,27 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.06.2015 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy
1.554,40 eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 700 eur od 16.05.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil na tom skutkom základe, že navrhovateľ
a odporca uzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke dňa 4.1.2012, na základe ktorej navrhovateľ požičal
odporcovi sumu 8.000 eur. V zmysle článku I. tejto zmluvy bol dohodnutý ročný úrok 10% s dobou

vrátenia do 31.12.2012. Dňa 31.12.2012 bol uzavretý dodatok č. 1 k tejto zmluve, z ktorého okrem iného
vyplynulo, že sa predlžuje doba poskytnutia pôžičky do 30.6.2013. Listom zo dňa 9.4.2014 bol odporca
vyzvaný prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa na úhradu vyššie uvedenej pôžičky v sume
8.000 eur, na úhradu pôžičky vo výške 700 eur, ktorú odporcovi poskytol v mesiaci marec 2014 so
splatnosťou do 24.3.2014. Odporca uhradil navrhovateľovi po tejto výzve pôžičku v sume 700 eur a to
dňa 11.4.2014 a časť pôžičky vo výške 7.300 eur, a to príjmovým pokladničným dokladom dňa 15.5.2014

sumu 4.300 eur a sumu 300 eur. Listom zo dňa 21.4.2015 bol odporca vyzvaný prostredníctvom
právneho zástupcu navrhovateľa na úhradu zvyšnej časti istiny vo výške 700 eur zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 4.1.2012 v znení dodatku č. 1 zo dňa 31.12.2012 a taktiež na úhradu trov spojených s uplatnením
jeho pohľadávky vo výške 261,97 eur, ktoré vynaložil ako odmenu za právnu službu. Odporca listom zo
dňa1.5.2015uviedol,ženeeviduježiadnupohľadávkuvočinemuapovažujevšetkynárokynavrhovateľa
za uspokojené. Nakoľko odporca nesplatil istinu do 30.6.2013, dostal sa do omeškania dňom 1.7.2013 a

navrhovateľ uplatňuje zákonný úrok z omeškania od 1.7.2013 do 14.5.2014 z istiny 8.000 eur vo výške
8,5% ročne vyčíslený na sumu 592,43 eur. Zároveň navrhovateľ využil právnu službu, na základe ktorej
mu vznikli trovy vo výške 261,97 eur, čo predstavuje odmenu za právnu službu pri hodnote 8.700 eur
a režijný paušál (253,93 eur + 8,04 eur).

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení č.l. 23 zo dňa 16.10.2015 k podanému návrhu uviedol, že

namieta, že zo strany navrhovateľa mu bola poskytnutá v mesiaci marec 2014 pôžička vo výške 700 eur
so splatnosťou do 24.3.2014. O uvedenej pôžičke navrhovateľ nepredložil žiaden listinný ani iný dôkaz zčoho vyvodzuje, že poskytol odporcovi túto pôžičku a nedáva žiadnu logiku najmä to, že navrhovateľ by
sa uspokojil len s ústnou zmluvou o pôžičke, keď v minulosti mal s odporcom písomnú zmluvu o pôžičke.
Pôžičku vo výške 8.000 eur, ktorá bola odporcovi ako dlžníkovi poskytnutá na základe písomnej zmluvy o

pôžičke zo dňa 4.1.2012 a jej dodatkom bolo dohodnuté predĺženie doby vrátenia pôžičky do 30.6.2013
túto skutočnosť nerozporuje. Odporca túto pôžičku v sume 8.000 vrátil navrhovateľovi v troch splátkach
a to dňa 11.4.2014 v sume 700 eur, dňa 15.5.2014 v sume 4.300 eur a rovnakého dňa 15.5.2014 v sume
zostatku pôžičky vo výške 3.000 eur. Je teda zrejmé, že odporca bol s vrátením pôžičky v omeškaní, z
čoho vyplýva, že navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania v sadzbe 8,5% ročne a to zo sumy

8.000 eur od 1.7.2013 do 10.4.2014, t. j. za 284 dní omeškania predstavuje suma úroku z omeškania
vo výške 529,09 eur a zo sumy 7.300 eur od 11.4.2014 do 14.5.2014, kedy bola vrátená celá pôžička
v dvoch splátkach po 4.300 eur a 3.000 eur, t. j. za 34 dní omeškania, čo predstavuje sumu úroku z
omeškania vo výške 57,80 eur. Spolu tak navrhovateľ má voči odporcovi z titulu omeškania s vrátením
pôžičky v sume 8.000 eur nárok na zákonný úrok z omeškania len vo výške 586,89 eur. Odo dňa
15.5.2014 bola už celá pôžička v sume istiny 8.000 eur vrátená, a teda navrhovateľ nemá už voči

odporcovi titulom úrokov z omeškania žiaden nárok. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 700 eur od 16.5.2014, tieto nároky odporca považuje za nedôvodné. Pokiaľ ide
o uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 261,97 eur, ktorý ma predstavovať odmenu advokáta
za využitie právnej služby, tento je z tohto titulu nedôvodný. Navrhovateľovi nič nebránilo uplatniť si
svoj splatný nárok na vrátenie pôžičky po 1.7.2013 prostredníctvom súdu, v ktorom prípadne by mal

nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči odporcovi a nie je zrejmé, kedy a či vôbec navrhovateľ
uhradil advokátovi odmenu za právne služby. S poukazom na vyššie uvedené považuje odporca návrh
navrhovateľa za dôvodný iba v časti 586,89 eur a vo zvyšnej časti za nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci

sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Uviedol,
že navrhovateľ a odporca uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke 4.1.2012, na základe ktorej navrhovateľ
požičal odporcovi sumu 8.000 eur a v zmysle dodatku č. 1 bola doba plnenia predlžená do 30.6.2013.
Ďalej poskytol odporcovi ďalšiu pôžičku vo výške 700 eur a to v mesiaci marec 2014 s dohodnutou

dobou splatnosti do 24.3.2014 a k tejto pôžičke nebola uzavretá písomná zmluva. Nakoľko odporca si
svoju povinnosť nesplnil, navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vyzval na úhradu celkovej
čiastky 8.700 eur a to listom zo dňa 9.4.2014, kedy bolo jednoznačne konštatované, že v prípade, ak
dôjde k úhrade pohľadávok, tak nebude uplatnený úrok z omeškania a navrhli mimosúdnu pokonávku.
Po výzve odporca priamo navrhovateľovi vrátil pôžičku vo výške 700 eur, a to na základe príjmového

pokladničného dokladu z 11.4.2014, v ktorom sa uvádza, že sa jedná o vrátenie dlhu a potom na základe
príjmových dokladov zo dňa 15.5.2014 sumu 4.300 eur a 3.000 eur a bola vrátená časť pôžičky 8.000
eur, a teda odporca zostáva dlžníkom navrhovateľovi v sume 700 eur. Navrhovateľ vyzval listom zo dňa
21.4.2015 na úhradu dlhovanej istiny ako i trov veriteľa spojených s uplatnením jeho pohľadávky vo
výške 261,97 eur a poskytol odporcovi lehotu do 30.4.2015. Na to odporca reagoval listom z 1.5.2015,

že neeviduje voči navrhovateľovi žiadnu pohľadávku. Trovy právneho zastúpenia vo výške 261,97 eur
uhradil právnemu zástupcovi dňa 11.4.2014. Navrhovateľ tiež uviedol, že pokiaľ ide o druhú pôžičku z
roku 2014 v mesiaci marec prišiel za ním odporca, že by potreboval ešte na dva týždne požičať sumu
700 eur, ktorú mu odovzdal v aute a dohodli sa, že doklad mu následne vystaví, čo sa však už nestalo.
Odporca mu vrátil z prvej pôžičky sumu 7.300 eur a zvyšok 700 eur mu nevrátil. Úhradu 700 eur

navrhovateľ si započítal na ústnu pôžičku a príjmové pokladničné doklady vystavoval samotný odporca
a navrhovateľ ich len podpísal.

Odporca žiadal návrh nad uplatnenú sumu 586,89 eur zamietnuť, pridržiaval sa svojho písomného
vyjadrenia. Naďalej popieral, že by mu bola poskytnutá v mesiaci marec 2014 suma 700 eur zo strany

navrhovateľa na základe ústnej dohody, keď doposiaľ mali všetky pôžičky uzavreté v písomnej forme a
to nielen zmluvu o pôžičke zo dňa 4.1.2012 ale i zo dňa 30.8.2011. Žiadnu ústnu zmluvu o pôžičke na
sumu 700 eur s navrhovateľom neuzavrel. Pôžičku zo dňa 4.1.2012 vrátil navrhovateľovi v splátkach a to
najskôr sumu 700 eur k 11.4.2014 a následne sumu 4.300 eur a sumu 3.000 eur dňa 15.5.2014. Tiež sa
s navrhovateľom dohodol, že nebude si uplatňovať úroky z omeškania, čo však navrhovateľ nedodržal.

Navrhovateľovi vyplatil riadne i úroky z pôžičky, ktoré vplývali z uzavretej písomnej zmluvy o pôžičke.

Medzi účastníkmi konania je nesporné a v konaní preukázané, že dňa 4.1.2012 uzavreli písomnú
Zmluvu o pôžičke, kedy navrhovateľ ako veriteľ požičal odporcovi ako dlžníkovi sumu 8.000 eur sdohodnutým úrok z pôžičky na dobu určitú do 31.12.2012 a odporca ako dlžník potvrdil prevzatie pôžičky
v sume 8.000 eur. Následne dňa 31.12.2012 dodatkom č. 1 k predmetnej zmluve účastníci zmluvného
vzťahu predĺžili dobu vrátenia poskytnutej pôžičky do 30.6.2013.

Výzvou zo dňa 9.4.2014 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vyzval na zaplatenie sumy
8.700 eur a túto pohľadávku špecifikoval na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 4.1.2012 a jej dodatku
zo dňa 31.12.2012 v istine 8.000 eur a pôžičky poskytnutej v mesiaci marec 2014 so splatnosťou
do 24.3.2014 v sume 700 eur a s oznámením, že v prípade, ak vec nebude vyriešená mimosúdne,

navrhovateľ bude uplatňovať zákonný úrok z omeškania.

Medzi účastníkmi konania je tiež nesporné, že navrhovateľ prijal od odporcu príjmovým pokladničným
dokladom zo dňa 11.4.2014 sumu 700 eur (účel - vrátenie dlhu) a dňa 15.5.2014 sumu 3.000 eur (účel
- vrátenie pôžičky časti 8000 eur ) a sumu 4.300 eur (účel - vrátenie istiny z 8.000 ).

Listom zo dňa 21.4.2015 právny zástupca navrhovateľa vyzval odporcu na zaplatenie sumy 700 eur z
titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 4.1.2012 a tiež nákladov spojených s uplatnením jeho pohľadávky vo
výške 261,97 eur. Na túto výzvu reagoval odporca listom zo dňa 1.5.2015 a oznámil, že neeviduje žiadnu
pohľadávku voči navrhovateľovi.

Predmetom prejednávanej veci bol uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie peňažnej sumy 700 eur,
ktorý zostatok titulom poskytnutej pôžičky zo dňa 4.1.2012 doposiaľ odporca neuhradil, ďalej vyčíslený
úrok z omeškania z istiny 8.000 eur od 1.7.2013 do 14.5.2014 v sume 592,43 eur a náhrada trov
spojených s uplatnením pohľadávky navrhovateľa vo výške 261,97 eur.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Predmetom zmluvy sú

najčastejšie peniaze. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik
pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu
o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných strán a ako náhle je zmluva na základe návrhu a jeho
prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah ktorého obsahom sú práva a povinnosti,
avšak odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky.

V časti o zaplatenie peňažnej sumy 700 eur titulom poskytnutej pôžičky zo dňa 4.1.2012 súd návrh
navrhovateľa zamietol. Zo skutkových zistení nepochybne vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá písomná zmluva o pôžičke dňa 4.1.2012 a jej dodatku zo dňa 31.12.2012, na základe ktorej
požičal navrhovateľ odporcovi sumu 8.000 eur. Odporca ako dlžník podpísaním tejto písomnej zmluvy

potvrdil prevzatie pôžičky v sume 8.000 eur a to s dobou vrátenia po uzavretí dodatku do 30.6.2013. Teda
medzi účastníkmi konania vznikol právny vzťah z predmetnej pôžičky a tomuto zodpovedajúce právo
veriteľa požadovať vrátenie pôžičky a odporcovi vznikol záväzok vrátiť peňažné plnenie vo výške 8.000
eur najneskôr do 30.6.2013. Navrhovateľ tvrdil, že svoju povinnosť si odporca riadne a včas nesplnil
a zostatok dlhu predstavuje sumu 700 eur. Je potrebné poznamenať, že dôkazné bremeno ohľadom

existencie právnej skutočnosti, ktoré majú za následok zánik dlhu, leží na dlžníkovi. Dôkaz o opaku
(neexistencii dlhu) podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení (§ 559-587 Občianskeho zákonníka)
zaťažovalo odporcu. Odporca v konaní preukazoval pokladničnými dokladmi zo dňa 11.4.2014 a zo
dňa 15.5.2014 vyplatenie sumy spolu vo výške 8.000 eur navrhovateľovi, teda svoj záväzok voči
navrhovateľovi zo zmluvy o pôžičke zo dňa 4.1.2012 splnil a vrátil celú pôžičku, avšak až po dohodnutej

dobe splatnosti. Navrhovateľ svojim podpisom priamo na príjmových pokladničných dokladoch zo
dňa 11.4.2014 a 15.5.2014 potvrdil prevzatie hotovosti z pôžičky v jednotlivých splátkach, ktorá mu
bola vyplatená odporcom v hotovosti. Potvrdenie o splnení dlhu (kvitancia) je dôkaznou listinou, ktorej
obsahom je potvrdenie veriteľa, že prijal plnenie na určitý dlh a jeho vystavenie má za následok, že
na veriteľa prechádza dôkazné bremeno ohľadom jeho tvrdenia, že k poskytnutému plneniu nedošlo.

Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba
priaznivé právne dôsledky. Navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu ďalšej poskytnutej pôžičky
odporcovi v sume 700 eur a to v období marec 2014 so splatnosťou do 24.3.2014, na ktorú si započítalúhradu vykonanú odporcom dňa 11.4.2014. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná
forma, táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne, pričom odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi

záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať
vrátenie pôžičky. Navrhovateľ tvrdil, že poskytol a odovzdal v mesiaci marec 2014 pôžičku odporcovi
vo výške 700 eur bez toho, aby mal akýkoľvek relevantný dôkaz o poskytnutí tohto plnenia a bez
potvrdenia o poskytnutí pôžičky zostala jeho argumentácia len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení,
keď samotný odporca prevzatie pôžičky v sume 700 eur v priebehu celého konania zásadne popieral.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebol preukázaný právny vzťah z pôžičky v období marec 2014
a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky, keď navyše ich doterajšie zmluvné
vzťahy z pôžičky boli vždy uzatvárané písomne. Navrhovateľ právny vzťah z pôžičky (obdobie marec
2014) s odporcom nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom a pri neexistencii tejto pôžičky v danom
prípade nevzniklo navrhovateľovi ako veriteľovi ani právo na započítanie tak, ako sa mylne domnieval.

Všetky skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, vyhodnotil súd vo vzájomných
súvislostiach a rozhodol tak, že nie je dôvodné priznať navrhovateľovi uplatňované peňažné plnenie v
sume 700 eur titulom vrátenia zostatku pôžičky a preto v tejto časti návrh navrhovateľ zamietol.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že príslušenstvo pohľadávky je vymedzené taxatívne. Pozostáva
z úrokov, ďalej z úrokov z omeškania, prípadne z poplatku z omeškania, ak tak ustanovuje zákon v
súvislosti s omeškaním dlžníka a napokon z nákladov spojených uplatnením pohľadávky; medzi tieto

náklady treba zahrnúť aj prípadné trovy súdneho konania. Úroky i úroky z omeškania sa viažu rovnako
ako poplatok z omeškania iba k pohľadávke.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania

po 31. januári 2013.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013)
výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V časti o zaplatenie sumy 592,43 eur súd po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej
veci čiastočne návrhu vyhovel. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania z istiny 8.000 eur od 1.7.32013
do 14.5.2015 vyčíslený v sume 592,43 eur. Keďže odporca nesplnil svoj záväzok vrátiť pôžičku 8.000
eur zo zmluvy zo dňa 4.1.2012 a jej dodatku č. 1 do 30.6.2013, vznikol navrhovateľovi nárok na
zákonný úrok z omeškania pri omeškaní s platením peňažného dlhu. V konaní bolo nepochybne

preukázané, že odporca pôžičku vrátil navrhovateľovi a to v troch splátkach dňa 11.4.2014 v sume 700
eur, dňa 15.5.2014 v sume 4.300 eur a dňa 15.5.2014 v sume 3.000 eur. Nárok na úroky z omeškania
s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania
možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku
nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a predpokladom

takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t. j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Súd nároku
navrhovateľa v časti príslušenstva úroku z omeškania (8,5 % ročne) vyhovel a považoval za dôvodné
úroky z omeškania od 1.7.2013 do 14.5.2014 spolu v sume 586,89 eur. Ich výpočet predstavuje 8,5 %
ročne zo sumy 8.000 eur od 1.7.2013 do 10.4.2014 t. j. za 284 dní omeškania suma vo výške 529,09
eur; 8,5 % ročne zo sumy 7.300 eur od 11.4.2014 do 14.5.2014, kedy bola vrátená celá pôžička t. j.

za 34 dní omeškania suma 57,80 eur. Tým, že odporca nesplnil svoju povinnosť uhradiť navrhovateľovi
predmetnú pohľadávku v lehote stanovenej do 30.6.2013 dostal sa do omeškania s plnením peňažného
záväzku dňom 1.7.2013, a preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania v
sume 586,89 eur. Navrhovateľ má voči odporcovi z titulu omeškania s vrátením pôžičky v sume 8.000eur nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 586,89 eur a to z jednotlivých poskytnutých plnení
a vo zvyšku (o zaplatenie 5,54 eur) súd návrh zamietol.

V časti o zaplatenie sumy 261,97 eur súd po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej
veci návrhu vyhovel čiastočne. Uplatnený nárok navrhovateľa predstavoval odmenu 253,93 eur za
právnu službu (pri hodnote 8.700 eur) a režijný paušál 8,04 eur ako trovy spojené s uplatnením jeho
pohľadávky a odmenu zaplatil advokátovi dňa 11.4.2014, ktorá skutočnosť nepochybne vyplynula zo
skutkového zistenia. Príjmovým pokladničným dokladom č. P-27 zo dňa 11.4.2014 právny zástupca

navrhovateľa prijal od navrhovateľa sumu 261,97 eur účel - trovy právneho zastúpenia. Navrhovateľ
tentonárokuplatniltitulomnáhradyškodysodôvodnením,ževyzvalprostredníctvomprávnehozástupcu
odporcu dňa 9.4.2014 na úhradu dlhu a odporca až po jeho výzve uhradil navrhovateľovi finančné
čiastky zo zmluvy o pôžičke. Uvedeným skutkovým vymedzením, navrhovateľ splnil povinnosť opísať
v žalobe rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a nebol povinný skutkový rámec veci právne
vyhodnotiť a zdôvodniť, lebo je vždy vecou súdu, aby podal právnu kvalifikáciu žalobou uplatneného

nároku a podľa právneho názoru súdu skutkové okolností tvrdené navrhovateľom, ktoré boli preukázané
výsledkami dokazovania, opodstatňovali záver, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktorými sú
nepochybne i trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky a to aj v predsúdnom štádiu, v ktorom
bola pohľadávka uplatnená sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky.
Tieto náklady sa týkali splatnej pohľadávky a boli účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť

aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.
Navrhovateľ využil poskytnutie právnej služby a zaplatil advokátovi sumu 261,97 eur. Súd považoval
náklady spojené s uplatnením pohľadávky a to v predsúdnom spore (výzvou zo dňa 9.4.2014) za
dôvodné vo výške 245,38 eur a predstavujú odmenu za právnu službu pri hodnote splatnej pohľadávky
8.000 eur t. j. 237,34 eur a režijný paušál 8,04 eur, keďže v konaní mal preukázanú existenciu

pohľadávky odporcu ku dňu 9.4.2014 vo výške 8.000 eur vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa
4.1.2012. Vo zvyšnej časti (o zaplatenie 16,59 eur) súd návrh navrhovateľa zamietol.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie celkom sumy 832,27 eur ako súčtu vyčíslených úrokov z omeškania
v sume 586,89 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 245,38 eur tak, ako vyplýva

z výrokovej časti rozhodnutia a vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia, ak má
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd navrhovateľovi priznal istinu vo výške 832,27 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná
suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 722,13 eur predstavuje v danej veci táto
suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje úspech
navrhovateľa53%aneúspechnavrhovateľapredstavuje47% apredstavujeúspechodporcu.Vzhľadom

na čiastočný úspech navrhovateľa a pomer jeho úspechu a neúspechu, súd rozhodol tak, že žiadnemu
z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutédôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).