Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615205164
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615205164.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivexekučnejvecioprávnenéhoRapidlifeživotnápoisťovňa,a.s.,sosídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej F. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, XXX
XX P., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad so sídlom Kupeckého
29,04001Košice,podsp.zn.EX1890/15,ovymoženiepohľadávkyoprávnenéhovovýške147,12Eurs
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/266/2015

- 19 zo dňa 30. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo dňa 30. 06. 2015 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa ustanovenia § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcienazákladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokvydanýArbitrážnym
súdom Košice sp. zn. 3C/2770/2012 zo dňa 19. 01. 2012. Oprávnený ako dodávateľ a povinná ako
spotrebiteľ uzavreli dňa 22. 12. 2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú aj Všeobecné poistné podmienky. Zmluvný vzťah založený medzi oprávneným a povinnou poistnou

zmluvou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a odôvodnil posúdenie tohto zmluvného vzťahu ako aj
inštitút spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľných zmluvných podmienok. Exekučný súd v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
Vychádzal zo záveru, že takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou, teda napriek jej formálnemu

zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou Rady 93/13/EHS z 25. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v
neprospech spotrebiteľa. Z ustanovení Všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že oprávnený od
počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo
zmluvy boli tieto vždy riešené na ním zvolenom rozhodcovskom súde, ktorý sa spravidla nachádza v
mieste jeho sídla za účelom minimalizácie nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.

Spotrebiteľ vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové
pomery nemá možnosť relevantne sa proti návrhu zo strany žalobcu brániť.
Na základe uvedeného mal exekučný súd za to, že rozhodcovská doložka bola v čase jej uzatvárania
neprijateľnou podmienkou a od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvárania
zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho
zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takmto konaní nemôže byť

riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku uvedeného exekučný súd považoval
exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto vlastnosti za neodstrániteľnú prekážkubrániacu vo vykonaní exekúcie a v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uplatnil
odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).V odvolaní uviedol, že exekučný súd mu v konaní o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 2 Listiny. Vo vykonávacom konaní je predmetom procesnej ochrany od súdu
požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, teda
práva už judikovaného. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. S poukazom na predmetné ustanovenie oprávnený dôvodil, že exekučný súd
je oprávnený preskúmavať či rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené v § 40 ods. 1 písm.

a/ a b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, no ďalšie dôvody šetrenia posudzujúce
materiálnu stránku exekučného titulu nie sú exekučnému súdu zverené. Ani z judikatúry Súdneho
dvora EÚ (konkrétne prípad C-40/08 Asturcom) nemôže exekučný súd čerpať oprávnenie na taký
postup, aký zvolil v napadnutom rozhodnutí. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom
jednoznačne nepriznáva. Konajúci súd tak podľa názoru oprávneného flagrantne prekročil svoju

právomoc vyplývajúcu z Exekučného poriadku, čím porušil článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďalej argumentoval tým, že exekučný súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, keď
vykonal dokazovanie bez toho, aby sa mohol k nemu oprávnený vyjadriť a zároveň postupoval v
rozpore s judikatúrou Súdneho dvora. Exekučný súd si vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy,
pričom oprávnenému neumožnil k uvedeným dôkazom sa vyjadriť. Ak exekučný súd vykonával vlastné

dokazovanie dopĺňaním a hodnotením listín, požiadavka umožniť účastníkom exekučného konania
uplatniť ich procesné oprávnenia podľa § 122 a nasl. OSP je úplne v súlade s právom na spravodlivý
proces.
Ďalej oprávnený namietal porušenie zákona, pretože dokazovanie v konaní neprislúcha vyššiemu
súdnemu úradníkovi, ktorý vydal predmetné uznesenie a jeho postup je v tomto prípade nielen

neeurokonformný ale bol aj protiústavný. Konanie v danej veci totiž viedol a dokazovanie vykonával
nie sudca ale vyšší súdny úradník, ktorého činnosť pozostávala nielen z preskúmania podkladov podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku ale aj z toho, že zhromaždil iné listinné dôkazy a konštruoval tak
skutkový stav na základe vykonaného dokazovania. Vyšší súdny úradník podľa zákona č. 549/2003 Z.
z. o súdnych úradníkoch koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu. Medzi jeho kompetenciami

uvedenými v zákone sa však nikde neuvádza, že vykonáva aj dokazovanie, čo prináleží len sudcovi
podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Takýmto postupom bolo porušené právo na
zákonného sudcu, čo je v rozpore s čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyšší súdny úradník , ktorý
predmetné uznesenie vydal tak prekročil rámec svojej právomoci, ktoré mu ukladá zákon č. 549/2033
Z. z. o súdnych úradníkoch a dopustil sa tým aj porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v

spojení s čl. 144 a 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
Vdôsledkunesprávnezistenéhoskutkovéhostavuexekučnýsúdformulovalajnesprávneprávnezávery
a zároveň aplikoval nesprávny judikát Súdneho dvora Európskej únie a neaplikoval tak relevantnú
vnútroštátnu právnu normu, pričom zdôraznil, že v judikáte Oceáno Grupo Editorial išlo o odlišný
skutkový stav. V prípade, že sa strany dohodnú, že spory najprv prejedná rozhodcovský súd, zákon o

rozhodcovskom konaní neustanovuje žiadnu miestnu príslušnosť, podľa ktorej by si mali strany vybrať
rozhodcovský súd alebo ustanoviť rozhodcu. Zákon o rozhodcovskom konaní nikde neustanovuje
žiadne obmedzenia, podľa ktorých by si strany mali vyberať rozhodcovský súd podľa miesta bydliska
spotrebiteľa alebo sídla dodávateľa, a teda tu nemôže vzniknúť žiadna nerovnováha v právach a
povinnostiach. Exekučný súd podľa názoru oprávneného neaplikoval správnu právnu normu - zákon

o rozhodcovskom konaní a namiesto nej aplikoval judikát súdneho dvora, ktorý vychádzal z iného
skutkového stavu. Keďže neaplikoval správnu právnu normu, porušil tým právo na súdnu ochranu.
Exekučný súd formuloval závery, že v predmetnom prípade sa spotrebiteľ nemal možnosť relevantne
brániť, a že takáto podmienka mohla mať za následok zabránenie spotrebiteľovi v podaní žaloby, ale
svoje závery nepodložil skutkovými zisteniami. Zároveň súd v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR o

demokratickom právnom štáte, navodil právnu domnienku, že oprávnený koná nedobromyseľne, pričom
tieto úvahy súdu nie sú podložené žiadnymi skutkovými zisteniami, ktoré by vyplynuli z vykonaného
dokazovania.Oprávnený poukázal na to, že napriek úsudku súdu o tom, že povinný nemusel Osobitné zmluvné
dojednania podpísať, dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka nebola v danom prípade
individuálne dojednaná. Nie je podstatné, ktorá strana podmienku formulovala, ide len o existenciu

práva oboch strán podmienku individuálne odmietnuť, prijať alebo zmeniť v dôsledku ich osobitného
dojednania. V súlade s európskymi princípami zmluvného práva však platí, že k individuálnemu
dojednaniu dôjde, ak bola rozhodcovská doložka predmetom rokovania a k jej podpisu došlo práve
po osobitnom rokovaní o tejto podmienke. Síce boli osobitné zmluvné dojednania vopred pripravené
na predtlačenom formulári, ale boli osobitne oddelené od ostatného textu, označenú hrubým napisom

a nemuseli byť stranami podpísané. K individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky došlo tým, že
zmluvné strany prejavili vôlu ich uzavrieť.
Oprávnený ešte uviedol, že predkladá listinný dôkaz - Záznam o požiadavkách a potrebách klienta,
ktorý písomne zachytil činnosť povinnej pred uzavretím zmluvy a poukázal na to, že poistná zmluva
ako výnimka medzi inými spotrebiteľskými zmluvami má zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú
fázu. Táto fáza sprostredkovania poistenia je v danom prípade normovaná zákonom č. 340/2005 Z. z.

a to ako dôsledok transpozície Smernice EÚ č. 2002/92/ES, ide teda o skutkovú okolnosť, ktorá je v
danom prípade významná. Samotný postup pri uzatváraní zmluvy pozostáva z niekoľkých fáz. Prvé je
kontaktovanie občana sprostredkovateľom za účelom podrobného informovania o poistení a o všetkých
s tými súvisiacich okolnostiach, ako aj o možnostiach pri uzavretí zmluvy ovplyvniť jej obsah. Záverom
tejto fázy je Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, okrem iného aj výber poistného produktu ale

aj samotné slobodné rozhodnutie občana v tom zmysle, či už má dostatok informácií o produkte, čo
nepotrebuje ďalšie informácie od sprostredkovateľa a že všetkému porozumel a slobodné rozhodnutie
občana, kedy chce samotnú poistnú zmluvu uzavrieť, pričom termín uzavretia bol výsostne v jeho
kompetencii. K týmto otázkam sa povinný mal možnosť vyjadriť. Súčasťou záznamu o potrebách klienta
je aj otázka: „Chcete ešte niečo k produktu, ktorý Vám navrhol sprostredkovateľ poistenia vysvetliť,

doplniť, dojednať?“. Oprávnený ďalej poukázal na to, že povinnosť sprostredkovateľky poistenia
poskytovať úplné, presné, pravdivé a zrozumiteľné informácie a zároveň zákaz zamlčovania informácií
súvisiacich so sprotredkovaným poistením vyplýva z ustanovení zákona č. 340/2005 Z. z. Poisťovňa
nemala inú možnosť ako akceptovať uvedený záznam bona fidae ako pravý, verne odrážajúci skutočný
priebeh predzmluvnej komunikácie sprostredkovateľa s klientom v odôvodnenom presvedčení, že

preukazuje skutočný rozsah splnených povinností sprostredkovateľa poistenia citovaného zákona č.
340/2005 Z.z. Uvedené preukazuje aj stanovisko Národnej banky Slovenska ku Záznamu o potrebách
klienta. Rozhodcovská doložka bola teda podľa názoru oprávneného dojednaná individuálne, o čom
svedčia aj možnosti povinnej pri uzatváraní poistnej zmluvy.
Ďalej ešte oprávnený poukázal na 19.recitál Smernice 93/13/EHS, podľa ktorého sú poistné zmluvy za

istých podmienok vyňaté spod posudzovania či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, čo môže nastať vtedy ,ak dojednanie nejakej podmienky v poistnej zmluve vchádza do kalkulácií
poistného pre klienta. V tejto súvislosti poukázal na list Národnej banky Slovenska zo dňa 22.11.2013,
kde je uvedené, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve ovplyvňuje tzv. gama inkasné náklady a že:
„Dohoda o rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve preto vstupuje do výpočtu poistného

nezávisleoddruhupoistenia,tedaajvprípadepoisteniaosôb.“Rozhodcovskádoložkavpoistnejzmluve
(ako výnimočnej spotrebiteľskej zmluve ovládanej pravidlami poistnej matematiky) teda v dôsledku
priameho účinku smernice (z dôvodu jej nesprávnej implementácie do slovenského právneho poriadku
a následne nesprávnej aplikácie Smernice na poistné zmluvy) nepodlieha súdnemu prieskumu, lebo je
to v priamom rozpore so zámerom smernice.

Ďalej uviedol, že povinnosť súdu vykonať test primeranosti ustanovuje nielen čl. 4 Smernice 93/13 EHS,
ale aj vnútroštátna právna norma ( § 53 ods. 11 OZ). Súd tak musí posúdiť všetky okolnosti za ktorých
sa uzatvárala zmluva a všetky ostatné podmienky zmluvy, a nemôže izolovať len jednu podmienku a
vyhlásiť ju bez všetkého za neprijateľnú.
Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Dôvody
zistenia, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, a preto je potrebné aplikovať normy
spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného konania exekučný súd poriadne nezdôvodnil. Absencia
takejto argumentácie zo strany súdu bránila účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, čím došlo k
zmenšeniu rozsahu možnosti riadne konať pred súdom.

Na základe uvedených odvolacích námietok navrhol oprávnený napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložila na rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214
ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.

s. p. potvrdil.

Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žedňa30.03.2015bolsúdnemuexekútoroviJUDr.PetroviMolnárovi,
Exekútorský úrad so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice, doručený návrh oprávneného Rapid life
životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach na vykonanie exekúcie proti povinnej F. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., na základe rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2770/2012

zo dňa 19. 01. 2012. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel nároku oprávneného,
ktorý si uplatnil na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 12. 2008 uzavretej medzi
oprávneným a povinnou a žalovanej (povinnej) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu
147,12 Eur a trovy rozhodcovského konania v sume 276,- Eur. Následne bola dňa 16. 04. 2015 doručená
okresnému súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V texte

poistnej zmluvy sú oprávneným vopred predtlačené viaceré prehlásenia poistníka mimo iného o tom, že
sa oboznámil so Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

Všeobecné poistné podmienky, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy uzavretej s povinnou majú 12 strán
a v závere sú podpísané poistníkom (povinnou). Na poslednej dvanástej strane VPP sa pod kolonkou

čitateľný podpis poistníka, teda pod podpisom povinnej nachádzajú Osobitné zmluvné dojednania č.
01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Osobitné zmluvné dojednania majú 2 odseky, a to odsek
1: „Zmluvné strany sa v súlade s článkom 9 ods. 1, prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne
aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti;
túto lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak

bola zaplatená len časť poistného.” Znenie ods. 2 týchto osobitných zmluvných dojednaní je nasledovné:
„Poistník (poistená) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle
XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Osobitné

zmluvné dojednania sú v závere podpísané povinnou a oprávneným.

V časti XV. VPP je upravené „Rozhodcovské konanie“. Podľa textu tejto časti sa zmluvné strany okrem
iného dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom, ktoré sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského
súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými
na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto

vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok.

Právne posúdenie daného zmluvného vzťahu a tým aj odôvodnenie napadnutého uznesenia, pokiaľ
súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinnou
treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne aj skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné

podmienky, považuje odvolací súd za vecne správne.

Exekučný súd, a to nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie
zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie
je oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne

uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydaniea či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej ako aj materiálnej, čo vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa

18. januára 2012 a sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Formálna stránka vykonateľnosti
rozhodnutia sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané.
Z obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov
práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna
vykonateľnosť rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd
konštatoval, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť“.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a porušenie zásady kontradiktórnosti konania, odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa 30. 09. 2014, v ktorom najvyšší
súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný

postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného,
neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že platné
právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za

zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov

konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.

Pokiaľ oprávnený namietal, že v tomto prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá, a
to v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré povinný osobitne podpísal, odvolací súd poukazuje na

to, že Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve sú pripojené na str. 12 Všeobecných
poistných podmienok hneď za kolónkou určenou na dátum a podpis poistníka a sú obsiahnuté vo
formulárovej predtlači pripravenej oprávneným. Vychádzajúc z textu formulárovej predtlače poistnej
zmluvy povinný nemal možnosť tieto ovplyvniť, mohol len túto časť zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté
dve dojednania, okrem rozhodcovskej doložky aj dojednanie o ukončení poistenia neuhradením

poistného, nepodpísať. Navyše, v ods. 2 Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré podľa predtlače
chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie upravené v časti
XV. Všeobecných poistných podmienok. V časti XV. Všeobecných poistných podmienok je upravené
rozhodcovské konanie celkovo v 8-mich bodoch. Len samotná skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné
dojednania sú odčlenené od Všeobencných poistných podmienok nadpisom a že ich povinný osobitne

podpísal v ten istý deň ako Všeobecné poistné podmienky, ešte neznamená, že tieto osobitné zmluvné
dojednania, a v rámci nich pod bodom 2 aj rozhodcovská doložka, boli individuálne dojednané. Zmluvná
podmienka,ktoránebolaindividuálnedojednanáaktoráurčuje,žesporyzozmluvybudúriešenévýlučne
rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konaniepred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola
odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Pod pojmom „individuálne dojednanie“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti
zmluvných strán, teda prípady, keď sa o právach a povinnostiach obsiahnutých v zmluve obe zmluvné
strany rokujú a najmä majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Pokiaľ sú zmluvné

podmienky dodávateľom vopred pripravené a naformulované a spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže a
tým, že nemá ani možnosť alternatívnej voľby pre rozhodovanie prípadných sporov, nejde o individuálne
dohodnuté zmluvné ustanovenia. Rozhodnutie rozhodcovského súdu, vydané na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, je rozhodnutím vydaným nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt,
ktorý nie je možné v exekúcii vykonať.

Pokiaľ oprávnený v súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky odkazuje na osobitný dokument
nazvaný „Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta“, ktorého spísanie
bolo podľa jeho vyjadrenia vyžadované zákonom a ktorý by mal v tomto prípade potvrdzovať, že povinný
mal vedomosť o obsahu poistenej zmluvy a o možnosti uplatnenia eventuálnych výhrad k obsahu
poistnej zmluvy, k tomuto odvolací súd uvádza, že hoci na takýto dokument oprávnený odkazuje, k

podanému odvolaniu ho nedoložil.

Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého uznesenia, nakoľko súd prvého stupňa dostatočne a jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie
a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa požiadavky stanovené v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 167 ods. 2 O.s.p.

Okresný súd sa správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca
podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná
podmienka je neplatná, pokiaľ uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka), a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2
Exekučného poriadku). Rozhodcovská doložka (Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, str. 12
Všeobecných poistných podmienok - č.l. 18 spisu) jednoznačne zakotvuje rozhodcovské konanie ako

výlučnú možnosť riešenia sporov.

Odvolací súd upresňuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22. 12. 2008, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať
a rozhodnúť vo veci, je zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola

so spotrebiteľom dohodnutá individuálne a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy na strane spotrebiteľa, a preto je
potrebné považovať ju za neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi výpočtom neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutých v exemplifikatívnom výpočte neprijateľných zmluvných podmienok
obsiahnutých v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilýmexekučnýmtitulom,nazákladektoréhobyoprávnenémuvočipovinnejvznikolnárok,ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd sa nezaoberal ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní, pretože okresný súd danými
skutočnosťami rozhodnutie nedôvodil a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému
dôvodu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie sú právne relevantné.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.