Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1013/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114211621
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114211621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcov: 1/ F. R., bytom M. R., G. XXX/
XX, 2/ L. R., bytom M. R., G. XXX/XX, obaja zastúpení Adriana Sojková - ADVOKAT DCA, s.r.o., so
sídlom v Dubnici nad Váhom, Námestie Matice Slovenskej 4262/23, proti žalovanému D. C.I. U., a.s., so
sídlom v B., Y. 2, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 1.705,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. apríla 2015, č. k. 21C/131/2014-254, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1/ 850,83 eur s
úrokom z omeškania 5,25% ročne od 13.03.2014 do zaplatenia a žalobcovi 2/ 855,12 eur s úrokom z
omeškania 5,25% ročne od 08.05.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania v sume 724,99 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku Advokátskej kancelárii Adriana Sojková - ADVOKAT DCA, s.r.o.. V rozhodnutí
konštatoval, že žalobcovia sa zaplatenia uvedených súm domáhali na tom skutkovom základe, že v
r. 1998 uzavreli s právnym predchodcom žalovaného poistné zmluvy na produkt životné poistenie, s

konkrétne dohodnutou dobou poistenia, mesačnou splatnosťou a poistným plnením pre prípad smrti a
aj pre prípad dožitia, v tomto prípade konkrétne 45.300,- Sk (1.503,68 eur). Súčasťou poistných zmlúv
boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. Po uplynutí doby poistenia oznámil žalovaný
obom žalobcom bilanciu likvidácie poistných udalostí a na základe nej vyplatil poistné plnenie žalobkyni
1/ v sume 652,85 eur a žalobcovi 2/ v sume 648,56 eur. Žalovaný sa pri bilancii oboch poistných udalostí
spravoval poistnými podmienkami z r. 2007, ku ktorým nikdy žalobcovia nepristúpili a ani žiadnym
spôsobom s nimi nevyjadrili súhlas. Oznámenie o likvidácii poistných udalostí považovali žalobcovia za

neprehľadné, nie v súlade s dojednanými poistnými podmienkami, účtované administratívne poplatky
nikdy neboli dojednané. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcov je
dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 27.09.1998 žalobkyňa 1/ ako poistník a
poistenec v jednej osobe uzavrela so žalovanou ako poisťovňou poistnú zmluvu UDP-K č. 5060100077
na produkt životné poistenie. Doba poistenia bola zmluvnými stranami dohodnutá od 27.09.1998
do 27.09.2013 s mesačnou splatnosťou poisteného, plateného po dobu 10 rokov. Pre prípad smrti
bolo zmluvnými stranami dojednané poistné plnenie vo výške 30.000,- Sk (995,82 eur), pre prípad

dožitia bolo zmluvnými stranami dojednané poistné plnenie vo výške 45.300,- Sk (1.503,68 eur). Dňa
18.10.1998 žalobca 2/ ako poistník a poistenec v jednej osobe uzavrel so žalovanou ako poisťovňou
poistnú zmluvu UDP-K č. 5060100080 na produkt životné poistenie. Doba poistenia bola zmluvnými
stranami dohodnutá od 18.10.1998 do 18.10.2013, s mesačnou splatnosťou poistného, platenéhopo dobu 10 rokov. Pre prípad smrti bolo zmluvnými stranami dojednané poistné plnenie vo výške
30.000,- Sk (995,82 eur), pre prípad dožitia bolo zmluvnými stranami dojednané poistné plnenie vo
výške 45.300,- Sk (1.503,68 eur). Listom zo dňa 12.03.2014 oznámil žalovaný žalobkyni 1/ spôsob

likvidácie jej poistnej udalosti s tým, že jej následne vyplatil 652,85 eur s nasledovnou bilanciou: poistná
suma a pripísané výnosy 630,17 eur, bonifikácia, časť XVII, č.l. 7 ods. f/ VPP2007 368,82 eur,
nedoplatok / preplatok: 0,00 eur, základ dane z príjmu 186,41 eur, mínus daň z príjmu 35,41 eur,
administratívne poplatky, nedoplatok 310,73 eur. Listom zo dňa 07.05.2014 oznámil žalovaný žalobcovi
2/ spôsob likvidácie jeho poistnej udalosti s tým, že mu následne vyplatil 648,56 eur, s nasledovnou

bilanciou: poistná suma a pripísané výnosy 641,71 eur, bonifikácia, časť XVII, č.l. 7 ods. f/ VPP2007
357,11 eur, nedoplatok / preplatok: 0,00 eur, základ dane z príjmu 196,19 eur, mínus daň z príjmu
37,27 eur, administratívne poplatky, nedoplatok 312,99 eur. Žalobkyňa 1/ mala dohodnuté mesačné
poistné v sume 252,- Sk a žalovaný 2/ v sume 250,- Sk. Súd ďalej konštatoval, že listom zo dňa
01.06.2007 oznámil žalovaný obom žalobcom, že im priznáva zníženie mesačného poistného s tým, že
poistné sa znižuje v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného zo dňa 21.05.2007 a

osobnými dojednaniami č. 01/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk )
a ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje. Súd prvej inštancie konštatoval, že
podľa právnej úpravy poistenia platnej v čase vzniku poistného vzťahu medzi účastníkmi (t. j. v čase
uzatvorenia poistnej zmluvy), nebolo pre platnosť poistnej zmluvy nevyhnutné, aby v nej boli vymedzené
následky nezaplatenia poistného včas a v dohodnutom rozsahu. Bolo preto nutné, aby si strany v

zmluve, eventuálne v poistných podmienkach vymedzili, kedy poistenie nezanikne pre nezaplatenie
poistného (§ 804 OZ) a kedy sa poistenie premení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia
poistnej sumy) alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti platiť
ďalšie poistné. Z uvedeného je zrejmé, že pre zistenie práv a povinností účastníkov prejednávaného
poistného vzťahu má určujúcu úlohu obsah poistnej zmluvy, ako i obsah jej súčastí, ktorými sú príslušné

poistné podmienky poisťovateľa. V prejednávanej veci vznikla na základe obsahu čl. 9 bod 1 a 2 ďalších
bodov všeobecných poistných podmienok pochybnosť o tom, čo je potrebné považovať za zaplatenie
poistného v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, pre posúdenie, kedy dôjde k
zániku poistenia v dôsledku nezaplatenia poistného a kedy a za akých podmienok môže poisťovňa
pristúpiť k redukcii poistného. Keďže právny vzťah uzavretý medzi účastníkmi konania posúdil ako

spotrebiteľský vzťah, vyslovil názor, že v danom prípade prevažuje výklad v prospech spotrebiteľa a
výklad nejasných ustanovení poistných podmienok - čl. 9 bod 2 - šiel na ťarchu poisťovne, ktorá ich
sama formulovala. Prisvedčil námietkam žalobcom ohľadne nejasností, neurčitosti a nezrozumiteľnosti
uvedeného článku s následkami predvídanými v ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dospel
k záveru, že v preskúmavanej veci nedošlo k zmene poistnej zmluvy u oboch žalobcov tak, aby sa

súčasťouichpoistnýchzmluvnýchvzťahovstalipoistnépodmienkyz21.05.2007.Žalovanýnepreukázal,
že by žalobcovia podpísali návrh na zmenu poistnej zmluvy za účelom zmeny poistných podmienok,
obsah nových poistných podmienok im nepredložil a neoboznámil ich s ním. Fakt, že nedošlo k zmene
poistných zmlúv v časti poistných podmienok mal za následok, že v ich zmysle nemohol žalovaný
pristúpiť k prepočítaniu dohodnutých súm poistného plnenia, žalobcom nevznikla povinnosť platiť

administratívne poplatky za správu poistenia a nedošlo ani k platnému uzavretiu osobitnej písomnej
zmluvy o riešení sporu medzi účastníkmi konania v rozhodcovskom konaní. Poukázal pritom na to, že
žalobcovia sú v postavení spotrebiteľov a ako takí požívajú ochranu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Aj keby došlo k platnej zmene poistných zmlúv žalobcov, viaceré ustanovenia nových
zmluvných podmienok zhoršujú postavenie spotrebiteľa a nemožno ich považovať za prijateľné (nové

administratívne poplatky, možnosť dodávateľa jednostranne zmeniť dohodnuté poistné plnenie), pričom
za nekalú obchodnú praktiku žalovaného označil jeho postup, ak svojim klientom oznámi možnosť
zníženia dohodnutých platieb poistného za súčasne zachovanej dohodnutej sumy poistného plnenia, a
zároveň extrémne malým písmom im vnucuje nové poistné podmienky, na základe ktorých má možnosť
prakticky kedykoľvek jednostranne zrušiť dohodnuté poistenie. Z uvedených dôvodov preto žalobe

vyhovel a priznal žalobcom nimi uplatnené sumy, ktoré predstavujú rozdiel medzi dohodnutými sumami
poistného plnenia a sumami skutočne vyplatenými, s prislúchajúcim úrokom z omeškania. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2.Protirozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný.Akoodvolacídôvoduviedolust.§205ods.

2písm.a/,b/,c/,d/,e/af/O.s.p..Vovzťahukodvolacímdôvodompodľa§205ods.2písm.a/ažf/O.s.p..
uviedol, že ak súd posúdil ako protiprávne dodatočné dojednania k poistnej zmluve, mal sa zaoberať
prioritne aj otázkou platnosti samotnej pôvodnej poistnej zmluvy. K tomu uviedol, že protiprávnosť
kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v produkte UDP-K vznikla už pri vydaní povoleniazo strany štátneho orgánu na takéto protiprávne sadzby (§ 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 bod e/ zák.
24/91 Zb. v znení jeho dodatkov) a pokračovala aj za pôsobnosti zák. 95/2002 Z. z., resp. i zák. 8/2008
Z. z.. Je totiž nesporné, že trvalú splniteľnosť záväzkov z poistenia UDP-K nemohol štátny orgán, v

tej dobe poverený reguláciou činnosti poisťovní na území SR zaistiť inak, než schválením správnych
sadzieb poistného, ktoré to jediné umožňujú. Tu štát pochybil a dôsledkom jeho pochybenia bolo vydanie
povolenia s nielenže poistno - matematicky nesprávnymi, ale logicky aj nevyhnutnými protiprávnymi
sadzbami poistného. Je teda nesprávny právny záver súdu, že protiprávnosť v uvedených sadzbách
poistného vznikla až za pôsobenia novely zák. 95/2002 Z. z., v podobe § 31a. Uvedený nesprávny

skutkový a právny záver súdu o čase vzniku protiprávnosti sadzieb, je dôsledkom neúplne a nesprávne
zisteného skutkového stavu, keďže súd ignoroval Protokol o kontrole NBS z r. 2007, stanovisko
zodpovedného aktuára spoločnosti, znalecký posudok č. 4/2008, ktorý jeho tvrdenie o protiprávnosti
použitých sadzieb v poistnej zmluve jednoznačne konštatovali ako dôsledok nesprávneho právneho
posúdenia uvedeného zo strany súdu. Súd flagrantne opomenul vo svojich úvahách právne významnú
skutočnosť, že orgán dohľadu, ktorý zistil autoritatívnym spôsobom nesprávnosť použitých (avšak

štátom schválených) sadzieb, nezisťuje o dohliadaných subjektoch akékoľvek nedostatky v činnosti,
a to azda podľa ľubovoľných kritérií, ale len nedostatky podľa zákonných kritérií. Preto aj vytknutie
nesprávnych sadzieb poistného a kalkulácií produktu UDP-K v celku, bolo zo strany dohliadajúceho
orgánu vytknutím nielen akejsi matematickej chyby, ale vytknutím ich zrejmej protiprávnosti z hľadiska
zákonov o poisťovníctve od doby ich schválenia štátnym orgánom a v dôsledku toho aj protiprávnosti

ich doterajšej ako i ďalšej aplikácie zo strany dohliadaného subjektu v poistných zmluvách, i keď ich
aplikácia v uzatvorených poistných zmluvách zo strany dohliadaného subjektu bola robená v dobrej
viere v prezumpciu správnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Vzhľadom na negatívne vymedzenie toho,
ktoré neplatné právne úkony sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, je zjavné, že aj v tomto
prípade ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadnuť ex offo. Súd si túto povinnosť

zjavne nesplnil, čím porušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Namietal tiež že súd
procesne opomenul splniť svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p., keď neusmernil žalovaného pri
jeho procesnom postupe na aké otázky súdu má dôkazne reagovať. Ďalej uviedol, že žalovaný sa snažil
riešiť ním nezavinenú situáciu vzniknutú nesprávnym postupom štátu s minimálnymi ekonomickými
dôsledkami pre klienta, avšak uvedené kroky žalovaného nenašli adekvátnu odozvu u klienta. Preto

bolo nutné oznámiť ukončenie zmluvného vzťahu, ktorý však nebol ukončený jednostranne zo strany
žalovaného, ako sa chybne domnieva súd. Poistná zmluva totiž ako absolútne neplatný právny úkon
nikdy ani nevznikla. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť,
pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností
a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť poistného

schváleného v r. 1995 vtedajším ministrom financií, konštatovali napokon samotní na to autorizovaní
zamestnanci Národnej banky Slovenska, z čoho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu
neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila.

3. Žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Citovali ust. § 21 ods. 1, ods. 5 O.s.p. a uviedli, že podľa
výpisu z obchodného registra žalovaného za žalovaného ako za akciovú spoločnosť konajú a podpisujú
vždy dvaja členovia predstavenstva, z ktorých jeden musí byť predseda. Ako vyplýva z podania
žalovaného zo dňa 02.07.2005, toto podanie za žalovaného podpísal výlučne predseda predstavenstva,

za žalovaného nekonali teda všetky osoby na to oprávnené, preto nemožno na takéto podanie
žalovaného prihliadať. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie žalovaného zo dňa 11.06.2015, doručené
súdu prvého stupňa dňa 15.06.2015 vykazuje zjavné vady podania spočívajúceho v nedostatku
podstatných náležitostí takéhoto opravného prostriedku, podanie nebolo zo strany žalovaného na výzvu
súdu riadne doplnené, preto podané odvolanie nemá náležitosti a je namieste postup odvolacieho súdu

v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p.. Pre prípad, ak by odvolací súd uplatnil postup v zmysle § 211
ods. 1 O.s.p. a žalovanému umožnil dodatočné opakované odstránenie vád jeho podania uviedli, že z
obsahu podania žalovaného a príloh k nemu priložených je zrejmé, že ide o diametrálne odlišnú právnu
argumentáciu, ako bola žalovaným použitá v konaní pred súdom prvého stupňa. Naviac žalobcom nie
je zrejmé, ako táto právna argumentácia spolu s predloženými prílohami súvisí s meritom prejednávanej

veci. Absolútnu neplatnosť poistných zmlúv a s tým súvisiacu prípadnú nesprávnu kalkuláciu poistného
žalovaný vo svojich ústnych ani písomných prednesoch nijakým spôsobom nenamietal, za týmto
účelom nepredkladal nijaké dôkazy a ich vykonanie nenavrhol. Otázka absolútnej neplatnosti poistných
zmlúv úplne presahuje rozsah konania prebiehajúceho pred súdom prvej inštancie; žalobcom sa tátoargumentácia javí ako zjavne s meritom veci nesúvisiaca. Žalovaný neuviedol tieto skutočnosti a
nepredložil tieto dôkazy v prvostupňovom konaní a nie sú splnené podmienky k tomu, aby k takýmto
novým skutočnostiam a dôkazom prihliadal odvolací súd. Takouto podmienkou nie je ani možná

absolútna neplatnosť poistných zmlúv, na ktorú by mal súd prihliadať ef offo, pričom zo všetkých
doterajších úkonov žalovaného je zrejmé, že poistné zmluvy považoval za platné (prijímal poistenie,
počas trvania poistného vzťahu so žalobcami, písomne a pravidelne s nimi komunikoval, poistné udalosti
zlikvidoval, časť poistného plnenia žalobcom poskytol). Uviedli, že právna argumentácia obsiahnutá
v podaní žalovaného zo dňa 02.07.2015 je skôr právnou argumentáciou používanou žalovaným v

rámci iných súdnych konaní a preto sa javí pravdepodobným, že žalovaný nedôsledne použil inú
právnu argumentáciu, čo však nemožno ospravedlniť ani dodatočne zhojiť, pretože je procesnou
zodpovednosťou žalovaného, ako sa v rámci svojich podaní bude brániť a či omylom použije svoju
argumentáciu z iného súdneho konania s prejednávanou vecou vôbec nesúvisiacu.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza

nasledovné:

5. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ až f/ zák. č.

99/1963 Zb. účinného a platného v čase podania odvolania).

6. V prejednávanej veci žalovaný v podanom odvolaní uplatnil všetky odvolacie dôvody uvedené v ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p., teda odvolacie dôvody uvedené pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Opodstatnenosť všetkých uplatnených dôvodov vo svojom odvolaní bližšie nekonkretizuje, vo svojom
odvolaní iba namieta, že súd sa v danej veci mal prioritne zaoberať aj otázkou platnosti pôvodnej
poistnej zmluvy, a to ex offo a ďalej namieta, že súd porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie,
keď opomenul splniť svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. Ďalej v odvolaní uvádza námietky,
zrejme nesúvisiace s predmetom sporu, keď vo svojom odvolaní poukazuje na to, že v danej veci

došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, pričom vyslovuje presvedčenie, že tento zmluvný vzťah nebol
ukončený jednostranne zo strany žalovaného, ako sa mal chybne domnievať súd prvej inštancie a
zároveň vyslovuje názor, že poistná zmluva ako absolútne neplatný právny úkon nikdy nevznikla, a
preto žalobcom nevzniklo právo na akékoľvek poistné plnenie.

7. Odvolací súd je oprávnený rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať len v rozsahu, v ktorom
bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným odvolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho
odvolateľobsahovovymedzil(§380ods.1CSP).Odvolacísúdjepritomvzmysleust.§383CSPviazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje

alebo doplní. Prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

8. V danej veci žalovaný vo svojom odvolaní uvádza také argumenty a tvrdenia, ktoré nepoužil pred
súdom prvej inštancie, pričom nejde o novoty, ktoré by mohol uplatniť až v odvolacom konaní v zmysle
ust.§366CSP.Zobsahuspisujezrejmé,žežalovanývkonanípredsúdomprvejinštancienikdynetvrdil,
že by zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola neplatná, naopak, z konania žalovaného a z jeho

prednesov v konaní je zrejmé, že poistnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu považoval za platnú
(napokon sám z nej plnil); spornou v konaní bola iba otázka pristúpenia žalobcov k zmene poistných
podmienok.Keďžežiadnazostránvkonaníneplatnosťpôvodneuzavretejpoistnejzmluvynenamietalaa
zmluva nevykazovala formálne nedostatky neplatného právneho úkonu, nebol potom dôvod, aby sa súdprvej inštancie ex offo platnosťou pôvodnej poistnej zmluvy sám zaoberal. Treba pritom konštatovať, že
žalovanýbolprítomnýnavšetkýchpojednávaniachpredsúdomprvejinštancie,vyjadrovalsakpredmetu
konania, t. j. k otázke, či je dôvodný nárok žalobcov na vyplatenie poistného podľa pôvodne uzavretej

poistnej zmluvy, pričom z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by sa tento odklonil od merita
prejednávanej veci a vyniesol prekvapivé rozhodnutie v tom zmysle, že by rozhodol o niečom inom, ako
bolo v konaní prejednávané a k čomu sa účastníci v konaní vyjadrovali a predkladali argumenty. Nebola
preto dôvodná argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivé súdne
konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie nesie znaky prekvapivého súdneho rozhodnutia.

9. Z odvolania žalovaného sa naopak skôr javí, že žalovaný v odvolaní omylom použil právnu
argumentáciu z iného súdneho konania, s posudzovanou vecou vôbec nesúvisiacou, keď žalovaný vo
svojom odvolaní uvádza také skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli, napr., že medzi
účastníkmi došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu jednostranne zo strany žalovaného, čo mal podľa
žalovaného konštatovať súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, hoci takúto skutočnosť súd prvej

inštancie v rozhodnutí nekonštatoval, ako aj tvrdenie, že žalobcovia nemajú právo na akékoľvek poistné
plnenie, hoci sám žalovaný žalobcom plnil. Taktiež poukazovanie žalovaného na nesprávnosť právnych
záverov súdu o tom, že protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného vznikla až za pôsobenia
novely zák. 95/2002 Z. z. a jeho tvrdenie, že súd odignoroval Protokol o kontrole NBS z r. 2007,
stanovisko zodpovedného aktuára spoločnosti a znalecký posudok č. 4/2008 nekorešponduje s dôkazmi

vykonanými pred súdom prvej inštancie a všetka táto argumentácia žalovaného nasvedčuje tomu, že
jeho argumentácia použitá v odvolaní smerovala proti inému ako napadnutému rozhodnutiu súdu prvej
inštancie.

10. Uplatnené odvolacie námietky žalovaného tak boli nedôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie odkazuje.

11. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1/, 2/, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, priznal

náhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).