Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1272/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814209912
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814209912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: A. S. W., s.r.o., IČO: 35 724
803, so sídlom O., V. č. 5, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava,
Pajštúnska č. 5, proti žalovanému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., D. cesta č. XXXX/XA, o zaplatenie
5.920,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
25. februára 2015, č. k. 13C/124/2014-98, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.905,65
eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy právneho
zastúpenia vo výške 329,48 eur a ostatné trovy konania vo výške 233,31 eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.920,60 eur spolu s úrokom z omeškania
zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 12.02.2014 vo výške 569,65 eur, úrokom z omeškania vo výške
8,25% ročne zo sumy 5.920,60 eur od 13.02.2014 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s.
na neho pohľadávku voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) zmluvou
o splátkovom úvere č. 0373207426 zo dňa 01.04.2008 poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške
150.000,- Sk (4.979,09 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť do 20.03.2016 v mesačných splátkach po
2.548,- Sk (84,58 eur) a RPMN 14,93%. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval splátky úveru splatné od
20.06.2010do20.03.2016vpočte70acelkovejvýške5.920,60eur,stým,žesplátkypôvodnesplatnéod
20.02.2014do20.03.2016sastalisplatnýmidňa12.02.2014kedyžalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosť

úveru. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný sčasti. Uviedol, že
v priebehu konania do konania vstúpila na stranu žalovaného ako vedľajší účastník Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, ktorá vzniesla námietku premlčania. Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania
posúdil ako spotrebiteľský vzťah a uzavretú zmluvu ako zmluvu o splátkovom úvere. Konštatoval, že v
konaní nebolo sporné, že žalovaný na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 01.04.2008 čerpal
od Slovenskej sporiteľne, a.s. poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 eur) a tento sa zaviazal
splácať v mesačných splátkach po 2.548,- Sk (84,58 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2008,

konečnou splatnosťou úveru dňa 20.03.2016, s výškou premenlivej úrokovej sadzby 12,35% ročne v
deň uzavretia zmluvy a RPMN 14,93%. Z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 mal
súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného úveru,
keďže ku dňu postúpenia bola celá istina vo výške 7.174,43 eur po splatnosti. K tvrdeniu žalobcu, že kvyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 24.01.2014, kedy žalobca vyzval žalobcu k okamžitej úhrade sumy 8.527,24 eur do
15 dní od doručenia oznámenia uviedol, že podľa jeho názoru mimoriadnu splatnosť vyhlásila banka

(právny predchodca žalobcu) ešte pred postúpením pohľadávky na žalobcu. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.03.2016 v počte 70 a celkovej výške 5.920,63 eur.
Splátky pôvodne splatné od 20.02.2014 do 20.03.2016 sa stali splatnými pred postúpením pohľadávky
dňa 27.06.2012, kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže právny
predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pred 27.06.2012, konečná splatnosť úveru

nastala v uvedený deň. Jednotlivé splátky úveru do mimoriadnej splatnosti predmetného úveru boli v
zmysle zmluvy o splátkovom úvere splatné ku 20. dňu v mesiaci. Žalobca podal žalobu na súd dňa
04.06.2012. Spotrebiteľský úver a jeho jednotlivé splátky sa v danom prípade premlčujú v zmysle § 101
OZ v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe. V zmysle uvedeného platí, že všetky žalobcom uplatnené
pohľadávky (splátky), ktoré boli splatné do 04.06.2011 sú premlčané, a preto ich súd nemôže veriteľovi
priznať. Keďže žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.03.2016,

uplatnil si žalobou zaplatenie aj premlčaných splátok, a to splátok splatných v období od 20.06.2010
do 20.05.2011. Celkom si tak žalobca uplatnil zaplatenie 12 premlčaných splátok a 58 nepremlčaných
splátok. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.905,65 eur, ktorá
predstavuje 58 doteraz nezaplatených a nepremlčaných splátok po 84,58 eur žalovaného zo zmluvy o
splátkovom úvere, spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania z jednotlivých splátok. Vo zvyšku žalobu

žalobcu ako nedôvodnú pre premlčanie zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

2. Proti rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie
veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Mal za to, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, keď na daný prípad bolo potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-
záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Zastával názor, že z ust.

§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri právach na čiastkové plnenie plynie premlčacia
doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku
stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. Teda v prípade,
ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku, plynie
premlčaciadobaodtohtovyhlásenia,inakprekaždéčiastkovéplneniesamostatne,resp.ažodkonečnej

splatnosti úveru. Súd v konaní ustálil, že k splatnosti úveru došlo ku dňu 27.06.2012. Premlčacia doba
teda začala plynúť dňa 28.06.2012 a uplynula by až dňa 28.06.2016. S poukazom na to, že žaloba bola
podaná 04.06.2014, zastával názor, že nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný ani len v časti.
V súvislosti s aplikáciou Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa 28.04.2011, sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo

dňa 27.03.2013, 7MCdo/9/2014 a na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v
Trnave, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Žiline.

3. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nebolo podané.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP v napadnutej časti, t. j. vo
výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanému vo zvyšnej časti zamietnutá a zistil, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolaním nenapadnutej časti, t. j. výroku, ktorým bol

žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 4.905,65 eur s príslušenstvom sa odvolací súd nedotýkal,
pretožeprotitomutovýrokuodvolaniežalobcunesmerovalo,ataknadobudolprávoplatnosť(§367CSP).

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.

Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom
prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z uvedenéhodôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku v zamietajúcej časti a v podrobnostiach
na ne v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje a len na doplnenie správnosti dodáva nasledovné:

6. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle
ust. § 365 ods. 1 CSP (predtým ust. § 205 ods. 2 O.s.p.) odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod
písm. a/ až h/ cit. zákonného ustanovenia (predtým písm. a/ až f/ ust. § 205 ods. 2 O.s.p.).

7. Žalobca v odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý bol

odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a ktorý v súčasnosti možno subsumovať pod
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP a nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), ktorý zodpovedá odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP.
8. Pokiaľ ide o odvolací dôvod spočívajúci v nedostatočnom zistení skutkového stavu (§ 205 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), teraz § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, jeho použitie je opodstatnené v prípade, ak účastník

navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci a
súd ho nevykonal.

9. V danej veci žalobca v podanom odvolaní neuvádza, aké dôkazy, ktoré boli účastníkmi konania
navrhnuté,súdprvejinštancienevykonal.Anizospisuodvolacísúdnezistil,žebysúdnevykonalniektoré

z navrhovaných dôkazov, žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (teraz
§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), preto odvolací súd nepovažoval za dôvodný.

10. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (teraz § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je daný
v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú

na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

11. V preskúmavanej veci žalobca opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu vidí v tom, že súd
nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, keď vyslovuje
názor, že na daný vzťah bolo potrebné aplikovať ust. Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o

úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah.

12. K tomuto je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa
Obchodného zákonníka, ktorá zároveň svojim charakterom bola aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v
zmysle ust. § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zák. č. 258/2001 Z. z. v znení

účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania vôbec neobsahoval, pričom takáto úprava bola
obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a v ust. §
100 a nasl. Občianskeho zákonníka.

13. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a

nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy.
Úver je síce absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu
na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zák. č. 250/2007 Z. z. a ust. Občianskeho zákonníka).
Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typický

občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne
vzťahy a v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nepodnikateľské právo (rozsudok NS SR sp. zn.
5MCdo/20/2009). Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa
19.06.2013, č. k. I. ÚS 402/2013).

14. Je preto potrebné uzavrieť, že vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo
spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie z uvedeného zmluvného vzťahu v
trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu,
ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke
premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnomzákonníku. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho
obchodu, že na otázku premlčania bolo v danej veci potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy aplikovať ust. Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a preto pokiaľ súd

prvej inštancie žalobu žalobcu v zostávajúcej časti z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol,
rozhodol vecne správne.

15. Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

16. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).