Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 9, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816208696
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816208696.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, P.O.Box 205 proti žalovanému: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z., M. XX/X t.č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 1.200,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom podaným 30.06.2016 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 1200 eur s
úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 01.08.2015 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov

konania. Medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. Bratislava a žalovaným bola uzavretá zmluva o
bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka s možnosťou povoleného
prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia stanovených podmienok. Banka
poskytla povolené prečerpanie na bežnom účte vo výške 1200 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom
účte. V dôsledku porušenia zmluvných povinností vypovedala banka listom z 15.05.2015 zmluvný vzťah,
čím sa pohľadávka stala splatnou v celosti. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015
došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu.

2. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami, pričom žalovaný oznámil, že sa pojednávania nezúčastní,
z dôvodu umiestnenia v ÚVTOS Dubnica nad Váhom.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to fotokópiou zmluvy o bežnom účte, fotokópiou
potvrdenia o poskytnutí flexidebetu, Všeobecnými obchodnými podmienkami VUB a.s. pre depozitné
produkty, fotokópiou výpovede Zmluvy o bežnom účte, doručenkou, fotokópiou oznámenia o

postúpení pohľadávky a podací hárok, fotokópiou predžalobnej výzvy, písomným vyjadrením žalobcu z
05.09.2016, výpisom z účtu žalovaného, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

4. Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov služieb flexiúčtu zo dňa 24.02.2010 zriadila
Všeobecná úverová banka a.s. žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom žalovanému
bola vystavená platobná karta Štandard PK MaestroCard s dohodnutým denným limitom, ďalej služba
internet banking a iné. Na základe žiadosti zo dňa 23.7.2010 došlo k uzavretiu kontokorentného úveru

- flexidebetu vo výške 1200 eur na horeuvedenom čísle účtu, čo vyplýva z potvrdenia o poskytnutí
flexidebetu z 23.7.2010. Žalovaný ako klient bol povinný po dobu plnenia splniť podmienku - mesačné
zasielanie kreditných obratov vo výške 600 eur, čo predstavuje 50% nastaveného limitu. Za využívanie
flexidebetu banka ku koncu kalendárneho mesiaca zúčtováva debetné úroky, výška úrokovej sadzbyje zverejňovaná bankou. V prípade nesplnenia podmienok banka môže pristúpiť k zníženiu alebo
zrušeniu nastaveného limitu flexidebetu na bežnom účte. Z oznámenia o nastavení kontokorentného
úveru vyplýva počiatočný dátum 24.7.2010, konečný dátum 31.12.2099, úverový limit 1200 eur.

5. Výpoveďou zmluvy o bežnom účte zo dňa 15.05.2015 VÚB a.s. Bratislava vypovedala zmluvu o
bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom bude výpoveď doručená. Výpoveď bola doručená žalovanému 21.05.2015.

6. Listom z 15.12.2015 oznamovala VÚB a.s. žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.12.2015.

7. Z písomného vyjadrenia žalobcu z 05.09.2016 vyplýva, že ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu bol
stav na účte 2326,20 eur, uvedená suma pozostáva z istiny 454,86 eur, debetného úroku 1391,65 eur,
poplatkov 479,69 eur. Poplatky sú účtované v zmysle cenníka, pričom žalobca si uplatňuje len

istinu 454,86 eur a časť poplatkov 745,14 eur, t.j. celkovo 1200 eur. Na predmetný zmluvný vzťah sa
zákon č. 258/2001 Z.z. nevzťahuje, pretože nejde o spotrebiteľský úver v zmysle tohto zákona.
Kontokorentný úver je osobitnou formou úveru a poskytuje sa formou povoleného prečerpania, t.j.
debetu a nie je vopred dohodnutý počet, výška a termíny s plátok úveru, pohľadávka je splácaná
formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a to v momente

vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Účet žalovaného dosiahol
debetný zostatok dňa 18.7. 2012, t.j. ešte pred povolením povoleného prečerpania. Potom ako bol
poskytnutý úver, žalovaný prekročil výšku povoleného prečerpania a debetný zostatok nadobudol
charakter nepovoleného prečerpania.

8. Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

9. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,

na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom

ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

10. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy
príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

11. Podľa § 2 písm. a,b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom;

12. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských

úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch,
keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy
informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o
spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva
zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť

spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona a aplikujúc
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd návrh žalobcu zamietolz dôvodu neopodstatnenosti žalovanej sumy v časti poplatkov a v časti úverovej istiny z dôvodu
premlčania. Zo spisu vyplýva, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného
mal vzniknúť dňa 24.02.2010, kedy na žiadosť žalovaného banka potvrdzuje poskytnutie flexidebetu

vo výške 1200,- eur, došlo teda k akceptácii návrhu žalovaného na stanovenie úverového limitu
v tejto sume, čo vyplýva aj z oznámenia o nastavení kontokorentného úveru dňom 23.7.2010. Je
nepochybné, že žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba a mala postavenie spotrebiteľa
v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na uvedený vzťah dopadá
právna úprava tohto zákona, pretože povolené prečerpanie peňažných prostriedkov z bežného účtu

žalovaného bolo poskytované a čerpané formou kreditnej karty, čo vyplýva zo zmluvných dojednaní
o zriadení zmluvy o bežnom účte a nakoniec aj z jednotlivých bankových operácií z výpisu z účtu
žalovaného /§ 1 ods. 3 citovaného zákona. Veriteľ je povinný i pri týchto spotrebiteľských úveroch
splniť podmienky upravené v § 3 ods. 6 citovaného zákona. Žalobca vôbec nepreukázal, či žalovaný
ako spotrebiteľ bol informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, o poplatkoch platných od doby, keď bola
zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnení a o spôsobe a zániku

alebo ukončenia zmluvy. Ani právnym nástupníctvom sa povaha predmetnej veci ako spotrebiteľskej
nemohla zmeniť. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom
a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy.
Úver poskytovaný formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte je síce absolútnym
obchodom a dopadá na neho tretia časť Obchodného zákonníka, avšak predmetná vec sa týka

spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Úverovanie spotrebiteľov patrí
medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a v prípade duplicitnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo /viď napr. rozsudok NS SR 5MCdo 20/2009, IÚS 402/2013 z 19.6.2013, v obdobnej veci aj KS
TN 17Co 653/2014 z 29.4. 2015/. Preto i pre účely posúdenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a posúdenia premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

14. Pokiaľ žalobca špecifikoval žalovanú sumu 1200 eur a táto má predstavovať istinu 454,86 eur a
poplatky 745,14 eur, ani na výzvu súdu jasne a zrozumiteľne neuviedol z čoho konkrétne má žalovaná

istina pozostávať, kedy konkrétne túto istinu mal žalovaný vyčerpať, kedy sa stal tento dlh splatným.
Bremeno tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje najmä žalobcu, ktorý sa domáha svojho práva
a v prípade, že ho neunesie, čo je prípad žalobcu v tomto konaní v časti úverovej istiny, nemôže byť v
konaní úspešný. Súd nemôže sám nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu, resp. hľadať právny dôvod,
od ktorého odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu. Samotný stav debetného zostatku 2326,20

eur ku dňu ukončenia zmluvy vyjadruje len zaúčtovanie jednotlivých účtovných operácii bankou na
účte žalovaného. Súd chýbajúce tvrdenia žalobcu nemôže nahrádzať predloženým výpisom z účtu
žalovaného, súd nemá povinnosť „vyhľadávať“ z predloženého výpisu z účtu, ktoré položky sa môžu
týkať skutočne vyčerpanej úverovej istiny a v ktorom konkrétnom období zvlášť za stavu, že banka
neustále kapitalizuje zmluvné úroky, úroky z omeškania a rôzne poplatky do vykazovaného debetného

zostatku. Aj v prípade platne uzatvoreného kontokorentného úveru je veriteľ povinný preukázať výšku
kontokorentného úveru, sumy čerpania úveru, úroky a z akých súm, v akej sadzbe a za aké obdobie
sú účtované, ďalej o aké poplatky, v akom období a z akého dôvodu sú uplatňované. I napriek
uvedenému súd konštatuje, že z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný sa na svojom účte
dostal prvýkrát do mínusového stavu už dňa 27.7.2010, kedy bol zostatok na jeho účte - 631,40 eur,

následne stav na jej účte bol neustále mínusový, takže žalovaný nedodržal základnú podmienku, a to
mesačné zasielanie kreditných obratov najmenej 600,- eur. Ku dňu nadstavenia úverového limitu 1200
eur dňa 23.7.2010 bol stav na jeho účte 663,72 eur, nasledovali prevažne debetné operácie, pričom
banka pravidelne účtovala rôzne poplatky za recikláciu, vedenie konta flexiúčtu, účtovanie položiek
nad rámec konta a podobne. Posledná kreditná operácia na účte žalovaného bola dňa 30.5.2012 v

sume 0,57 eur, následne boli na účte účtované len rôzne poplatky za recikláciu, poplatky EDC
klienta, poplatok za spracovanie exekúcie a podobne. Z výpisu z účtu je zrejmé, že akúkoľvek úverovú
istinu vyčerpal žalovaný naposledy v roku 2010 /viď operácia 27.7.2010/, kedy mal mínusový stav
- 691,40 eur. Vychádzajúc zo Všeobecných obchodných podmienok VUB a.s. pre depozitné produkty,
a to bodu 4.11.3 nepovolený debet sa stáva okamžite splatný v prípade neuhradenia debetu v

stanovenej lehote. Je teda zrejmé, že veriteľ mal právo uplatňovať pohľadávku z titulu debetného
zostatku na účte voči žalovanému už v roku 2010, kedy jej stav na účte bol dlhodobo debetný a
tento stav sa navyšoval o účtovanie rôznych poplatkov a úrokov až do roku 2015, t.j. do výpovede
zo zmluvy o účte.15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

17. V danej veci podľa názoru súdu je akékoľvek právo žalobcu ako právneho nástupcu veriteľa v časti
istiny premlčané. Zmluva medzi pôvodnými účastníkmi bola uzavretá zrejme na dobu do 31.12.2099,
v zmluve sa nenachádza jasná a zrozumiteľná dohoda o splatnosti vyčerpaného úverového limitu v

jednotlivých mesiacoch, je stanovená len podmienka dlžníka mať na účte sumu kreditných operácii
600 eur. Ak právo veriteľa na splnenie dlhu za podmienky, že žalovaný ako dlžník dlhú dobu zmluvnú
podmienku kreditných operácii nedodržiaval, nebolo vyslovene upravené a platne dohodnuté, veriteľovi
začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva z depozitného zostatku z titulu
úverovejistiny dňomskutočného vyčerpania,t.j.vdanejveciužvroku2010/viďnapr.rozsudokNSČSR

R 28/1984, R 91/2004. Pri aplikácii premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná,
je teda zrejmé, že všetky splatné nároky žalobcu z titulu istiny a príslušenstva splatné pred 30.06.2013
sú premlčané. Žalobca však ani nešpecifikoval za aké obdobie omeškania dlhu ide, čo tvorí úverovú
istinu, úroky, poplatky a iné nároky. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že veriteľ vypovedal
zmluvu listom z 15.05.2015, pretože mu nič nebránilo uplatňovať svoje nároky na súde aj bez dania

výpovede zo zmluvného vzťahu.

18. Pokiaľ ide o poplatky v sume 745,14 eur, tento nárok žalobcu nie je dôvodný už i preto, že súd
nepovažuje poplatky za platne dohodnuté. V zmluve o zriadení kontokorentného úveru sa poplatky
vôbec neuvádzajú, tieto nie sú nijako špecifikované, ani ich výška, preto v zásade s poukazom na §

4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľovi poplatky nepatria. Nárok na
poplatky účtované majiteľovi účtu s odkazom na Sadzobník alebo Cenník poplatkov nevychádza zo
zmluvnej podmienky individuálne dohodnutej, pretože Cenník poplatkov má jednostranne nadstavený
banka a tento jednostranne aj počas trvania zmluvného vzťahu mení. V spotrebiteľských veciach
neprichádza do úvahy z hľadiska požiadavky písomnej formy zmluvných dojednaní odkaz na obchodné

podmienky alebo cenník známe zmluvným stranám, či k návrhu priložené, pretože platí povinnosť
písomnej úpravy zmluvných záväzkov. Zmyslom inštitútu obchodných podmienok je len ozrejmenie
vzťahov medzi zmluvnými stranami, nie samotné zakotvenie jednotlivých nárokov.

19. Pre úplnosť súd udáva, že praktika banky, keď žalovaný ako dlžník bol už v čase navýšenia

úverového limitu na 1200 eur v roku 2010 v mínusovom stave, tento neustále na svojom účte udržiaval
viac rokov, banka takýto stav tolerovala a viac rokov účtovala rôzne poplatky a úroky, nemôže požívať
právnu ochranu s poukazom na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

20. Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
rozhodol o nároku na náhradu trov konania ale vzhľadom k tomu, že si trovy konania neuplatnil, tak
mu ich súd nepriznal. V konaní bol úspešný žalovaný v celom rozsahu, preto mu vznikol aj nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.