Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614202310
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2015:8614202310.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu T. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom T. det F. XX/X, XXXX B., J., zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so
sídlom Kmeťová 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanej F.. L. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX C. XXX, občan SR, zastúpená JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom Hrnčiarska
1619/42, 091 01 Stropkov, o ochranu osobnosti s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 801,58 eura ( trovy právneho

zastúpenia ) na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Maručšáka, advokáta do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.4.2014 si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na ochranu
osobnosti s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.8.2013 na základe návrhu žalobcu bolo začaté konanie vo veci
rozvodu manželstva žalobcu s F.. P. B. a úpravy rodičovských práv a povinností k ich maloletej dcére
T. F. B., ktoré v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2P/32/2013. Od podania

predmetného návrhu začalo dochádzať zo strany F.. P. B. k opakovaným situáciám, spočívajúcim v
znemožňovaní styku žalobcu s maloletou. F.. P. B. sa presťahovala do spoločnej domácnosti svojich
rodičov v obci Chotča, pričom v tejto domácnosti žije aj spolu s maloletou. F.. P. B. neumožňovala
žalobcovi návštevy ich spoločnej domácnosti, odmietala prenechať maloletú žalobcovi, poskytovať
žalobcovi akékoľvek informácie o maloletej a neumožňovala ich stretnutia, či akúkoľvek formu styku. Z
toho dôvodu žalobca dňa 28.11.2013 podal na príslušný súd návrh na vydanie predbežného opatrenia,
ktoré malo dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi a zabezpečiť žalobcovi aspoň čiastočnú realizáciu

jeho rodičovských práv a styk s maloletou. Aj napriek existencii právoplatného a vykonateľného
predbežného opatrenia sa žalobca nevie domôcť svojich práv a v styku s maloletou mu je naďalej
bránené a do jeho rodičovských práv opakovane zasahované. Dňa 11.11.2013, to je ešte v čase, kedy
dočasnástarostlivosťomaloletúastykžalobcusmaloletouupravenýmeritórnymanižiadnymdočasným
súdnym rozhodnutím nebol, žalobca ako otec maloletej prišiel do Materskej školy Chotča, v ktorej
funkciu riaditeľky vykonáva žalovaná, za účelom návštevy maloletej. Žalobca má trvalý pobyt na území
Rakúska a s ohľadom na veľkú vzdialenosť k miestu pobytu maloletej na Slovensko má možnosť prísť

len sporadicky počas víkendov, pričom túto cestu využíval predovšetkým na kontakt s maloletou. Ako
uvádza žalobca toho dňa sa udialo nasledovné: žalobca sa žalovanej predstavil a vysvetlil jej dôvod
svojej návštevy. Na to žalovaná vyzvala žalobcu, aby jej predložil občiansky preukaz. Aj po preukázaním
sa dokladom totožnosti žalovaná spochybňovala jeho totožnosť ako otca maloletej. V okamihu na to,žalovaná uviedla, že vie o koho sa jedná, a že F.. P. B. ju informovala o možnej návšteve žalobcu
s tým, že jej uviedla, že cit.: „ to na ňu určite bude skúšať s dokladmi“. Na základe týchto informácií
bolo žalobcovi zrejmé, že žalovaná bola o možnosti návštevy žalobcu vopred informovaná a tiež, že

o jeho totožnosti nemala pochybnosti. Žalovaná následne oznámila žalobcovi, že mu zakazuje prístup
do materskej školy a to z pokynu F.. P. B., pričom zároveň pred ním zabuchla dvere a odmietla s
ním viac komunikovať. Z dôvodu, že žalobcovi tento styk umožnený nebol, žalobca opätovne navštívil
uvedenú materskú školu dňa 12.11.2013. Bolo to v čase, keď sa deti pripravovali na vychádzku. V
ten deň mu žalovaná opätovne hrubým a urážlivým spôsobom oznámila, že k maloletej mu prístup

neumožní s tvrdením, „že tam nemá čo robiť“. Žalovaná pritom kontaktovala F.. P. B., ktorá sa na to
dostavila do materskej školy. Maloletá bola svedkom incidentu a F.. P. B. plačúcu maloletú odovzdala do
rúk žalovanej, pričom žalovaná ju odviedla do budovy len aby ju žalobca nemohol ani vidieť. Prítomná
pritom bola aj vyučujúca učiteľka, ktorá mala na starosti deti zo základnej školy, ktorá bola svedkom
incidentu a ktorú práve za účelom svedectva aj navrhujú vypočuť. Dňa 13.11.2013 žalobca v snahe
konečne sa stretnúť so svojou dcérou prišiel do materskej školy, pričom len vďaka skutočnosti, že

žalovaná v tú dobu v priestoroch materskej školy nebola, mohol žalobca stráviť krátky čas v prítomnosti
svojho dieťaťa. Učiteľka, ktorá mala v tom čase deti na starosti, umožnila žalobcovi nerušene niekoľko
minút s maloletou pobudnúť bez akýchkoľvek obštrukcií. Dňa 11.3.2014 bol v snahe vidieť po dlhom
čase aspoň na chvíľu svoju vnučku otec žalobcu X.. F. B.. Žalovaná pritom nebola, avšak učiteľky,
ktoré v tom čase boli v materskej škole prítomné, pánovi B. uviedli, že sa neumožní styk žalobcovi,

ani celej jeho rodine s maloletou. Pričom takýto pokyn mal vydať sám starosta obce Chotča X.. V. J..
Po následnom osobnom rozhovore p. B. so starostom obce toho dňa, túto skutočnosť starosta potvrdil,
pričom išlo o zákaz na pokyn F.. P. B.. Dňa 1.3.2014 v telefonickom rozhovore žalovaná žalobcovi
uviedla, že viac nebude poskytovať ani žalobcovi, ani nikomu z jeho rodiny žiadne informácie o maloletej.
Medzi žalobcom a F.. P. B. prebieha súdny spor o úpravu rodičovských práv a povinností maloletej

z dôvodu, že F.. P. B. zneužíva maloletú na poškodzovanie žalobcu a z pomsty k žalobcovi sa snaží
obmedziť jeho rodičovské práva v čo najväčšej možnej miere. Je zrejmé, že na tento účel využíva
aj svoje známosti so žalovanou, a na základe jej pokynov, žalovaná koná v súlade s jej osobnými
záujmami, bez ohľadu na záujmy maloletej a záujmy žalobcu. V čase, keď k incidentu medzi žalobcom a
žalovanou došlo, neboli rodičovské práva a povinnosti žalobcu k maloletej nijakým spôsobom upravené,

a už vôbec nie obmedzené. Má jednoznačne za to, že spôsob správania sa žalovanej voči žalobcovi
nemá žiadny racionálny základ, ani odôvodnenie. Žalobca je, a vždy sa prejavoval ako milujúci rodič,
ktorého jediným záujmom bolo udržiavať kontakt so svojim dieťaťom a hľadieť na jeho záujmy a to aj
napriek prebiehajúcemu rozvodu s F.. P. B.. To, čoho sa dopúšťa žalovaná spolu s F.. P. B., nie je možné
hodnotiť nijak inak ako úmyselné, svojvoľné, nemorálne poškodzujúce a predovšetkým protiprávne

konanie, využívajúc svoje postavenie, malomestské prostredie a kontakty. Svojvoľným a neobjektívnym
chovaním žalovanej, resp. konaním na pokyn F.. P. B., žalovaná zasiahla do osobnostných práv žalobcu,
predovšetkým do jeho práva na súkromie, poškodzujúc sféru jeho rodinného života. Žalobca ako otec
maloletej mal v danom čase neobmedzené právo na styk a starostlivosť o maloletú. Nie len samotné
odmietnutie výkonu rodičovských práv žalobcu voči maloletej, ale aj nedôvodný spôsob komunikácie a

prejavu žalovanej voči žalobcovi, zasiahol výrazným spôsobom do jeho práva na súkromie, ako aj na
zachovanie ľudskej dôstojnosti a s ohľadom na skutočnosť, že svedkom tejto udalosti bola aj maloletá,
znížil žalobcovu vážnosť a hodnotu v očiach maloletej. Žalovaná týmto spôsobila žalobcovi emocionálnu
ujmu, keďže tento nemohol nielen vidieť, ani len na chvíľu pobudnúť v blízkosti svojho dieťaťa, ako
aj z dôvodu bezohľadného a dôstojnosť znižujúceho správania sa voči jeho osobe. Do dnešného dňa

žalobca v dôsledku konania žalovanej a samozrejme predovšetkým aj v dôsledku konania Mgr. P. B.
nemohol realizovať svoje rodičovské práva ani akýkoľvek krátkodobý styk s maloletou. O to závažnejší
je uvedený zásah, že konanie žalovanej bolo na pokyn F.. P. B., ktorá dlhodobo koná s úmyslom
poškodzovať žalobcu za súčasnej manipulácie s maloletou, ako aj s jej okolím, presadzujúc len svoje
vlastné záujmy. Dňa 24.2.2014 zaslali žalovanej v mene žalobcu výzvu na upustenie od nezákonného

konania spolu s návrhom na mimosúdny zmier, v ktorom žiadal o verejné ospravedlnenie, ktoré by malo
predstavovaťaspoňčiastočnézadosťučinenieprežalobcu.Žalovanávosvojejodpovedizodňa6.3.2014
uviedla, že nevidí dôvod pre verejné ospravedlnenie a žiadosti žalobcu nevyhovela a neospravedlnila sa.

Predmet konania vymedzený žalobcom po úprave zo dňa 18.2.2015 bol nasledovný: žalovaná je

povinná upustiť od protiprávneho konania spočívajúcom v zásahu do rodičovských práv žalobcu tým,
že odmieta poskytovať informácie o maloletej žalobcovi. Žalovaná je povinná poskytnúť žalobcovi
primerané zadosťučinenie vo forma verejného ospravedlnenia písomnou formou v podobe vlastnoručne
podpísaného dokumentu, pričom jeho obsahom bude prehlásenie žalovanej, že žalovaná si je vedomásvojhoneoprávnenéhozásahudorodičovskýchakoajosobnostnýchprávžalobcu,kuktorémudošlodňa
11.11.2013,12.11.2013adňa5.9.2014tým,žeodmietlažalobcoviumožniťnavštíviťmaloletú,zamedzila
akémukoľvek styku žalobcu s maloletou, odmietla maloletú žalobcovi vydať, ako aj z dôvodu, že sa voči

žalobcovi pred očami maloletej a ostatných detí správala dehonestujúco a urážlivo s tým, že sa za takéto
svoje konanie žalobcovi verejne ospravedlňuje. Predmetný dokument je žalovaná povinná vystaviť na
úradnej tabuli v obci Chotča a oznamovacej tabuli Materskej školy Chotča po dobu 30 dní a to do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná poskytnúť žalobcovi náhradu spôsobenej nemajetkovej
ujmy vo výške 2 000,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi,
a to: výzva na upustenie od nezákonného konania a na poskytnutie čiastočného zadosťučinenia
formou verejného ospravedlnenia - odpoveď zo dňa 6.3.2014, vyjadrenie žalovanej návrhu na ochranu
osobnosti zo dňa 17.7.2014, výzva zo dňa 24.2.2014, vnútorný poriadok materskej školy Chotča čl 37-48
spisu, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej zo dňa 12.1.2015, uznesenie KS v Prešove sp. zn.

5CoP/5/2014 zo dňa 4.3.2014 a opravné uznesenie na čl.119, uznesenie ČVS : ORP-81/VYS-SK-2014
zo dňa 12.6.2014, žiadosť o prešetrenie postupu - oznámenie zo dňa 2.6.2014, čestné prehlásenie zo
dňa 19.8.2014, pracovná zmluva zo dňa 26.8.2003, vymenovanie do funkcie riaditeľky Materskej školy
v Chotči zo dňa 19.3.2012, sobášny list, vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.1.2015, stanovisko žalovanej zo
dňa 9.2.2015, vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.2.2015, podanie žalobcu zo dňa 28.4.2015, vyjadrenie vo

veci výkonu predbežného opatrenia zo dňa 23.2.2015, fotokópia znaleckého posudku na čl. 117-118,
spis Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/83/2014 a zistil tento skutkový stav:

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.7.2014 uviedla, že ako riaditeľka Materskej školy v
obci Chotča má vedomosť, že vzťahy rodičov ( otec - žalobca ) maloletej T. F. B. sú hlboko rozvrátené

a prebieha rozvodové konanie vrátane úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletej. Materská
škola v obci Chotča v rámci svojej výchovno-vzdelávacej činnosti sa z nijakých dôvodov nechce a ani
nemôže miešať do vyššie uvedenej situácie, t. j. rozvodového konania vrátane úpravy rodičovských práv
a povinnosti k maloletej žalobcu, a taktiež materská škola, resp. žalovaná sa nedá cielene vtiahnuť do
vzťahov, resp. sporového konania, ktorý vedie žalobca so svojou manželkou, resp. ex - manželkou. Dňa

11.11.2013prišielneohlásenevdoobedňajšíchhodináchžalobcadoMaterskejškolyvChotči.Akodôvod
neohlásenej návštevy uviedol, že prišiel navštíviť svoju maloletú dcéru T. F. B.. Keďže ho videla prvýkrát,
vyzvala ho, aby jej ukázal občiansky preukaz, čo aj spravil. Následne oznámila žalobcovi, že telefonicky
bude informovať matku maloletej o jeho neohlásenej návšteve, nakoľko matka maloletej dcéry ju ako
riaditeľku materskej školy informovala o tom, že s otcom maloletého dieťaťa sú v rozvodovom konaní a

majú nejednotné požiadavky na výchovu ich spoločnej maloletej dcéry, s čím súhlasil. Po telefonickom
spojení s matkou maloletej a po oboznámení sa so situáciou, jej matka oznámila, že sa chce s
otcom maloletej rozprávať a tak žalobcovi podala svoj súkromný mobilný telefón. Počas telefonického
rozhovoru medzi žalobcom a Mgr. Burcinovou si všimla, že žalobca si rozhovor nahráva do svojho
mobilného telefónu, tak jej bolo jasné, že si žalobca nahrával aj ich predchádzajúci rozhovor. Žalobcu

ponechala pri vchodových dverách materskej školy, povedala mu, že ak dotelefonuje nech ju zavolá
zazvonením na zvonček a si po 5 minútach zazvonil. Keď prišla k dverám hneď sa ho opýtala, či ju
nahrával,noasi3krátjejpovedal,ženieaažnajejnaliehaniejejpovedal,žeáno,aležejetolenprejeho
potrebu.Povedalamu,žesajejtonepáči,nakoľkomunedalananahrávanieichrozhovorusúhlas,ateda
nech ich komunikáciu vymaže zo svojho mobilného telefónu. Uvedená požiadavka žalobcu nazlostila,

otočil sa a odišiel z priestorov materskej školy. Žalobca asi na druhý deň, resp. ďalší deň opätovne
neohlásene navštívil materskú školu, pričom v tom čase bola v šatni a pripravovala maloleté deti na
vychádzku.Žalobcavošieldochodbyaoznámiljej,žeidesniminavychádzku.Uvedenéoznámeniesom
odmietlaakceptovať,nakoľkorodičmaloletéhodieťaťasamôžezúčastniťvýchovno-vzdelávacejčinnosti
v materskej škole až po predchádzajúcom súhlase riaditeľky, tak ako je uvedené vo vnútornom poriadku

materskej školy. Žalobca aj napriek uvedenému upozorneniu trval na svojom, t. j. že sa chce osobne
zúčastniť vychádzky maloletých detí a tak ho upozornila, že porušuje Vnútorný poriadok materskej školy,
neoprávnene porušuje výchovno-vzdelávaciu činnosť v materskej škole, hrubým spôsobom zasahuje
do osobných práv maloletých detí a vystavuje ich neprimeranému emocionálnemu zážitku, a to najmä
v tom, že maloleté deti budú požadovať, aby ich rodičia chodili spolu s nimi a s ostatnými maloletými

deťmi z materskej školy na vychádzky, resp. by si vyžadovali prítomnosť rodičov pri aktivitách materskej
školy. Dňa 13.11.2013 žalobcovi druhá pani učiteľka materskej školy umožnila stráviť krátky čas v
materskej škole, avšak z doposiaľ neznámych dôvodov neuviedol tú skutočnosť, že jeho pobyt bol
z dôvodu obavy učiteľky, že by mohol žalobca odviesť maloletú dcéru preč a preto súhlasila, abyžalobca počkal na matku maloletého dieťaťa v priestoroch materskej školy. Starosta obce X.. V. J.
jej potvrdil, že žalobca za nim ani raz nebol. Žalobca podal podnet na prešetrenie vyššie uvedenej
kauzy aj na Štátnu školskú inšpekciu, ktorou bola telefonicky kontaktovaná a bolo jej oznámené, že v

prípade žalobcu konala správne. Konanie žalobcu, ktorý bez predchádzajúceho ohlásenia neoprávnene
vstupuje, resp. sa snaží zotrvávať v priestoroch materskej školy, resp. zúčastňovať sa jej výchovno-
vzdelávacieho procesu, hrubým spôsobom narušuje výchovno-vzdelávací proces materskej školy, a
to najmä porušovaním Vnútorného poriadku materskej školy, neospravedlniteľným spôsobom narúša
emocionálny vývin ostatných maloletých detí a zasahuje do ich osobnostných práv nemožno podsunúť

do roviny ochrany doposiaľ neidentifikovaného žalobcovho práva na ochranu osobnosti. Vnútorný
poriadok materskej školy explicitne upravuje spôsob výchovno-vzdelávacieho procesu a najmä spôsob/
styk maloletých detí s rodičmi, odovzdávanie a prevzatie maloletých detí, konzultačné hodiny a taktiež
základné práva a povinností rodičov. Žiaden pokyn zo strany akéhokoľvek rodiča alebo zriaďovateľa
materskej školy jej nedovoľuje konať v rozpore s Vnútorným poriadkom MŠ, resp. nedodržiavaní
príslušných zákonov. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, pretože žiadnym svojim konaním nezasiahla

do žalobcovej sféry s emocionálnou ujmou.

Z vnútorného poriadku Materskej školy Chotča ( čl. A ) súd zistil, že materská škola má jednu triedu
na prízemí budovy a jej zriaďovateľom je Obec Chotča. Podľa čl. B vnútorného poriadku materská
škola je v prevádzke v pracovných dňoch v dobe od 7.00 hod. do 15.30 hod., riaditeľkou školy je F.. L.

O. a konzultačné hodiny sú poskytované denne po osobnej dohode alebo na uvedených telefónnych
číslach. Podľa čl. D bod II. rodič privádza dieťa do materskej školy odo 8.30 hod a prevezme spravidla
po 15.00 hod. V prípade dochádzky dieťaťa v priebehu dňa dohodne rodič čas jeho príchodu/odchodu
a spôsob stravovania tak, aby nenarušil priebeh činnosti ostatných detí ( napr. neobmedzil pobyt vonku
a pod. ). Podľa čl. E bod II. styk s rodičmi je uskutočňovaný individuálne pri príchode a odchode detí

zo zariadenia, taktiež formou schôdzi RZ, triednych aktívov alebo prostredníctvom oznamov v šatni.
Učiteľky a rodičia sa vzájomne informujú o dieťati. Podľa čl. H bod 7. rodič má právo zúčastňovať sa
výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľky materskej školy, bod 8. byť informovaný
o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa po dohode s riaditeľkou MŠ ( telefonické informácie
poskytujeme rodičom len po zvážení učiteľky/riaditeľky ), bod 9. dodržiavať podmienky výchovno-

vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom.

Na pojednávaní konanom dňa 15.1.2015 právny zástupca žalovanej namietol nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie, pretože je žalovaná ako riaditeľka materskej škôlky a poukázal na rozsudok NS SR
sp. 3Cdo 228/2012 zo dňa 26.9.2013. Žalovaná sa mala dopustiť konania v súvislosti s plnením svojich

pracovných úloh u svojho zamestnávateľa Obec Chotča, a teda je daná existencia miestneho, časového
a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti.

Žalovaná na uvedenom pojednávaní uviedla, že pracuje v pozícii riaditeľky materskej školy na základe
pracovnej zmluvy uzatvorenej s Obcou Chotča a nie je sporné to, že žalobca ju kontaktoval dňa

11.11.2013 a 12.11.2013 v Materskej škole v Chotči a tieto dni bola dcéra prítomná v materskej škole.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.1.2015 uviedol, že žalovaná v danom prípade sporu medzi
žalobcom a F.. P. B. koná na prospech F.. P. B., ktorej cieľom je vyčleniť žalobcu ako otca zo života
ich spoločnej dcéry T. F. B., a za týmto účelom žalovaná presadzuje záujmy F.. P. B., s F.. P. B. sú

taktiež v priateľskom vzťahu, a svojim konaním neoprávnene zasiahla do osobnostných práv žalobcu.
Na pojednávaní konanom dňa 4.9.2014 na Okresnom súde vo Svidníku vo veci rozvodu manželstva
rodičov maloletej bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a
upravil styk žalobcu s maloletou. V zmysle doposiaľ právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Prešov,
ktorým súd dočasne do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, upravil styk žalobcu s maloletou,

sa žalobca dožadoval styku so svojou maloletou dcérou dňa 5.9.2014, t. j. v piatok v čase od 09.00
hod. Za týmto účelom šiel maloletú vyzdvihnúť do bydliska matky, avšak maloletá sa nenachádzala v
bydlisku matky, šiel ju vyzdvihnúť do Materskej školy v Chotči, kde mu ju žalovaná odmietla vydať a
umožniť styk. Toto svoje konanie odôvodnila tým, že na základe rozhodnutia Okresného súdu Svidník
zo dňa 4.9.2014 ( vtedy neprávoplatného a nevykonateľného ), žalobca nemá právo dožadovať sa

styku a vydania dcéry o 09.hod., ale má právo na styk s dcérou v piatok až od 15.30 hod. Konanie
žalovanej, keď odmietla maloletú žalobcovi dňa 5.9.2014 odovzdať a umožniť súdom nariadený styk,
je o to závažnejšie, že sa uskutočnilo opäť na pokyn matky maloletej. Riaditeľ materskej školy, či
už v pozícii vedúceho zamestnanca alebo z pozície osoby vykonávajúcej dočasnú starostlivosť omaloletú nemá právo rozhodovať o umožnení styku maloletého dieťaťa s rodičom. Nemá právo ho
nijakým spôsobom obmedzovať, či rozhodovať kedy bude tento styk vykonaný. Žalobca má za to,
že svojvoľným a neodôvodneným konaním žalovanej, resp. konaním na pokyn F.. P. B., žalovaná

zasiahla do osobnostných práv žalobcu tým, že odmietla výkon rodičovských práv a povinností žalobcu,
odmietla žalobcu informovať o záležitostiach maloletej, zasiahla do sféry žalobcovho práva na súkromie,
navyše to urobila neprimeraným a urážajúcim spôsobom za prítomnosti aj maloletej, o to závažnejší
je uvedený zásah, že konanie žalovanej bolo na pokyn F.. B., ktorá dlhodobo koná s úmyslom
poškodzovať žalobcu za súčasnej manipulácie s maloletou, ako aj s jej okolím, presadzujúc len

svoje vlastné záujmy. V prípade zásahu do súkromia ide o špecifický zásah do ochrany osobnosti,
ktorý nevyžaduje prejav verejnosti a poškodenie či zníženie postavenia v očiach širšej spoločnosti,
ale samotné nezákonné konanie s následkom nezákonného zásahu do osobnostnej sféry spolu s
emocionálnou ujmou je dostatočným predpokladom k vysloveniu porušenia práva na súkromie a k
povinnosti poskytnutia primeraného zadosťučinenia. Ďalej uviedol, že v danom prípade sú splnené
všetky predpoklady na strane žalobcu domáhať sa ochrany proti neoprávnenému zásahu zo strany

žalovanej a žiadať o poskytnutie právnej ochrany voči takémuto nedovolenému zásahu, najmä žiadať,
aby žalovaná upustila od tohto nedovoleného konania, požadovať primerané zadosťučinenie vo forme
verejného ospravedlnenia a požadovať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 000,- eur.

Z uznesenia Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/5/2014-98 zo dňa 4.3.2014 v spojení s opravným

uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/5/2014 zo dňa 20.3.2014 vyplýva, že Krajský súd
Prešov zmenil uznesenie súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bol upravený
styk otca s maloletou tak, že otec T. B., nar. XX.X.XXXX je oprávnený stýkať sa s maloletou T. F. B., nar.
X.X.XXXX každý prvý víkend v mesiaci a to v piatok od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v sobotu od 09.00
hod. do nedele 17.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že maloletú si otec prevezme pred bydliskom

matky a na tom istom mieste dieťa matke odovzdá. Matka dieťa na styk riadne pripraví.

Z uznesenia ČVS: ORP-81/VYS-SK-2014 zo dňa 12.6.2014 na čl. 72 spisu súd zistil, že podľa § 197
ods. 1 písm. d) Trestného poriadku oznámenie T. B. v zastúpení Advokátskej kancelárie AZARIOVA &
RUŽBAŠAN Law firm, s.r.o., Kmeťova 26, Košiciach o skutočnostiach nasvedčujúcich, že mohlo dôjsť

k spáchaniu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), b) v
spojitosti s ods. 3 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona odmietol, nakoľko nie je dôvod
na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, ktorého sa mal
dopustiť starosta obce Chotča X.. V. J..

Zo správy Štátnej školskej inšpekcie v Prešove zo dňa 2.6.2014 na čl. 74 spisu, súd zistil, že úprava
rodičovských práv a povinností a úprava styku s dieťaťom v ďalších prípadoch, prípadne rozhodovanie
pri nezhode rodičov, nie je v kompetencii Štátnej školskej inšpekcie, v zmysle § 35 a § 36 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine, o vzťahoch medzi rodičmi a deťmi ako aj rodičovských právach a povinnostiach
rozhoduje súd. Napriek uvedenej skutočnosti, Školská inšpekcia informovala riaditeľku Materskej školy

Chotča, že rodičovské práva a povinností majú aj po rozvode obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Z čestného prehlásenia T. B. na čl. 75 súd zistil, že ju pani B. upozornila, že zakazuje kontakt s otcom
dcéry T. B. a so starými rodičmi otca pána B..

Z pracovnej zmluvy žalovanej na čl. 80 spisu vyplýva, že Obec Chotča a žalovaná ako zamestnanec
uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu neurčitú od 1.9.2003, s dohodnutým druhom práce - výchovno-
vzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom materskej školy a s miestom výkonu práce Materská škola
v Chotči.

Z listu na čl. 81 spisu vyplýva, že starosta Obce Chotča dňa 19.3.2012 vymenoval žalovanú za riaditeľku
Materskej školy v Chotči od 19.3.2012 na dobu 5 rokov.

Zo sobášneho listu na čl. 82 spisu vyplýva, že žalovaná v roku 5.11.2011 uzatvorila manželstvo a prijala

priezvisko Hančáková.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.1.2015 uviedol, zásada, že podľa všeobecných ustanovení o
zodpovednosti za škodu ( § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka ) zodpovedá právnická osoba aj zazásah do osobnostných práv bezprostredne spôsobený fyzickou osobou konajúcou v rámci výkonu
činností, ktorými bola poverená právnickou osobou, nie je zásadou výlučnou. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky z 18.5.2006, sp. zn. 25Cdo/670/2005, ak bola škoda spôsobená pri

činnosti, ktorou škodca, hoci v pracovnom či služobnom pomere, sledoval výlučne uspokojovanie svojich
záujmov či potrieb, ide o tzv. exces a v takom prípade zodpovedá za škodu priamo sám. Ďalej uviedol,
že z povahy správania žalovanej, kedy neumožnila styk s maloletou, a to na pokyn matky maloletej, je
evidentné, že v danom momente konala v rozpore so zákonom, morálnymi princípmi z vlastnej pohnútky,
sledujúc týmto konaním vlastné záujmy, resp. záujmy F.. Jany B., matky maloletej, a preto z uvedeného

nemôže vyplývať záver, že by v danom momente konala za právnickú osobu. Žalovaná zneužila svoje
postavenie riaditeľky materskej školy, keď konala v súlade so záujmami F.. P. B., na jej pokyn, a to
neumožniť styk žalobcu s maloletou dcérou, odmietla mu výkon jeho rodičovských práv, pričom týmto
konaním zasiahla do osobnostných práv žalobcu. O zodpovednosť právnickej osoby aj za zásah do
osobnostných práv bezprostredne spôsobený žalovanou konajúcou v rámci výkonu činnosti, ktorými
bola poverená právnickou osobou, by v danom prípade išlo vtedy, ak by žalovaná konala v rozpore so

zákonom, morálnymi princípmi, a toto konanie by bolo síce v rozpore so zákonom a morálnymi princípmi,
ale v súlade s výkonom činnosti, resp. plnením funkcií, ktoré patria do pôsobnosti tejto právnickej osoby,
ktorú zastupovala. Žalobca má za to, že v danom prípade sporu medzi žalobcom a žalovanou o ochranu
osobnosti, žalovaná svojím konaním priamo zasiahla do osobnostných práv žalobcu, teda je nositeľom
právnej povinnosti.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 9.2.2015 uviedla, že odmieta akékoľvek zaťahovanie do sporov otca
a matky dieťaťa, ktoré navštevuje predškolské zariadenie a v žiadnom prípade z titulu svojej funkcie
riaditeľky materskej škôlky nezasahovala a logicky ani nemohla zasiahnuť do výkonu rodičovských
práv, keďže do týchto práv môžu vstupovať iba rodičia, súd a orgány sociálnoprávnej ochrany detí a

sociálnej kurately. Ďalej uviedla, že počas výchovno-vzdelávacieho procesu sa učiteľ musí venovať
deťom, za ktorých nesie osobnú zodpovednosť a nie riešiť vzťahové problémy rodičov. Z hľadiska
profesionálneho zabezpečovania vyučovania nie je naviac krajne nevhodné, aby sa ktorýkoľvek rodič
zdržiaval v priestoroch materskej školy, príp. aby kŕmil svoje vlastné dieťa, nakoľko ostatné detí to
vnímajú veľmi citlivo a z psychologického hľadiska to má aj negatívny vplyv na ich emočný vývoj,

keďže akékoľvek preferovanie niektorých detí vyvoláva u ostatných detí pocit nedostatočnej lásky
vlastných rodičov, ktorej sa budú do budúcna taktiež dožadovať. Žalovaná pri riadení predškolského
zariadenia a pri zabezpečovaní výchovnej a vzdelávacej činnosti v materskej škole dôsledne rešpektuje
všetky právne predpisy a ostatné normy, vzťahujúce sa na chod a činnosť predškolského zariadenia a
nedopustila sa žiadneho pochybenia, čo bolo konštatované nielen jej zamestnávateľov, ktorý sa stotožnil

s jej postupom ( čo vylučuje akékoľvek úvahy žalobcu o tzv. „excese“ ), ale bolo to potvrdené aj Štátnou
školskou inšpekciou, Školské inšpekčné centrum Prešov, ktoré zreteľne a jasne vo svojom oznámení
uviedlo, že vo vzťahu rodič - predškolské zariadenie platí ustanovenie § 144 ods. 6 zákona č. 245/2008
Z. z. a k jeho porušeniu zo strany zariadenia a už vôbec nie zo strany žalovanej, nedošlo.

Na pojednávaní dňa 19.2.2015 žalobca uviedol, že prvý kontakt so žalovanou mal 11.11.2013, kedy
prišiel do materskej školy, aby sa s ňou oboznámil a chcel stretnutie s dcérou. Celkovo trvalo stretnutie
cca 10 minút, pričom riaditeľka telefonicky kontaktovala matku a žalobca s ňou absolvoval telefonický
rozhovor, v ktorom mala matka uviesť, že bez nej maloletú vidieť nemôže. Nasledujúci deň bol taktiež
prítomný v materskej škole, s maloletou sa stretol, boli na preliezkach a hrali sa, následne prišla do

škôlky matka maloletej, dcéru zobrala a fyzicky ju odovzdala riaditeľke a vychádzka sa skončila pre
všetky deti. Poukázal na to, že dňa 5.9.2014 mu žalovaná odmietla vydať a umožniť styk s maloletou
v zmysle vykonateľného predbežného opatrenia, pretože matku a dieťa nenašiel doma. Stretnutie mu
nebolo umožnené s poukazom na rozhodnutie, ktoré ešte nebolo právoplatné.

Na pojednávaní dňa 19.2.2015 žalovaná uviedla, že matku maloletej pozná, pretože pochádzajú z jednej
dediny, avšak v kontakte s ňou bola až od nástupu maloletej do materskej školy a telefónne číslo na ňu
získala z prihlášky maloletej do materskej školy. Dňa 11.11.2013 sa prvýkrát stretla so žalobcom, pričom
išlo o neohlásenú návštevu. Zo strany matky maloletej bola informovaná, že sú v rozvodovom konaní
a nemajú zhodné názory na výchovu dcéry. Keďže žalobcu videla prvýkrát požiadala ho o občiansky

preukaz, ktorý predložil a umožnila mu telefonický kontakt s matkou dieťaťa. Žalobca odišiel potom,
čo vyjadrila nesúhlas s nahrávaním ich rozhovoru. Nasledujúci deň žalobca prišiel do materskej školy
v čase, keď sa pripravovali na vychádzku, pričom namietal, že rodič sa môže zúčastniť výchovno-
vzdelávacieho procesu, len po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy. Keďže žalobca trval na svojejúčasti, kontaktovala matku maloletej, následne rodičia maloletej odišli. Pokiaľ ide o posledný kontakt,
kedy sa otec dožadoval prevzatia dieťaťa o 8.45 hod., k tomu uviedla, že otec je oprávnený vyzdvihnúť
si dieťa z rúk matky a nie z materskej školy a ona nie je oprávnená mu dieťa vydať.

Vovyjadrenízodňa28.4.2015žalobcauviedol,žejeneopodstatnenétvrdeniežalovanejobhajovaťsvoje
konanie vo vzťahu k žalovanému odvolaním sa na to, že v každom prípade vo vzťahu k žalovanému
postupovala v súlade s Vnútorným poriadkom materskej školy, pretože žalovaná, či už z pozície
vedúceho zamestnanca materskej školy alebo z pozície osoby vykonávajúcej dočasnú starostlivosť

o maloletú, nemá právo rozhodovať o umožnení styku maloletého dieťaťa s rodičmi, ani ho nijakým
spôsobom obmedzovať a rozhodovať, kedy bude tento styk vykonaný. Ďalej poukázal na to, že Vnútorný
poriadok materskej školy je len internou smernicou, v žiadnom prípade takáto interná smernica nemôže
v rozpore s ústavou, zákonom obmedziť rodiča vo výkone jeho rodičovských práv a povinností a ukladať
takéto povinností smerujúce k obmedzeniu rodiča vo výkone jeho rodičovských práv pedagogickým
zamestnancom. Z pozície žalovanej, ako vedúceho zamestnanca sa v zmysle § 8 ods. 1 zákona

č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme vyžaduje povinnosť dodržiavať Ústavu SR,
ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať
ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské
práva, b) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov. Žalobca ďalej uviedol, že
žalovaná je v danom prípade sporu o ochranu osobnosti pasívne vecne legitimovaná, keďže konala

v rozpore so zákonom, morálnymi princípmi, pričom toto konanie nie je v súlade s výkonom činnosti,
resp. plnením funkcií právnickej osoby, ktorú zastupuje. Žalovaná svojím konaním vybočila z medzí
činnosti právnickej osoby sledujúc pri tom záujmy matky maloletej. Nesúhlasí preto s tvrdením právneho
zástupcužalovanej,ževdanomprípadenieježalovanápasívnevecnelegitimovanázdôvoduexistencie
časovej a miestnej súvislosti vo vzťahu k právnickej osobe.

Na pojednávaní konanom dňa 18.5.2015 bola vypočutá svedkyňa A. P., ktorá uviedla, že matkou
maloletej bola oboznámená, že sú v rozvodom konaní a požiadala, aby bola informovaná, ak príde otec
do materskej školy. Nebola svedkom žiadnych rozhovorov alebo udalostí medzi účastníkmi konania. V
jednom prípade prišiel otec do materskej školy, komunikoval s maloletou a prezrel si priestory školy,

pričom ho upozornila, že nemá čo chodiť po škôlke. Na to prišla matka maloletej a spoločne všetci odišli.

Na uvedenom pojednávaní svedkyňa F. Z. potvrdila stretnutie otca s maloletou v jesennom období počas
vychádzky na školskom dvore, kde sa hral s maloletou, rozprával sa s riaditeľkou školy, potom prišla
pani B., maloletá sa potkla, začala plakať a matka ju odovzdala riaditeľke.

Účastníci konania zotrvali na svojich postojoch a návrhoch.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu
občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené

ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa§125O.s.p.zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Právo na ochranu osobnosti upravuje Občiansky zákonník ako jednotné právo, ktorého úlohou je v rámci
občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný

rozvoj. Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ( napr. rozsudok NS ČR z 25.9.2003,
sp. zn. 30 Cdo 1542/2003 ).
Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je také konanie, ktoré zasahuje do práv
chránených § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu
ustanovenými právnym poriadkom ( napr. rozsudok NS ČR z 14.5.2002, sp. zn. 28 Cdo 795/2002 ).

Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či
nezavinene, alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený
zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej osoby.
Subjektom neoprávneného zásahu môže byť fyzická aj právnická osoba ( napr. rozsudok NS ČR z
9.4.2002 sp. zn. 28 Cdo 1863/2001 ).

Zamestnanec, prípadne iná použitá osoba nezodpovedajú osobne priamo postihnutej fyzickej osobe,
za nemajetkovú ujmu zodpovedá právnická alebo fyzická osoba, ktorá takúto osobu na svoju činnosť
použila ( „použité“ osoby zodpovedajú len v tzv. vnútornom vzťahu, rozsudok NS ČR z 3.10.2011,
sp.zn. 30 Cdo 1509/2011 ). Ak neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby spôsobil niekto, kto
bol použitý právnickou alebo fyzickou osobou na realizáciu činností tejto právnickej osoby alebo inej

fyzickej osoby a zároveň tu existuje miestny, časový a vecný vzťah k plneniu činností tejto osoby,
postihujú občianskoprávne sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka samotnú právnickú alebo inú
fyzickú osobu podľa analógie § 420 v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka poriadkom ( rozsudok
NS ČR z 31.5.2007, sp. zn. 30 Cdo 1293/2007 ). Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv
fyzickej osoby ( § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ) spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou

osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah spôsobený priamo
právnickou osobou. Pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť je určujúca existencia miestneho, časového
a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti ( rozsudok NS SR z 26.9.2013, sp. zn. 3Cdo 228/2012 ).
Tieto „ použité„ osoby sú s právnickými, prípadne fyzickými osobami v takom právnom vzťahu, ktorý
nedovoľuje ich brať na zodpovednosť, napriek tomu, že spôsobili škodu ( pracovnoprávny vzťah ),

pretože uskutočňovali činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti fyzických, prípadne právnických osôb z
hľadiska vecného, miestneho alebo časového. Medzi touto osobou a právnickou alebo fyzickou osobou
je vnútorný vzťah k činnosti vykonávanej týmito osobami. Len ak činnosť takejto použitej osoby nemožno
považovať za činnosť právnickej alebo fyzickej osoby, ide o vybočenie z tejto činnosti ( tzv. exces ).Pokiaľ ide o exces zamestnanca, z činnosti právnickej alebo fyzickej osoby nevybočuje každé správanie
zamestnanca, ktorým tento zamestnanec spôsobil nemajetkovú ujmu na osobnosti dotknutej fyzickej
osoby, a to ani také správanie, ktoré má povahu trestného činu ( napr. rozsudok NS ČR z 3.10.2011,

sp. zn. 30 Cdo 1509/2011, rozsudok NS ČR z 11.6.2002, sp. zn. 28 Cdo 931/2002 ).
Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je
fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale aj zistenie, že žalovaný
( fyzická alebo právnická osoba ) sa dopustili takého konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah
do jeho chránených práv a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. Obe zisťovania

sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav
vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého jeden z účastníkov je nositeľom oprávnenia ( je aktívne
legitimovaný ) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti ( je pasívne legitimovaný ). Nedostatok
vecnej legitimácie ( aktívnej alebo pasívnej ) vždy vedie k zamietnutiu návrhu na začatie konania
meritórnym rozhodnutím ( rozsudok NS SR z 30.7.2008, sp. zn. 3 Cdo 201/2007 ).
Vecná, či už aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník

je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania.
Fyzická alebo právnická osoba zodpovedá za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnosti fyzickej osoby
len vtedy, keď neoprávnený zásah spočívajúci v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby
aj skutočne vyvolala. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno,
pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, zaťažujú dotknutú fyzickú osobu ( rozsudok NS ČR z 23.6.2011, sp. zn.

30 Cdo 3219/2009 ).

Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti/ povinnosť tvrdenia/,
opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval ( § 79 ods.1 , §
101 ods.1 O.s.p.). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom ( § 120
ods. 1 O.s.p. ) sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Dôkaznébremenoohľadneurčitýchskutočnostíležínatomúčastníkovikonania,ktorýzexistencietýchto

skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tvrdí.

Žalobca hmotnoprávne opieral uplatnený nárok o ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti, podľa § 11 a nasl.

Žalobca podal žalobu proti fyzickej osobe, pričom skutkovo vymedzil žalobu tak, že žalovaná v pozícii
vedúceho zamestnanca - riaditeľky Materskej školy v Chotči neoprávnene zasiahla do osobnostných
práv žalobcu, a to konkrétne práva na rodinný život ako súčasť práva na súkromie a práva na ľudskú
dôstojnosť.

Žalobcu ( okrem bremena tvrdenia ) zaťažovalo dôkazné bremeno, aby v konaní preukázal, že žalovaná
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, teda, že žalovaná je subjektom neoprávneného zásahu.

Z právne významných skutkových tvrdení, nebolo medzi účastníkmi konania sporné a vyplynulo to

aj z vykonaného dokazovania, že žalobca a žalovaná sa dostali do vzájomného kontaktu celkovo
trikrát, a to dňa 11.11.2013, 12.11.2013 a dňa 5.9.2014. Vo všetkých prípadoch žalobca, ako otec
maloletého dieťaťa aktívne navštívil predškolské zariadenie, aby sa informoval o maloletej, stretol sa
s ňou, resp. sa oboznámil s týmto predškolským zariadením, aj s poukazom na to, že došlo k zmene
predškolského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje. Vo všetkých prípadoch žalobca kontaktoval

žalovanú ako zamestnankyňu, resp. riaditeľku materskej školy v rámci realizácie jeho rodičovských
práv a povinností otca maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje predškolské zariadenie. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná bola v kontakte so žalobcom len v pozícii riaditeľky
materskej školy, teda v pozícii zamestnanca Obce Chotča, teda je osobou použitou na výkon činnosti
tejto právnickej osoby. Nakoniec, táto skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi konania sporná, pretože

žalobca už v samotnej žalobe a v priebehu celého konania vytýkal žalovanej ako riaditeľke materskej
školy porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov vo vzťahu k nemu ako rodičovi maloletého
dieťaťa ( rozhodovanie o tom, či umožní alebo neumožní styk s dieťaťom, neposkytnutie informácie,
nevhodné správanie a pod. ). Pre posúdenie predmetu sporu bolo preto potrebné vyriešiť otázku, čizodpovednosť nesie sama žalovaná alebo táto právnická osoba. Len ak činnosť takejto použitej osoby
nemožno považovať za činnosť právnickej alebo fyzickej osoby, ide o vybočenie z tejto činnosti ( tzv.
exces ). Je všeobecne známe ( teda nielen z vnútorného poriadku materskej školy ), že činnosťou

materskej školy je poskytovanie výchovy a vzdelávania maloletým deťom v predškolskom veku v rámci
celodennej starostlivosti so zameraním na rozvoj osobnosti dieťaťa, a to kvalifikovanými učiteľmi, ktorí
zodpovedajú za bezpečnosť a zdravie detí počas ich pobytu v zariadení. Nemôžu byť pochybnosti o
tom, že pri plnení uvedenej činnosti je nevyhnutná spolupráca školy a rodičov dieťaťa, ktorá v záujme
riadneho naplnenia účelu zariadenia musí mať svoje pravidlá, čo v konečnom dôsledku je v samotnom

záujme maloletých detí a ich rodičov. V rámci skutkových tvrdení oboch účastníkov konania nedošlo
k úplnej zhode, čo sa týka samotného priebehu uvedených stretnutí a všetkých okolností, avšak z
výsledkov dokazovania súd nezistil takú okolnosť, ktorá by smerovala k vybočeniu konania žalovanej
z činností predškolského zariadenia, jeho úloh a funkcií. Za uvedenej situácie, aj v prípade porušenia
právnych povinností žalovanej, by prichádzala do úvahy len pracovnoprávna zodpovednosť žalovanej
vo vnútornom vzťahu k zamestnávateľovi ( nejde o predmet konania ) a nie navonok k tretím osobám.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie žalovanej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. Súd podľa tohto ustanovenia priznal
úspešnej žalovanej náhradu trov konania vo výške 801,51 eura, ktoré pozostávajú z prov právneho
zastúpenia za prípravu a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa 15.1.2015, 19.2.2015 a
18.5.2015, písomné podanie zo dňa 22.1.2015, podanie žalovanej zo dňa 9.2.2012, t. j. 6 x 91,29 eura

+ 6 x rež. paušál 8,39 eura, náhrada za stratu času 6 x 13,98 eura = 83,88 eura (účasť na súdnych
pojednávaniach dňa 15.1.2015, 19.2.2015 a 18.5.2015; cesta na pojednávanie na trase Stropkov -
Svidník a späť po 15 min.) + 20 % DPH ), podľa § 9 ods.1, § 10 ods.8, § 13a ods.1 písm. a/, c/ a d/, § 16
ods.3, § 17 ods. 1, § 18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.