Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/534/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112225451.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín

č. k. 14C/247/2012-91 zo dňa
17. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
majetkovej škody vo výške 1.910,74 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 382,15 Eur, ktorá mu

vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Trenčíne, v konaní vedenom pod sp. zn.
61Er/2358/2009 (ďalej iba exekučný súd), ktorý spočíval v nevydaní rozhodnutia o poverení súdneho
exekútora vykonaním exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote a vo vykonaní úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok, ktoré spočívali v úplnom preskúmaní právoplatného exekučného
titulu, ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu, ako aj zmluvy o úvere metódou, ktorá exekučnému
súdu neprináleží. Dôsledkom takéhoto postupu a odmietnutia poveriť exekútora vykonaním exekúcie

bolo znemožnenie výkonu vykonateľného rozhodnutia, čo malo za následok nemožnosť žalobcu
dovolať sa svojho práva na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere, priznaného rozhodcovským rozsudkom.
V konaní súd prvého stupňa zisťoval existenciu podmienok, ktoré v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne
a to existencia nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o návrhu
na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Dospel k záveru, že exekučný
súd nebol povinný o žiadosti súdneho exekútora rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia. Konštatoval, že na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej Ex. por.) a s poukazom na § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. d/ Ex.por.
účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia, sa 15 dňová lehota na vydanie poverenia

sa vzťahuje len na situáciu, kedy súd poverenie ne exekúciu vydá a nie aj na prípady, kedy súd zistí
rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
Exekučný súd uznesením č.k. 61Er/2358/2009-12 zo dňa 07.12.2010 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/77/2011-32 zo dňa 17.02.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol z dôvodu, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok), ktorým bolo priznané plnenie
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj samotná zmluva o úvere obsahovala neprijateľné zmluvné

podmienky. Následne bolo exekučné konanie zastavené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.
61Er/2358/2009-342 zo dňa 21.09.2011. Na skutkový stav aplikoval § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 Ex. por., § 3ods. 1 písm. d), § 6 ods. 1, 2, 4, § 9 ods. 1,2, § 17 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 16 ods. 2 Zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Pretože nemal za preukázané splnenie zákonom vyžadovaných podmienok vzniku zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci podľa zákona č. 514/2003
Z.z., návrh na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému
ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov nepriznal, lebo mu preukázateľne žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.

h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti.

Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým žalobcovi jeho
právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného.
Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie podmienok
spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným

súdom podľa čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je v občianskom súdnom
konaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť
(§ 12 - 16 O.s.p., I. ÚS 27/98). Nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“ (čl.
48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, III. ÚS 16/2000). Neobstojí názor krajského súdu vo veci
nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej

republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie
jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Za týchto
okolnosti nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a
rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Za danej procesnej situácie ústne pojednávanie nebolo neodkladným úkonom. Konečné rozhodnutie

vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd
v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa §
109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a toto odvolanie žalobcu podáva. V
čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania. Postup súdu prvého stupňa, kedy predbehol vydaním konečného rozhodnutia

účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti
sudcu, zakladá porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a marí jeho možnosť konať pred súdom.
Žalobca taktiež poukázal na to, že nemal možnosť vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých
súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých
založil toto rozhodnutie. Tým došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na

súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Koncepcia spravodlivého súdneho
konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť
dôkazy nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami, k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Žalobca ako
strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť

a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej
veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces
tým bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a
vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny

založené v exekučnom spise, pretože vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu.
Dôvodil, že pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie
k žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Žalobca súdu prvého stupňa vytýkal, že úplne ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorámu vznikla s titulu udržiavania a správy informačného systému a titulom uplatnených výdavkov. V tejto
časti považoval žalobca rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, za prejav svojvôle
a arbitrárnosti. Súd prvého stupňa napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ je v tomto konaní

jedinečný, svoje negatívne rozhodnutie odôvodnil formulárovým spôsobom úplne rovnakými dôvodmi a
vetami ako v iných svojich rozhodnutiach, v ktorých vystupuje žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol
rozdielny skutkový dej a základ. Žalobcovi nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou
úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca
hodlal v konaní prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,

a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však
dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a
neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamejtak,abymalpriestornavrhnúťalebopredložiť
ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k
porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky ako aj jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom
stanovenomčase.Napadnutérozhodnutiepovažovalžalobcazavnútornerozporné,nakoľkosúdprvého
stupňa nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní
nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby
žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto

súdu na opätovné prejednanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1 O.s.p.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a
napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z týchto dôvodov :

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným
vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval
odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces,ktoréprávozaručujú vpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepublikyokremzákonov
aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.

Z úradnej moci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ O.s.p., keď vo veci rozhodoval
vylúčený sudca a postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred
súdom.
V ustanovení § 14 O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je

vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne obmedzuje
len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. g/ O.s.p. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy, bez toho, aby bol pritom viazaný tým,
čiprípadneotázkuzaujatostisudcuposúdileštepredvydanímnapadnutéhorozhodnutianadriadenýsúd

(§ 16 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaná vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie
sudkyni Okresného súdu Trenčín JUDr. Miline Jánoškovej. Krajský súd v Trenčíne ako súd nadriadený
uznesením č.k. 17NcC/160/2012-11 zo dňa 17.10.2012 rozhodol, že sudkyňa
JUDr. Milina Jánošková z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 14C/247/2012 nie je vylúčená.
Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel k záveru,

že na strane zákonného sudcu nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ho v zmysle § 14 a nasl. O.s.p.
vylučovala z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na pomer k veci a na pomer k účastníkom
konania. Odvolací súd v konaní nezistil z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. žiadne skutočnosti predstavujúce
dôvod na vylúčenie tohto sudcu a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu. Dôvodom napochybnosti o nezaujatosti namietaného sudcu nemôžu byť ani úvahy žalobcu založené na skutočnosti,
že súd prvého stupňa svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil vznik
škody na strane žalobcu, pretože táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá nič o vzťahu namietaného

sudcu k účastníkom a k prejednávanej veci a nemožno z nej odvodiť, že by bola spôsobilá ovplyvniť
jeho nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil uplatnenú odvolaciu námietku
žalobcu ako nedôvodnú.
O predmetnej žalobe súd prvého stupňa rozhodol dňa 17.03.2014, na ktoré pojednávanie sa účastníci
nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Neúčasť ospravedlnil iba žalobca, ktorý požiadal o jeho

odročenie z dôvodu porušenia nestrannosti súdu a sudcu, ako aj z dôvodu podania opätovného návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Súd prvého stupňa v
súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov a dôvod neúčasti
žalobcu neuznal za ospravedlniteľný, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Ak súd prvého stupňa neurobí opatrenie postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ktorým podanie
navrhovateľa (žalobcu) odmietne alebo konanie nezastaví podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, dochádza k
tzv. príprave pojednávania. Procesnou povinnosť súdu je pripraviť pojednávanie tak, aby ochrana práv
účastníka bola rýchla a účinná a aby sa rozhodlo spravidla na jedinom pojednávaní. Súd musí procesné
úkony vykonávať tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práva účastníka na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Prípravou pojednávania podľa § 114 O.s.p. treba rozumieť všetku činnosť

sudcu (predsedu senátu) od začiatku konania na súde až do začatia pojednávania vo veci. K procesným
úkonom, ktoré je súd povinný vykonať podľa § 114 ods. 2 O.s.p. patrí doručenie návrhu na začatie
konania (žaloby) spolu s prílohami odporcovi (žalovanému) do vlastných rúk na vyjadrenie s uvedením
rozhodujúcich skutočností na svoju obranu a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, prípadne na
predloženie listiny, v súdom určenej lehote. Občiansky súdny poriadok lehotu na vyjadrenie neurčuje, ide

o tzv. sudcovskú lehotu, ktorú možno v odôvodnených prípadoch z vážnych dôvodov predĺžiť. Súbežne
s opatrením, ktorým súd zasiela žalobu žalovanému na vyjadrenie, vykoná súd poučenie všetkých
účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p., vrátane tých, ktorí sú zastúpení v konaní právnym
zástupcom. Ide o prejav koncentračnej zásady a zásady neúplnej apelácie civilného procesu. Ak
žalovaný splní povinnosť a k žalobe a k prílohám sa vyjadrí v lehote určenej súdom, súd toto vyjadrenie

bez zbytočného odkladu odošle žalobcovi.
Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného namietal, že nemal možnosť
vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd prvého stupňa vychádzal v rozhodnutí a nemal
možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie a sám nemal
možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Koncepcia spravodlivého súdneho konania

zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy
nevyhnutné pre úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi
alebo stanoviskami a k týmto sa vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril, čo súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval. Vo vzťahu k žalobcovi súd prvého

stupňa neporušil ust. § 114 ods. 2 O.s.p. a preto tento odvolací dôvod neobstojí.
Odvolací súd ďalej z obsahu spisu zistil, že žalobca podaním, ktoré doručil súdu prvého stupňa
14.03.2014 podal návrh na prerušenie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu na nestranný súd. K

návrhu pripojil ústavnú sťažnosť bez uvedenia dátumu.
Otomtoprocesnomnávrhužalobcusúdprvéhosutpňanerozhodol.Uvedenýmpostupomtaksúdprvého
stupňa odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Táto procesná vada je zároveň dôvodom, pre ktorý
musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie napadnuté takouto procesnou
vadou nie je možné považovať za správne. (Uznesenie NS SR zo dňa 31. júla 2014 sp. zn. 2

Oboer/74/2013).
Hoci obdobný návrh na prerušenie konania, ku ktorému žalobca priložil ústavnú sťažnosť zo dňa
13.12.2012 súd prvého stupňa zamietol uznesením zo dňa 18.09.2013 č.k. 14C/247/2012-31 ktoré na
odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne dňa 21.11.2013 uznesením č.k. 16Co/130/2013-59 potvrdil,
bolo potrebné opätovný návrh na prerušenie konania považovať za nový návrh na prerušenie konania

najmä s ohľadom na to, že spolu s ním predložená ústavná sťažnosť nebola datovaná a nebolo možné
bez ďalšieho šetrenia ustáliť, či ide o tú istú ústavnú žiadosť, ktorá bola pripojená k prvému návrhu
na prerušenie konania. Preto v zmysle zásady, že o každom procesnom návrhu účastníka je potrebné
rozhodnúť, bol súd prvého stupňa povinný rozhodnúť aj o tomto procesnom návrhu.V právnej veci považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že v rozsahu obligatórneho
preskúmania zistil, že ostatné procesné podmienky podľa § 114 ods. 2 O.s.p. týkajúce sa doručenia
žaloby a jej príloh žalovanému do vlastných rúk a poučenia účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd

prvého stupňa vykonal.
Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecnými námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní nezaoberal.
Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 226 O.s.p. posúdi návrh na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a rozhodne o ňom.

V konaní bude postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu prvého stupňa a
takto poskytne účastníkom konania možnosť realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej
republiky a Občianskym súdnym poriadkom, pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodne.
V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania podľa
§ 224 ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Trenčíne, dňa 30. apríla 2015

JUDr. Natália Čekanová

predsedníčka senátu

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.