Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/463/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413201996
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6413201996.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: L. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. - Z. XX., proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, IČO: 35
807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom zo dňa 18. 12. 2014 č. k. 12C/171/2014 - 57, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.

SR 04567/12 zo dňa 07. 01. 2013. Zároveň odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu
súdny poplatok v sume 99,50 Eur. Náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal. Okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby podľa
ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. platnému ku dňu 31. 12. 2014. Ďalej vzhľadom na
dôvody podanej žaloby o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy konštatoval, že ako zmluva o úvere, tak aj
rozhodcovskázmluvasúzmluvyformulárové,predtlačenéžalovanou,pričomžalobcanemoholovplyvniť

ich obsah. Zároveň konštatoval spotrebiteľské postavenie žalobcu, keď nebolo preukázané tvrdenie
žalovanej, že by finančné prostriedky bol žalobca použil na výkon povolania. Tým žalobcovi prislúcha
ochrana v zmysle právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Samotné uvedenie skutočností v
úverovej zmluve, že žalobcovi sú poskytnuté finančné prostriedky na výkon povolania, nestačí na to, aby
mu bolo odopreté postavenie spotrebiteľa, a tým aj ochrana, ktorá mu z tohto dôvodu prináleží. Poukázal
v tomto smere na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 05. 2011 č. k. 6Co/84/2011, v ktorom
bolo nariadené predbežné opatrenie s uloženou povinnosť zdržať sa takého konania, ktoré smeruje

k tomu, aby ako účel úveru bolo vyznačené zamestnanie, povolanie alebo podnikanie. Vzhľadom na
vznesenú námietku žalovanej ohľadne miestnej príslušnosti odôvodnil aj nedôvodnosť tejto námietky.
Pokiaľ rozhodcovská zmluva obsahuje nekalú podmienku, je možné preskúmať platnosť rozhodcovskej
zmluvyajvkonanípredvšeobecnýmsúdom,nielenvrozhodcovskomkonaní.Neplatnosťrozhodcovskej
zmluvy je tak potrebné hodnotiť podľa toho, či skutočným zámerom nie je vylúčiť spotrebiteľa zo
súdnej ochrany pred všeobecným súdom a umožniť prejednať vec pred riadnym súdom bez ústneho
pojednávania. Pri pochybnostiach je potrebné vykladať rozhodcovské zmluvy v prospech spotrebiteľa.

Súd konštatoval dodržanie zákonnej 30-dňovej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Pri skúmaní platnosti rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že zmluva má formulárový
charakter, keď žalobca, ktorý bol spotrebiteľom, nemohol podstatne ovplyvniť jej obsah, nakoľko sa
do nej dopĺňali len osobné údaje účastníkov, ako aj údaje o zmluve o úvere. Ako vyplýva z článku2 bod 1 zmluvy, všetky zmluvy vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere mali byť riešené pred stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na takomto súde alebo pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde, podľa zákona č. 99/1963

Zb. Samotná rozhodcovská zmluva na jednej strane poskytuje možnosť domáhať sa ochrany svojich
práv buď pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, táto možnosť je však
len teoretická, pretože je všeobecne známe, že vo väčšine prípadov sa ochrany svojich práv domáha
žalovaná pri vymáhaní plnenia dlžníkov, ktorá podáva návrhy na začatie konania takmer výlučne na
rozhodcovský súd. Okrem toho dodávateľ určí príslušný rozhodcovský súd, na ktorom sa majú prejednať

sporyzozmluvyoúverebeztoho,abyodberateľ,akodlžník,moholvoľbutakéhotorozhodcuakýmkoľvek
spôsobom ovplyvniť. Poukázal tiež na vzdialenosť rozhodcovského súdu od bydliska dlžníkov, ktoré
takýmto spôsobom tiež sťažujú reálne uplatňovanie práv odberateľov, dochádza k reálnemu narušeniu
rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľov. Rozhodcovská zmluva zakladá
nerovnováhu práv a povinností v neprospech žalobcu, ktorý má postavenie spotrebiteľa, tento reálne
nemohol obsah zmluvy ovplyvniť, a preto ju súd považoval za neplatnú, jednak pre rozpor so zákonom

podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
naviac má za to, že v rozhodcovskom konaní bola aj porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Súd
preto zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu existencie dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ Zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. O trovách konania uviedol, že súd náhradu trov konania
sporovým stranám nepriznal, pretože úspešnému žalobcovi v konaní trovy nevznikli. Pretože žalobca

bol oslobodený od súdneho poplatku, zaviazal žalovanú na jeho zaplatenie vo výške 99,50 Eur.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa
jej názoru okresný súd neúplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovanou je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu
rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovanou riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne svoje právo

uplatní. Platnosť právneho úkonu, naviac, treba hodnotiť v čase jeho uzavretia bez hypotetického
zvažovania okolností, ktoré môžu alebo nemusia nastať následne. Dôležité je, či doložka v čase jej
uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom, alebo
alternatívnym riešením sporu. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nevyplýva
úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Ak v danom prípade má

rozhodcovské konanie plnú oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských
sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy
týkajúcej sa spotrebiteľských úverov (ustanovenie § 4 ods. 2 písm. r/ Zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z. z., ako aj § 9 ods. 2 písm. v/ zákona č. 129/2010 Z. z.) umožňujú mimosúdne riešenie
sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských

sporoch vyplýva aj z aktuálne účinnej Smernice č. 2005/48/ES a Odporúčania komisie č. 98/257/
ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov.
Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a
odbornej literatúry. V danej veci medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá rozhodcovská zmluva
na samostatnom liste papiera oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o úvere v

predmetnom prípade teda nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva,
ako dokument na samostatnom liste papiera, môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou
o úvere, následne preto v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu
zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním. V
prípade rozhodcovskej zmluvy ide o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53

ods. 1 OZ nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Má za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu
ustanovenia § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov. Svedčí o tom odôvodnenie rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý žalovanému doručil všetky
písomnosti a tento sa k nim mohol vyjadriť. Pre rozhodcovské konanie je príznačná písomná forma,
miesto rozhodcovského konania preto nie je zásadné, nejde o dôležitú otázku a pre posúdenie tejto

veci je vzdialenosť rozhodcovského súdu bez predmetná. Žalovaná sa tiež nestotožňuje s výrokom o
povinnosť zaplatiť súdny poplatok, rozhodnutie považuje zatiaľ za predčasné, naviac nesprávne. Keďže
rozhodnutienenadobudloprávoplatnosť,niejevylúčené,žeúspešnousastanevsporestranažalovanej.Navrhla rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie.

3. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca uviedol, že s dôvodmi odvolania nesúhlasí,
rozhodnutie okresného súdu považuje za spravodlivé a odôvodnené pre obe strany a v súlade
so zákonom. Okresný súd sa vysporiadal so skutkovým stavom dostatočne a spravodlivo. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd uvádza, že je v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia, konania, ktoré mu predchádzalo
a dôvodov odvolania konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Pokiaľ konštatoval
súd prvej inštancie neplatnosť rozhodcovskej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/

zákona č. 244/2002 Z. z. konštatuje aj správnosť dôvodov napadnutého rozsudku.

8. Pokiaľ žalovaná uviedla v odvolaní, že „preskočí právne postavenie žalobcu, ako spotrebiteľa“,
nakoľko tomuto sa v tomto odvolaní už venoval, odvolací súd konštatuje, že žalovaná v podanom
odvolaní žiadne námietky vo vzťahu k hodnoteniu postavenia žalobcu, ako spotrebiteľa tak, ako toto

ustálil súd prvej inštancie, neuviedla žiadne odvolacie dôvody. Preto nebolo potrebné, aby sa touto
okolnosťou zaoberal odvolací súd osobitne. Len okrajovo odvolací súd považuje záver súdu prvej
inštancie o spotrebiteľskom statuse žalobcu za zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu, a preto za
správny.

9. K zdôrazneniu správnosti záverov okresného súdu odvolací súd poukazuje na to, že je nepochybné,
že rozhodcovská zmluva uzavretá vo vzťahu k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 06. 2010
bola uzavretá osobitne, mimo písomne uzavretej zmluvy o úvere. Z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva,
že ide o rozhodcovskú zmluvu formulárovú, pripravenú práve veriteľom - žalovanou, do zmluvy sú
doplňované iba údaje o dlžníkovi, číslo úverovej zmluve, dátum podpisu zmluvy a meno a priezvisko

mandatára zastupujúceho veriteľa - žalovanú. Tiež je nepochybné, že rozhodnutie, ktorým konkrétny
stály rozhodcovský súd bude rozhodcovským súdom, bolo výlučne v dispozícii veriteľa, keďže tento stály
rozhodcovský súd je už uvedený vo vopred naformulovanom znení rozhodcovskej zmluvy. Hoci v článku
2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že všetky spory o úvere, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú

úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie budú riešené a/ pred stálym rozhodcovským súdom, b/ pred príslušným súdom SR, odvolací
súd uvádza, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní,
ide aj vtedy, ak si síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským súdom a
všeobecným súdom SR, ale v prípade, ak by podľa tejto doložky sa začalo rozhodcovské konanie na

návrh dodávateľa, rovnako ako v tomto prípade, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v zmysle článku 3 bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa
zmluva mohla zmeniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme
dodatkuktejtozmluvezúradneoverenýmipodpismizmluvnýchstrán,tedarozhodcovskúzmluvumožno
zrušiť alebo zmeniť výlučne písomnou dohodou, teda len za súhlasu veriteľa. Žalobca, ako spotrebiteľ,

nemal ani možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. V kontexte uvedeného je preto potrebné
prisvedčiť názoru okresného súdu, že rozhodcovskú zmluvu je potrebné považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá zakladá neplatnosť rozhodcovskej zmluvy tak, ako to v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol okresný súd.10. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vyhovel žalobe a zrušil rozsudok stáleho rozhodcovského súdu s
poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,

je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, pretože bol správne zistený a konštatovaný tento
dôvod, teda neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Za správny považuje odvolací súd aj výrok o odklade
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, a to v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 veta druhá zákona č.
244/2002 Z. z.

11. Odvolací súd neposudzoval otázku, či bol dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudkuajpodľa§40ods.1písm.g/-porušenievzásaderovnostiúčastníkovrozhodcovskéhokonania
- § 17) tento dôvod žalobca v žalobe neuvádza, rozhodnutie, resp. odôvodnenie rozhodnutia v tomto
smerebolonadrámecžalobnéhonávrhu.Ďalejodvolacísúdkonštatuje,žeďalšímdôvodomprepodanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol dôvod predpokladaný v ustanovení § 40 ods. 1 písm.
j/ Zákona o rozhodcovskom konaní (porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu

práv spotrebiteľa), ktoré súd prvej inštancie nevyhodnocoval, avšak vzhľadom na viazanosť odvolacieho
súdu rozsahom odvolania a jeho dôvody sa touto skutočnosťou nezaoberal, pretože nebola predmetom
odvolania.

12. Námietku žalovanej o predčasnosti rozhodnutia o trovách konania, konkrétne k uloženiu povinnosti

zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú, okresný súd postupoval v
súlade s ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, a preto rozhodol odvolací
súd tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).