Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/185/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227676
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114227676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr.

Mareka Košča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: W. T., bývajúca v M., Ul. X. M. 20,
zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom advokátskej kancelárie vo Svidníku, Ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie
12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpené Advokátskou kanceláriou Beňo & partners, advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 93, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o
určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 12C/351/2014-38 zo dňa 11.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby na zaplatenie sumy 159,36 eur
a sumy 120,40 eur.

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania, v tomto rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobkyne a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala
uloženia povinnosti žalovanému vydať jej bezdôvodné obohatenie , za zaplatené administratívne

poplatky za správu rizikovej pohľadávky vo výške 159,30 eur a uloženia povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie za zaplatené úroky a poplatky vo výške 120,40 eur. Ďalej sa domáhala určenia, že
zmluvná podmienka uvedená v zmluve č. XXXXXXXXXX VI . Vyhlásenie klienta „ 2. Súhlasím so
spracovaním svojich osobných údajov v rozsahu uvedenom v tejto žiadosti bankou alebo CFH a ďalšími
subjektami uvedenými v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s. a bankou a/ alebo CFH poverenými osobami uvedenými na internetovej stránke banky a/

alebo CFH, za účelom overovania a mojej úverovej spôsobilosti, kontroly, riziká budúcich obchodov,
plnenia zmluvy a ďalších účelov uvedených v obchodných podmienkach. Súhlas udeľujem v súlade
so zákonom č. 428/2002 Z.z. na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti. V prípade vzniku záväzkového
vzťahu, súhlas udeľujem na dobu trvania záväzkového vzťahu a na dobu 10 rokov od zániku tohto
záväzkového vzťahu, pričom svoj súhlas som oprávnená odvolať najskôr po jednom roku od zániku
predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že zmluva nevznikne, a
to písomným vyhlásením doručeným Banke a Správcovi“ , je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a

náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že žiadosťou zo dňa 25.07.2008 požiadala žalovaného o
aktiváciu Bankomatky Triangel a žalovaný jej následne dňa 12.08.2008 potvrdil predmetnú žiadosť s
tým, že v bode II. schválil hotovostný limit (úverový rámec) vo výške 9.000,- Sk (298,75 eur) s pevnou
mesačnou splátkou 300,- Sk (9,96 eur) pod č. zmluvy XXXXXXXXXX. Na predmetnej pôžičkovej kartejej bol niekoľkokrát zo strany žalovaného navyšovaný úverový rámec aj s navyšovaním výšky minimálnej
mesačnej splátky. Z predmetnej karty bankomatky Triangel po celú dobu, t.j. od augusta 2008 do konca
mája 2014 čerpala 388,75 eur, poukázala úhrady vo výške 668,51 eur. Predmetnú spotrebiteľskú zmluvu

uzatvorila so žalovaným, dodávateľom finančnej služby. Poukázala na to, že zákon výslovne upravuje,
že úroková sadzba má byť upravená v zmluve, ak úroky nie sú upravené v zmluve, nie je možné ich
žiadať (§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., platného v čase uzatvorenia zmluvy) a žalovaný sa na jej úkor
bezdôvodne obohatil o sumu 279,76 eur (uvedené však nesúhlasí so špecifikáciou uvedenou v petite
návrhu žalobkyne). O skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela od

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa v mesiaci júl 2004, ktoré má k dispozícií rozhodnutia súdov, v
ktorých bolo konštatované, že takéto zmluvy žalobcu sú bezúročné a bez poplatkov. Pokiaľ ide o dôvod
neprijateľnostipredmetnejzmluvnejpodmienkypoukázalanato,žepredformulovanýsúhlasspotrebiteľa
s poskytnutím a sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej osobe, so spracovaním jeho osobných
údajov po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení
bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, s overovaním osobných údajov u iných osôb, podľa uváženia

účastníka konania, so spracovaním osobných údajov na účely priameho marketingu, telefonického
kontaktu, v elektronickej forme komunikácie a korešpondencie medzi stranami, a ďalšie, formálne
dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý
a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa, ktorý sa výslovne zákonom o ochrane osobných údajov
požaduje. Neprijateľné podmienky sú z dôvodu, že sú v rozpore s požiadavkami dobrej viery a zakladajú

hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, postrádajú
akýkoľvek rozumný základ a sú spôsobilé založiť vážny zásah do súkromného a rodinného života. Pokiaľ
ide o uplatňované bezdôvodné obohatenie titulom uplatňované titulom administratívneho poplatku
za správu rizikovej pohľadávky, tu poukázala na to, že podľa výpisu, ktorý vystavil žalovaný ku dňu
20.06.2014 a 17.06.2014 uplatnil administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky 24 x 6,64 eur

spolu vo výške 159,36 eur a uvedené považuje za neprijateľné zmluvné podmienky, pretože predstavujú
neprimeranú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa v zmysle prílohy smernice Rady 93/13/
EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to na účely jej nepriameho účinku
pri výklade generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné podmienky sú
absolútne neplatné a plnenie z nich zakladá bezdôvodné obohatenie, ktoré žiada vydať.

2. Žalovaný vo vyjadrení na návrh žalobkyne poukázal na to, že je nedôvodný, pretože v tomto
konaní nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. V úverovom vzťahu založenom zmluvou o
vydaní a používaní bankomatky Triangel č. 0026767468 zo dňa 12.08.2008 vystupoval žalovaný ako
sprostredkovateľ. Žalovaný teda nie je priamym účastníkom právneho vzťahu medzi žalobkyňou ako

dlžníčkou a veriteľom, založený na základe úverovej zmluvy, z čoho vyplýva, že nie je vo vzťahu k
žalobkyni nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žiadosťou zo dňa
25.07.2008 požiadala žalobkyňa o aktiváciu bankomatky Triangel, v bode II. zmluvy, mala schválený

úverový rámec vo výške 9.000,- Sk s mesačnou splátkou 300,- Sk. Žiadosť bola schválená dňa
12.08.2008 a zaevidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Na predmetnej karte je bol niekoľkokrát navýšený
úverový rámec, aj s navýšením výšky minimálnej mesačnej splátky. V záhlaví samotnej žiadosti sú
uvedené údaje Všeobecná úverová banka, a.s. s uvedenou adresou a identifikačnými údajmi banky, vo
vedľajšom stĺpci je uvedené, že za VÚB a.s.: Consumer Finance Holding, a.s. a nasledujú identifikačné

údaje v tejto spoločnosti. Na zadnej časti žiadosti, v rámčeku označenom: „vyplní banka“, nasleduje
podpis za VUB, a.s. Podľa výpisov z karty označenej výpis s BANKOMATKY TRIANGEL pod týmto
označením, ako výpis kreditnej karty VÚB, a.s., ktoré súdu žalobkyňa predložila, tvrdila, že od augusta
2008 do konca mája 2014 vyčerpala sumu 388,75 eur a poukázala úhrady vo výške 668,51 eur. Z
dôvodu, že zmluva o aktiváciu karty neobsahuje základné náležitosti vyžadované Zákonom č. 258/2001

Z.z., a to ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, konečnú
splatnosť úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov žiadala, aby súd žalovaného zaviazal vydať bezdôvodné obohatenie. V žalobnom návrhu
žalobkyňa rovnako žiadala, aby súd určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to vyhlásenie klienta
v zmluve v znení: VI. Vyhlásenie klienta "2. Súhlasím so spracovaním svojich osobných údajov v

rozsahu uvedenom v tejto žiadosti bankou alebo CFH a ďalšími subjektami uvedenými v obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, vydávaných všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a bankou a/ alebo CFH
poverenými osobami uvedenými na internetovej stránke banky a/ alebo CFH, za účelom overovaniamojej úverovej spôsobilosti, kontroly riziká budúcich obchodov, plnenia zmluvy a ďalších účelov
uvedených v obchodných podmienkach. Súhlas udeľujem v súlade so zákonom č. 428/2002 Z.z. na
dobu 10 rokov od podpisu žiadosti. V prípade vzniku záväzkového vzťahu, súhlas udeľujem na dobu

trvaniazáväzkovéhovzťahuanadobu10rokovodzánikutohtozáväzkovéhovzťahu,pričomsvojsúhlas
som oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo
od udelenia súhlasu pre prípad, že zmluva nevznikne, a to písomným vyhlásením doručeným Banke
a Správcovi“.

4. Žalobkyňa potvrdila, že poštou jej bola doručená ponuka, ktorú následne využila a požiadala o
aktiváciu karty BANKOMATKY TRIANGEL, pričom išlo o úverový limit vo výške 9.000,- Sk. Poukázala na
to, že v danom čase bola v zlej finančnej situácii, preto využila ponúkanú možnosť čerpať úverový limit.
Potvrdila, že čítala úverovú zmluvu čítala a porozumela jej obsahu. Zo strany žalobkyne bola predložená
výzva na úhradu dlhu zo dňa 13.01.2015, v zmysle ktorej spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
oznámila žalobkyni, že na základe mandátnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou Consumer Finance

Holding, a.s. poverenej správou a vymáhaním splatnej peňažnej pohľadávky, ju žiada o platbu 477,35
eur najneskôr do siedmych dní.

5. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie ďalej v dôvodoch vec právne hodnotil
podľa § 4 ods. 1 až 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinnému ku dňu 25.07.2008,

ďalej § 451 ods. 1, 2, § 455 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5
OZ s tým, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občiansko-
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva . V tomto prípade mal

súd za preukázané, že na strane žalovaného absentuje pasívna vecná legitimácia, čo podľa názoru
súdu bolo dôvodom pre zamietnutie tejto žaloby. Z listín predložených žalobkyňou, a to zo žiadosti o
aktiváciu karty je zrejmé, že túto zmluvu podpisoval žalovaný za spoločnosť Všeobecná úverová banka
a. s. Žalovaný označený v žalobe nebol zmluvnou stranou uzatvorenej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Túto
zmluvu uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou VÚB a. s., Mlynské Nivy 1, Bratislava. Žalovaný uzatvoril

zmluvu so žalobkyňou, avšak iba v mene banky ako sprostredkovateľ. Žalovaný nebol veriteľom a
vydavateľom kreditných platobných kariet. Žalovaný neposkytol úver žalobkyni a navyše ani neprijímal
od žalobkyne finančné plnenie, preto žalobkyňa nemôže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia
od žalovaného, u ktorého bezdôvodné obohatenie nenastalo. Uvedený fakt je potvrdený aj, tým, že
účet, na ktorý žalobkyňa poukazovala finančné prostriedky, je evidenčným účtom banky VÚB a. s. a

nie žalovaného, čo vyplýva z posledného štvorčíslia účtu 0200. Nie je možné preto konštatovať, že na
strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Nielen zo záhlavia zmluvy, ale aj z textu zmluvy
a pripojenej odtlačky pečiatky subjektu, s ktorým zmluvu žalobkyňa uzavrela vyplýva, že zmluvnou
stranou bola VÚB, a.s. Pripojením podpisu a odtlačky banky vznikla zmluva medzi žalobkyňou a VÚB,
a.s., tento text je v zmluve uvedený bez možnosti vyvolať akýkoľvek omyl alebo pochybnosti o určitosti.

Súd považoval námietku žalovaného, týkajúcu sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie za dôvodnú,
a preto návrh voči nemu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o žalobný petit v časti, ktorou žalobkyňa
požadovala,abysúdurčilvyhlásenieklientavbodeVI.danejzmluvyzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,
ani v tejto časti žaloby podľa súdu nebolo možné žalobnému návrhu vyhovieť. Za neprijateľnú zmluvnú
podmienku je možné považovať podmienku, ktoré vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej

zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis, zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a
slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Podľa súdu, ak zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie, nie je možné vyhovieť žalobnému návrhu ani v časti určenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky, nakoľko spoločnosť VÚB a.s., ktorej by sa táto zmluvná podmienka týkala, nie je účastníkom
tohto súdneho sporu. Žalobkyňa neuzavrela zmluvu so žalovaným, nebolo preukázané, že by žalovaný
bol právnym nástupcom veriteľa zo zmluvy a za tejto situácie bolo bez akéhokoľvek významu zaoberať
satvrdenouneprijateľnosťouzmluvnýchpodmienok.Uvedenévyplynuloajzpodaniazodňa13.01.2015,

ktoré obdržala žalobkyňa po podaní žaloby, kde je uvedené, že spoločnosť žalovaného je poverená
správou a vymáhaním splatnej peňažnej pohľadávky. Opakovane súd poukázal, že v zmysle teórie
práva pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnomkonanírozumieoprávneniealebopovinnosťúčastníkovvyplývajúcezhmotnéhoprávaavdanejprávnej veci bolo požadované vydanie bezdôvodného obohatenia a vyslovenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, je nositeľom
subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorých sa v konaní rozhoduje. Predložené

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/34/2014, nebolo v danej právnej veci aplikovateľné,
nakoľko predmetom konania bola síce ochrana spotrebiteľa, ale pozostávala z uloženia povinnosti
zdržať sa určitého konania (zasielania obálok označených "ako sa zbaviť dlhu"), čo nezodpovedá
charakteru povinnosti, ktorej sa dožadovala žalobkyňa v tejto právnej veci. Išlo o úkony (ktorých zdržania
sa domáhal spotrebiteľ) už vykonávané v súvislosti so správou pohľadávky hoci aj treťou osobou,

pričom v tejto právnej veci, išlo o povinnosti vyplývajúce zo základného záväzkového vzťahu, kde bol
jednou zo zmluvných strán iný subjekt než, aký bol označený v žalobe. Uvedenému pochybeniu sa
však dalo vyhnúť, bez ohľadu na právne predpisy, ktoré poskytujú ochranu spotrebiteľovi kvalifikovaním
predávajúcej osoby, a to správnym označením, nositeľa povinnosti.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 s vpojené s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. V konaní bola

žalobkyňa neúspešná a žalovaný v zákonom stanovenej lehote náhradu trov konania nevyčíslil.

7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla tento zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa nej zistenie a posúdenie, že žalovaný nie je pasívne vecne
legitimovaný je nesprávne, a to napriek zisteniu, že vystupoval len ako sprostredkovateľ pre VÚB a.s.

Poukázala na kapitolu 1 čl. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení a dopĺňa
smernice Rady 84/450/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES
a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004, podľa ktorého obchodník je akákoľvek
fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica,

koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti
a ktokoľvek kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka. Žalovaný je obchodníkom v zmysle citovej
normy EÚ a je podľa nej nepochybné, že žaloba je dôvodná aj proti nemu samotnému, ako pasívne
legitimovanému subjektu. V zmysle citovanej smernice, takýto obchodník jednoducho zodpovedá za
svoju činnosť, ktorou pomáha porušovať práva spotrebiteľov inému obchodníkovi, a za ktorého sa iný

obchodník skrýva. Rovnako poukázala na § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého na účely
tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene,
alebo na jej účet s rovnakými závermi, aké uviedla vyššie k citácii smernice. Na podporu svojho názoru
predložila aj uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/34/2014 zo 16.02.2015.

8. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu žalobkyne uviedol, že síce
poukazuje na smernicu o nekalých obchodných praktikách, no nijako vecne nezdôvodňuje nesprávnosť
rozhodnutia prvoinštančného súdu o absencii pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, ani

nijako vecne nezdôvodňuje aplikáciu výkladu pojmu obchodník v zmysle spomínanej smernice na
existenciu predmetného právneho vzťahu, založeného zmluvou č. XXXXXXXXXX. Čo sa týka tvrdenia,
že zákon o ochrane spotrebiteľa v ust. § 2 písm. b), označuje za predávajúceho aj osobu konajúcu
v mene alebo na účet predávajúcej, ktorá koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo
povolania. Žalovaný poukázal, že predmetný zákon upravuje predaj výrobkov a poskytovanie služieb,

pričom lex specialis na poskytovanie úverov je zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý za veriteľa
považuje právnickú osobu, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. V zmysle
uvedeného, v predmetnej veci nie je možné za veriteľa považovať aj osobu, ktorá koná v mene alebo na
účet predávajúcej osoby. Okrem toho, žalovaný uviedol, že nie je možné určovacej žalobe, týkajúcej sa
určenia neplatnosti zmluvnej podmienky, resp. neplatnosti celej zmluvy vyhovieť, resp. prejednávať danú

vec,akspoločnosťVÚBa.s.,ktorejsaurčenieneplatnostizmluvnejpodmienkyakoúčastníkazmluvného
vzťahu, založeného zmluvou č. XXXXXXXXXX týka, nie je účastníkom prebiehajúceho súdneho sporu.
Ku skutkovému stavu žalovaný poukázal na skutočnosť, že nebol zmluvnou stranou uzatvorenej zmluvy,
nakoľko túto uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou VÚB a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava. V uvedenom
zmluvnou vzťahu vystupoval žalovaný výhradne len ako sprostredkovateľ, resp. splnomocnenec, čo

vyplýva aj zo záhlavia žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel, kde je uvedené, že
predchodca žalovaného konal za VÚB a.s. Žalovaný má preto za to, že tento text v zmluve je uvedený
jednoznačne a bez možnosti vyvolania akéhokoľvek omylu. Žalovaný bol teda výhrade poverený len
na vykonávanie určitých úkonov v mene a na účet veriteľa VÚB a.s. Je nepochybné, že žalovanýnevystupoval v postavení veriteľa, pretože on nebol osobou, ktorá by poskytovala žalobkyni finančné
prostriedky. Žalovaný teda nebol nositeľom žiadnej hmotno-právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy.

9. V ďalšom podaní žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia doložila uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 21Co/182/2015.

10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia, totiž právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 01.07.2016 a odvolanie žalobkyne bolo
podané pred týmto dátumom, preto žalobkyňa má právo, ktoré vzniklo podľa Občianskeho súdneho
poriadku. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty, odvolací súd prejednal
odvolanie žalobkyne podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase, kedy odvolanie bolo podané.

11. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené, prejednal odvolanie žalobkyne podľa § 212 ods. 1
O.s.p., pričom dospel k záveru, že je dôvodné len čiastočne.

12.Súdprvejinštancienáležitezistilskutkovýstav,pokiaľnávrhžalobkynezamietol,ktorýmsadomáhala
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 159,36 eur, za zaplatený administratívny poplatok za

správu rizikovej pohľadávky a za zaplatené úroky a poplatky vo výške 120,40 eur, pretože toto
bezdôvodné obohatenie nezískal žalovaný, ale banka, čo jednoznačne vyplýva zo žiadosti o aktiváciu
bankomatky Triangel. To zodpovedá aj ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Ten, kto sa prípadne bezdôvodne obohatil,
nebol žalovaný.

13. Odvolací súd však zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba
žalobkyne, ktorým žiadala určiť, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve č. XXXXXXXXXX pod
bodom VI. vyhlásenie klienta, bola zamietnutá. Z dôvodov rozsudku totiž vyplýva, že bola zamietnutá z
rovnakého dôvodu ako bola zamietnutá žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, to zn., z dôvodu,

že žalovaný nie je v tomto prípade pasívne legitimovaný. S týmto záverom však nemožno súhlasiť,
nakoľko podľa textu tohto vyhlásenia, žalobkyňa dala súhlas so spracovaním jej osobných údajov v
rozsahu uvedenom v žiadosti aj žalovanému, čo z textu jednoznačne vyplýva. Teda záver o tom, že v
tomto prípade žalovaný nie je pasívne legitimovaný, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Z tohto
dôvodu, preto odvolací súd musel rozsudok súdu prvej inštancie v prevyšujúcej časti zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

14. V ďalšom postupe súdu prvej inštancie bude potrebné vykonať dokazovanie a posúdiť túto zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 a nasl. OZ.

15. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).