Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/343/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813203061
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6813203061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

KočičkovejasudcovJUDr.FerdinandaZimmermannaaJUDr.AmyOdalošovej,vprávnejvecižalobkyne
O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. S. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpenej splnomocneným zástupcom
Františkom Kováčom, nar. 02. 01. 1958, bytom T. Vansovej 1174/13, 050 01 Revúca, proti žalovanej: F.
life životná poisťovňa, a. s., so sídlom B. 2, XXX XX G., L.: XX XXX XXX, právne zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785,
v konaní o zaplatenie 2 506,80 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Revúca
č. k. 6C/85/2013-119 zo dňa 13. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu
2 506, 80 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 506,80 € od 04. 06. 2013
do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania,
potvrdzuje.
Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomokresnýsúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobkyni2506,80
€súrokomzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy2506,80€od04.06.2013dozaplatenia, všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania

okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.,
Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Žalobkyňa opravenou a doplnenou
žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 2.506,80 Eur (75.520,- Sk)
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.506,80 Eur od 04.06.2013 do zaplatenia

a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnila tým, že dňa 04.04.1998 uzavrela so žalovanou poistnú
zmluvu s dobou poistenia 15 rokov a dobou platenia poistného 10 rokov. Poistná suma pre prípad
smrti bola dohodnutá vo výške 50.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške 75.000,- Sk. Listom zo dňa
09.06.2008, t.j. mesiac po zaplatení poslednej predpísanej splátky poistného, jej žalovaná oznámila, že
ku dňu 16.05.2008 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy s odbytným 28.946,- Sk, Keďže žalobkyni neboli
jasné dôvody zrušenia zmluvy a tiež nesúhlasila s výškou odbytného, pretože žalovanému zaplatila na
poistnom celkom 41.640,- Sk, listom zo dňa 13.06.2008 vyjadrila nesúhlas s jednostranným zrušením

poistnej zmluvy. Žalovaný na jej list neodpovedal, čo považovala za akceptáciu jej námietky, preto
považovala vec za vybavenú a poistnú zmluvu za naďalej platnú. Ďalej žalobkyňa uviedla, že deň
04.04.2013 bol dňom konca poistnej zmluvy a keďže žalovaná na to nijako nereagovala, obrátila sa
žalobkyňa dňa 10.04.2013 na žalovanú so žiadosťou o vyplatenie poistnej sumy. Žalovaná jej listomzo dňa 30.04.2013 oznámila, že k vyplateniu poistnej sumy pre prípad dožitia nie je možné vyhovieť,
pretože poistná zmluva bola zrušená k 16.05.2008.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že považuje žalobu za bezdôvodnú. K zániku
poistenia dňa 16.05.2008 došlo z dôvodu, že žalovaný nemohol ďalej pokračovať v poistení, ktoré bolo
nesprávne kalkulované. Na základe tejto skutočnosti zaslala žalovaná žalobkyni oznámenie o zániku
poistenia zo dňa 09.06.2008 a opakovane dňa 13.06.2008. Dôvody zániku poistenia oznámila žalovaná
žalobkyni aj v liste zo dňa 02.03.2009. Dôvodom zániku poistenia bola skutočnosť, že po tom, ako vyšlo

najavo, že dojednaný poistný produkt nie je v súlade so zákonom, si žalobkyňa nevybrala ani jednu z
alternatív ponúkaných žalovaným v liste zo dňa 15.05.2008 s názvom „Prepočet a zvýšenie poistného
k poistnému produktu UDP-K vyčíslenie“, ktoré by umožňovali ďalšie trvanie poistného vzťahu v súlade
so zákonom. Preto došlo k zániku poistenia a žalovaná zaslala žalobkyni odkupnú hodnotu poistenia ku
dňu jeho zániku. Žalovaná ďalej uviedla, že na potrebu zmeny a výberu upozornila žalobkyňu viackrát,
aj v predmetnom liste s upozornením, že pokiaľ si nevyberie žiadnu alternatívu, žalovaná bude nútená

ukončiť poistenie s výplatou odkupnej hodnoty, k čomu v danom prípade aj došlo. K zániku poistenia
teda došlo pred poistnou udalosťou - dožitie a žalobkyňa preto nemá nárok na výplatu poistného plnenia.
Žalovaná poukázala na znenie § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom ku
30.05.1995, podľa ktorého malo poistenie zabezpečovať v zodpovedajúcej miere dlhodobú splniteľnosť
záväzkov, inak orgán štátu nemal povolenie na podnikanie s takýmto poistením vydať. Metódou na

zistenie, či poistenie, spĺňa podmienku dlhodobej splniteľnosti záväzkov boli poistno - matematické
postupy, na základe ktorých štát tiež preveroval, kontroloval a nakoniec schválil kalkulácie a sadby
poistenia v podkladoch žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie (§ 11 ods. 3 cit. zákona). Ich
schválením sa stali pre žalovanú právne záväznými. Štát vydaním povolenia na podnikanie ohľadne
poistenia, ktorého sa žaloba týka, potvrdil, že kalkulácie a sadzby dotknutého poistenia poistno -

matematicky zohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere. V rokoch 1999 a
2003 štát pri kontrole potvrdil, že kalkulácie a sadzby poistenia sú správne. Až na základe protokolu z
29.10.2007 príslušný orgán štátu - Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) identifikoval „nedostatok“
v činnosti žalovanej spočívajúcej v poskytovaní poistenia na základe poistných zmlúv, konkrétne v
uzavretí poistnej zmluvy so žalobkyňou. Nedostatok spočíval v tom, že poistné podľa príslušných

poistno - matematických metód nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia. Nesprávnosť kalkulácie
poistenia UDP-K potvrdil aj znalecký posudok, ktorý si dala žalovaná vypracovať, aby nezávisle odborne
preverila závery orgánu dohľadu. Poistné je cenou poistenia. Výšku poistného, ktorá sa ukázala ako
nedostatočná a neprimerane nízka, určil orgán štátu v sadzbách poistného. Cena poistenia bola v
okolnostiach prípadu určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995 - vtedajším

orgánom štátnej správy nad poisťovníctvom. Žiadna zo zmluvných strán nedostatok zistený NBS (nízke
poistné) nespôsobila a ani nemohla predvídať. Žalovaná sa v krátkom čase po zistení uvedenej novej
okolnosti aktívne usilovala uzavrieť so žalobkyňou dohodu, ktorou by rozpor so zákonom odstránila.
Iniciatíva žalovanej nebola úspešná. Podľa žalovanej podstatná zmena vonkajších, zmluvnými stranami
neovplyvniteľných okolností, o ktorej sa zmluvné strany dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu,

ak má vplyv na obsah záväzkového vzťahu, spôsobuje narušenie prirodzenej spravodlivosti medzi
zmluvnými stranami a dopadá obzvlášť ťaživo na jednu zo zmluvných strán, je okolnosťou, s ktorou je
možné spojiť prelomenie zásady pacta sunt servanda v podobe následnej úpravy zmluvného záväzku
alebo jeho zániku. Poukázala na právne dokumenty Európskej únie, ako sú princípy európskeho
zmluvného práva, Európsky návrh spoločného referenčného rámca, ako aj princípy UNIDROIT. V rámci

pokusu o súdny zmier za účelom rýchleho a hospodárneho ukončenia súdneho sporu žalovaná ponúkla
žalobkyni zaplatenie sumy 1.801,88 Eur po zdanení + výnosov, ktorých výška je závislá od času plnenia,
resp. právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru. Žalovaná špecifikovala uvedenú sumu
ako revidovanú správnu kalkuláciu poistného produktu UDP-K, ktorá zodpovedá správnemu poistno -
matematickému prepočtu poistenia. Pre prípad, že k uzavretiu a schváleniu súdneho zmieru nedôjde,

vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadala žalovaná žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní vo veci dňa 13.01.2015 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnila
svoju argumentáciu o tvrdenie, že daná poistná zmluva po novele zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve
zákonom č. 186/2004 Z.z. bola v rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. a v zmysle § 70a cit. zákona

ju musela do budúcna žalovaná uviesť do súladu s novelizovaným znením, inak by sa vystavila hrozbe
sankcií zo strany orgánu dohľadu -NBS. Preto sa snažila uvedenú situáciu vyriešiť troma alternatívami a
dohodou so žalobkyňou o zmene poistnej zmluvy v súlade so zákonom. Uviedla, že nakoľko k dohode
nedošlo, aby sa vyhla porušovaniu zákona a sankciám, nezostávalo jej nič iné, ako poistnú zmluvuzrušiť a vyplatiť žalobkyni odbytné. Podľa názoru žalovanej sa pôvodne dojednané poistné plnenie v
dôsledku zmeny právnej úpravy stalo dodatočne objektívne nemožné, nakoľko jeho vyplatenie v plnej
výškepožadovanejvžalobe,bybolovrozporesprávnouúpravou.Preprípad,žebybolsúdtohonázoru,

že žalobkyňa má nárok na vyplatenie poistného plnenia v plnej výške istiny pohľadávky požadovanej
žalobkyňou, žalovaná namietala, že sa nemohla dostať do omeškania s plnením žalovanej istiny v
časti rovnajúcej sa sume odbytného vo výške 960,83 Eur, nakoľko túto sumu zaslala žalobkyni už v
rokoch 2008, 2009. Žalobkyňa si však túto sumu nikdy neprevzala. Preto má žalovaná za to, že sa
nemohla dostať do omeškania v dôsledku neposkytnutia súčinnosti žalobkyne. Pokiaľ ide o žalobkyňou

uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne) z dlžného poistného plnenia,
žalovaná považovala tento úrok z omeškania za v rozpore s platnou právnou úpravou.

Na pojednávaní dňa 13.01.2015 žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu poprela, že
by dostala od žalovanej ponuku ohľadne alternatív na zmenu poistnej zmluvy. Podľa nej dostala len
oznámenie o zániku poistenia, na ktoré odpovedala listom označeným ako „reklamácia“, že s tým

nesúhlasí. Podľa názoru žalobkyne žalovaná nemala v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka na
jednostranné zrušenie poistnej zmluvy právo a argumentáciu ohľadne nutnosti zániku poistnej zmluvy
pre rozpor so zákonom v dôsledku nesprávnej kalkulácie a sadzieb poistného preto považovala za
irelevantnú.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie obsahom spisu, a to najmä žalobou, poistnou zmluvou
UDP-K č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o uzavretí poistnej zmluvy X.-K č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.1998, listom žalovanej zo dňa 03.04.1998, potvrdenkou o zaplatení prvého
poistnéhožalobkyňou,ústrižkompoštovejpoukážky,listomžalovanejzodňa14.05.2001,informáciamio
finančnom stave poistnej zmluvy zo dňa 01.03.2004, 20.01.2006, 22.01.2007 a 22.01.2008, oznámením

o zániku poistenia zo dňa 09.06.2008 a zo dňa 13.06.2008, odpoveďou žalobkyne na toto oznámenie,
označenou ako „reklamácia“ zo dňa 13.06.2008, podacím lístkom o zaslaní odpovede zo dňa
13.06.2008, listom žalovanej z 02.03.2009 - oznámením dátumu ukončenia poistnej zmluvy, žiadosťou
žalobkyne o vyplatenie poistnej sumy zo dňa 10.04.2013, podacím hárkom o odoslaní žiadosti zo
dňa 10.04.2013, avízami o odoslaní šekovej poukážky na vyplatenia odbytného zo dňa 01.07.2008

a 11.11.2008 a fotokópiou oznámenia o uložení zásielky, všeobecnými poistnými podmienkami pre
životné poistenie, odpoveďou žalovanej na žiadosť o vyplatenie poistnej sumy z 30.04.2013, písomným
vyjadrením žalovaného vo veci samej, listom - prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu
UDP-K zo dňa 15.05.2008, žiadosťou o poskytnutie informácií zo dňa 16.07.2012, odpoveďou NBS na
žiadosť o informáciu zo dňa 30.07.2012, listom NBS - skončením dohľadu na mieste zo dňa 15.02.2008,

odpoveďou NBS na žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie zo dňa 02.12.2013, výpisom z
obchodného registra žalovanej a výsluchmi a vyjadreniami účastníkov konania na pojednávaní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 03.04.1998 uzavreli žalobkyňa a žalovaná poistnú zmluvu X.-K č. 5038100011, na základe ktorej sa
žalobkyňa zaviazala platiť poistné vo výške po 11,52 Eur (347,- Sk) mesačne počnúc dňom 04.04.1998
po dobu 10 rokov. Poistenie pre prípad smrti a dožitia bolo dojednané na dobu 15 rokov so začiatkom
dňa 04.04.1998 a koncom dňa 04.04.2013. Žalovaná sa poistnou zmluvou zaviazala vyplatiť pre prípad
smrti žalobkyne manželovi žalobkyne sumu 1.659,70 Eur (50.000,- Sk) a pre prípad dožitia žalobkyne

konca poistenia žalobkyni sumu 2.506,80 Eur (75.520,- Sk). Prvé bežné poistné bolo žalobkyňou
zaplatené dňa 03.04.1998. Poistné bolo žalobkyňou po dojednanú dobu 10 rokov riadne a včas
platené. Dňa 09.06.2008 zaslala žalovaná žalobkyni oznámenie o zániku poistenia ku dňu 16.05.2008
zrušením poistnej zmluvy na základe toho, že žalovaná nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo
nesprávne kalkulované a o výške odbytného. Dňa 13.06.2008 zaslala žalobkyňa žalovanej list, v ktorom

vyjadrila nesúhlas so zrušením poistnej zmluvy. Dňa 10.04.2013 požiadala žalobkyňa žalovanú listom o
vyplatenie žalovanej sumy - poistného plnenia pre prípad dožitia vo výške 2.506,80 Eur (75.520,- Sk). Na
uvedenú žiadosť žalovaná odpovedala žalobkyni listom zo dňa 30.04.2013, v ktorom uviedla, že žiadosti
o likvidáciu poistnej udalosti nie je možné vyhovieť, pretože poistná zmluva bola zrušená k 16.05.2008.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil
nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:Podľa § 788 ods. 1 zákona č. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“)
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu

uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení

poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 788 ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v
nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 790 písm. b) OZ poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti,

dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa § 792 ods. 1 OZ na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú
určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná
zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

Podľa § 792 ods. 2 OZ návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v
návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo
bolo poistné zaplatené.

V prvom rade súd uvádza, že nevzhliadol žiadny dôvod neplatnosti poistnej zmluvy, nakoľko táto bola
uzavretá v súlade s ust. § 788, § 790 písm. b) a § 792 OZ. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je
súd povinný prihliadať ex offo kedykoľvek, teda nie je právne významné, či účastníci konania namietajú
alebo nenamietajú absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení (ďalej len „zákon č. 95/2002 Z.z.“) tento zákon upravuje
a) niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti a zánikom
poisťovní a zaisťovní,
b) niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území

Slovenskej republiky,
c) niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných
zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,
d) sprostredkovanie poistenia,
e) výkon dohľadu nad poisťovníctvom.

Podľa § 67 zákona č. 95/2002 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
prednadobudnutímúčinnostitohtozákona;vzniktýchtoprávnychvzťahov,akoajnárokyznichvzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré
vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomerys ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31
ods. 6, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery najneskôr do 20. marca 2007.

Podľa § 1 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v platnom znení (ďalej len „zákon č. 24/1991 Zb.“)
účelom tohto zákona je upraviť právne postavenie poisťovní a zaisťovní, podnikanie v poisťovníctve a
dozor nad poisťovníctvom.

V druhom rade súd uvádza, že z ust. § 1 ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z., ako aj v čase vzniku poistného

vzťahu z ust. § 1 vtedy platného zákona č. 24/1991 Zb. vyplýva, že predmet úpravy týchto zákonov
sa vzťahuje na právne postavenie, práva a povinnosti, činnosť a dohľad nad činnosťou poisťovní, teda
žiadnym spôsobom sa nedotýkajú právneho postavenia, práv a povinností poisteného, či poistníka,
ani neregulujú náležitosti a požiadavky na platnosť, vznik, zmenu, či zánik poistných zmlúv a nimi
založených poistných vzťahov medzi poisťovateľom (poisťovňou) a poisteným, resp. poistníkom. Z
uvedeného teda vyplýva záver, že prípadná (žalovanou tvrdená) zmena týchto právnych predpisov

nemôže mať žiaden vplyv na vznik, zmenu, ani trvanie poistného vzťahu medzi poistiteľom a poisteným,
resp. poistníkom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne alebo
poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti

orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len "dozorný orgán"). O
žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvo
financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") môže v závislosti od situácie na poistnom trhu
určiť minimálnu výšku časti základného imania v peňažnej forme potrebnú na udelenie povolenia, ktorú
oznámi v Obchodnom vestníku.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej
podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné
odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú
zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere

dlhodobe plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.

Podľa § 11 zákona č. 24/1991 Zb. žiadosť o udelenie povolenia na vznik poisťovne a podnikanie v
poisťovníctve obsahuje
a) obchodné meno žiadateľa, jeho právnu formu a sídlo,

b) poistné odvetvie a druhy poistenia, pre ktoré žiada povolenie,
c) výšku základného imania,
d) meno a priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt osôb navrhovaných za členov štatutárneho orgánu a
aktuára.

Podľa § 11 ods. 2 písm. e) zákona č. 24/1991 Zb. prílohou k žiadosti podľa odseku 1 je návrh obchodno-
finančného plánu poisťovne, ktorý musí obsahovať
1. metódy výpočtu poistného pri životných poisteniach, údaje o sadzbách poistného vrátane ich
kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, a veľkosť úrokovej sadzby,
2. metódy výpočtu rezerv poisťovne,

3. rozsah zriaďovacích nákladov poisťovne,
4. predpokladaný priebeh poisťovacej činnosti na prvé tri roky činnosti poisťovne vrátane výšky
predpokladaných príjmov a výdavkov, vývoja rezerv, platobnej schopnosti a celkovej finančnej situácie,
5. rozsah a formy zaistenia činnosti poisťovne, ak jej činnosť má byť zaistená.

Podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť
výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich
umiestnenia.

Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. dohľad podľa tohto zákona sa vykonáva nad činnosťou
poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, poisťovacieho
makléra, poisťovacieho agenta, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov; za podmienok podľa § 20 ods.
3 a 4 podlieha dohľadu podľa tohto zákona aj poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátuv rozsahu ustanovenom týmto zákonom a činnosť iných osôb súvisiaca s činnosťou alebo riadením
poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Dohľad sa
tiež vykonáva nad konsolidovanými celkami podľa § 43, ktorých súčasťou sú poisťovne a zaisťovne.

Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 95/2002 Z.z. predmetom dohľadu podľa odseku 1 je
a) dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho a
všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie,
b) dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa tohto zákona.

Podľa § 42 ods. 4 zákona č. 95/2002 Z.z. predmetom dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov
poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní alebo pobočiek zahraničných zaisťovní a ich
klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných
predpisov.

V treťom rade sa súd nestotožňuje s právnym názorom žalovanej, že v dôsledku novelizácie zákona
č. 95/2002 Z.z. zákonom č. 186/2004 Z.z., konkrétne vložením ust. § 31a došlo k zmene právnej
úpravy, v dôsledku ktorej sa poistná zmluva dostala do rozporu so zákonom a poistné plnenie sa
nad sumu ponúkanú v navrhovanom súdnom zmieri stalo dodatočne nemožným v zmysle § 575
OZ. Aj v čase vzniku poistného vzťahu vtedy platný § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. vyžadoval

od poisťovní, aby boli schopné v zodpovedajúcej miere dlhodobe plniť svoje záväzky z poistných
vzťahov, inak im nemalo byť vydané povolenie na podnikanie (podnikateľskú činnosť). Taktiež sa súd
nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že v dôsledku zmeny právnej úpravy došlo k podstatnej zmene
vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností, ktoré mali vplyv na obsah záväzkového
vzťahu, pretože kalkulácie a sadzby poistného boli nesprávne kalkulované už v čase vzniku poistného

vzťahu podľa výsledkov kontroly v dôsledku chyby orgánu štátu, ktorý vydával povolenia na podnikanie a
schvaľoval uvedené kalkulácie, z listinných dôkazov predložených žalovaným táto skutočnosť len vyšla
dodatočne pri kontrole v roku 2007 najavo. Sám žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uvádza, že
došlo k nesprávnej kalkulácii poistného a orgán štátu nemal v takom prípade povolenie vydať. Ďalej v
oznámení o zániku poistenia zo dňa 09.06.2008 žalovaná uvádza, že: „poisťovňa nemôže pokračovať v

poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované“. Z uvedeného vyplýva, že aj záväzky žalovanej z poistných
zmlúv uzatvorených za účinnosti zákona č. 24/1991 Zb. museli spĺňať požiadavku dlhodobej splniteľnosti
v zodpovedajúcej miere.

Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri

schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej (v zmysle §§ 9 a 11 zákona č. 24/1991
Zb.), ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia UDP-K, nie je podľa názoru súdu
právne významná pre tento spor, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie zákony o poisťovníctve nijako
nezasahujú do zmluvného poistného vzťahu, pokiaľ ide o práva a povinnosti žalobkyne ako poistenej z
neho. Aj v odpovedi NBS na žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie zo dňa 02.12.2013 sa okrem

skutočností tvrdených žalovanou (kalkulácie a sadzby poistenia UDP-K boli odsúhlasené Ministerstvom
financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre poisťovňu záväznými;
v dôsledku poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadby
poistného produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR
vo vzťahu k poisteniu materiálne nevykonateľným, avšak NBS ani jeho právny predchodca nevydali

žiadne rozhodnutie, ktorým by sa menilo alebo rušilo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému
produktu UDP-K) sa uvádza (odpoveď k otázke č. 6), že NBS však nešpecifikovala konkrétny postup
na odstránenie nedostatkov činnosti poisťovne, spôsob prijatia opatrení na odstránenie nedostatkov
bol na vlastnej úvahe poisťovne. Táto úvaha žalovanej však nemôže byť svojvoľná a v rozpore so
spôsobmi zániku poistného vzťahu a ich dôvodmi uvedenými v OZ a odkazových právnych normách,

či zmluvných dojednaniach. Ani zo samotného ustanovenia § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. napokon
nevyplýva, že by sa poistná zmluva mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Ako
konštatovalajNajvyššísúdSRvosvojomrozsudkusp.zn.2Cdo229/2013zodňa30.09.2014vskutkovo
obdobnej, ba priam totožnej veci, pokiaľ by bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne
vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by

to neznamenalo zánik povinností z poistnej zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu
na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Preto súd
zamietol návrhy žalovanej na doplnenie dokazovania protokolom o kontrole v poisťovni, protokolmi o
predchádzajúcich kontrolách z rokov 1999 a 2003, znaleckým posudkom týkajúcim sa posúdenia zmenypoistno - matematických metód a vzťahov a rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktorým bol schválený
poistný produkt UDP-K.

Podľa § 575 ods. 1 OZ ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Podľa § 575 ods. 2 OZ plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených
podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Pokiaľ ide o žalovaným namietanú dodatočnú nemožnosť plnenia, obsahom záväzku žalovanej je
druhovo určený predmet - peňažné plnenie, dodatočná nemožnosť plnenia teda neprichádza do úvahy.
To, že ho možno uskutočniť so zvýšenými nákladmi, nespôsobuje v zmysle § 575 ods. 2 OZ dodatočnú
nemožnosť plnenia. Pre úplnosť súd uvádza, že to, či je plnenie v súlade alebo v rozpore s právnymi
predpismi, nemá nič spoločné s inštitútom dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle § 575 OZ. Totiž aj
plnenie v peniazoch v rozpore s právnym predpisom je možné. Rozpor záväzku so zákonom (ak právny

predpis nespája s danou skutočnosťou iný následok) spôsobuje neplatnosť daného záväzku a prípadné
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe plnenia z neplatného právneho úkonu, resp.
bez právneho dôvodu v zmysle § 451 OZ. Objektívne však takéto plnenie možné je. K zániku poistného
vzťahu z dôvodu nemožnosti plnenia teda nedošlo.

Podľa § 800 ods. 1 OZ poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu
poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa § 800 ods. 2 OZ možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch
mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne.

Podľa § 800 ods. 3 OZ poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia
pre prípad úrazu.

Súd sa napokon vysporiadal s dôvodmi zániku poistného vzťahu uvedenými žalovanou v oznámení o

zániku poistenia zo dňa 09.06.2008. V uvedenom oznámení sa uvádza, že „dňa 16.05.2008 došlo na
základe ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte
UDP-K ku zrušeniu poistnej zmluvy... a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm.
f) Občianskeho zákonníka. ...Oznamujeme Vám týmto, že na základe toho, že poisťovňa nemôže
pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, došlo dňa 16.05.2008 o 00,00 hod. k zániku

poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PSČP Rapid,
a.s.“.

Spôsoby zániku poistného vzťahu mimo dohody zmluvných strán o zmene poistného vzťahu sú
upravené v ust. §§ 800 - 803 OZ. Vypovedanie poistenia ako jednostranný právny úkon v zmysle § 800

ods. 1 OZ neprichádzalo v tomto prípade do úvahy, pretože sa jedná o poistenie osôb. K vypovedaniu
poistnej zmluvy v zmysle § 800 ods. 2 OZ do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa platila dojednané bežné poistné riadne
a včas, táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania ani sporná, preto aplikácia § 801 OZ taktiež
neprichádzaladoúvahy.Taktiežnebolovtomtokonanížiadnymzúčastníkovnapádané,žebyžalobkyňa

pri dojednávaní poistenia porušila povinnosti uvedené v ust. § 793 OZ. ust. § 802 OZ upravuje len právo
osoby, ktorá zmluvu uzavrela (nie poistiteľa) na odstúpenie od zmluvy. Žiaden iný dôvod a spôsob zániku
OZ nepozná, dané ustanovenia OZ sú kogentné, teda sa nimi (okrem predĺženia lehôt uvedených v ust.
§ 801 OZ a prípadov uvedených v § 804 OZ) nemožno dohodou, či všeobecnými poistnými podmienkani
odchýliť. Právo na vyplatenie odbytného v zmysle § 804 OZ prichádza do úvahy, až keď došlo k zániku

poistenia.

V konaní nemal súd za preukázané, že by došlo k doručeniu listu žalovanej „Prepočet a zvýšenie
poistného k poistnému produktu UDP-K - vyčíslenie“ zo dňa 15.05.2008, v ktorom žalovaná navrhovala
žalobkynialternatívyúpravypoistnéhovzťahudohodou.Súdvšakzamietolnávrhžalovanejnadoplnenie

dokazovaniapredloženímpoštovéhopodaciehohárkuozaslaníuvedenejlistiny,pretožeanineuzavretie
dohody o zmene poistného vzťahu, ak by aj bol uvedený list doručený žalobkyni, by nič nemenilo na
tom, že žalovaná nebola oprávnená v zmysle vyššie uvedeného jednostranne zrušiť poistnú zmluvu.Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí
poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 796 ods. 1 OZ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za
dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za
celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 796 ods. 2 OZ, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného

obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody
sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 816 OZ z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo
aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa
poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik

povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak
sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ

povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne
oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov
a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie

povinnosti.

Podľa článku 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou
poistnej zmluvy č. 5038100011 (ďalej len „VPP“) z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná
vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

Podľa článku 13 ods. 1 VPP poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť smrť poisteného,
dožitie poisteného dňa dojednaného v poistnej zmluve, plná invalidita poisteného, ku ktorej dôjde počas
trvania poistenia.

Podľa článku 13 ods. 2 VPP z poistenia je poisťovňa povinná pri vzniku poistnej udalosti poskytnúť
jednorazové plnenie alebo dôchodok, podľa toho, čo bolo v poistnej zmluve dojednané.

Podľa článku 13 ods. 3 VPP ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na plnenie, je povinný
poisťovni písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne predložiť doklady

potrebné pre výplatu plnenia.

Keďže v zmysle vyššie uvedeného poistná zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou bola platne uzavretá,
žalobkyňa riadne a včas platila žalovanej dojednané bežné poistné, žalovaná nemala právny dôvod na
vypovedanie, či odstúpenie od zmluvy, resp. jej jednostranné zrušenie, k zániku poistenia pred poistnou

udalosťounedošlo,žalobkyňapožiadalaponastanípoistnejudalosti(dožitídňa04.04.2013)ovyplatenie
poistného plnenia a k jeho vyplateniu zo strany žalovanej nedošlo, súd má za to, že žaloba je ohľadne
uplatnenej istiny žalovanej pohľadávky vo výške 2.506,80 Eur (75.520,- Sk) dôvodná, a preto zaviazal
žalovanú na jej úhradu.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len „nariadenie vlády“)
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd mal preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžného poistného, pretože
nesplnila svoj peňažný záväzok riadne a včas. Z avíz o odoslaní šekovej poštovej poukážky na poštu
síce vyplýva, že žalovaná zaslala sumu 960,83 Eur (28.946,- Sk) ako odbytné 2x v roku 2008, ktorú si
žalobkyňa neprevzala, v tom čase však poistné plnenie ešte nebolo splatné (poistná udalosť nastala
až dňa 04.04.2013), a preto nedošlo k čiastočnému splneniu záväzku žalovanou v zmysle § 566 OZ.

V odpovedi žalovanej na žiadosť žalobkyne o vyplatenie poistného plnenia zo dňa 30.04.2013 síce
žalovaná uvádza, že sumu 960,83 Eur opätovne poukazuje poštovou poukážkou na adresu žalobkyne,
žalovaná však v priebehu konania, až do vyhlásenia dokazovania za skončené, napriek poučeniu podľa
§ 120 ods. 4 OSP, žiaden dôkaz o tom, že reálne uvedenú sumu žalobkyni poukázala, nepredložila, a
preto súd nemá toto čiastočné plnenie za preukázané. Súd teda nemá preukázané tvrdenie žalovanej,

že ohľadne sumy 960,83 Eur sa nemohla dostať do omeškania pre neposkytnutie súčinnosti zo strany
žalobkyne. Keďže vyplatenie poistného plnenia je viazané na oznámenie poistnej udalosti žalovanej,
v zmysle vyššie uvedeného bolo poistného plnenie v zmysle § 563 OZ splatné v deň nasledujúci po
tom, ako zo strany žalobkyne došlo k oznámeniu poistnej udalosti (oznámenie bolo žalovanej doručené
dňa 12.04.2013), t.j. 13.04.2013. Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania s plnením

poistného plnenia (t.j. k 14.04.2013) činila 0,75 %. Z úroku z omeškania uplatneného žalobkyňou vo
výške 0,25 % denne (t.j. 91,25 %) ročne zo sumy 2.506,80 Eur od 04.06.2013 do zaplatenia má teda
žalobkyňa v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády nárok len na úrok z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 2.506,80 Eur od 04.06.2013 do zaplatenia, preto súd v tejto časti žalobe
vyhovel, avšak v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 82,50 % ročne zo sumy

2.506,80 Eur od 04.06.2013 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V podrobnostiach súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/212/2011 - 411
zo dňa 24.10.2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa
30.09.2014 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/335/2011 - 331 zo dňa 13.02.2013, ktoré

boli vydané vo veciach skutkovo obdobných, ba priam totožných s touto vecou.

Podľa 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) o
povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol na návrh účastníkov v zmysle § 142 ods. 2 OSP, keďže v dôsledku

vysokého úroku z omeškania uplatneného žalobkyňou mali obaja účastníci konania úspech vo veci len
čiastočný. Nakoľko súd je v zmysle § 154 ods. 1 OSP viazaný stavom veci v čase vyhlásenia rozsudku
a ku dňu vyhlásenia rozsudku činila celková pohľadávka s príslušenstvom (istina + úrok z omeškania)
priznaná žalobkyni sumu 2.860,75 Eur a nepriznané príslušenstvo (úrok z omeškania) sumu 3.337,30
Eur, čo predstavuje pomer 46,16 % úspechu žalobkyne ku 53,84 % úspechu žalovaného, t.j. pomer

úspechu oboch účastníkov je približne rovnaký, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku“.

3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalovaná odvolala a v odvolaní uviedla, že podáva
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote proti výroku, ktorým okresný súd žalobe
vyhovel odvolanie a to podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) OSP, nakoľko nesúhlasí so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu. Pokiaľ ide o priznaný úrok z omeškania, žalovaná v
odvolaní uviedla, že žalobkyňa sa domáhala vyplatenia peňažnej sumy titulom poistného plnenia - išlo

o sumu pre prípad dožitia. V uvedenej súvislosti poukázala žalovaná v odvolaní na ust. § 797 ods. 3
Občianskeho zákonníka, podľa znenia ktorého plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Ďalej uviedla, že súd určil splatnosť
žalovanej sumy dňom 13. 04. 2013, t. j. dňom nasledujúcim po dni kedy jej bolo doručené oznámenie
žalobkyne o poistnej udalosti, čo je podľa názoru žalovanej v rozpore s ust. § 797 ods. 3 Občianskeho
zákonníka o splatnosti poistného plnenia. V danom prípade žalovaná odpovedala na žiadosť žalobkyne

o likvidáciu poistnej udalosti z dôvodu ukončenia doby poistenia listom zo dňa 30. apríla 2013. Následne
vykonala likvidáciu poistnej udalosti k PZ číslo: 50381 00011 a to dňa 07. 01. 2015 - uvedená listina
sa nachádza v súdnom spise. Z tejto listiny podľa žalobkyne vyplýva, že k likvidácii poistnej udalosti
došlo dňa 07. 01. 2015 a teda poistné plnenie je tak splatné dňa 22. 01. 2015, čo podľa žalovanej
znamená, že v čase vydania odvolaním napadnutého rozsudku nebolo poistné plnenie ešte ani splatné.

Pokiaľ ide o výšku priznaných úrokov z omeškania, v tejto časti okresný súd podľa názoru žalovanej,
pochybil. V súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 02. 2013
je výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch o 5 % vyššia, než je základná úroková
sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania. Sadzba ECB ku dňu 04. 06. 2013 (t. j. ku dňu odkedy
súd prvej inštancie považoval žalovanú v omeškaní) je 0,5 %, pričom ku dňu 23. 01. 2015, kedy by

v zmysle vyššie uvedeného k omeškaniu došlo, je sadzba ECB 0,05 %. Výška úrokov z omeškania
pre prípad omeškania žalovanej s plnením poistného plnenia by tak v tomto prípade podľa žalovanej
mohla byť 5,05 % ročne. Žalovaná v odvolaní ďalej uviedla, že rozsudok okresného súdu je v časti
upravujúcej splatnosť priznanej sumy, ako aj v časti týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania a času,
odkedymážalovanáplatiťúrokyzomeškaniavrozporesozákonomatosust.§797ods.3Občianskeho

zákonníka ako aj s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Zdôraznila, že trvá na tom, že došlo k takej
zmene pomerov počas trvania poistného vzťahu, ktorá má za následok zmenu ak nie zánik poistenia
a prinajmenšom aj zmenu výšky poistného plnenia. Poukázala pritom na svoje doterajšie písomné aj
ústne prednesy a zdôraznila, že počas trvania poistenia došlo k mimoriadnym objektívnym okolnostiam
nezávislým od vôle oboch zmluvných strán, ktoré mali podľa názoru žalovanej za následok zánik

poistenia zo zákona pre dodatočnú nemožnosť plnenia, pričom, ak by aj uvedený záver nebol správny,
tak mali minimálne za následok nutnosť úpravy vzájomného vzťahu tak, aby tento nebol v rozpore
s právnymi predpismi. Štát vydal žalovanej povolenie na podnikanie ohľadom poistenia, ktorého sa
žaloba týka a tým potvrdil, že kalkulácie a sadzby dotknutého poistenia poistno-matematicky zohľadňujú
dlhodobú splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere. Povolenie oprávňovalo aj zaväzovalo žalovanú

uzatvárať poistné zmluvy na daný typ poistenia výhradne so štátom povolenými sadzbami poistného.
V roku 1999 pri kontrole kalkulácií poistného štát potvrdil, že kalkulácie poistného sú správne a ani
v roku 2003 kalkuláciám a sadzbám poistenia nič nevytkol a potvrdil, že poisťovňa ich v zmysle
zákona prísne dodržiava pri zmluvných vzťahoch. Až na základe A. č. P.-12990/2007 z 29. 10. 2007
príslušný orgán štátu identifikoval nedostatok v činnosti žalovanej, pričom činnosť žalovanej spočíva v

poskytovaní plnenia na základe poistných zmlúv, v konkrétnom prípade teda v uzavretí poistnej zmluvy
so žalobkyňou. Nedostatok spočíval v tom, že poistné podľa príslušných poistno-matematických metód
nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia. Nesprávnosť kalkulácii poistenia UDP-K potvrdil aj znalecký
posudok, ktorý dala žalovaná vypracovať, aby nezávisle odborne preverila závery orgánu dohľadu. V
uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla, že poistné je cenou poistenia. Výšku poistného, ktorá

sa ukázala ako nedostatočná a neprimerane nízka, určil orgán štátu v sadzbách poistného (§ 11 ods.
3 zák. č. 24/1991 Zb.). Okolnosť, že podľa Protokolu zo dňa 29. 10. 2007 bol zistený nedostatok v
sadzbách poistného, ktorý bolo potrebné odstrániť prepočítaním a prijatím opatrení, potvrdzuje podľa
žalovanej aj list Národnej banky Slovenska č. ODT-1355/2012 zo dňa 08. 02. 2012. Cena poistenia
bola v okolnostiach prípadu určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995. Takto

stanovená cena sa ukázala ako zrejme neprimeraná. Skutočnosť, že výšku poistného, ktorá sa premietla
do poistnej zmluvy, ktorej sa predmetný prípad dotýka, stanovil v rámci kalkulácií sadzieb poistného
vtedajší orgán štátnej správy dohľadu nad poisťovníctvom vyplýva aj z listu Národnej banky Slovenska
č. ODT-7467/2012 zo dňa 30. 07. 2012. Z uvedeného listu okrem iného vyplýva, že kalkulácie a sadzbypoistného sa stali po ich schválení Ministerstvom financií SR záväznými. Žiadna so zmluvných strán
nedostatok zistený NBS (nízke poistné) nespôsobila a ani nemohla predvídať. Žalovaná sa v krátkom
čase po zistení uvedenej novej okolnosti aktívne usilovala uzavrieť so žalobkyňou dohodu, ktorou by bol

rozpor so zákonom odstránený. Išlo o list adresovaný žalobkyni zo strany žalovanej dňa 15. 05. 2008,
na ktorý ale žalobkyňa nereagovala, a teda dohodou strán sa nepodarilo odstrániť vytýkaný nedostatok
poistného vzťahu - rozpor so zákonom. Iniciatíva žalovanej nebola úspešná, preto ak žalovaná vykonala
likvidáciu poistnej udalosti a na základe prepočtov príslušnými poistno-matematickými metódami aj
vyčíslilanárokžalobkynezuvedenejpoistnejzmluvytakabytentobolvsúladesozákonomavytýkanými

nedostatkami zo strany NBS, tak v zmysle takéhoto prepočtu má žalobkyňa podľa žalovanej nárok na
zaplatenie sumy 1 727,99 €, t. j. priznanej sumy po odpočítaní dane s tým, že túto sumu je žalovaná
ochotná žalobkyni uhradiť. V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní poukázala na ust. § 7 ods. 1 písm.
e)zák.č.595/2003Z.z.odanizpríjmov anaust.§43zák.č.595/2003 tohtozákona,pričomzdôraznila,
že daň sa vyberá zrážkou, ktorú je povinný vykonať platiteľ dane - žalovaná a nie daňovník - žalobkyňa.

5. Žalobkyňa sa k obsahu odvolania žalovanej nevyjadrila.

6. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej podľa ust. § 379 a § 380 zák. č. 160/2015
Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385
ods. 1 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2 506,80 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2
506,80 € od 04. 06. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku o
trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd z

hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte len OSP), t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňom
01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len
CSP), kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470
ods. 1 a 2, veta prvá uvádza, že: „Ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky
odvolania podaného žalovanou za predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej Občianskym súdnym
poriadkom zostali zachované, avšak odvolací súd odvolanie žalovanej prejednal podľa príslušných
ustanovení Civilného sporového poriadku, t. j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016.

8. Žalovaná v odvolaní okresnému súdu vytkla a) že nesprávne ustálil splatnosť poistného plnenia a v
nadväznosti na to nesprávne ustálil počiatok omeškania s úhradou poistného plnenia, b) že žalobkyni
priznal úrok z omeškania za použitia nesprávnej úrokovej sadzby, c) že žalobkyni priznal poistné plnenie
v nesprávnej výške.

9. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovanej
odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta nesprávne určený počiatok omeškania s
úhradou poistného plnenia argumentujúc tým, že k likvidácii poistnej udalosti (k ukončeniu vyšetrenia
rozsahupoistnéhoplnenia)k Poistnejzmluve čísloXXXXXXXXXXdošlodňa7.januáraXXXX,čopodľa

žalovanej znamená, že splatnosť poistného plnenia nastala dňa 22 01. 2015, tak odvolací súd poukazuje
na znenie ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zo znenia ktorého vyplýva, že plnenie je splatné
do pätnásť dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa
plniť s tým, že vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu. Citované ustanovenie § 787 ods.
3 Občianskeho zákonníka upravuje lehotu, v ktorej je poistiteľ povinný vyplatiť poistné plnenie. Pokiaľ

poistiteľ v uvedenej lehote poistné plnenie poistenému nevyplatí, vznikne poistenému nárok na úrok z
omeškania podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená požiadavka vykonať vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť bez zbytočného odkladu. Z ďalšieho textu ust. § 797
ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za lehotu primeranú na zistenie rozsahu poistného plnenia

možno považovať lehotu jedného mesiaca. V danom prípade ukončil žalovaný ako poistiteľ vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť až s časovým odstupom viac ako 19 mesiacov,
čo neodôvodňuje žiadna relevantná okolnosť týkajúca sa uvedeného prípadu a čo je výrazne v rozpore
s požiadavkou ukončenia vyšetrenia bez zbytočného odkladu. Ak teda oznámenie žalobkyne o vznikupoistnej udalosti bolo žalovanej doručené dňa 12. 04. 2013, tak poistiteľ mal jeden mesiac na to, aby
vykonal vyšetrenie na zistenie rozsahu poistného plnenia, čo vzhľadom na druh poistenia nebola žiadna
komplikovaná záležitosť. Od 13. 05. 2013 (t. j. po uplynutí jedného mesiaca od 12. 04. 2013, počas

ktorého mala žalovaná časový priestor na vykonanie vyšetrenia za účelom zistenia rozsahu poistného
plnenia) začala teda v zmysle ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plynúť poistiteľovi - žalovanej 15
dňová lehota na to, aby poskytla poistenej (žalobkyni) poistné plnenie, na ktoré vznikol poistenej nárok
v zmysle vykonaného vyšetrenia, v opačnom prípade sa žalovaná ako poistiteľ dostala do omeškania s
úhradou poistného plnenia a poistenej vznikol podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka nárok na úrok z

omeškania. V danom prípade si sama žalobkyňa uplatnila nárok na úrok z omeškania neskôr než ako jej
vznikol nárok, pričom súd prvej inštancie v súlade s takto uplatneným nárokom na úrok z omeškania od
04. 06. 2013 rozhodol. Neobstojí teda odvolacia námietka žalovanej, že okresný súd vzhľadom na dátum
likvidácie predmetnej poistnej udalosti, čo bolo podľa žalovanej dňa 07. 01. 2015, nesprávne ustálil
splatnosť poistného plnenia a v nadväznosti na to počiatok omeškania s úhradou poistného plnenia.

10. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že okresný súd pri priznaní úroku z omeškania vychádzal
z nesprávne zistenej úrokovej sadzby, argumentujúc tým, že ku dňu 23. januára 2015, kedy podľa
žalovanej k omeškaniu s úhradou poistného plnenia došlo, bola v zmysle § 3 nar. vlády SR č. 87/1995
Z. z. sadzba ECB 0,05 % a teda podľa žalovanej výška úrokov z omeškania pre prípad omeškania
žalovanej s úhradou poistného plnenia mohla byť len 5,05 %, odvolací súd uvádza, že a) súd prvej

inštancie správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 10c nar. vlády SR č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, zo znenia ktorého vyplýva, že
„ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. 01. 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, čo žalovaná podľa obsahu odvolania
v časti týkajúcej sa výšky úroku z omeškania opomenula vziať na zreteľ a b) k omeškaniu s úhradou

poistného plnenia nemohlo dôjsť z dôvodov uvedených v odseku 9 odôvodnenia tohto rozsudku k 23.
01. 2015, tak ako to tvrdí v odvolaní žalovaná, čo znamená, že aj uvedená odvolacia námietka žalovanej
je neopodstatnená.

11. Z obsahu odvolania žalovanej ďalej vyplýva, že žalovaná v odvolaní namietala aj výšku priznaného

poistného plnenia argumentujúc tým, že súd prvej inštancie z priznanej sumy poistného plnenia
neodpočítal daň, ktorá sa v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. e) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
vyberá podľa § 43 zák. č. 595/2003 Z. z. tohto zákona zrážkou, ktorú je povinný vykonať platiteľ dane
- žalovaná a nie daňovník - žalobkyňa. Uvedenú skutočnosť však žalovaná namietala až v odvolaní
proti rozsudku prvej inštancie, pričom sa nejedná o taký prostriedok procesnej obrany proti žalobkyňou

uplatnenému nároku, ktorý by žalovaná nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, preto
odvolací súd v zmysle ust. § 366 písm. d) CSP uvedenú argumentáciu žalovanej v rámci odvolacieho
konania už nemohol zohľadniť.

12. Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduvodvolanímnapadnutom

výroku,ktorýmokresnýsúdzaviazalžalovanúzaplatiťžalobkyni sumu2506,80€súrokomzomeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 506,80 € od 04. 06. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom
konaní úspešnej žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).