Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208325
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216208325.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, zastúpeného
splnomocnenkyňou: HMG LEGAL, s.r.o., advokátka kancelária, Bratislava, proti žalovaným: 1. Z.Í. Y.,
X.. XX. H. XXXX, bytom F.X. XXXX/XX, G. R., zastúpenému splnomocnenkyňou: IBL LEGAL s.r.o.,
advokátska kancelária v Bratislave, a A. Y., X.. XX. C. XXXX, bytom G. XXX/X, G. R., o 23.280,40 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 17.401,22 € s 8 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 11.804,05 € od 18. mája 2016, a to v mesačných splátkach po 150 € zročných vždy

do 25. dňa kalendárneho mesiaca počnúc po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. V časti o zaplatenie 5.879,18 €, 7,16 % ročného úroku zo sumy 10.040,74 € od 18. mája 2016 a 8 %
ročného úroku z omeškania zo sumy 4.989,51 € od 18. mája 2016 sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovaným nárok na náhradu 48,6 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 25. mája 2016 domáhal voči žalovaným zaplatenia
nárokov uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 21. marca 2007 uzavrel so žalovanými zmluvu
o úvere č. XXXXXX s 6,78 % ročným úrokom do 29. marca 2010 a 7,16 % ročne potom, ktorý bol

zabezpečený záložným právom. Žalovaní však úver nesplácali, preto ho žalobca k 28. marcu 2014
zosplatnil a 11. januára 2016 vykonal aj svoje záložné právo, z ktorého použil na uspokojenie svojej
pohľadávky sumu 25.112,46 €. Celkové nároky žalobu k 17. máju 2016 pozostávajú z istiny 10.040,74
€, riadneho úroku v sume 6.752,82 € a úrokov z omeškania z nedoplatkov na splátkach istiny a riadnych
úrokoch v sume 6.486,84 €.

2. Žalovaní v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na základe žaloby vydal, namietli že

určené splátky neboli schopní splácať, čo žalobcovi oznámili. Ten to však neakceptoval a splátku
neznížil, preto žalovaní jeho pohľadávku neuznávajú. Na pojednávaní namietli oprávnenie žalobcu úver
zosplatniť,pretoženebolinaplnenépodmienkyčl.IVods.4obchodnýchpodmienok(omeškaniesdvoma
splátkami istiny). Navyše, žalobca k zosplatneniu pristúpil bez využitia miernejších prostriedkov riešenia
nesplácania úveru žalovanými.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 ods. 1 Civilného sporového poriadku), na

ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o poskytnutí úveru č. XXXXXX (č. l. 6
až 9), dodatok č. 1 reg. č. XXXXXX (č. l. 10 a 11), oznámenie z 29. marca 2010 (č. l. 12), zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXXXXX/Zal/X (č. l. 13 až 16), posledná výzva (č. l.
17), oznámenia o zosplatnení z 29. marca resp. 1. apríla 2014 (č. l. 18 a 19) s doručenkami (č. l. 20),oznámenia o začatí výkonu záložného práva (č. l. 21, 23, 24 a 26 a 27) s doručenkami (č. l. 22, 25 a 28),
správa z 11. apríla 2016 (č. l. 31 a 32) s doručenkami (č. l. 33), všeobecné obchodné podmienky (č. l.
34 až 37), Obchodné podmienky ČSOB, a.s., pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov (č. l. 38

až 40), tabuľka nárokov a úhrad (č. l. 52 až 54), výpis z účtu (č. l. 58 až 61), potvrdenia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (č. l. 66 a 70) a v spojení všeobecne známymi a uznanými
skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je bankou podnikajúcou na základe bankového povolenia. Nebolo zistené, že by žalovaní
v prerokúvanej veci konal na účely výkonu podnikania, zamestnania alebo povolania.

b) Žalobca ako banka a žalovaní ako „spoludlžníci“ podpísali 19/21. marca 2007 listinu označenú ako
„Zmluva o poskytnutí reg. č. XXXXXX“ (č. l. 6 až 9). V jej čl. II sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkovi

finančné prostriedky vo výške 1.200.000 býv. Sk, z čoho 950.000 Sk bolo na účel kúpy nehnuteľnosti -
bytu na G. N.. XXX/X Y. G. R. a zvyšok na iný účel, resp. bezúčelovo. V čl. III ods. 1 bolo dohodnuté,
že úver bude úročený sadzbou 6,78 % ročne platnou do 29. marca 2010, pričom banka mala následne
právo určiť novú úrokovú sadzbu. Podľa čl. VI mali žalovaní splácať úver v splátkach po 8.313,69 Sk
mesačne zročných vždy do 28. dňa kalendárneho mesiaca s tým, že doba splácania bude 25 rokov. Úver

bol zabezpečený záložným právom na nadobúdanej nehnuteľnosti (čl. VII zmluvy), ako aj dohodou o
zrážkach zo mzdy (čl. VIII zmluvy). Súčasťou zmluvy sú „Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie
hypotekárnych a ďalších úverov a Všeobecné obchodné podmienky...“.

c) Obchodné podmienky ČSOB, a.s., pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov účinné od 7.

júla 2005 (č. l. 38 až 42) obsahovali okrem iného aj tieto ustanovenia:
»II. Vymedzenie pojmov
Vo vzájomných vzťahoch medzi Bankou a Dlžníkom majú nižšie uvedené pojmy tento význam:
„Anuitná splátka Úveru“ - pravidelná splátka Úveru v rovnakej výške počas dohodnutej doby platnosti...
obsahujúca čiastku určenú pre vrátenie istiny Úveru a čiastku pre zaplatenie úroku. Úroky v tomto type

splátky Banka vypočítava na báze roka s 360 dňami a mesiaca s 30 dňami...
„Čerpanie Úveru“ - poskytnutie peňažných prostriedkov... sa rozumie deň ich odpísania z úverového
účtu Dlžníka...
„Príslušenstvo“ - úroky z Úveru, úroky z omeškania, zmluvné pokuty, poplatky... a náklady spojené s
uplatnením pohľadávky Banky...

„Úver“ - výška peňažných prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy...
IV. Práva a povinnosti Banky...
4. Banka môže požadovať okamžité jednorazové splatenie istiny Úveru a Príslušenstva... najmä pokiaľ
Dlžník:
a) bude v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok Úveru alebo jednej splátky Úveru po dobu dlhšiu

ako tri mesiace...
5. V prípade uplatnenia požiadavky Banky na okamžité splatenie Úveru, je Dlžník povinný vrátiť Banke
neuhradenú časť Úveru a zaplatiť Príslušenstvo, a to do jedného mesiaca odo dňa odoslania výzvy
Banky...

d) Úver bol žalovanými čerpaný 26. marca 2007 (výpis č. l. 61). Žalovaní splácali načas a v plnej výške
splátky za apríl 2007 až apríl 2008. V máji, júni a júli 2008 ich zaplatili s oneskoreniami, následne v
auguste 2008 celý omeškaný záväzok vyrovnali a splátky splácali včas až do mája 2010, kedy uhradili
ďalšiu splátku s malým omeškaním a následne znova až do novembra 2011. Vo výsledku však svoje
záväzky v podstate vždy úplne dorovnali (tabuľka na č. l. 52 až 54). Listom z 29. marca 2010 (č. l. 12)

žalobca oznámil žalovaným, že nová úroková sadzba je 7,16 % ročne a bude platná do 29. marca 2010,
pričom výška anuitnej splátky sa zvyšuje na 284,80 €.

e) Dňa 22. decembra 2011 podpísali strany dodatok č. 1 k úverovej zmluve (č. l. 10 a 11), ktorým sa
dohodli na posune termínu splatenia na 28. septembra 2032 a na odklade splátok istiny za obdobie od

28. decembra 2011 do 28. mája 2012, pričom v súvislosti s tým sa zároveň zvýšila anuitná splátka na
sumu 295 €. Za uvedené obdobie žalovaní splácali len úrokové časti splátok, následne od júna 2012
až do januára 2013 splácali znova v podstate včas nové anuitné splátky. Od februára 2013 žalovaní
svoje záväzky plnili len nepravidelne, pričom 28. februára 2013 zaplatili 14,91 €, 18. marca 2013 zaplatili278,69 €, 28. marca 2013 sumu 23,70 €, 11. apríla 2013 sumu 0,31 €, 9. mája 2013 sumu 0,03 €, 30.
mája 2013 sumu 905 €, 10. júna 2013 sumu 1,86 €, 26. júna 2013 sumu 2 €, 2. augusta 2013 sumu 300
€, 11. septembra 2013 sumu 300 € a 15. októbra 2013 (výpisy č. l. 52 až 57, č. l. 58 až 61). Medzičasom

žalobca listom z 10. júna 2013 (č. l. 17) vyzval žalovaných, aby svoje dlžné sumy uhradili pod následkom
vyhlásenia splatnosti celého úveru.

f) Po 15. októbri 2013 žalovaní žiadne ďalšie splátky neuhradili. Preto žalobca listami z 29. marca 2014
a 1. apríla 2014 (č. l. 18 a 19) vyhlásil celú pohľadávku za splatnú dňom 28. marca 2014 a vyzval oboch

žalovaných na splatenie 38.369,83 € najneskôr do 8., resp. 11. apríla 2014. List bol žalovanému v 1.
rade doručený 3. apríla 2014 a žalovanej v 2. rade potom 4. apríla 2014 (doručenky č. l. 20). Pohľadávka
žalovaného ku dňu predčasnej splatnosti (28. marca 2014) pozostávala zo zostatku istiny 36.553,20 €,
úroku vo výške 1.763,31 € a úroku z omeškania 44,82 €.
Pretože žalovaní úver nesplatili, listami zo 14. novembra 2014 (č. l. 23 a 24, resp. 26 a 27) im žalobca
oznámil, že začína výkon záložného práva dražbou založených nehnuteľností. Tento list bol obom

žalovaným doručený 21. novembra 2014 (doručenky č. l. 25 a 28).

g) Po tomto oznámení žalovaní uhradili postupne 19. decembra 2014, 8. januára, 2. marca, 31. marca,
29. apríla, 29. mája a 29. augusta 2015 vždy po 200 € (výpisy č. l. 58 až 61). Pretože ďalšie splátky
uhradenéneboli,dňa11.januára2016žalobcavykonaldobrovoľnúdražbuzaloženéhobytunaG.XXX/X

Y.F..Ú..G.R..Dražbabolaúspešnáazískalasaňousuma29.400€,zčoho2.147,70€bolopoužitýchna
náklady dražby a odmenu dražobníka a suma 2.138,84 € na úhradu prednostných pohľadávok správcu
bytového domu (písomná správa č. l. 31 a 32), čo bolo žalovaným oznámené 14. apríla 2016 (doručenky
č. l. 33).

h) Žalovaní boli od 23. júla 2013 do 3. decembra 2014 nezamestnaní, v súčasnosti obaja pracujú, pričom
príjem žalovaného v 1. rade je približne 400 € v čistom a žalovanej v 2. rade 390 € v čistom. Bývajú v
nájomnom byte, na ktorý vynakladajú približne 300 € mesačne, okrem toho splácajú pôžičku spoločnosti
Provident približne 50 € mesačne. Vyživovacie povinnosti už nemajú žiadne.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 písm. a) až g) bezrozporne vyplývajú z vykonaných listinných dôkazov, voči
ktorým žalované nevzniesli žiadne námietky. Skutkové zistenia v bode 4 písm. h) vyplývajú z prednesu

žalovaných, ktorý žalobca nijako nepoprel.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoje nároky voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy z 21. marca 2007. Z čl. II a čl. VI zmluvy

vyplýva záväzok veriteľa (žalobcu) poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a záväzok spoludlžníkov
(žalovaných) tieto prostriedky splatiť v splátkach, ktoré podľa čl. VI ods. 2 zmluvy a čl. II obchodných
podmienok ČSOB pre hypotekárne úvery zahŕňali časť istiny a úroku. Takáto právna konštrukcia napĺňa
definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola tzv. absolútnym
obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy.Zhľadiskavtedajšiehoznenia§52ods.1Občianskehozákonníkamohlobyťsporné,čisatakáto
zmluva kvalifikuje ako spotrebiteľská zmluva. Podľa ustanovenia § 879j Obč. zák. sa však aj zmluvy
uzavreté pred 1. januárom 2008 spravujú predpismi účinnými od 1. januára 2008. Keďže žalobca konal
pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalované podľa zisteného
skutkového stavu nekonali na tento účel, spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods.

3 a 4 Obč. zák. v znení účinnom od 1. januára 2008. Zmluva o úvere z 21. marca 2007 sa tak stala
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka od 1. januára 2008, ktoré
ustanovenia sa od tohto dátumu nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže
Obchodný zákonníka spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.).

7. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca poskytol žalovaným dohodnutú sumu 1.200.000
býv. Sk dňa 26. marca 2007. Od tohto dňa sa podľa začalo úročenie poskytnutých prostriedkov
dohodnutou sadzbou 6,78 % ročne, ktoré od 29. marca 2010 pokračovalo novou úrokovou sadzbou
7,16 % ročne. Výška úrokov je pritom správne vyčíslená v tabuľke na č. l. 52 až 57. Žalobca v súlades § 330 Obchodného zákonníka (použiteľného do 31. marca 2015) a zmluvou započítaval jednotlivé
nepravidelné splátky žalovaných na istinu, úroky, úroky z omeškania a istinu, ako aj poplatky a úroky z
omeškania, keďže žalovaní od počiatku splácali úver s omeškaním. Za obdobie od poskytnutia úveru

do 28. marca 2014 (deň zosplatnenia) tak v zmysle § 502 ods. 1 a § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka
sa tak poskytnutá istina amortizovala na sumu 36.553,20 €.

8. Podstatnou spornou otázkou medzi stranami bolo, či žalobca oprávnene úver zosplatnil k 28. marcu
2014. V prerokúvanej veci podmienky zosplatnenia upravoval čl. IV ods. 4 obchodných podmienok

ČSOB, a.s., pre hypotekárne úvery, v zmysle ktorého mohlo k zosplatneniu dôjsť pre omeškanie aspoň s
dvoma „splátkami Úveru“, resp. pre omeškanie s jednou „splátkou Úveru“ po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Okrem toho zosplatnenie podlieha aj obmedzeniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
môževeriteľžiadaťzaplatenieceléhoúveruažpotrojmesačnomomeškanísosplátkouaaknatodlžníka
vopred upozornil. Keďže ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. neupravuje otázku náležitostí dohody o
zosplatnení, ale len podmienky využitia tohto práva veriteľa, prípadná odchýlka zmluvne dohodnutých

podmienok zosplatnenia od § 53 ods. 9 Obč. zák. nevedie k neplatnosti takejto odchylnej podmienky,
ale k tomu, že veriteľ musí dodržať tak podmienky upravené v dohode, ako aj podmienky § 53 ods. 9
Obč. zák. V prerokúvanej veci sú podmienky § 53 ods. 9 Obč. zák. nesporne dodržané, pretože dlžníci
boli v čase, kedy veriteľ využiť svoje právo (list z 29. marca 2014), jasne v štvormesačnom omeškaní
so splátkou úveru splatnou 28. novembra 2013 a boli veriteľom (žalobcom) listami z októbra 2013 na

možnosť využitia tohto práva jasne upozornení.

9. Zostáva teda posúdiť, či boli k 29. marcu 2014 naplnené zmluvné podmienky zosplatnenia úveru
podľa čl. IV ods. 4 písm. a) obchodných podmienok. Žalovaní tvrdili, že nie, vychádzajúc z toho, že
toto ustanovenie žiada trojmesačné omeškanie so splátkou „Úveru“. Pojem „Úver“ je pritom v čl. II

definovaný ako poskytnuté peňažné prostriedky, teda v podstate ako samotná istina, pričom nie je
použitý samostatne definovaný pojem „Anuitná splátka“. Žalovaní z tejto nepresnosti za použitia výkladu
„v prospech spotrebiteľa“ podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v podstate vyvodzovali, že žalobca mohol úver
podľa čl. IV ods. 4 písm. a) obchodných podmienok zosplatniť až vtedy, kedy by žalovaní boli v omeškaní
so splátkami istiny v celkovej sume 3 x 284,40 €, čo k 29. marcu 2014 splnené nebolo. S takýmto

výkladom však súd nesúhlasí.
Aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platia predovšetkým všeobecné pravidlá výkladu podľa § 35
ods. 1 a 2 Obč. zák., podľa ktorých treba právne úkony vyjadrené slovami vykladať predovšetkým
podľa vôle konajúceho, ak nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Výklad „v prospech spotrebiteľa“
podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. tak nie je univerzálnym a prvým výkladovým pravidlom spotrebiteľských

zmlúv, ale len výkladovým pravidlom subsidiárnym, ktoré možno použiť len v prípade objektívnych
pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv. To znamená, že až vtedy, ak na základe výkladových
pravidiel obsiahnutých v § 35 ods. 2 Obč. zák. zostanú pochybnosti o obsahu spotrebiteľských zmlúv
(teda zostanú dve alebo viaceré možnosti výkladu), treba uprednostniť ten výklad, ktorý je v prospech
spotrebiteľa. Tieto pochybnosti však musia vzniknúť objektívne, po aplikácii výkladových pravidiel v §

35 ods. 2 Obč. zák., prípadne aj § 266 Obch. zák. Nestačí, že jedna strana spotrebiteľskej zmluvy má
pochybnosti o jej výklade. Vždy treba predovšetkým z hľadiska § 35 ods. 2 Obč. zák. posúdiť, či z obsahu
zmluvy zreteľne vyplýva určitá vôľa konajúceho, resp. či táto vôľa nie je v jasnom rozpore s jazykovým
vyjadrením. Ak je z obsahu úkonu jasná vôľa alebo ak je jasné jazykové vyjadrenie právneho úkonu,
neprichádza do úvahy aplikácia § 54 ods. 2 Obč. zák., pretože neexistujú pochybnosti o obsahu takéhoto

právneho úkonu. O taký prípad pritom ide aj v prerokúvanej veci.

10. Možno súhlasiť so žalovanými v tom, že ustanovenie čl. IV ods. 4 písm. a) obchodných podmienok
nie je právnotechnicky zvládnuté. Z čl. II obch. podmienok totiž vyplýva, že je v ňom definovaný pojem
„Anuitná splátka“ (a rovnaký pojem je použitý aj v samotnej zmluve v čl. VI ods. 2) ako splátka zahŕňajúca

časť istiny úveru a úrok. Právnotechnicky správne by tak ustanovenie čl. IV ods. 4 písm. a) malo zrejme
znieť „bude v omeškaní s úhradou viac ako dvoch Anuitných splátok alebo jednej Anuitnej splátky po
dobudlhšiuakotrimesiace“.Avšakajzvolenézneniemožnopodľajehojazykovéhozneniaľahkovyložiť.
Ak pojem „Úver“ (pozri definície v čl. II obch. podm.) označuje len poskytnuté prostriedky, teda istinu,
potom pojem „splátka Úveru“ v čl. IV ods. 4 písm. a) obch. podm. označuje splátku istiny, ktorá je v

zmysle definície obsiahnutá v každej „Anuitnej splátke“. Právo požadovať okamžité splatenie úveru tak
žalobcovi vzniká v prípade, ak je dlžník v omeškaní s dvoma splátkami istiny v jednotlivých anuitných
splátkach alebo splátkou istiny v jednej anuitnej splátke počas troch mesiacov.Takýto výklad je pre spotrebiteľa koniec koncov mimoriadne priaznivý: podľa § 566 ods. 2 Obč. zák. totiž
platí, že v prípade čiastočného plnenia sa toto započítava najskôr na istinu, potom na ostatok. Zákon
pritom nerozlišuje, či plnením je jednorazové plnenie alebo splátka. V dôsledku čoho § 566 ods. 2 Obč.

zák. platí aj v prípade plnenia v splátkach, a to v takom zmysle, že ak má dlžník v určitý dátum plniť
anuitnú splátku obsahujúcu časť istiny a zvyšok úrok a jeho plnenie nestačí na zaplatenie celej splátky,
použije sa jeho plnenie najskôr na uspokojenie tej časti anuitnej splátky, ktorou sa amortizuje istina, a až
potom na úrokovú splátku. Z tohto pohľadu potom čl. IV ods. 4 písm. a) obchodných podmienok ČSOB
pre hypotekárne úvery pre spotrebiteľa znamená, že ak platí aspoň tú časť splátky, ktorou sa amortizuje

istina úveru, nenapĺňa podmienky okamžitého zosplatenia úveru podľa cit. ustanovenia a žalobca by k
nemu nemohol pristúpiť.

11. V prerokúvanej veci však ani takýto výklad žalovaným nijako nepomôže. Zo zisteného skutkového
stavu je zrejmé, že k 29. marcu 2014 boli v omeškaní minimálne s troma celými anuitnými splátkami
úveru a najmenej v trojmesačnom omeškaní s celou anuitnou splátkou splatnou 28. novembra alebo 28.

decembra 2013. Žalovaní z týchto anuitných splátok nezaplatili ani jedinú časť, z čoho je zrejmé, že boli
v omeškaní aj s tou časťou anuitných splátok, ktoré boli určené na amortizáciu istiny úveru. Boli teda
v omeškaní so „splátkami Úveru“ v zmysle ustanovenia čl. IV ods. 4 písm. a) obchodných podmienok
tak, ako bolo vyššie vyložené. Podľa názoru súdu tak je zrejmé, že podmienky čl. IV ods. 4 písm. a)
obchodných podmienok pre okamžité jednorazové splatenie celého úveru a príslušenstva.

Súd sa v tomto smere nemôže stotožniť s názorom žalovaných, podľa ktorého treba cit. ustanovenie
vykladať tak, že toto právo možno využiť až vtedy, keď celková omeškaná istina (resp. celková suma
omeškaných častí anuitných splátok určených na amortizáciu istiny) dosiahne sumu dvojnásobku
anuitnej splátky (v prerokúvanej veci 295 x 2 = 590 €), resp. keď dôjde k trojmesačnému omeškaniu s
istinou v sume 295 €. Pre takýto výklad neposkytuje čl. IV ods. 4 písm. a) obch. podm. ani v spojení s

definíciami v čl. II žiaden rozumný základ. Žalovaní totiž týmto spôsobom v podstate vykladajú pojem
„splátka Úveru“ v čl. IV ods. 4 písm. a) obch. podm. v rozpore s tým, ako je v čl. II definovaný samotný
Úver. Ako už bolo uvedené, aj pri výklade spotrebiteľskej zmluvy treba uplatňovať § 35 ods. 2 Obč,
zák. a akceptovať jasné jazykové znenie jednotlivých ustanovení. Ak čl. II obch. podmienok definuje
„Úver“ ako poskytnutú istinu a tiež „Anuitnú splátku“ ako splátku obsahujúcu okrem iného aj časť určenú

na splátku istiny Úveru, potom niet dôvodov vykladať pojem „splátka Úveru“ v čl. IV ods. 4 písm. a)
ako akúsi kombináciu oboch týchto pojmov, resp. vykladať tento pojem obsahovo ako splátku istiny, ale
výškou (sumou) ako anuitnú splátku. Takýto výklad by bol rýdzo účelový a odporoval by metodologicky
akceptovateľným výkladovým metódam právnych úkonov.

12. Okrem toho však žalovaní namietali aj primeranosť zvoleného spôsobu riešenia zo strany žalobcu,
ktorý podľa nich mal najskôr uplatniť právo na zrážky zo mzdy v zmysle čl. VIII zmluvy o úvere. Zároveň
mal akceptovať, že žalovaní splácali úver v určitej minimálnej výške aj počas svojej nezamestnanosti.
Podľa názoru súdu sú tieto argumenty principiálne neakceptovateľné.
Predovšetkým, podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nemožno nikoho nútiť konať niečo, čo zákon neukladá.

Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka neukladá veriteľovi, aby pred začatím výkonu záložného
práva uplatnil iné prostriedky zabezpečenia alebo uspokojenia. Z § 151m ods. 1 Obč. zák. vyplýva,
že predpokladom výkonu záložného práva je, že pohľadávka ním zabezpečená nebola riadne a včas
uspokojená. Ani ustanovenie § 53 ods. 10 Obč. zák. zaoberajúce sa záložným právom v spotrebiteľskej
zmluve nenormuje žiadnu hierarchiu využitia zabezpečovacích prostriedkov, ale len obmedzuje formu

výkonu záložného práva. Takáto hierarchia nie je ani žiadnou imanentnou podstatou súkromnoprávnych
vzťahov.Naopak,vsúkromnoprávnychvzťahoch,kdeplatísúkromnáautonómia(§2ods.3Obč.zák.),je
veriteľ viazaný a oprávnený v prvom rade postupovať v súlade so zmluvou. Veriteľ a dlžník sú v princípe
rovnoprávne subjekty, z ktorých každý je sám zodpovedný za svoju situáciu, ktorej následky nemožno
prenášať na druhého z nich, ak na to neexistuje zmluvný alebo zákonný podklad. V prerokúvanej veci

boli podmienky zosplatnenia a tým aj podmienky začatia výkonu záložného práva podľa § 151m ods. 1
Obč. zák., ale aj podľa čl. IV ods. 4 obchodných podmienok v spojení so zmluvou o úvere splnené, a
veriteľ mohol svoje právo aj uplatniť. Hranicou výkonu tohto práva by mohol byť len prípadný rozpor s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.), o ktoré podľa judikatúry ide najmä v prípade šikanózneho alebo
zneužívajúceho výkonu práva na škodu iného (porov. prehľad u Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký

komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 48 a nasl.). O taký prípad však v prerokúvanej veci nejde.
Žalobca v prerokúvanej veci zosplatnil úver 29. marca 2014, kedy žalovaní podľa zisteného skutkového
stavu boli nezamestnaní. Už v dôsledku toho neprichádzalo do úvahy uplatnenie zrážok zo mzdy
v danom čase, keďže žalovaní celkom zjavne žiadnu postihnuteľnú mzdu nemali. V čase začatiavýkonu záložného práva (14. novembra 2014, t. j. sedem mesiacov po zosplatnení) stále boli žalovaní
nezamestnaní. Ďalej žalovaní splácali svoj záväzok v postupných splátkach po 200 € až do júna 2015.
Žalovaný pritom výkon záložného práva dokonal až dobrovoľnou dražbou v januári 2016. Podľa názoru

súdu je z tohto priebehu zrejmé, že žalobca poskytol žalovaným dostatočne dlhý čas a dostatočne
dlho zohľadňoval ich situáciu pred tým, že prikročil ku konečnému vyriešeniu veci formou dobrovoľnej
dražby. Pritom treba zohľadňovať, že žalobca ako veriteľ má právo na vrátenie peňazí, ktoré žalovaným
poskytol, a nemôže byť nútený k tomu, aby len z dôvodu zlej sociálnej situácie dlžníka rezignoval na
uplatňovanie svojich nárokov. Vlastnícke právo veriteľa k jeho pohľadávke a vlastnícke právo dlžníka k

jeho majetku - zálohu majú v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR v princípe rovnaký obsah a ochranu, preto
je v zásade vylúčené, aby veriteľ musel rezignovať na ochranu svojho vlastníckeho práva len v záujme
toho, aby si svoje vlastníctvo podržal dlžník. Štát nemôže prenášať na veriteľov akúsi štátnu sociálnu
politiku, teda žiadať od veriteľov, aby pri vymáhaní svojich pohľadávok zohľadňovali sociálne problémy
dlžníkov. Veriteľ nevie ovplyvniť sociálnu situáciu dlžníka, preto nemôže ani niesť zodpovednosť za
jej dôsledky. Okrem toho banky podliehajú bankovému dohľadu, ktorý skúma tiež rôzne ekonomické

ukazovatele ich hospodárenia, medzi ktorými je napr. aj podiel a výška nesplácaných úverov (porov. čl.
178 a nasl. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 575/2013 prudenciálnych požiadavkách
na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012). Úlohou banky
je preto v prvom rade dbať o riadne vymoženie a uspokojenie svojich nárokov. Opak nevyplýva ani
z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, Monika Kušionová proti SMART Capital, i keď sa to

niekedy v právnickej obci traduje; tento rozsudok sa zaoberal len otázkou, ako zabrániť tomu, aby v
dobrovoľnej dražbe bolo vydražené obydlie na uspokojenie nekalých zmluvných podmienok. O taký
prípad v prerokúvanej veci nešlo.

13. Na základe uvedeného teda treba uzavrieť, že k zosplatneniu úveru došlo v zmysle čl. IV ods. 4 písm.

a) obchodných podmienok a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a tento úkon žalobcu je platný. Žalobca
mal ku dňu zosplatnenia (28. marca 2014) nárok za zaplatenie amortizovanej istiny 36.553,20 €. Okrem
toho má žalobca právo na uhradenie omeškaného riadneho úroku, ktorý do splatnosti vyčíslil sumou
1.763,31 € a úroku z omeškania z omeškaných platieb vo výške 44,82 €. Pokiaľ si žalobca uplatňoval
nárok na úrok v dohodnutej výške 7,16 % z istiny úveru až do úplného splatenia, takýto úrok mu podľa

názoru súdu nepatrí. Tento názor vyplýva z ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované
ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajú zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú
odplatuzaužívaniepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyoúvere.Inakpovedané,zmluvnáodplata
patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V

momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich
nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide
o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno
zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa.
Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov

poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o
pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z
omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1
tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým,

že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky,
by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom
úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov.

14. Po zosplatnení žalovaní zaplatili ešte ďalších 1.400 €. Okrem toho žalobca 11. januára 2016 vykonal

záložné právo dobrovoľnou dražbou, z ktorej sa dosiahol výťažok 29.400 €.
Spôsob naloženia s výťažkom z predaja zálohu možno vyvodiť predovšetkým z § 151l ods. 3 a § 151m
ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka. Z nich vyplýva, že výťažok sa v prvom rade použije na úhradu
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Následne sa z
nichuspokojujezabezpečenápohľadávka,čojekonieckoncovúčelomzáložnéhoprávavzmysle§151a

Obč. zák. Uspokojenie z výťažku z výkonu záložného práva je náhradou dobrovoľného plnenia v zmysle
§ 559 Obč. zák. a má aj rovnaké účinky. To však znamená, že použitie tohto výťažku sa musí spravovať
v podstate tými istými pravidlami, akými sa spravuje použitie dobrovoľného plnenia. Už bolo uvedené,
že vzťah medzi žalobcom a žalovanými treba najneskôr od 1. januára 2008 považovať za vzťah zospotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Preto sa aj v tomto vzťahu musia najneskôr od
1. apríla 2015 (zákon č. 106/2014 Z. z.) použiť prednostne ustanovenia občianskeho práva, medzi nimi
aj ustanovenia § 566 ods. 2 Obč. zák.. Podľa neho sa pri plnení peňažného dlhu má plnenie započítať

najskôr na istinu, potom na úroky. Hoci citované ustanovenie platí stricto sensu len pre plnenie v zmysle
§ 559 Obč. zák., musí sa v zmysle už uvedeného rovnako vzťahovať rovnako aj pre prípady, ktorými
sa plnenie nahrádza, teda ktoré majú rovnaké účinky ako plnenie (napr. započítanie). Vzhľadom na to
teda treba uzavrieť, že ak v spotrebiteľských vzťahoch veriteľ dosiahne uspokojenie svojej pohľadávky z
výťažku z výkonu záložného práva, ktoré túto pohľadávku zabezpečovalo, musí sa na započítanie tohto

výťažku použiť ustanovenie § 566 ods. 2 Obč. zák. a výťažok najskôr započítať na istinu zabezpečovanej
pohľadávky a potom na príslušenstvo, pokiaľ dlžník neurčí inak.
V prerokúvanej veci žalobca vykonal záložné právo a výťažok z neho získal 20. novembra 2015, teda po
účinnosti už citovanej novely zákonom č. 106/2014 Z. z. Zo zisteného skutkového stavu je pritom zrejmé,
že žalobcove náklady v súvislosti s výkonom záložného práva spočívali len v nákladoch dobrovoľnej
dražby. Odmenu a náklady 2.148,70 € súd považuje za primerané nevyhnutné a účelne vynaložené

náklady súvisiace s výkonom záložného práva v zmysle § 151l ods. 3 Obč. zák. Zvyšok výťažku zníženú
o úhradu prednostnému veriteľovi - správcovi bytového domu, t. j. sumu 25.112,46 € sa v zmysle cit.
ust. § 566 ods. 2 Obč. zák. započítava najskôr na istinu.

15. Po započítaní vykonaných úhrad a čistého výťažku dobrovoľnej dražby dlžná istina od 11. januára

2016 zostala len vo výške 10.040,74 €. Žalobcovi ďalej patrí úrok za obdobie do konečnej splatnosti,
teda do 28. marca 2014, a to v ním vyčíslenej výške 1.763,31 €. Od tohto dňa mu v zmysle § 369 ods.
1 Obch. zák. ďalej patrí len právo na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 8 % zo sumy
istiny a nezaplatených riadnych úrokov. Vzhľadom na čiastočné úhrady a výťažok dražby patrí žalobcovi
úrok z omeškania

- za obdobie 29. marca až 19. decembra 2014 (264 dní) zo sumy 36.553,20 + 1.763,31 = 38.316,51 €
vo výške (264/365 x 0,08 x 38.316,51=) 2.217,11 €,
- za obdobie 20. decembra 2014 až 8. januára 2015 (18 dní) zo sumy 38.316,51 - 200 = 38.116,51 €
vo výške (18/365 x 0,08 x 38.116,51=) 150,38 €,
- za obdobie 9. januára až 2. marca 2015 (51 dní) zo sumy 38.116,51 - 200 = 37.916,51 € vo výške

(51/365 x 0,08 x 37.916,51=) 423,83 €,
- za obdobie 3. až 31. marca 2015 (27 dní) zo sumy 37.916,51 - 200 = 37.716,51 € vo výške (27/365
x 0,08 x 37.716,51=) 223,20 €,
- za obdobie 1. apríla do 29. apríla 2015 (27 dní) zo sumy 37.716,51 - 200 = 37.516,51 € vo výške
(27/365 x 0,08 x 37.516,51=) 222,02 €,

- za obdobie 30. apríla do 29. mája 2015 (28 dní) zo sumy 37.516,51 - 200 = 37.316,51 € vo výške
(28/365 x 0,08 x 37.316,51=) 229,01 €,
- za obdobie 30. mája až 29. júna 2015 (29 dní) zo sumy 37.316,51 - 200 = 37.116,51 € vo výške (29/365
x 0,08 x 36.916,51=) 235,92 €,
- za obdobie 30. júna 2015 do 11. januára 2016 (194 dní) zo sumy 37.116,51 - 200 = 36.916,51 € vo

výške (194/365 x 0,08 x 36.916,51 =) 1.569,71 €,
- za obdobie 12. januára až 18. mája 2016 (126 dní) zo sumy 36.916,51 - 25.112,46 = 11.804,05 € vo
výške (126/365 x 0,08 x 11.804,05=) 325,99 €.
Celkovo teda má žalobca do 18. mája 2016 nárok na vyčíslený úrok z omeškania v sume 5.597,17 €.

16. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie zvyšku istiny 10.040,74
€, úrokov do splatnosti v sume 1.763,31 €, vyčísleného úroku z omeškania do 18. mája 2016 v sume
5.597,17 €, teda celkovo 17.401,22 €, ako aj nárokov na pokračujúce úroky z omeškania od 18. mája
2016 z istiny a úrokov (výrok I). Solidárna zaviazanosť žalovaných sa zakladá na ustanovení § 293
Obchodného zákonníka (použiteľného do 31. marca 2015), ktorý si svoje účinky zachoval aj po 1. apríli

2015. Naopak, v časti o zaplatenie zvyšnej istiny, úrokov a úrokov z omeškania ju zamietol (výrok II).

17. Podľa § 232 ods. 4 C. s. p. súd povolil žalovaným splácať dlžnú sumu v splátkach. Príjem žalovaných
je spolu približne 790 €, z ktorých na bývanie a mesačnú prevádzku vynakladajú 300 až 500 € a ďalších
50 € by mali vynakladať na splátky iných úverov. Vzhľadom na to považoval súd sumu 150 € mesačne

za primeranú na splátky záväzku voči žalobcovi. Strata výhody splátok by mala pôsobiť ako motivácia
pre žalovanú dodržiavať určené splátky.18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí
prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu (74,7 : 25,3 =) 48,6 % jeho trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaní dobrovoľne nesplnia svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.