Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209890
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614209890.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

asudkýňJUDr.TáneRapčanovejaMgr.ZuzanyHartelovej,vprávnejvecižalobcu:UKProfit,spol.sr.o.,
so sídlom Hornočermánska 797/59, Nitra, IČO: 35 937 815, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou
JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom H. XX, S., proti žalovaným: 1/ K. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XXX, 2/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, o zaplatenie 6.071,90 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/293/2014-204 zo dňa 03.
júna 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách

konania potvrdzuje.

Odvolanie žalobcu do v poradí prvého výroku odmieta.

Žalovaní v rade 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 8C/293/2014-204 zo dňa 03.06.2015 uložil žalovaným
povinnosťspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcoviistinu2.913,42eurspolusúrokomzomeškania5,15
% ročne z tejto sumy od 12.09.2013 do zaplatenia, v mesačných splátkach vo výške 30,- eur mesačne,

splatných do 20. dňa toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou
rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovaným právo na náhradu trov konania
nepriznal (výrok III.).
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2014 domáhal voči žalovaným
1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia istiny 6.071,90 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,15
% z tejto sumy od 09.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 231,66 eur a úrokom 1.629,02
eur na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 334403053 zo dňa 17.06.2009 uzavretej medzi právnym

predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s., Bratislava a žalovanými.
Citujúc ust. § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 1, 2 písm. a/, b/, e/ až l/, ods. 3, 4 zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného k 17.06.2009 (ďalej len „zákon
č. 258/2001 Z. z.“), čl. 5 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
bod 31 Smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 52, § 53 ods. 8 Občianskeho

zákonníka účinného ku dňu 17.06.2009, súd žalobe sčasti vyhovel. Posúdiac úverovú zmluvu medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/, 2/ ako zmluvu spotrebiteľskú súd skúmal, či táto
obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.
Následne súd zistil, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č.258/2001 Z. z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Konštatoval, že v
zmluve je výslovná dohoda o výške splátky istiny 93,05 eur so splatnosťou prvej splátky 20.07.2009,
ďalších splátok mesačne k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Nie je však zrejmé, aká časť zo splátok

úveru 93,05 eur (v zmluve nie sú dohodnuté v takejto výške splátky úveru, ale splátky istiny) pripadá na
istinu a aká na úrok, aká na poplatok. Zmluvné strany sa zároveň v zmluve dohodli na splatnosti splátok
istiny k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci, ale splatnosť úrokov (bez uvedenia výšky ich splátky) bola
dohodnutá mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca, pričom v zmysle bodu 5.2 Obchodných
podmienok sa úroky, náklady banky spojené s úrokom a poplatky dňom ich splatnosti pripíšu k istine

úveru a stávajú sa jej súčasťou. Tieto zmluvné dojednania však potom znamenajú, že k výške splátky
istiny zjednanej čiastkou 93,05 eur bolo potrebné pripočítať výšku úroku splatného v posledný deň
kalendárneho mesiaca a výšku poplatkov. Dôsledkom nedodržania kogentnej právnej úpravy § 4 ods.
2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. je zákonná fikcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Žalovaní čerpali úver čiastkou 5.000,- eur, do 19.08.2014 zaplatili 2.086,58 eur. Neuhradený rozdiel je
2.913,42 eur, na zaplatenie ktorého súd žalovaných zaviazal.

Vo vzťahu k úrokom z omeškania 231,66 eur súd konštatoval, že úrok z omeškania do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru patrí za omeškanie s úhradou tej - ktorej nezaplatenej splátky vo výške
určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej splátky (21. deň mesiaca pri splátke
istiny) a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z jeho nezaplatenej istiny, po zohľadnení skutočnosti,

že žalovaní poskytli čiastočné plnenie dlhu aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Takýmto
spôsobom si žalobca úrok z omeškania neuplatnil a nevyčíslil. Súd mu preto priznal úrok z omeškania
v ním požadovanej výške 5,15 % ročne, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, ktorá nastala
dňa 11.09.2013 (deň po doručení oznámenia o zosplatnení úveru).
Súd zároveň vyhovel návrhu žalovaných a podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného

do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“) umožnil žalovaným splácať dlh v mesačných splátkach pod stratou
výhody splátok.
Pokiaľ ide o dohodu o uznaní a splácaní záväzku, ktorú uzatvorila žalovaná 1/ s právnym predchodcom
žalobcu, túto súd považoval za neplatný právny úkon pre nedostatok vôle žalovanej. Konštatoval, že ide
o typovú a formulárovú zmluvu, ktorej podmienky boli predtlačené veriteľom a vo vzťahu k spotrebiteľovi

sú zavádzajúce. Žalovaná dohodu o uznaní a splácaní záväzku podpisovala v domnení, že sa zaväzuje
dlh splácať splátkami vo výške 40,- eur mesačne, čo však bolo dohodnuté len pri splátkach 1 až 6,
pričom ďalšia splátka je vo výške 7.892,43 eur s tým, že dlžníčka je povinná najneskôr do dňa splatnosti
7. splátky písomne navrhnúť veriteľovi uzavretie dodatku k tejto zmluve, ktorým navrhne výšku splátok
zostávajúcej časti záväzku a jeho príslušenstva aj deň ich splatnosti. Pri čl. 2 sa stráca zmysel celého

uznania a splácania záväzku, keďže dlžník musí ďalej žiadať veriteľa o poskytnutie ďalších splátok.
Úmyslom žalovanej pritom bolo dohodnúť sa na splácaní dlhu po 40,- eur mesačne, nie na jeho splácaní
šiestimi splátkami po 40,- eur a siedmou splátkou 7.892,43 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 151 ods. 1 O. s. p. a žalovaným ako úspešným
účastníkom konania v rozsahu 24,34 % náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo si ich náhradu

neuplatnili.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo
vyhovení jeho žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie nepovažuje za správny. Z odôvodnenia súdu je zrejmé, že
žaloba bola zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, má však za to, že dôkazy, ktoré
súdu zaslal preukazujú jeho nárok.
Súdu prvej inštancie boli zaslané výpisy z účtu a výpisy z úveru generované priamo zo systému
pôvodného veriteľa a pokiaľ súd uvádza, že z výpisov nie je preukázaná výška pohľadávky, s týmito sa

dostatočne nezaoberal a nesprávne ich vyhodnotil.
Pokiaľ súd spochybňuje existenciu obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy, v podaniach zaslaných
súdu niekoľkokrát vysvetlil, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov sú v zmluve
uvedené a toto súdu v predložených listinných dôkazoch zvýraznil a súdu predložil i výpis z úveru, kde
sú uvedené jednotlivé položky.

Namietal tiež, že v konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, pričom súd povolil
splácať žalovaným priznanú sumu v splátkach po 30,- eur, čo je v zjavnom nepomere k pôvodnej výške
dohodnutých splátok úveru v sume 93,05 eur.Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu o neplatnosti dohody o uznaní a splácaní záväzku, a to len na
základe vyjadrenia protistrany, čo rovnako považuje za zvýhodňovanie protistrany, nakoľko ho nevyzval,
aby sa k predmetnému vyjadril. Dohoda pritom bola žalovaným zaslaná poštou, títo mali dostatok času

sa s ňou oboznámiť a žalovaní mali možnosť uviesť poznámku, ak s dohodou v akomkoľvek bode
nesúhlasia. Preto nie je možné tento dokument označiť za typovú a formulárovú zmluvu. Každá takáto
dohoda je spracovávaná individuálne, o čom svedčí aj dotazník pre dlžníkov, kde sa môžu vyjadriť.
Keďže žalovaní mu zaslali zmluvu podpísanú, mal za to, že so všetkými údajmi v nej sú uzrozumení
a súhlasia s nimi. Žalovaná so žiadosťou o splátkový kalendár vyjadrila telefonicky súhlas, na základe

ktorého jej táto dohoda bola zaslaná. Považovať dohodu za absolútne neplatný právny úkon považuje
zo strany súdu za nedôvodné.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasili so zrušením napadnutého rozsudku.
Uviedli, že splátkový kalendár im bol zaslaný na 6 splátok mesačne po 40,- eur a siedma splátka bola
napísaná na sumu 7.892,43 eur. Ďalší splátkový kalendár im zaslaný nebol a ani telefonicky neboli

informovaní o ďalšom postupe splácania. Nie je pravda, že by boli súdom zvýhodňovaní.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov

uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie čo do vrýroku, ktorým súd
žalobu vo zvyšku zamietol, bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v
napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok
okresného súdu v tejto časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku v podstate zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s.
p. (rovnako § 157 ods. 2 O. s. p. účinného v čase rozhodnutia okresného súdu), odvolací súd podľa §

387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu,
odvolací súd dodáva, že v konaní nebolo sporným, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými,
založený úverovou zmluvou zo dňa 17.06.2009 (s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a. s.,

Bratislava), je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto je na tento právny vzťah potrebné
aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, predovšetkým
príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Jednou
z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z.). Zákonom stanovené

členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi
nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Predmetné ustanovenie pritom nemá za úlohu
založiť povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné splátky, ale vymedziť zložky splátky
tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé aká časť splátky je určená na úhradu istiny, aká na

úhradu úrokov a aká na úhradu poplatkov. Účelom uvedeného ustanovenia totiž je, aby spotrebiteľ vedel
rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, t. j. akú časť istiny zaplatil, ako
bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu.
Neuvedenie náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ v úverovej zmluve zákon č. 258/2001
Z. z. účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy v ust. § 4 ods. 3 sankcionoval tým, že poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluvaneobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona, t. j. výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné si uvedomiť, že právny predchodca žalobcu
neformuloval zmluvu pre súd, ale pre klienta - spotrebiteľa, a preto je nutné, aby boli (vzhľadom

na ochranu spotrebiteľa) podmienky zmluvy zrejmé spotrebiteľovi. V danom prípade zmluva takéto
vymedzenie zložiek splátky neobsahuje a z takto formulovaného vymedzenia splátky potom nie je
dostatočne zrejmé úhradu akých konkrétnych zložiek, v akej výške, splátka predstavuje. Vzhľadom na
uvedené prvostupňový súd správne posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov.

9.Súdprvéhostupňapotomsprávneustálil,žežalobcamalprávonavrátenielenskutočneposkytnutého
plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov z úveru či iných poplatkov. Súd prvého stupňa preto
postupoval správne, keď žalovaných zaviazal len na zaplatenie rozdielu medzi skutočne poskytnutou
sumou (5.000,- eur) a celkovo zaplatenou sumou (2.086,58 eur), t. j. na sumu 2.913,42 eur, z ktorej
sumy súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 12.09.2013 do zaplatenia a
vo zvyšku nárok žalobcu uplatňovaný nad tento rozsah ako nedôvodný zamietol.

10. Vzhľadom na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov sú potom ďalšie závery súdu
vo vzťahu k úroku po zosplatnení úveru nadbytočné, z ktorého dôvodu nepovažuje odvolací súd za
potrebné na odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k uvedeným záverom reagovať.

11. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia rovnosti
strán konania, keď preskúmaním obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by postupom súdu v konaní
došlo k zvýhodňovaniu niektorej zo strán konania. Tak žalobcovi, ako aj žalovaným bolo zo strany súdu
umožnené uplatňovať ich procesné práva (právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom

zvoleného zástupcu a pod.). Odvolací súd zároveň dodáva, že nemožno opomenúť, že v danom prípade
ide o spotrebiteľský vzťah, kde zákon poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu ako slabšej strane
sporu, a to aj v súdnom konaní (§ 290 a nasl. C. s. p.). Porušením rovnosti strán konania nemôže byť
ani rozhodnutie súdu o povolení úhrady dlžnej sumy v splátkach v zmysle ust. § 160 ods. 1 O. s. p.
Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd pri rozhodovaní o povolení splátok prihliadol na pomery

strán konania, kde žalovaná 1/ je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 162,-
eur mesačne, trpí cukrovkou, žalovaný 2/ pracuje od konca apríla s príjmom 400,- eur až 450,- eur
mesačne s tým, že zmluvu má na pol roka. Ich jediným majetkom je rodinný dom, ktorý je však zaťažený
úverom, majú viacero dlhov a je voči nim vedených viacero exekúcií. Uvedené pomery žalovaných, s
prihliadnutímnaosobužalobcu(uktoréhoideoprávnickúosobuzaoberajúcusamimoinéhofaktoringom

a forfaitingom) odôvodňujú povolenie splácania dlžnej sumy v splátkach, ktorých výška je primeraná
pomerom žalovaných, keď záujmy žalobcu v konečnom dôsledku nižšími splátkami poškodené nebudú.
I keď podľa zaužívanej súdnej praxe v zásade platí, že splátky peňažného plnenia by mali byť určené
tak, aby bol celý dlh uhradený najneskôr v horizonte troch rokov, každý prípad je potrebné posudzovať
individuálne. Po zohľadnení pomerov jednotlivých strán konania, s prihliadnutím na výšku priznaného

plnenia a platobnú schopnosť žalovaných, ako aj dobu pôvodného splácania úveru (7 rokov) možno
súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o primeranosti splátok istiny a príslušenstva vo výške 30,- eur
mesačne, hoci takto povolené splátky presahujú zaužívaný horizont troch rokov. Súd pritom dlžnú sumu
povolil žalovaným splácať v splátkach pod následkom hrozby straty tejto výhody v prípade, ak žalovaní
čo i len jednu splátku nezaplatia riadne a včas.

12. Pokiaľ ide o dohodu o uznaní a splácaní záväzku, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu len
vo vzťahu k časti dohody ohľadne splácania dlhu, nepovažoval odvolací súd za potrebné na odvolacie
námietky žalobcu reagovať, nakoľko je zrejmé, že na rozhodnutie súdu uvedené nemá vplyv, keď
splatnosť dlhu (i v zmysle predmetnej dohody) nastala už pred podaním žaloby.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania,
ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, keď okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne
aplikoval zásadu úspechu v spore.

14. Pokiaľ odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, odvolací súd
odvolanie žalobcu v tejto časti odmietol.15.Podľa§386písm.b/C.s.p.odvolacísúdodmietneodvolanieakbolopodanéneoprávnenouosobou.

16. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu čo do výroku I., keďže uvedeným výrokom súd žalobe vyhovel, nie

je žalobca osobou oprávnenou na podanie odvolania. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné odvolanie
žalobcuvtejtočastiodmietnuťpodľa§386písm.b/C.s.p.akoodvolaniepodanéneoprávnenouosobou.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní, a to v celom rozsah,

preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)