Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/272/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216708
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114216708.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcov: 1. H. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XX, P., 2. E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, P., proti žalovanému: Mesto
Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom,
Sládkovičova 8, Prešov, IČO: 355 191 93, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C 114/2014 - 53 zo dňa 07.05.2015 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania v spojení s opravným uznesením tak,
že žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu.

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. 9C 114/2014 -58 zo dňa 19.06.2015
súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 12.06.2014 sa žalobcovia domáhali určenia,
že nehnuteľnosť, a to parcela registra „E“ č. XXXX/X o výmere 469 m2 nachádzajúca sa v k. ú. H. je
v ich bezpodielovom spoluvlastníctve titulom vydržania (§ 134 Občianskeho zákonníka). Súd žalobu

zamietolzdôvodu,žežalobcoviasícemohlibyťsubjektívnedobromyseľní,alenemohlibyťdobromyseľní
objektívne vzhľadom na všetky okolnosti veci, lebo žalobcovia pri takmer pravidelnom tvare pozemku
(takmer obdĺžnik) kúpili nezastavanú plochu o výmere 345 m2, hoci užívali plochu o výmere 814 m2. Už
na prvý pohľad im muselo byť zrejmé, že užívajú viac ako im patrí.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016 a uviedol, že úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, lebo

ich považoval za neúčelné. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp.
zn. II. ÚS 1172/12, sp. zn. III. ÚS 2984/09 a uviedol, že v prejednávanej veci bolo žalovaným Mesto
Prešov ako krajské mesto, pričom v rámci organizačnej štruktúry MsÚ Prešov funguje odbor vnútornej
správy, súčasťou ktorého je organizačno - právne oddelenie (podľa Organizačného poriadku okrem
iného zodpovedá za zastupovanie Mesta Prešov v konaní pred súdmi), ako aj odbor správy majetku
mesta, súčasťou ktorého je majetkovo - právne oddelenie (podľa Organizačného poriadku okrem iného

zodpovedá za zastupovanie Mesta Prešov v konaní pred súdmi) uvedené oddelenia majú spolu 18
zamestnancov. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci išlo o bežnú právnu agendu podľa názoru
súdu prvej inštancie táto bola zvládnuteľná zamestnancami žalovaného. Z tohto dôvodu považoval trovy
právneho zastúpenia za vynaložené neúčelne bez možnosti priznať ich náhradu.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o trovách konania, odvolanie

žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil kritérium účelnosti, ak nepriznanie náhrady trov konania žalovanému ako úspešnej stranesporu odôvodnil tým, že žalovaný disponuje právnym oddelením, ktoré okrem iného zodpovedá za
zastupovanie žalovaného. Požiadavka účelnosti pri vynakladaní trov konania sa viaže na jednotlivé
poskytnuté úkony právnej služby, nie na právo strany sporu zvoliť si za zástupcu advokáta. Bolo by

porušením princípu rovnosti strán sporu, ak by jeden z nich si nemohol slobodne za svojho zástupcu
zvoliťadvokáta,pretožemánatosvojichzamestnancovsprávnickýmvzdelaním,atedaniesť„následky“
tejto slobodnej voľby v podobe nepriznania náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Poukázal
na judikatúru, v zmysle ktorej aj subjekt zamestnávajúci osoby s právnickým vzdelaním má nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia. Žalovaný považoval rozhodnutie súdu o trovách konania navyše

za arbitrárne, lebo popiera aj zmysel zásady úspechu v konaní. Navrhol napadnutý výrok rozsudku
zmeniť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Žalobcovia sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34

zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len Civilný sporový
poriadok), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasl. Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 385 Civilného sporového poriadku
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 a v zmysle prechodných ustanovení vyplývajúcich z ust. §
470 ods. 1, 2 veta prvá Civilného sporového poriadku sa aplikuje princíp okamžitej aplikability a princíp

justifikácie účinkov procesných úkonov, čo znamená, že ustanovenia Civilného sporového poriadku sa
aplikujú aj na konania začaté pred 01.07.2016 so zachovaním právnych účinkov procesných úkonov,
ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona i vtedy, ak novšia procesná úprava už
s týmto následkom nepočíta. Princíp justifikácie účinkov procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 470
ods. 2 Civilného sporového poriadku je kompatibilný s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z

ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,

aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa článku 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred
zákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdnehodvoraEurópskejúnie,atostrvalým

zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom.
Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
Civilné sporové konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu

pri aplikácii práva súdom v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych
práv strán zaručených Ústavou Slovenskej republiky (článok 46 a nasl.) v súlade s právom na
spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,

legitímneho očakávania strán, ako aj v súlade s ústavným a eurokonformným výkladom zákona (čl. 2
ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

5. V danom prípade súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením
nepriznal žalovanému náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia z dôvodu,
že právne zastúpenie mesta, ktoré zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, nepovažoval

za účelné. K uvedenému odvolací súd uvádza, že ústavne garantované právo na právnu pomoc
zahŕňa právo strany sporu zvoliť si, či sa nechá alebo nenechá zastúpiť v konaní a prípadne tiež kým.
Právne zastúpenie je tak ponechané úplne na vôli strany sporu, a to bez ohľadu na to, či by sa bol
schopný zastupovať sám. Dôvody rozhodnutia strany sporu nechať sa v konaní zastúpiť advokátom
nemožno hľadať len v nedostatku jeho právneho vzdelania, ale napríklad aj vo väčšej miere objektivity

zástupcu, jeho konkrétnej špecializácie na danú problematiku a podobne. Strana sporu si musí byť
vedomá toho, že v prípade neúspechu bude znášať náklady konania, prípadne aj náklady právneho
zastúpenia protistrany. Na druhej strane mu však príslušné procesné predpisy (255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku) garantujú, že jeho náklady budú v prípade úspechu nahradené. Pojem „účelný“ je
potrebné nevyhnutne chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred

nadbytočnými či neúmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu
zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu
pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania)
vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a
tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných strán sporu ju

diskriminovať. Stranu sporu nie je možné sankcionovať tým, že jej nebude priznaná náhrada nákladov
zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohla v konaní brániť sama.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
264/2016 zo dňa 17.08.2016, v zmysle ktorého, cit: „ Účelom náhrady trov konania je kompenzácia
výdavkov strany sporu, ktoré musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania na účelné uplatňovanie

alebo bránenie svojho práva. V súlade s tým je zákonná úprava náhrady trov konania založená na
zásade úspechu v konaní, nie na zásade zásluhovosti. Úspešný je vo veci ten účastník konania,
ktorého meritórnemu návrhu bolo vyhovené (mal vo veci plný úspech). Zo žiadnych ustanovení Ústavy
SR ani Občianskeho súdneho poriadku (teraz Civilného sporového poriadku - poznámka odvolacieho
súdu) nemožno vyvodiť záver, že by strane sporu (konkrétne v prejednávanej veci právnickej osobe

súkromného práva), ktorý má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu si zvolí zástupcu
z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania. Trovy konania vzniknuté v súvislosti
so zastúpením strany advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne
uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade
zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať

ako vynaložené účelne.“ Obdobne aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7 Cdo 93/2012 zo dňa 19.07.2012 vyplýva názor, podľa ktorého „nie je možné považovať za účelne
vynaloženétrovykonaniapozostávajúcezodmenyadvokátavprípade,akprávnickáosoba,ktoráudelila
plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo má aj
vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby

s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia
sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ale
aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania.“ Podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie nerozhodol správne, pokiaľ nepriznal úspešnému žalovanému
náhradu trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Odvolacia námietka žalovaného bola dôvodná.

6. Ztýchtodôvodovodvolacísúdpostupompodľa§388Civilnéhosporovéhoporiadkuzmenilnapadnutý
výrok rozsudku o trovách konania tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcom v
plnom rozsahu, lebo žalovaný mal v konaní vo veci samej plný úspech (§ 255 ods. 1 Civilného sporovéhoporiadku). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcom v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.