Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 9, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202182
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5815202182.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: ŽIAREC,

poľnohospodárske družstvo, so sídlom Tvrdošín, IČO: 00 191 175, právne zastúpený: Mgr. Igor Palider,
advokát,Zubrohlava,Klinec215,protižalovaným:vrade1/G..G.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomQ.nadE.,
M. XXX, v rade 2/ P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., P. XXX/XX-XX, obaja zastúpení splnomocnencom
JUDr. Michal Murina, trvale bytom Podbiel 15, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že darovacia zmluva uzavretá dňa 14.07.2012, ktorej vklad bol povolený
pod V XXXX/XXXX bývalou Správou katastra Tvrdošín dňa 14.08.2012, uzavretá medzi žalovaným 1/
ako obdarovaným a žalovaným 2/ ako darcom, ktorej predmetom bolo darovanie pozemkov

zapísaných na LV č. XXX k.ú. T. Q., obec Q. nad E., okres S., parcely registra „E“ evidované
na mape určeného operátu, zobrazené ako E-KN parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 341
m2 a parc. E-KN parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 321 m2, v spoluvlastníckom podiele 1-
ica j e n e p l a t n á.

II. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 14.04.2015 domáhal určenia, že darovacia zmluva uzavretá
dňa 14.07.2012, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XXXX bývalou X. katastra S. dňa XX.XX.XXXX

uzavretá medzi žalovaným 1/ ako obdarovaným a žalovaným 2/ ako darcom, ktorej predmetom bolo
darovanie pozemkov zapísaných na LV č. XXX k.ú. T. Q., okres S., obec Q. nad E., E-KN parc. č. XXX
- trvalé trávne porasty 341 m2, E-KN parc. č. XXX - trvalé trávne porasty 321 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1-ica je neplatná.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXX pre k.ú. T. Q., obec Q. nad E., pozemku C-KN parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere

341 m2, C-KN parc. č. XXX - trvalé trávne porasty 321 m2, pod B2 na meno žalobcu v podiele 1-ica
účasti k celku. Žalovaný 1/ je evidovaný ako podielový spoluvlastník pod B6 v podiele 1-ica účasti k
celku. Pozemky získal na základe darovacej zmluvy uzavretej so žalovaným 2/ dňa 14.07.2012/, pričom
vklad tejto darovacej zmluvy bol povolený pod V XXXX/XXXX dňa 14.08.2012. Pri uzavieraní darovacej
zmluvy bolo porušené ustanovenie § 140 OZ, pretože žiaden z účastníkov neponúkol žalobcovi svoj
spoluvlastnícky podiel na predaj. Žalobca má dlhodobo právny záujem na získaní výlučného vlastníctva
k poľnohospodárskym pozemkom v k.ú. S. a k.ú. M. Q. a k.ú. T. Q., preto v prípade ponuky na odkúpenie

spoluvlastníckeho podielu, by žalobca využil možnosť uvedené pozemky kúpiť a získať ich do svojho
výlučného vlastníctva, čím je daný aj jeho naliehavý právny záujem.Žalobca vo výpovedi zotrval na svoje žalobe poukazujúc na to, že žalovaný 2/ neponúkol svoj podiel na
predaj žalobcovi, ktorý má o nehnuteľnosť záujem, keďže sa nachádza v areáli družstva a predstavuje
časť pozemku pod hospodárskou maštaľou. Tvrdenie žalovaných, že sú blízkymi osobami považoval

za nepravdivé. Poukazoval, že žalovanými deklarovaný stupeň príbuzenstva nie je takým, ako ho ma
na mysli ustanovenie § 116 a 117 OZ.

Žalovaný 1/ a 2/ so žalobou nesúhlasili. Poukázali na to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu
predkupného práva, pretože darovacia zmluva bola uzavretá medzi osobami, ktoré sa cítia byť osobami

blízkymi. Poukázal na iný judikát, ktorý na rozdiel od judikátu predloženého žalobcami pojednáva opak
a to, že porušenie predkupného práva neprichádza do úvahy pri darovaní, pretože by to bolo v rozpore s
podstatoudarovania.Žalovaný2/dňa09.11.2006splnomocnilžalovaného1/tým,žemuudelilgenerálne
plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktorých bude účastníkom a to až do odvolania, čo preukazuje,
že žalovaní sú osoby, ktoré sa dlhodobo poznajú, a preto by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich dôvodne
pociťovala druhá. Žalovaný 1/ poukazoval na to, že rodina žalovaného 2/ má v jeho obci rodičovský

dom, kde ma zriadený hospodársky dvor, resp. farmársky dvor a má tam dielňu, na ktoré mu dozerá
spolu so synom. Silné puto sa medzi nimi vytvorilo v roku 1991, kedy začali spolu podnikať a farmárčiť
a spolupracovať. Žalovaný 2/ mu daroval aj iné pozemky.

Okrem výsluchu účastníkov konania, súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Y. E., G.. G. P. a

vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacimi súčasť spisu, osobitne s výpisom z obchodného registra
na žalobcu, LV č. XXX pre obec Q. nad E., k.ú. T. Q., spisom E. úradu S., katastrálny odbor č. V XXXX/
XXXX, generálnou plnou mocou z 09.11.2006 - čl. 26, splnomocnením zo dňa 10.05.2010 - čl. 27,
prehlásením svedka G.. F. F. a ostanými listinami tvoriacimi súčasť spisu.

Nebolo sporným, že žalovaný 2/ ako darca daroval žalovaného 1/ ako obdarovanému napadnutou
darovacou zmluvou uzatvorenou dňa 14.07.2012 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre obec Q.
nad E., k.ú. T. Q., parcely registra „E“ zobrazené ako parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere
341 m2, parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 321 m2, evidované pôvodne pod B5 na meno
darcu/ žalovaného 2/ v podiele 1-ica, čo na prevádzaný podiel predstavuje celkovú výmeru 331 m2.

Vklad darovacej zmluvy bol povolený Okresným úradom, odborom katastrálnym (bývalou X. katastra)
S. pod V XXXX/XXXX dňa 14.08.2012. Rozporným v danej veci nebolo ani to, že uvedené pozemky sa
nachádzajú v areáli družstva žalobcu a predstavujú časť, ktorá je zastavaná hospodárskou maštaľou,
čo napokon potvrdzuje aj predložená ortofotomapa.

Žalobca sa domáhal porušenia svojho predkupného práva, žalovaní sa naopak bránili tým, že k
porušeniu predkupného práva nemohlo dôjsť, keďže išlo o bezodplatný prevod a vtiahnutie princípov
predkupného práva na takýto prevod by znamenalo darovať pozemky niekomu, koho darca obdarovať
nechce, a preto nemožno hovoriť o dobrovoľnom darovaní. Obe strany súdu predkladali judikatúru
podporujúcu nimi prezentovaný názor. Súd si preto musel vyriešiť otázku, či predkupné právo sa vzťahu

len na odplatný alebo aj na bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu.

Každý vlastník môže so svojim spoluvlastníckym podielom nakladať podobne ako vlastník so svojou
vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená právom iného spoluvlastníka, pretože ak niektorý
zo spoluvlastníkov chce svoj podiel previesť na cudzie osoby, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu

všetkým ostatným spoluvlastníkom. Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel
blízkejosobe.Medziblízkymiosobamimusíjestvovaťrodinnýaleboobdobnýpomeraďalšoupodmienku
je (kumulatívna podmienka), že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala
ako vlastnú ujmu.

Súd stotožňujúc sa so záverom obsiahnutom v rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Cdo 102/2005 zo dňa
25.10.2005 má za to, že za prevod podľa § 140 OZ sa považuje nielen odplatný prevod (kúpna zmluva)
ale aj prevod bezodplatný. Tým bola v prejednávanom prípade darovacia zmluva. Žalovaný 2/ ako
povinný spoluvlastník mal záväzok ponúknuť svoj podiel pred zamýšľaným bezodplatným prevodom
(darovaním) žalobcovi a podľa názoru súdu o to zvlášť, ak sa jednalo o pozemok, ktorého časť

sa nachádza pod hospodárskou budovou (maštaľou) v areáli družstva žalobcu. Žalovaný 2/ svoju
povinnosť nesplnil a žalobcovi svoj podiel neponúkol.Ďalejsasúdzaoberal,čimedzižalovaným2/ažalovaným1/jerodinnýaleboobdobnýpomer,vdôsledku
čoho by ujmu, ktorá utrpel jeden z nich, dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je
akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny ustanovenia § 116 OZ. Druhou

podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri
posudzovaní je potrebné vychádzať z objektívneho a spoločenského hľadiska a nie z duševných stavov
určitej osoby (subjektívneho presvedčenia). V zmysle ustanovenia § 117 OZ, pobočný rod (nepriamy
rod príbuzenstva) je daný vtedy, keď dve osoby pochádzajú od spoločného predka a súčasne nie sú
príbuzné v priamom rade. Dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalovanými neexistuje nepriame

príbuzenstvo, pretože nemajú spoločného predka. Neexistuje medzi nimi ani iný obdobný pomer, ktorý
by sa medzi nimi vytvoril buď spolužitím v spoločnej domácnosti alebo starostlivosťou aká sa poskytuje
osobe rodine blízkej. Žiaden zo svedkov nepotvrdil, že by medzi žalovanými existoval takýto vzťah.
Svedok Y. E. potvrdil len to, že žalovaný 2/ sa angažoval iba pri kúpe pozemkov od členov spoločenstva
(urbáru), pričom ako člen ROEP si pamätá, že žalovaný 1/ ako (bývalý) predseda pozemkové úradu
zastupoval žalovaného 2/ pri prejednávaní jeho návrhu pred komisiou ROEP. Nikdy sa s nikým nebavil

(nerozprával) o tom, že medzi žalovanými existovali nadštandardné vzťahy rovnajúce sa vzťahom
členom rodiny. Svedok G.. G. P. hodnotil vzťah žalovaných na úrovni občanov obce, pretože žalovaného
2/ vída len v rámci výkonu svojej funkcie a nevedel sa bližšie vyjadriť ku vzťahom, ktoré mali existovať
medzi žalovanými. Súd je preto názoru, že žalovaní 1/ a 2/ v čase uskutočnenia právneho úkonu -
darovacej zmluvy síce udržiavali priateľské vzťahy na vyššej než štandardnej úrovni, čo sa prejavilo

udelením generálneho plnomocenstva na všetky právne úkony pre žalovaného 1/, resp. pozvaním
žalovaného2/nasvadbusynažalovaného1/aväčšouprepojenosťouprispravovaníaobhospodarovaní
nehnuteľnosti, ale ich intenzita prihliadnuc na všetky dôležité okolnosti nedosahuje taký stupeň, aby súd
mohol prijať záver o existencii obdobného pomeru medzi žalovanými, v dôsledku ktorého by ujmu, ktorú
utrpel jeden z nich, dôvodne pociťoval ten druhý ako svoju vlastnú. V danom prípade nešlo o prevod

(bezodplatný) medzi blízkymi osobami. Bolo preto porušené predkupné právo žalobcu, v dôsledku čoho
musel súd žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Právne posúdenie veci súd založil na ustanoveniach § 40a OZ, § 140 OZ a § 116 a § 117 OZ.

S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to aj z dôvodu, že účastníci trovy konania do vyhlásenia
rozsudku nevyčíslili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).