Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/143/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223430
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1112223430.9

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pre sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: Europrojekt Alfa
1 SK, s. r. o., so sídlom Pražská 502, 040 11 Košice, zastúpeného: GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.
r. o., advokátska kancelária, so sídlom Vodná č. 3, 040 01 Košice proti odporcovi: Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, 813 11
Bratislava o náhradu škody v sume 23.371,61 € v zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konanie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, žalobou doručenou súdu dňa 20.7.2012, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu
škody vo výške 23.371,61 € na tom skutkovom základe, že v právnej veci vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. 22Cb 60/04, v konaní o žalobe spoločnosti Chemkostav Holding, a.s., ktorá
vo veci mala procesné postavenie žalobcu voči žalobcovi, ktorý vystupoval v prejednávanej veci v
procesnom postavení žalovaného o zaplatenie 99.581,76 € s príslušenstvom, vyhlásil Okresný súd
Bratislava III dňa 9.7.2006 rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Spoločnosť Chemkostav Holding, a.s.,
voči predmetnému rozsudku podala opravný prostriedok. Krajský súd v Bratislave, v konaní vedenom
pod sp. zn. 4Cob 164/2007, vyhlásil rozsudok č. k. 4Cob 164/2007 - 284 dňa 29.10.2010, ktorým zmenil

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviazal žalobcu, ktorý bol v procesnom postavení
žalovaného, na zaplatenie sumy 99.581,76 €, ako aj na náhradu trov odvolacieho konania. Proti
rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca, v procesnom postavení žalovaného, mimoriadny opravný
prostriedok vo forme dovolania, s ktorým bol aj spojený návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého
rozsudku v zmysle § 243 OSP. Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 3Obdo 7/2009, rozsudkom zo dňa
14.10.2010, zmenil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti tak, že rozsudok prvej inštancie

potvrdil. Žalobca na základe uvedeného skutkového stavu má za to, že rozsudok Krajského súdu v
Bratislave, vydaný dňa 29.10.2008, v konaní pod č. k. 4Cob 164/2007 - 284 je potrebné považovať za
nezákonné rozhodnutie. V súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím žalobca má za to, že mu vznikla
škoda v súvislosti s vedením exekučného konania, predmetom ktorého bolo vymoženie pohľadávky v
zmysle exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Spoločnosť
Chemkostav Holding, a.s. vymohla v exekučnom konaní pod. č. k. sp. zn. Ex 570/2009 od žalobcu,

ktorý vystupoval v exekučnom konaní ako povinná osoba, sumu v celkovej výške 122.953,96 €, ktorá
celkom predstavuje sumu 3.704.092,92 Sk, ktorá pozostávala z pohľadávky (istiny) vo výške 99.581,75
€ (2.999.999,80 Sk), z trov súdneho konania vo výške 9.611,19 € (289.546,71 Sk), z trov právneho
zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 649,50 € (19.569,55 Sk ) a z predbežných trov
exekúcie vo výške 13.110,83 € ( 394.976,86 Sk).

2. Žalovaný súdu dňa 30.10.2012 doručil písomné vyjadrenie, v zmysle ktorého žiadal, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný mal za to, že v prejednávanej veci nie sú splnenésúčasne všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorej náhrady sa žalobca v konaní
domáha. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 1Cdo 16/2005, sp. zn. 4Cdo
27/2011, v zmysle ktorých musia byť splnené všetky podmienky kumulatívne, nepostačuje splnenie

len niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť,
že nevyplýva z rozsudku NS SR, sp. zn. 3Obdo 7/2009 zo dňa 14.10.2010, ktorým bol zmenený
rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Cob 164/2007- 284 zo dňa 29.10.2008, že rozhodnutie
krajského súdu bolo zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
znenie ustanovenia § 6 zákona č. 514/2003 Z. z.. Zároveň žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax

súdov, z obsahu ktorej vyplýva, že súd konajúci o nároku na náhradu škody voči štátu nie je oprávnený
sám vo veci prejudiciálne určiť, že rozhodnutie, v kontexte s ktorým si poškodený uplatňuje nárok na
náhradu škody voči štátu, je nezákonné. Taktiež žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca
nepreukázal hodnoverným spôsobom vznik škody vo výške 23.371,61 €, keďže žalobca nepredložil
dôkaz o zaplatení exekuovanej sumy súdnemu exekútorovi - I.. I. C., v súvislosti s výkonom exekúcie,
ktorá bola vedená voči žalobcovi na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. 4Cob 164/2007- 284 zo dňa 29.10.2008. Žalovaný sa vyjadril aj k príčinnej súvislosti, aj keď
nemal za preukázané vyššie dve podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorej náhrady sa
žalobca v konaní domáha. Žalovaný uviedol, že uplatnená suma titulom náhrady škody v celkovej výške
prestavuje súčet trov súdneho konania vo výške 9.611,19 €, trov právneho zastúpenia oprávneného
v exekučnom konaní v sume 649,59 € a predbežných trov exekúcie v sume 13.110,83 €. K sume

9.611,19 €, ktorá predstavuje zaplatenie trov konania, k náhrade ktorých bol žalobca zaviazaný v zmysle
rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Cob 164/2007 - 284 zo dňa 29.10.2008 žalovaný uviedol,
že po zmene rozsudku odvolacieho súdu rozsudkom NS SR vznikol v súvislosti so zaplatenou sumou
žalobcovi voči spoločnosti Chemkostav Holding, a. s. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
keďže dôvod na základe ktorého tieto trovy žalobca zaplatil uvedenej spoločnosti odpadol. Prípadný

nárok na náhradu tejto sumy by žalobcovi, titulom náhrady škody v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z.z.,
vznikol len za predpokladu, že rozhodnutie by bolo zrušené pre nezákonnosť a zároveň by žalobca
preukázal, že vydania tejto sumy titulom bezdôvodného obohatenia sa voči Chemkostav Holding, a.s.,
domáhal, aby zároveň preukázal, že takáto pohľadávka je, vo vzťahu k Chemkostav Holding, a.s.,
nevymožiteľná. Svoju argumentáciu žalovaný podporil v závere tým, že by mohol nastať stav, kedy by

sa žalobca mohol súčasne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči subjektu, ktorý sa na jeho
úkor bezdôvodne obohatil a zároveň by sa mohol domáhať náhrady škody voči štátu v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z., a tak by mohol nastať stav, že žalobca by mohol získať vyplatenie tejto sumy od obidvoch
subjektov, resp. stav, že by získal sumu od žalovaného a na úkor žalobcu by sa obohatil subjekt, ktorému
finančné prostriedky vyplatil. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho

súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súdy ustálili, že nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť voči štátu uplatnený až vtedy, keď poškodený
nemôže účinne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči tomu, kto tento prospech bezdôvodne
získal a je povinný ho vydať. Žalobca nepreukázal, že jeho pohľadávka voči Chemkostav Holding, a.s.,
je nevymožiteľná. Vo vzťahu k nároku vo výške 13.110,83 €, ktorý prestavuje zaplatenie predbežných

trov exekúcie, žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že žalobca bol povinný vo vzťahu k spoločnosti
splniť si povinnosť v rozsahu zaplatenia sumy 99.581,75 € (3.000.000,- Sk) v zmysle právoplatného
a vykonateľného rozsudku. Žalobca, vo vzťahu k tejto povinnosti, si mal splniť prevenčnú povinnosť
v tom smere, že pred začatím exekúcie mal splniť povinnosť uloženú mu právoplatným rozsudkom a
spoločnosti Chemkostav Holding, a.s. mal zaplatiť sumu 99.581,75 € (3.000.000,- Sk), a tak sa vyhnúť

začatiu exekučného konania. V tejto súvislosti žalovaný taktiež namietol, že podstatnou a rozhodujúcou
príčinou vzniku škody nebolo namietané nezákonné rozhodnutie. K nároku vo výške 649,59 €, titulom
náhrady trov exekúcie v prospech oprávneného Chemkostav Holding, a.s., žalovaný taktiež poukázal
na nesplnenie si prevenčnej povinnosti žalobcu, príčinou vzniku škody bolo dobrovoľné nesplnenie si
povinnosti žalobcu v prospech Chemkostav Holding, a.s..

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie na základe vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu
Bratislava III, sp. zn. 22Cb 60/2004, Okresného súdu Košice II, sp. zn. 48Er 2160/2009, obsahom spisu
7C 168/2012, ku ktorému je pripojený spis sp. zn. Ex 573/2009 súdneho exekútora I.. I. C., Exekútorsky

úrad Humenné.

4. Žalobca zotrval na svojich skutkových tvrdeniach uvádzaných v žalobe, taktiež žalovaný zotrval na
svojich skutkových tvrdeniach, uvádzaných v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu.5. Z obsahu spisu Okresného súdu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 22Cb 60/2004 vyplýva, že
Chemkostav Holding, a.s., v procesnom postavení žalobcu, súdu dňa 30.4.2004 doručil žalobu voči

žalobcovi, ktorý mal v uvedenom konaní procesné postavenie žalovaného. Žalobou sa Chemkostav
Holding, a.s., domáhal vydania rozsudku, ktorým by bol žalobca, v procesnom postavení žalovaného,
zaviazaný na zaplatenie sumy 99.581,75 € (3.000.000,- Sk) s príslušenstvom. Súd prvej inštancie
žalobu, rozsudkom č. k. 22Cb 60/04-196 zo dňa 9.11.2006, zamietol. Predmetný rozsudok bol
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Cob 164/2007-284 zo dňa 29.10.2008, zmenený tak, že

bol žalobca, v procesnom postavení žalovaného, povinný zaplatiť v prospech Chemkostav Holding, a.s.,
žalovanú sumu 99.581,75 € (3.000.000,- Sk) do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, zároveň bol
zaviazaný na náhradu trov odvolacieho konania v sume 9.611,19 € (289.547,- Sk), ktoré bol povinný
nahradiť Chemkostav Holding, a.s. v lehote, taktiež, troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Z obsahu
pripojeného spisu ďalej vyplýva, že žalobca, v procesnom postavení žalovaného, doručil Okresnému
súdu Bratislava III dňa 16.12.2008 dovolanie voči rozsudku odvolacieho súdu a návrh na odklad

vykonateľnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, podľa ustanovenia § 243 OSP. Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. 3Obdo 7/2009 zo dňa 14.10.2010, rozsudok odvolacieho súdu
v napadnutej časti zmenil tak, že potvrdil rozsudok prvej inštancie (podľa vtedy platnej úpravy OSP
rozsudok súdu prvého stupňa). Zo spisu nie je zrejmé, že by NS SR rozhodol o návrhu žalobcu na odklad
vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu.

6. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 48Er 2160/2009 vyplýva, že dňa
8.7.2009 doručila spoločnosť Chemkostav Holding, a.s., v procesnom postavení oprávneného, voči
žalobcovi, v procesnom postavení povinného, návrh na výkon exekúcie, na základe exekučného titulu
vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 22Cb 60/04-196 zo dňa 9.11.2006 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4 Cob 164/2007-284 zo dňa 29.10.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.11.2008. V zmysle návrhu oprávneného súdny exekútor I.. I. C. doručil Okresnému
súdu Košice II dňa 27.7.2009 písomnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný
súd Košice II vydal dňa 4.8.2009 poverenie na výkon exekúcie na základe vykonateľného rozsudku
Okresného súdu Bratislava III, č. k. 22Cb 60/04-196 zo dňa 9.11.2006 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave, č. k. 4Cob 164/2007-284 zo dňa 29.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
24.11.2008. Z pripojeného spisu ďalej je zrejmé, že súdny exekútor, dňa 1.3.2010, vrátil konajúcemu
súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že upustil od vykonania exekúcie.

7. Z obsahu spisu sp. zn. Ex 573/2009, ktorý je pripojený k spisu Okresného súdu Bratislava I,

sp. zn. 7C 168/2012 súd zistil, že súdny exekútor I.. I. C. vystavil vyúčtovanie exekučného konania
v sume 122.953,36 €, ktorá suma bola zaplatená žalobcom, v procesnom postavení povinného, v
exekučnom konaní dňa 24.9.2009. Z vyúčtovania je zrejmé, že súdny exekútor odviedol oprávnenému
sumu 99.581,75 €, právnemu zástupcovi oprávneného sumu 10.260,78 €, súdny exekútor si odviedol
odmenu v sume 10.984,50 € a sumu 33,- €, DPH 2.093,33 €.

8. Podľa ustanovenia 1, písmeno a/,c/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ustanovenia § 2, písmeno a/, b/, bod 1. cit. zákona na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán,

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písmeno a/ cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písmeno a/, bod 1. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia 25 ods. 1 cit. zákona ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené

v tomto zákone osobitným predpisom. 12) . Odkaze č.12 je uvedený odkaz na Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/ každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody voči štátu, titulom vydania nezákonného rozhodnutia, písomným podaním
zo dňa 16.6.2011, podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (platného a účinného
v rozhodnom období) podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Žalovaný nárok žalobcu o náhradu škody predbežne prerokoval avšak s negatívnym výsledkom.

Žalobcovi teda vzniklo oprávnenie domáhať sa nároku na náhradu škody na súde, v zmysle ustanovenia
§ 16 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

10. Súd dospel jednoznačne k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je neopodstatnený a súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

11. Bolo povinnosťou žalobcu, aby v konaní uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
Zodpovednosť štátu za vznik škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím vzniká za preukázania

všetkých troch podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorými sú
- existencia nezákonného rozhodnutia
- vznik škody či nemajetkovej ujmy
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody či nemajetkovej ujmy
Existencia všetkých troch podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nepostačuje

ibapravdepodobnostnýzáverosplneníniektorejznich.Požiadavkanakumulatívnesplneniepodmienok
vedie k tomu, ak nie je naplnená čo aj len jedna z podmienok, žalobe nie je možné vyhovieť bez ohľadu
na to, či sú splnené ostatné podmienky. Zákon neustanovuje v akom poradí sa má súd v spore o náhradu
škody jednotlivými podmienkami zaoberať, je preto na úvahe súdu, ako bude postupovať.

12. V konaní súd nemal preukázanú jednu z troch podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
ktorej náhrady sa žalobca v konaní domáha. Rozsudok odvolacieho súdu, v dôsledku podaného
dovolania, nebol zmenený pre jeho nezákonnosť. Pre takýto záver žalobca súdu nepredložil žiaden
dôkaz. Súd v konaní o náhradu škody titulom vydania nezákonného rozhodnutia nie je na základeustálenej rozhodovacej činnosti súdov oprávnený sám posudzovať nezákonnosť rozhodnutia, na
podklade ktorého si strana sporu nárok na náhradu škody v konaní uplatňuje. Takého rozhodnutie podľa
citovaného ustanovenia § 6 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. musí ako právoplatné byť zrušené alebo

zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

13. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Povinnosťou žalobcu, ktorý tvrdí, že bol poškodený v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia,

ktorého existenciu, tak ako súd uviedol vyššie, nepreukázal, bolo predchádzať vzniku škody v zmysle
ustanovenia § 415 OZ. Žalobca svojim konaním mohol zabrániť vedeniu exekučného konania, a tým aj
vzniku trov exekučného konania. Ešte pred podaním návrhu na výkon exekúcie mohol dobrovoľne splniť
povinnosť uloženú mu exekučným titulom, resp., mal a mohol vedeniu exekučného konania zabrániť
tým, že by riadne a včas oznámil exekútorovi, že v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III,
sp. zn. 22Cb 60/2004 podal mimoriadny opravný prostriedok a požiadať exekútora o odklad exekúcie,

resp. mohol osloviť oprávneného v rámci vedenia exekučného konania, resp. pred začatím vedenia
exekučného konania mohol finančné prostriedky uložiť do depozitu (súdneho, depozitu banky, štátneho
notára atď.) , ktoré by mohli byť oprávnenému vydané až na základe výsledkov dovolacieho konania,
resp. by boli vrátené žalobcovi.
14. Ak by súd predsa len pripustil, že by na strane žalobcu vznikla škoda v dôsledku nezákonného

rozhodnutia, táto škoda môže byť voči štátu úspešne uplatnená iba vtedy, ak nemôže poškodený
úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný mu plniť titulom
bezdôvodného obohatenia. Žalobca nepreukázal, že by sa účinne domáhal voči spoločnosti
Chemkostav Holding, a.s. vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v tomto smere teda nevyužil
riadne a včas všetky prostriedky ochrany svojich práv. /Beckovy kometáře 3. Vydanie, k zákonu č.

82/1998 Sb./ . Súd v tomto smere poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 13. februára 2013, č. k. II.
ÚS165/2012-45,ktorýsíceprerokovalnároknanáhraduškodyvočištátu,uplatnenýpoškodenýmztitulu
nesprávneho úradného postupu, podľa zákona č. 58/1969 UZb., no záver tohto nálezu je aplikovateľný
aj na prejednávanú vec. Ústavný súd SR vyslovil totožný záver uvedený už súdom vyššie, že nárok
na náhradu škody môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol

dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento
prospech získal a je povinný ho vydať. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia
vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu
s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania

tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad
zodpovednosti štátu za škodu - síce v náleze ÚS SR bolo poukázané na zákon č. 58/1969 Zb., no
tento záver je aplikovateľný aj v konaní o náhradu škody uplatnenej v konaní podľa zákona č. 514/2003
Z.z.. Skutočnou škodou, v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred

škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca
v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu
zodpovedného za vydanie nezákonného rozhodnutia orgánom verejnej moci. Táto škoda však nevzniká
už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa
na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu

Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7. októbra 2004).
15. V prejednávanej veci nie je splnená prvá podmienka vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody a to
tá, že žiadne z rozhodnutí súdov citovaných v odôvodnení rozsudku neboli pre nezákonnosť zrušené,
resp. zmenené. Žalobca v dôsledku nepreukázania tejto podmienky nemohol byť v konaní úspešný,
nakoľko všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Nepostačuje iba pravdepodobnostný

záver o splnení niektorej z podmienok za škodu spôsobenú štátom vydaním nezákonného rozhodnutia.
Povaha nároku musí byť skúmaná z hľadiska príčinného vzťahu, to znamená, či je skutočne priamym
dôsledkom vzniku škody, nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup. Súd však z dôvodu
hospodárnosti konania nebol povinný skúmať príčinnú súvislosť a ani výšku uplatnenej škody.

16. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku
rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje
samostatne.17. Súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcovi z dôvodu, že mu v
súvislosti s prejednávaniu vecou trovy konania nevznikli.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania/§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods. 1
CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania/§ 365 ods. 3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.