Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614010295
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614010295.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci proti obžalovanému W. T., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a pokus zločinu podvodu podľa § 14
odsek 1 k § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaniach okresného prokurátora
aj obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 14.12.2015 sp. zn. 1T/122/2014 na

verejnom zasadnutí konanom dňa 11.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania okresného prokurátora a obžalovaného W. T., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného W. T. za vinného z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 14.10.2013 v čase asi o 14.15 hod v Senici na Námestí oslobodenia pred budovou pobočky
Slovenskej pošty po predchádzajúcom slovnom konflikte napadol A. Z. a to tým spôsobom, že oboma
rukami schmatol za bundu A. Z. a ťahal ho vo vzdialenosti 4 - 5 metrov za priľahlý bar zv. Slon, kde
ho stojaceho na chodníku opakovane 10 až 12-krát udrel rukami zovretými v päsť do oblasti hlavy, v
dôsledku čoho A. Z. spadol na zem, kde viackrát kopol A. Z. do oblasti rebier a viackrát päsťami udrel
do oblasti chrbta a hlavy, čím A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., N. XXXX/X, spôsobil pomliaždenie

hlavy, krčnej chrbtice, pravej strany hrudníka a ľavého lakťa, opuch v spánkovej oblasti obojstranne,
krvnú podliatinu ľavej strany oka, ktoré si vyžiadali následnú hospitalizáciu v NsP Skalica v dobe od dňa
14.10.2013 do dňa 18.10.2013 s celkovou dobou liečenia a práceneschopnosti do 30.10.2013
Za tento prečin uložil obžalovanému podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému

podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému A. Z.,
nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom Z., N. XXXX/X, škodu vo výške 1.610 Eur.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku boli poškodené strany Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8 a
10, Bratislava, IČO: 30807484 a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Mamateyova 17, Bratislava, IČO

35937874, odkázané s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Zároveň napadnutým rozsudkom podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil obžalovanému W. T.
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Senici č. k. Pv 74/11/2205 - 101 zo dňa 09.12.2014
pre pokus zločinu podvodu podľa § 14 odsek 1 k § 221 odsek 1, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
že dňa 03.03.2006 o 10.00 h na notárskom úrade JUDr. Vladimíra Slezáka v Senici v dedičskej veci

vedenej pod spisovou značkou 7D/621/2004 po poručiteľovi M. T., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C.
XXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX predložil závet označený ako „moja posledná vôľa„ datovaný dňom23.05.2004, na základe ktorého zanecháva poručiteľ celý svoj majetok svojej manželke V. T. a dňa
03.03.2006 o 10.10 h na notárskom úrade JUDr. Vladimíra Slezáka v Senici v dedičskej veci vedenej
pod sp. zn. 6D/8/2005 po poručiteľke V. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX, zomrelej

dňa X.X.XXXX predložil ďalší závet označený ako „moja posledná vôľa„ datovaný dňom 23.5.2001, na
základe ktorého zanecháva poručiteľka celý svoj dom vnučke M. T. a ďalší majetok role a lesy dcére H.
G., rod. T. a synovi W. T. a zároveň z dedičstva vynecháva syna M. T. a tieto závety predložil hoci vedel,
že oba závety datované dňom 23.05.2004 sú falošné a že ich poručitelia nenapísali, pričom v prípade
dedenia na základe uvedených závetov by M. T., nar. XX.XX.XXXX bytom T. XX, vznikla škoda najmenej

28.000 Eur, čo je jeho zákonný podiel na dedičstve vo výške 1/3,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý rozsah vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých
dôkazov aj spôsob ich vyhodnotenia. Rozhodnutie o vine obžalovaného z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona založil súd I. stupňa predovšetkým na základe svedeckých
výpovedí svedkov, z ktorých bolo preukázané, že došlo k fyzickému napadnutiu poškodeného

obžalovaným, ako aj z listinných dôkazov, lekárskych potvrdení a znaleckého posudku MUDr. Mariána
Pamulu, na základe ktorých mal preukázaný rozsah poranení poškodeného ako aj dobu ich liečenia a
práceneschopnosti.
Oslobodenie obžalovaného zo skutku právne kvalifikovaného ako pokus zločinu podvodu podľa § 14
odsek 1, § 221 odsek 1, odsek 3 písm. a/ Trestného zákona rovnako odôvodnil súd I. stupňa výsledkami

vyhodnoteného dokazovania. Dôvodil tým, že obžaloba sa opierala o písmoznalecký posudok Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 125/2013 zo dňa 13.05.2013 avšak na tento znalecký
posudok nie je možné prihliadať a nie je použiteľný ako dôkaz získaný zákonným spôsobom v dôsledku
procesnej chyby, ktorá spočíva v tom, že uznesenie o pribratí znaleckého ústavu do konania zo
dňa 13.09.2012 bolo vydané ešte pred vznesením obvinenia proti obžalovanému, obžalovanému ani

jeho obhajcovi toto uznesenie nebolo vôbec doručené. Tento znalecký posudok bol vypracovaný
ešte predtým, ako bolo obžalovanému pre tento skutok vznesené obvinenie, v dôsledku čoho bola
obžalovanému odňatá možnosť podať opravný prostriedok proti uzneseniu o pribratí znaleckého ústavu,
čo je podľa platnej judikatúry ako aj ustálenej súdnej praxe podstatná vada konania, spočívajúca v
porušení práva obžalovaného na obhajobu. V prejednávanej veci súd I. stupňa preto prihliadol len na

znalecký posudok podaný Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline pod č. 119/2014 zo dňa 12.05.2014,
na základe ktorého nemožno obžalovaného ako pisateľa sporných závetov potvrdiť ani vylúčiť.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie okresný prokurátor aj obžalovaný.
Okresný prokurátor odvolaním napadol oslobodzujúci výrok rozsudku. Namietal, že súd I. stupňa
nesprávne vyhodnotil znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (zrejme

znalecký posudok č. 125/2013), ako dôkaz získaný nezákonným spôsobom. Nespochybnil, že pribratiu
znaleckého ústavu ako aj vypracovaniu znaleckého posudku došlo ešte pred vznesením obvinenia
obžalovanému, avšak má za to, že tento dôkaz bolo potrebné vykonať pred vznesením obvinenia
za účelom ustálenia subjektívnej stránky trestného činu podvodu a nie s cieľom odňať obvinenému
právo na podanie opravného prostriedku. Aj pokiaľ súd neakceptoval uvedený znalecký posudok,

bolo zadovážených dostatok dôkazov, ktoré preukazujú vinu obžalovaného. Vo veci bolo jednoznačne
preukázané, že pisateľkou závetov nebola nebohá V. M. (?) a sporné závety sú falzifikáty. Podľa
vyjadrenia obžalovaného sa závety nachádzali v skrini v spálni v dome, ktorý obžalovaný obýval s
rodičmi. Do tohto domu mal neobmedzený prístup iba určitý okruh osôb a to nebohý M. T. a nebohá V. T.
ako aj obžalovaný. Podľa svedkyne H. G., do tohto domu nechodil nikto bez prítomnosti obžalovaného.

Je nepochybné, že za života V. T. a M. T. staršieho do domu za nimi chodili aj ich rodinní príslušníci,
ktorí však nemali čas a priestor na vyhotovenie falzifikátu bez súčinnosti užívateľov domu o to viac,
keď o závete mali mať vedomosť iba H. G. a JUDr. C.. Všetci závetní aj zákonní dedičia, ktorí mohli
profitovať pri dedení, boli podrobení grafologickému skúmaniu, pričom všetci, okrem obžalovaného, boli
ako pisatelia závetu vylúčení. Nikto iný okrem obžalovaného nemohol byť pisateľom závetu, nakoľko do

rodinného domu, kde boli závety uložené, nemal nikto iný voľný prístup. Motívom konania obžalovaného
bolo vylúčiť poškodeného M. T. z dedenia, čomu nasvedčuje nepriamo aj fakt, že v dedičskom konaní
obžalovaný odmietol návrh poškodeného M. T., aby sa aspoň po otcovi dedilo zo zákona. Sfalšované
závety predložil v dedičskom konaní obžalovaný a to s cieľom vylúčiť poškodeného M. T. z dedenia
a majetok po rodičoch rozdeliť medzi neho, jeho sestru a dcéru. Súd I. stupňa nesprávne vyhodnotil

zadovážené dôkazy, ktoré vo vzájomnej spojitosti nepripúšťajú iný logický záver ako ten, že obžalovaný
spáchal žalovaný trestný čin podvodu a vôbec sa nevysporiadal s otázkou, kto iný okrem obžalovaného
by aspoň teoreticky mohol sfalšovať závety a dať ich do skrine rodinného domu poručiteľov. Z týchtodôvodov prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v oslobodzujúcej časti podľa § 321 odsek 1 písm.
d/ Trestného poriadku a vec vrátiť okresnému súdu.
Odsudzujúcu časť rozsudku t. j. výrok o vine a treste pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156

odsek 1 Trestného zákona napadol odvolaním obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu a domáhal sa jeho zrušenia postupom podľa § 321 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku s tým,
aby krajský súd vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Tak v
odvolaní ako aj v priebehu konania obžalovaný uvádzal, že poškodenému nespôsobil zranenia uvedené
v lekárskych správach, jedná sa zranenia subjektívnej povahy, ktoré objektívne zistenia lekárov a

lekárskych vyšetrení nepotvrdzujú. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka Z., pred ktorým sa mal
poškodený vyjadriť „toto vyjde obžalovaného draho“. Za nehodnovernú označil výpoveď svedkyne O.,
ktorá nevypovedá pravdu, nakoľko sa v blízkosti miesta činu nenachádzala, ani operačné stredisko VOR
PZ Senica nepotvrdilo, že by na linku 158 bol ohlásený skutok z telefónneho čísla udaného svedkyňou.
Z výpovedí svedkov C. a M. nie je možné jednoznačne ustáliť, či poškodený javil známky ujmy na zdraví,
podľa svedka C. sa zdal pováľaný a nie zbitý. Poukázal na motív poškodeného, ktorý mu nevie odpustiť

intímny pomer s jeho sestrou.
Naverejnomzasadnutíodvolaciehosúduzástupcakrajskéhoprokurátorazotrvalnadôvodochodvolania
okresného prokurátora vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku, a zároveň navrhol odvolanie
obžalovaného proti odsudzujúcej časti rozsudku zamietnuť.
Obžalovaný aj jeho obhajca navrhli odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť s

poukazom na dôvody uvedené v písomnom vyjadrení a zároveň navrhli vyhovieť ich odvolaniu.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania podľa § 317 odsek l Trestného poriadku,
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výrokov rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia
odvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorérozsudkupredchádzalo,prihliadajúcpritominavady,
ktoré odvolaním neboli vytýkané a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd I.
stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné dôkazy a
tieto zároveň vyhodnotil zákonným spôsobom.
Vo vzťahu k výroku o vine z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona považuje

odvolací súd skutkové zistenia súdu I. stupňa za správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného
dokazovania. Bez ohľadu na obžalovaným preukazovaný motív konania poškodeného je potrebné
poukázať na to, že v prejednávanej veci nie je sporné, že dňa 14.10.2013 došlo k incidentu, pri ktorom
obžalovaný poškodeného napadol a spôsobil mu poranenia opísané aj vo výrokovej časti rozsudku.
Poškodený bol ešte v tento deň hospitalizovaný a ošetrený lekárom, od začiatku uvádzal, aký bol

mechanizmus poranenia, jeho poranenia boli popísané lekárom a verifikované odbornými vyšetreniami,
pričom aj podľa znaleckého posudku znalca MUDr. Pamulu doba liečenia a práceneschopnosti
poškodeného sa pohybuje pri dolnej hranici bežne potrebnej doby pri takýchto zraneniach. Počas tejto
doby síce poškodený nebol odkázaný na starostlivosť inej osoby, avšak došlo k jeho obmedzeniu v
obvyklom spôsobe života tak v oblasti mobility ako aj v oblasti nevyhnutných životných hygienických a

stravovacích úkonov, ktoré boli spojené s fyzickou záťažou resp. manuálnou prácou.
Súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom vyhodnotil dôkazy produkované vo vzťahu k žalovanému
prečinu ublíženia na zdraví, preto krajský súd v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce
odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
V nadväznosti na výrok o vine obžalovaného považuje krajský súd aj uložený podmienečný trest za

zákonný a primeraný nielen spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, ale aj jeho osobe, keď
takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným kritériám v zmysle § 34 Trestného zákona.
Rovnako pri preskúmávaní oslobodzujúceho výroku krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanej
veci nie je sporné, že v dedičských veciach vedených po poručiteľovi M. T. zomrelom XX.XX.XXXX,
na Notárskom úrade JUDr. Slezáka v Senici pod sp. zn. 7D/621/2004 a po poručiteľke V. T. zomrelej

dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. 6D/8/2005 obžalovaný predložil závety po poručiteľoch, ktoré nie sú
podpísané poručiteľmi. Na základe týchto závetov mal byť vylúčený z dedenia poškodený M. T. a ako
dedičia prichádzali do úvahy dcéra obžalovaného - M. W., sestra obžalovaného - H. G. a obžalovaný.
Z uvedeného vyplýva, že len H. G., M. W. a obžalovaný mali motív na vyhotovenie a predloženie
falzifikátu závetov. H. G. aj M. W. boli grafologickým skúmaním vylúčení ako pisatelia závetov. Tieto

skutočnosti, podľa názoru krajského súdu však nepostačujú na uznanie viny obžalovaného bez toho,
aby bolo v konaní jednoznačne preukázané, že obžalovaný závety predložil, hoci vedel, že tieto sú
falošné a že ich poručitelia nenapísali. Výsledky vykonaného dokazovania na tento záver nepostačujú
najmä za situácie, že zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č.119/2014vyplýva,žeobžalovanéhoniejemožnépotvrdiťanivylúčiťakopisateľapredloženýchsporných
závetov vrátane podpisov. Aj keď je zrejmé, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. 119/2014 zostal
znaleckému ústavu len skrátený rozsah porovnávacieho materiálu, ktorý nebol vyhovujúci v dostatočnej

miere na overenie obžalovaného ako pisateľa sporných závetov, nemožno aj podľa názoru krajského
súdu prihliadať na znalecký posudok č. 125/2013, ktorý bol vypracovaný skôr, ako bolo obžalovanému
pred daný skutok vznesené obvinenie. Aj v tomto smere krajský súd poukazuje na správny spôsob
vyhodnotenia znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 125/2013
súdomI.stupňa,sktorýmsavcelomrozsahustotožňuje.Nemožnosťakceptácieuvedenéhoznaleckého

posudkutakvprejednávanejvecipredstavujedôkaznúnúdzu,voveciužniejemožnézabezpečiťžiadne
ďalšie dôkazy, preto súd I. stupňa správne obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Trestného
poriadku oslobodil v súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obžalovaného, nakoľko nebolo
bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Pre prijatie iného záveru by
bolo nevyhnutné preukázať jednoznačne to, že obžalovaný vedel, že závety ktoré predkladá sú falošné
alebo to, že tieto sfalšoval práve obžalovaný.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
ktoréhokoľvek výroku napadnutého rozsudku, odvolania tak prokurátora ako aj obžalovaného ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.