Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 9, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/264/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113232079
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113232079.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO:

31 383 408, zastúpený Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanej:
V. D., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, H., o zaplatenie 112,84 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd ruší Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trnava č.k. 8Ro/278/2013 - 16 zo dňa 26.6.2014.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 112,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
od 14.10.2011 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III.Žalovanájepovinnázaplatiťžalobcovináhradutrovprávnehozastúpeniavsume58,58euranáhradu
iných trov konania v sume 16,50 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho
zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 11.11.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť
žalovanej zaplatiť mu sumu 112,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 112,84
eur od 14.10.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd vydal v skrátenom konaní dňa 26.6.2014 Platobný rozkaz č.k. 8Ro/278/2013 - 16, ktorým žalobe

vyhovel v celom rozsahu. Platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk, preto ho
súd v zmysle ustanovenia § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku, zrušil v celom rozsahu.

Podľa § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu
na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom poistnej zmluvy, ako aj ostatným
obsahom spisu a zistil skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v zmysle § 177 ods. 2 Civilného
sporového poriadku bez nariadenia pojednávania, keď na verejné vyhlásenie rozsudku boli splnené
zákonné podmienky.

Súd z návrhu na začatie konania zistil, že dňa 30.6.2011 uzavrel žalobca ako poistiteľ so žalovanou
ako poistenou Poistnú zmluvu č. XXXXXX so začiatkom poistenia od 1.6.2011, predmetom ktorej bolo

investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok, ktorá poistná zmluva bola uzavretá na dobu 20
rokov s ročným poistným obdobím. Na základe uvedenej poistnej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanej plnenie, ak nastane náhodná udalosť označená v zmluve a žalovaná sa zaviazala platiť
dohodnuté poistné. Žalovaná sa zaviazala platiť poistné za dohodnuté obdobie, t. j. mesačne, vo výške33 eur so splatnosťou vždy v prvý deň príslušného poistného obdobia. Splatnosť prvej nezaplatenej
splátky nastala dňa 1.7.2011 a poistenie zaniklo ku dňu 13.10.2011 z dôvodu nezaplatenia poistného v
zákonom stanovenej lehote. Výzvou zo dňa 18.10.2011 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžného

poistného. Dlžné poistné za obdobie od 1.7.2011 do 13.10.2011 predstavuje sumu 112,84 eur (poistné
od júla 2011 do septembra 2011, t. j. 33 eur x 3 mesiace, a pomerná časť poistného od 1.10.2011 do
13.10.2011 v sume 13,84 eur, t. j. 33 eur : 31 dní x 13 dní).

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné
obdobienebolozaplatenédojednéhomesiacaododňadoručeniavýzvypoisťovateľanajehozaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že

poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená
poistná zmluva so začiatkom poistenia od 1.6.2011 na dobu 20 rokov s dohodnutým poistným obdobím

mesačne, kde povinnosťou žalovanej bolo platiť dohodnuté poistné vo výške 33 eur s lehotou splatnosti
v prvý deň príslušného poistného obdobia. Žalovaná riadne neplatila dohodnuté poistné od 1.7.2011 a
poistenie zaniklo dňa 13.10.2011, takže dlžné poistné za toto obdobie predstavuje sumu 112,84 eur.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa ocitla s plnením poistného v omeškaní, žalobca žiadal aj zaplatenie
úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni zániku poistného, a to v zákonnej výške 9,25 %

ročne, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k tomuto dňu vo výške 1,25 %.

Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa Čl.17 Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

S poukazom na tento citovaný základný princíp, súd z dôvodu hospodárnosti a v záujme rýchleho
prejednania veci, rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci v sume 58,58 eur a náhradu iných trov konania z titulu
zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.)