Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Mária Prikrylová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515203013
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515203013.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnej: O. P., nar. XX.XX.XXXX bytom I. pod

I., G. rad XXX/XX, štátna občianka Slovenskej republiky, o vymoženie 2.883,06 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 4. novembra
2015,
č.k. 4Er/299/2015-13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex. por.,
45 ods. 1 - 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 10.04.2015 požiadal súdny exekútor Mgr. Ing.
Ivan Šteiner, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 2.883,06 Eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského

rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu v Bratislave zriadeného zriaďovateľom Slovak arbitration
court, s.r.o. zo dňa 15.12.2014, sp. zn.: 286/11/14. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáha plnenie
zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka dňa 02.09.2013 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, na základe
ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1.500 Eur a dlžník sa
zaviazal tieto vrátiť zvýšené o úroky v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur. Súd prvej inštancie posúdil

predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože bola uzatvorená medzi dodávateľom - právnym
predchodcom oprávneného ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti
o. i. poskytovanie úverov a pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti so spotrebiteľom - povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Poukázal na skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva zo dňa 02.09.2013 obsahuje neprijateľné podmienky, pretože núti spotrebiteľa,
aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom. Vylučuje uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva
síce obsahuje vyhlásenie dlžníka, že uzatvorením tejto zmluvy súhlasí a vyhlasuje, že bol pred jej
uzavretím osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, no po preštudovaní rozhodcovskej zmluvy je
zrejmé, že sa jedná o predtlačené formulárové znenie napísané malým písmom, ktoré dlžník (povinná)
zrejme nemohol odmietnuť, keďže rozhodcovská zmluva a zmluva o úvere boli uzatvorené v jeden deň.
Len veľmi ťažko pritom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so

sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku,
pripojenej zmluvy o úvere, rozhodcovskej zmluvy a zmluvných dojednaní, súd prvej inštancie dospelk názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor
exekučného titulu so zákonom. Z uvedených dôvodov podľa § 44 ods. 2 Ex. por. ex offo zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený, ktorý namietol postup súdu prvej inštancie, ktorý viedol k posúdeniu rozhodcovskej
zmluvy uzavretej s povinnou ako neplatného úkonu. Exekučný súd sa z hľadiska platnej právnej
úpravy nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne

dohodnutú zmluvu alebo nie. Povinná teda mohla nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp.
aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp.
existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto
charakter individuálneho ustanovenia, a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou.
Aj za predpokladu, že povinná rozhodcovskú zmluvu uzavrela, mala možnosť od tejto zmluvy odstúpiť
v lehote 14 dní aj bez uvedenia dôvodu, t. j. potom, čo jej boli peňažné prostriedky poskytnuté. Nie

je celkom zrejmé, ako si súd predstavuje znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán
o tom, ako sa budú spory zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka
o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon vedúci k
zániku zmluvy, pričom účinným sa stáva doručením druhej strane a spôsobuje účinky ex tunc. Na to,
aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom.

Ten povinná urobila dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužila možnosť od
danej zmluvy odstúpiť. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nemá riešiť, a ani
nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Výklad podsúvaný exekučným súdom presahuje rozsah
uvedeného ustanovenia v tom zmysle, kedy súd dôvodmi svojho rozhodnutia prepisuje právnu normu
tak, že rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach je vylúčené. Podľa rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 M Obdo V 16/2006 zo dňa 26.03.2009 a publikované v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 54/2010). Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno
posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Čiže okolnosť - začatie
rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie
platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Daná okolnosť v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy

nejestvuje. Cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by
niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá
za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva
možnosťriešiťsporvzmysledojednanejrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskomkonaní,alespotrebiteľ

môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale
aksatakrozhodneajvobčianskoprávnomkonaníazmluvnápodmienka,ktorábymuvtombránila,bude
vzmyslenavrhovanéhoustanoveniapovažovanázaneprijateľnú.Uvedenéteda vžiadnomprípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal na uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, sp. zn. 15Co/439/2015 zo dňa

28.07.2015, Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014. Navrhol, aby odvolací
súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 76,82 Eur vrátane DPH.

3. Povinná k odvolaniu oprávneného uviedla, že so znením odvolania oprávneného nesúhlasí, a v

plnom rozsahu sa stotožňuje s uznesením súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Súd prvej
inštancie dospel k správnym zisteniam a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Povinná sa
na obsahu zmluvy naozaj ako spotrebiteľ nemala možnosť podieľať, mohla buď celú zmluvu akceptovať
alebo ju odmietnuť, a akceptovala ju len z dôvodu, že bola v zložitej životnej situácii, pričom peňažné
prostriedky poskytnuté na základe tejto zmluvy nevyhnutne potrebovala kvôli svojmu nepriaznivému

zdravotnému stavu. Poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.
zn. 12C/297/2014. Súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere, č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.09.2013,
je neplatná. Svoje rozhodnutie pritom súd odôvodnil práve skutočnosťou, že táto zmluva obsahuje tak
závažné zásahy do práv spotrebiteľa (jedným z nich je aj to, že obsahuje rozhodcovskú doložku, čo súd
považoval za neprijateľnú podmienku), že je neplatná v celom svojom rozsahu. Rozsudok zatiaľ nie je

právoplatný, nakoľko proti nemu spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. podala odvolanie, o ktorom
ešte nebolo rozhodnuté, avšak nie je pravdepodobné, že by odvolací súd rozhodol inak. V prípade,
že odvolanie zamietne a potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodnutie o neplatnosti predmetnej
zmluvy o revolvingovom úvere nadobudne právoplatnosť, to znamená, že zmluva bude neplatná akocelok od svojho vzniku. Rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným
spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. pod sp. zn. 286/11/14 zo dňa 15.12.2014, ktorý má byť
exekučným titulom v konaní 4Er/299/2015, by tak bol vydaný na podklade zmluvy, ktorá je neplatná.

Povinná plne sa stotožňujúc s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie navrhla, aby bolo odvolanie
oprávneného zamietnuté.

4. Oprávnený k vyjadreniu povinnej uviedol, že z hľadiska tvrdenia povinnej o podaní žaloby o určenie
neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a vzťahu k tomto exekučnému konaniu, je podstatným

a zásadným fakt, kedy iniciovanie uvedeného konania by nemalo na právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie žiadny právny vplyv. Základnou vlastnosťou a princípom, ktorý plynie z právoplatnosti
každého súdneho rozhodnutia, je jeho nezmeniteľnosť a zásadná záväznosť tak pre účastníkov konania,
ako aj pre všetky orgány. Uvedený princíp je vyjadrený v ustanovení § 228 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorý sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Právoplatný

rozhodcovský rozsudok má pritom podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku účinky právoplatného rozsudku. Z uvedeného
potom vyplýva, že ani podanie deklarovanej žaloby nemôže zmeniť exekučný titul a zákonom určené
dôsledky, ktoré sú spojené s jeho právoplatnosťou a vykonateľnosťou. Z toho dôvodu nie je možné
konštatovať ani žiadny súvis medzi avizovaným konaním a exekučným titulom. Tvrdenia povinnej sú

preto nedôvodné a oprávnený trvá na podanom odvolaní, na argumentácii v uvedenom odvolaní, ako
aj návrhu na rozhodnutie v tejto veci. Zároveň oprávnený navrhol, aby súd zaviazal povinnú zaplatiť
oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania uplatnených v podanom odvolaní, ako aj trov konania
vo výške 77,03 Eur vrátane DPH.

5. Povinná sa k vyjadreniu oprávneného k jej vyjadreniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej
len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy

účinné do 31. decembra 2014.

9. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

10. V predmetnej veci súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž
vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá
exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom.
Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného
titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá bybránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní
v ustanovení § 45 (v znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku) priznáva exekučnému

súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

11. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ustanovení
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku).
Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu (resp. zamietnuť

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) napriek právoplatnému rozhodcovskému
rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b) cit. zákona, alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej praxe umožňuje
zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj pokiaľ ide o
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

12. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so
zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.
marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

13. Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v
znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku), je exekučný súd povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so
zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo 230/2011).

14. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 02.09.2013 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, podľa ktorého je irelevantná právna
forma zmluvy, a teda že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský

vzťah. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú
medzi oprávneným a povinnou dňa 02.09.2013, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinnou uzavreli
zmluvu o revolvingovom úvere. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť

na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je, aj napriek námietkam oprávneného
rovnakého názoru ako súd prvej inštancie v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom

iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude
vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto
považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej

únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto
odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období.

15. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,
že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámcikontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
oprávneného najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie
oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací súd

nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).

16. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez

návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský

rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

17. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mala povinná právo od zmluvy

jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací
súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú
zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ

jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

18. Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto
jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou
zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred
rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacimi spotrebiteľa.

Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo,
čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol
dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

19. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivituc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.