Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by JUDr. Nadežda Tomanicová
Legislation area – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/350/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415214384
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Tomanicová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415214384.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci
starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I., bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka -G. otec
- G., o zníženie výživného, takto
r o z h o d o l :
Návrhu otca na zníženie výživného na maloletého I.. sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 25P 258/2012-154 zo dňa 03.03.2014 bolo naposledy rozhodované o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I. tak, že návrh otca na zverenie maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bol zamietnutý, výživné pre maloletého I. zo strany
otca bolo zvýšené zo sumy 130€ na sumu 200€ mesačne od 01.09.2012, zároveň súd upravil právo
otca pravidelne sa s maloletým stretávať. Rozsudok tunajšieho súdu bol rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č.k. 20CoP 74/2014-208 zo dňa 20.05.2015 potvrdení a nadobudol právoplatnosť dňa
29.07.2015.
2.Dňa 22.12.2015 podal otec maloletého návrh na zníženie výživného, ktorým navrhol od 01.01.2016
znížiť jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 200€ mesačne na sumu 40€ mesačne, nakoľko je toho
názoru, že na jeho strane sa podstatne zmenili pomery, pričom súd má pri určení výživného prihliadať na
reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Dňa 31.05.2014 sa skončil jeho pracovný
pomer na V., po tomto období si zobral na realizáciu striedavej starostlivosti hypotéku a úver, a preto
výška výživného 200€ mesačne už nezodpovedá jeho možnostiam. Založil do spisu potvrdenie o príjme
za rok 2014 a do novembra 2015. Zároveň založil do spisu potvrdenie o podaní daňového priznania k
daní z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, pracovnú zmluvu uzavretú s univerzitou so sídlom v J. do
31.05.2014.
3.Uznesením č.k. 13P 350/2015-17 zo dňa 23.12.2015 súd ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka,
zástupcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý po vykonanom dokazovaní navrhol návrh otca
zamietnuť, nakoľko nie je podaný v záujme dieťaťa.
4.Súd o návrhu otca vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s obsahom spisu
25P 258/2012, so stanoviskom matky maloletého k návrhu otca, s rozpisom mesačných výdavkov
maloletého, s potvrdením o príjmoch rodičov a zistil, že :Otec maloletého je rozvedený, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, pracuje ako profesor na T.. Oznámil
súdu, že jeho zdrojom príjmu je 1 169€ netto mesačne a že z tejto sumy nemôže platiť bežné výživné
200€ mesačne, nakoľko v apríli 2013 si zobral hypotéku 30 000€, ktorú spláca mesačne po 276€,
zároveň spláca spotrebný úver v sume po 224€ mesačne a spláca pôžičku v Y. po 82,01€ mesačne s
tým, že uvedené riešil po tom, ako sa presťahoval z G. na K. nakoľko v rámci navrhovanej striedavej
osobnej starostlivosti o maloletého, chcel byť k nemu svojím bydliskom bližšie.
Matka maloletého je rozvedená, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pracuje ako A. na gymnáziu B. a
zároveň pracuje ako V., to znamená, že poslucháči fakulty chodia k nej na gymnázium na prax. Zdrojom
jej príjmu je suma cca 750€ netto mesačne a k tomu raz za pol roka z V. má príjem 250€, poberá rodinné
prídavky. Matka navrhla návrh otca zamietnuť, pričom poukázala na skutočnosť, že majú spolu 16-
ročného syna, ktorý študuje v 2.ročníku na anglickom bilingválnom gymnáziu v J. na P. ulici, je aktívnym
hráčom futbalu za V., denne trénuje s tým, že od novembra 2016 bude mať 2-fázový tréning, je veľmi
talentovaný, futbal aj škola ho veľmi bavia. Zároveň je vo vývoji a má podstatne zvýšené výdavky so
stravou, so štúdiom, s futbalom a preto je toho názoru, že výživné v sume 200€ mesačne zo strany otca
maloletý na pokrytie čiastočných mesačných výdavkov nutne potrebuje. Vo svojej výpovedi poukázala
na skutočnosť, že otec je vysokoškolsky vzdelaný, ovláda štyri jazyky a že podľa jej názoru má aj iné
možnosti ako pracovať na fakulte len jeden deň v týždni. Zároveň poukázala na skutočnosť, že otec má
možnosť prehodnotiť svoje mesačné výdavky tak, aby nemusel platiť všetky dlhy a pôžičky. Nemusí sám
bývať v 3-izbovom byte s ktorým má zvýšené výdavky, keďže spláca úvery a pôžičky.
5. Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.
6.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
9.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
10.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11.Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
12.Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
13.Podľa § 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že od 01.09.2012 ku dňu rozhodnutia súdu
nenastala na strane otca maloletého taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému zo sumy 200€ mesačne na sumu 40€ mesačne. Maloletý,
ktorý je od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom o päť rokov starší, má úmerne veku zvýšené
mesačné výdavky s prihliadnutím na skutočnosť, že navštevuje N. a aktívne športuje. Je jednoznačne
v záujme pokrytia odôvodnených výdavkov maloletého, aby aj naďalej otec platil určené výživné 200€
mesačne, ktorá suma v tomto prípade pokryje len mesačnú stravu maloletého. Všetky ostatné výdavkymaloletého musí hradiť matka postupne tak, ako mu v skutočnosti vznikajú. Súd je toho názoru, že otec
má možnosť prehodnotiť svoje osobné mesačné výdavky tak, aby si mohol riadne svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletému plniť, nakoľko maloletý je na výživné od rodičov odkázaný až dovtedy, pokiaľ
nebude schopný sám sa živiť a tiež dovtedy, pokiaľ sa bude pripravovať na budúce povolanie. Spôsob
života, ktorý si otec zvolil nemôže byť na úkor poskytovaného pravidelného odôvodneného výživného a
nemôže byť ani na ťarchu dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol,
keď na dôvody uvádzané otcom neprihliadol, ale stotožnil sa so stanoviskom matky maloletého a so
stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletého.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.