Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1273/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814203010
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814203010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: V. B. P., s.r.o., IČO: 35 724
803, so sídlom Q., U. č. 5, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava,
Pajštúnska č. 5, proti žalovanému: T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., R. č. X/X, o zaplatenie 9.427,24 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. februára
2015, č. k. 13C/46/2014-56, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.300,07
eur spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok a trovy právneho zastúpenia v sume 793,60
eur a ostatné trovy v sume 430,23 eur s tým, že súd povolil žalovanému zaplatiť žalobcovi priznanú
istinu s príslušenstvom a trovami konania v splátkach po 80 eur mesačne, ktoré je povinný platiť
žalobcovi do 25. dňa v tom ktorom mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej
splátky riadne a včas sa stane splatným celý dlh. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol. V rozhodnutí

konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 9.427,24 eur
spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.03.2010 do 06.08.2012 vo výške 314,92
eur, úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 9.427,24 eur od 07.08.2012 do zaplatenia.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 postúpil
postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. na neho pohľadávku voči žalovanému. Pohľadávka žalobcu ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 10.254,09 eur, ktorá pozostávala z istiny 8.793,09 eur,
riadneho úroku 838,04 eur, úroku z omeškania 593,06 eur a ostatného príslušenstva 29,9 eur. Žalovaný

v konaní vzniesol námietku premlčania.

2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je
dôvodný iba sčasti. Právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako spotrebiteľský vzťah a uzavretú
zmluvu ako zmluvu o splátkovom úvere. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v konaní
nebolo sporné, že žalovaný na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.11.2007 čerpal od
Slovenskej sporiteľne, a.s. poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur) a tento sa zaviazal

splácať v mesačných splátkach po 3.087,- Sk (102,47 eur) so splatnosťou prvej splátky zo dňa
20.12.2007 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.10.2017. Rovnako bolo preukázané, že zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu predmetnú
pohľadávku, pričom podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva zostatok pohľadávky kudňu postúpenia celkom vo výške 10.254,09 eur, ktorá pozostáva z istiny po splatnosti 8.793,09 eur,
riadneho úroku 838,04 eur a úroku z omeškania 593,06 eur. Splatnosť celého úveru mala nastať dňa
20.10.2010 s tým, že posledná úhrada bola vykonaná dňa 20.02.2009 a celkový počet dní omeškania

bol 1213 dní. Žalobca výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 18.07.2012 adresovaným žalovanému vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.07.2012 a
vyzval žalovaného k okamžitej úhrade sumy 10.449,62 eur do 28.07.2012. Žalobca si v tomto konaní
uplatnil splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.10.2017 v počte 92 a v celkovej výške 9.427,24 eur.
Splátky pôvodne splatné od 20.08.2012 do 20.10.2017 sa stali splatnými dňa 06.08.2012, kedy žalobca

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca podal žalobu na súd dňa 19.02.2014. Súd konštatoval,
že spotrebiteľský úver a aj jeho jednotlivé splátky sa v danom prípade premlčujú v zmysle § 101 OZ
v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe. V zmysle uvedeného platí, že všetky žalobcom uplatnené
pohľadávky (splátky), ktoré boli splatné do dňa 19.02.2010 sú premlčané, a preto ich súd nemôže
veriteľovi priznať. Keďže si žalobca v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.03.2010 do
20.10.2017, uplatnil si návrhom zaplatenie aj premlčaných splátok, a to splátok splatných v období

od 20.03.2010 do 20.01.2011. Celkom si tak žalobca uplatnil zaplatenie 11 premlčaných splátok a
81 nepremlčaných splátok. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
8.300,07 eur, ktoré predstavuje 81 doteraz nezaplatených a nepremlčaných splátok po 102,47 eur
žalovaného zo zmluvy o splátkovom úvere, spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania z jednotlivých
splátok a vo zvyšku súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú pre premlčanie zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

3. Proti rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie
veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. V odvolaní namietal, že predmetná úverová zmluva
bola uzavretá dňa 22.11.2007, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54
Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti
Obchodného zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola

upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala
povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej mal za to, že
súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej
doby, keď na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o
zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných

strán je spotrebiteľ. Zastával názor, že z ust. § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri
právach na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa
pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba
od splatnosti nesplneného záväzku. A teda v prípade, ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru
pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku, plynie premlčacia doba od tohto vyhlásenia, inak pre

každé čiastkové plnenie samostatne, resp. až od konečnej splatnosti úveru. Súd v konaní ustálil, že
k splatnosti úveru došlo ku dňu 06.08.2012. Premlčacia doba teda začala plynúť dňa 07.08.2012 a
uplynula by až dňa 07.08.2016. S poukazom na to, že žaloba bola podaná 19.02.2014, zastával názor,
že nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný ani len v časti. V súvislosti s aplikáciou Obchodného
zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2MCdo/3/2011 zo dňa 28.04.2011, sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 a na rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Žiline.

4. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nebolo podané.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v napadnutej časti, t. j. vo
výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanému vo zvyšnej časti zamietnutá a zistil, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolaním nenapadnutej časti, t. j. výroku, ktorým bol

žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 4.905,65 eur s príslušenstvom sa odvolací súd nedotýkal,
pretožeprotitomutovýrokuodvolaniežalobcunesmerovalo,ataknadobudolprávoplatnosť(§367CSP).6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom

prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z uvedeného
dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku v zamietajúcej časti a v podrobnostiach
na ne v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje a len na doplnenie správnosti dodáva nasledovné:

7. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle
ust. § 365 ods. 1 CSP (predtým ust. § 205 ods. 2 O.s.p.) odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod
písm. a/ až h/ cit. zákonného ustanovenia (predtým písm. a/ až f/ ust. § 205 ods. 2 O.s.p.).

8. Žalobca v odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý bol
odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a ktorý v súčasnosti možno subsumovať pod

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP a nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), ktorý zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP.

9. Pokiaľ ide o odvolací dôvod spočívajúci v nedostatočnom zistení skutkového stavu (§ 205 ods. 2

písm. c/ O.s.p.), teraz § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, jeho použitie je opodstatnené v prípade, ak účastník
navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci a
súd ho nevykonal.

10. V danej veci žalobca v podanom odvolaní neuvádza, aké dôkazy, ktoré boli účastníkmi konania

navrhnuté,súdprvejinštancienevykonal.Anizospisuodvolacísúdnezistil,žebysúdnevykonalniektoré
z navrhovaných dôkazov, žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (teraz
§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), preto odvolací súd nepovažoval za dôvodný.

11. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (teraz § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je daný

v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú
na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

12. V preskúmavanej veci navrhovateľ opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu videl v tom, že súd
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a tiež v tom,

že na daný vzťah nie je možné vôbec aplikovať ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa
spotrebiteľa.

13. K námietkam žalobcu je potrebné poukázať predovšetkým na to, že predmetný zmluvný vzťah
vznikol 22.11.2007, keď definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval Občiansky zákonník.

V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. V danej veci je nepochybné, že zmluva vykazuje všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy a že žalovaný
nepoužil predmet plnenia na podnikanie. Taktiež je zrejmé, že pôvodný veriteľ je podnikateľom a že
predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej

právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila.

15. S účinnosťou od 01.04.2004 bola Zák. č. 153/2004 Z. z. vykonaná novela Občianskeho zákonníka,
ktorou sa posilnila právna ochrana aj na vzťahy pred jej účinnosťou.

16. Podľa § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54
tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s
ust. § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ust. § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňanadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s
ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods. 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve

užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa ods. 3 daná do súladu s ust. § 55
ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa ods. 3.

17. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a
nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy.

Úver je síce absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu
na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zák. č. 250/2007 Z. z. a ust. Občianskeho zákonníka).
Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typický
občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne
vzťahy a v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné

aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nepodnikateľské právo (rozsudok NS SR sp. zn.
5MCdo/20/2009). Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa
19.06.2013, č. k. I. ÚS 402/2013).

18. Je preto potrebné uzavrieť, že vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo

spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie z uvedeného zmluvného vzťahu v
trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok NS SR z 21.04.2015, sp. zn.
3MCdo/14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí
zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj
odvolacieho súdu, ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ustanovenie
§ 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie

aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka.

19. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že
na otázku premlčania bolo v danej veci potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať
ust. Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a preto pokiaľ súd prvej inštancie

žalobu žalobcu v zostávajúcej časti z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol, rozhodol vecne
správne.

20. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

21. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust.
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).