Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 16, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/271/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207214501
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1207214501.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr.
Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci žalobkyne: O.. Y. D., X. XXX, P. A., zastúpená:
JUDr. Ján Ondruš, advokát, Carlton Savoy Building, Rajská 7, Bratislava, proti žalovanému: W. X. S.,
k.s., U. cesta č. XX, I., zastúpený: JUDr. David Soukeník, advokát, Šoltésovej 14, Bratislava, o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 6C/100/2007-396 zo dňa 11.4.2016, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 6C/100/2007-396 zo dňa
11.4.2016 p o t v r d z u j e .

Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 2 266,23 Eur na účet jeho právneho zástupcu. Z odôvodnenia uznesenia
vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 25.05.2007 domáhala voči žalovanému ochrany osobnosti
a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 9 958,18 Eur. Súčasne si uplatnila aj nárok na náhradu trov
konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 6C/207/2007 - 303 zo dňa 30.11.2011 tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal na úhradu trov právneho zastúpenia žalovanému
vo výške 2 925,40 Eur a na úhradu trov štátu vo výške 256,74 Eur. Rozsudok nadobudol v I. a III.
výroku právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 14Co/66/2012 - 342 zo
dňa 11.06.2013 dňom 22.07.2013. Do výroku o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok zrušil (II.
výrok napadnutého rozsudku) a uviedol, že prvostupňový súd nesprávne vypočítal výšku odmeny za

právne úkony urobené po novele vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., účinnej od 01.06.2009. Vyhláška
v tomto znení určila vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, ak sa žiada náhrada
nemajetkovejujmy,tarifnýzákladprevýpočetodmenyzaprávneúkonyčiastku2000,00Eur.Ajzaúkony
urobené do 30.05.2009 prvostupňový súdu nesprávne použil ako tarifný základ výšku požadovanej
náhrady nemajetkovej ujmy - čiastku 9 958,18 eur, resp. po úprave petitu čiastku 3 319,39 Eur.
Predmetomkonanianebolopeňažnéplnenie,aležalobanaochranuosobnosti,tedanemajetkovéprávo,

za ktoré môže byť priznaná morálna alebo aj finančná satisfakcia. Súd preto mal pri výpočte odmeny
za úkony vykonané do 30.05.2009 vychádzať z ustanovenia § 11. ods. 1 vyhlášky, teda z 1/13 - tiny
výpočtového základu.

3. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie posúdil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (OSP) a úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnej žalobkyni náhradu trov právneho

zastúpenia advokátom v sume 2 266,23 Eur. Poukázal na ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej službyjedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,
alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Základná sadzba tarifnej odmeny vo výške jednej
trinástiny výpočtového základu za jeden úkon právnej služby bola pre rok 2016 vo výške 16 381,00 SKK

(543,75 Eur), t. j. suma v predmetnej veci 41,82 Eur; pre rok 2007 bola vo výške 17 822,00 SKK (591,58
Eur), t. j. suma 45,50 Eur; a pre rok 2008 vo výške 19 045,00 SKK (632,18 Eur), t. j. suma 48,62 Eur.

4.Nazákladetaktourčenéhozákladutarifnejodmenypriznalsúdprvejinštanciežalovanémuzaobdobie
od 17.10.2006 do 30.5.2009 náhradu za 7 úkonov právnej služby bez DPH vo výške 1 396,68 Eur v

zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu v nadväznosti na ustanovenie § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky; a
za 10 úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1,8 vyhlášky v sume 91,29 Eur sa 1 úkon, t.j. 912,90 Eur. K
úkonom právnej služby priznal paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 115,48
Eur (1 x 5,44 Eur, 1 x 5,91 Eur, 5 x 6,31 Eur, 2 x 6,95 eur, 3 x 7,21 Eur, 5 x 7,41 Eur). Ďalej priznal
žalovanému náhradu za stratu času spojenou s účasťou na výsluchu dňa 23.4.2010 a 8.9.2011 vo výške
292,44 Eur a cestovné náhrady vo výške 277,44 Eur. Za prvostupňové konanie priznal žalovanému

celkom náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 147,53 Eur. Za odvolacie konanie priznal odmenu
za 1 úkon právnej služby vo výške 118,70 Eur. Celkovo priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia
odporcu v sume 2 266,23 Eur .

5. Uznesenie napadla odvolaním žalobkyňa, podaním zo dňa 2.5.2016, prostredníctvom právneho

zástupcu. Namietla nesprávnosť priznania odmeny žalovanému za úkon právnej služby - účasť na
pojednávaní 23.3.2011, pretože právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie dostavil krátko pred
jeho skončením a nevykonal úkon s odbornou starostlivosťou. Aj keď žalovaný bol v spore úspešný
je toho názoru, že súd mu podľa § 150 ods. 1 OSP nemal priznať náhradu trov konania, alebo
ich aspoň znížiť. Za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobkyňa považuje to, že pri podaní žaloby

sa mohla dôvodne domnievať, že došlo k zásahu do jej práva na ochranu osobnosti, pretože bolo
preukázané neprípustné správanie voči jej osobe zo strany pracovníčky bezpečnostnej služby. Za
takéto správanie bola pracovníčka zamestnávateľom aj sankcionovaná a vedúci pracovník služby sa
žalobkyni ospravedlnil, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku v merite veci. Žalobkyňa pokiaľ ide a
dôkazy výsluchmi svedkov, bola v dôkaznej núdzi, lebo v čase spornej udalosti bola s ňou v miestnosti

len pracovníčka bezpečnostnej služby. Výsledok sporu závisel od právneho posúdenia neslušného
správania pracovníčky bezpečnostnej služby v tom smere, či ním došlo k zásahu do osobnostných
práva žalobkyne. Bolo by neprimerane prísne, aby žalobkyňa v celosti znášala náhradu trov právneho
zastúpenia žalovaného. Domáha sa preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že
neprizná žiadnemu z účastníkov náhradu trov tohto konania.

6. Uznesenie napadol odvolaním aj žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním zo
dňa 11.4.2016. Namietol, že v spore sa domáhal náhrady trov v celkovej výške 3 841,81 Eur. Súd prvej
inštancie v zhode s právnym názorom odvolacieho súdu k výpočtu výšky trov právneho zastúpenia za
úkony vykonané do 31.5.2009 (ktorý vyslovil v rozsudku č.k. 14Co/66/2012- 342 zo dňa 11.6.2013),

nepriznal žalovanému tarifnú odmenu vo výške 1 396,68 Eur bez DPH za 7 úkonov právnej služby. Podľa
názoru žalovaného súdy vec nesprávne právne posúdili. Predmetom konania bolo okrem žaloby na
ochranu osobnosti aj peňažné plnenie ako náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 9 958,18 Eur (300 000,-
Sk), a po úprave petitu vo výške 3 319,39 Eur. Aj vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“)
v znení účinnom od 1.6.2009, jednoznačne v § 10 ods. 8 rozlišuje medzi konaním o ochranu osobnosti

a konaním o náhrade nemajetkovej ujmy. Ide tak o dva nezameniteľné nároky. Za úkony žalovaného
vykonané do 31.5.2009 mal preto súd prvej inštancie pri výpočte výšky náhrady za tieto úkony vychádzať
z § 13 ods. 4 vyhlášky, určujúcej výpočet trov pri spojených veciach. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/337/2011. Podľa názoru žalovaného na vec je
potrebné aplikovať aj § 13 ods. 5 vyhlášky, podľa ktorého sa pri spoločných veciach určí výška tarifnej

odmeny podľa veci, ktorej hodnota je najvyššia. Po novele § 10 ods. 8 vyhlášky od 1.6.2009 došlo len k
tomu, že sa už nezohľadňuje výška priznaného plnenia z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa
sa podanou žalobou zo dňa 24.5.2007 domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 9 958,18 Eur, čo
predstavuje tarifný základ, z ktorého sa vypočítava výška peňažného plnenia za úkony právnej služby,
určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny je podľa § 10 ods. 1,

v spojení s § 13 ods. 4 a 5 vyhlášky v znení do 31.5.2009 v sume 253,94 Eur. Domáha sa preto, aby
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v
celej uplatnenej výške 3 650,53 Eur.7. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá

CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok OSP),
podľa ktorého súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania, má svoj ekvivalent v § 255
ods. 1 CSP. V súlade s citovanými ustanoveniami krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie
žalobkyne aj žalovaného v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, a dospel k

záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

8. K odvolaniu žalobkyne odvolací súd predovšetkým uvádza, že pri rozhodovaní o náhrade trov
konania je primárna úspešnosť strany sporu vo veci samej a právo úspešnej strany na náhradu
vzniknutých trov konania voči neúspešnej strane v plnej výške. Výnimku za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku upravoval § 150 ods. 1, ktorý má svoj ekvivalent v ustanovení § 257 CSP. Obidva

ustanovenia umožňovali nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Musí ísť o výnimočné dôvody, ktoré prevyšujú záujem na odškodnení
úspešného účastníka za vzniknuté náklady, ktoré mu v konaní vznikli. Žalobkyňa takéto okolnosti vidí
v skutkovom priebehu spornej udalosti, ktorá bola predmetom posudzovania vo veci samej, ale súdy
dospeli k záveru, že nedošlo k zásahu do jej osobnostných práv. Sama uviedla, že po tvrdenom incidente

medzi ňou a pracovníčkou bezpečnostnej služby, sa jej vedúci pracovník ospravedlnil. Takáto morálna
satisfakcia jej však nepostačovala a podala žalobu na súd, v ktorej sa domáhala finančnej náhrady
nemajetkovej ujmy. Do zamietajúceho rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolala a zapríčinila tak aj
ďalšie náklady odvolacieho konania. Odvolací súd nepovažuje takéto odvolacie námietky žalobkyne
za okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť odobrať právo úspešnému žalovanému na náhradu trov

konania, ktoré mu vznikli. Neobstojí ani odvolacia námietka, že žalovanému nepatrí náhrada za úkon
právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 23.3.2011. Právny zástupca žalovaného sa síce dostavil s
oneskorením, ale zapojil sa do výsluchu svedka, kládol mu aj otázky a vyjadroval sa k oboznámeným
listinným dôkazom. Nie je tak dôvod neuznať účasť právneho zástupcu ako plný úkon právnej služby.
Na odvolacie námietky žalobkyne z týchto dôvodov odvolací súd neprihliadal.

9. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacími námietkami žalovaného, čo do nesprávnosti výpočtu
náhrady trov právnej pomoci za úkony vykonané do 31.5.2009, vo výške určenej podľa § 10 ods.
1, v spojení s § 13 ods. 4 a 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., účinnej do uvedeného dátumu.
Odvolací súd vychádzal z toho, že v konaniach o ochranu osobnosti je predmetom konania právo na

túto ochranu. Uvedené právo je hodnotou, pri ktorej je pojmovo vylúčené jej vyjadrenie v peniazoch.
Výška požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch síce vyjadruje stupeň a mieru zásahu, ale
je iba jedným z prostriedkov nápravy ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do práv chránených
ustanoveniami § 11 a nasl. OZ. Aj keď sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala ochrany svojich
práv vyslovením neoprávneného zásahu zo strany žalovaného a súčasne aj osobitnými prostriedkami

finančnej satisfakcie, nejde o spojenie vecí, pretože ide o jeden návrh, o jedno právo na ochranu
osobnosti. Pri stanovení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta za úkony vykonané do
1.6.2009, kedy nadobudla účinnosť vyhl. č. 209/2009 Z.z., vychádzal preto odvolací súd z ust. § 11 ods.
1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa
ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového

základu. Teda nie aj z výšky žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy a ani zo spojenia vecí. Tomuto názoru
odvolacieho súdu nasvedčuje aj znenie § 10 ods. 8 vyhl., v ktorom je od 1.6.2009 jasne stanovené,
že vo veciach ochrany osobnosti, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy, je tarifnou hodnotou 2 000,-
eur (bez ohľadu na požadovanú výšku finančnej satisfakcie). Tento názor odvolací súd prezentoval aj v
zrušujúcej časti svojho rozsudku č. k. 14Co/66/2012 - 342 zo dňa 11.06.2013 , na ktorom trvá aj v tomto

štádiu konania. Z týchto dôvodov odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.

10. Na základe skutočností uvedených pod bodmi 8. a 9. dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Keďže obidve strany sporu boli
v odvolacom konaní neúspešné, nepriznal žiadnej z nich nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha -
dovolací návrh (§ 428 CSP).