Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/238/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201026
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715201026.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: L. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T., U. č. XX, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa a. s., Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 241,60 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/45/2016-119

zo dňa 11.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu v časti zamietol, ako odvolaním účastníkov
nenapadnutom, ponecháva n e d o t k n u t ý .

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 241,60 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 241,60 eur od 04.03.2015, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Návrh žalobcu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 241,60 eur od 29.01.2015 do 03.03.2015 zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na
čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po vykonanom dokazovaní považoval nárok uplatnený
žalobcomvpodobenáhradynákladovspojenýchsprenájmommotorovéhovozidlapodopravnejnehode

za dôvodný. Lehota na opravu vozidla bola posúdená znalcom, ktorý ustálil, že išlo o primeranú lehotu a
s tým súvisiace aj primerané obdobie používania prenajatého motorového vozidla. Uplatnený nárok za
1 deň v číselnom vyjadrení žalovaným rozporovaný nebol. Pokiaľ v konaní žalovaný vzniesol námietku
premlčania, túto posúdil v zmysle ust. § 104 OZ v súvislosti s ust. § 106 ods. 1, 2 OZ s tým, že pokiaľ
premlčacia doba začala plynúť rok po poistnej udalosti, v čase podania žaloby žalobcom nemohol byť
nárok premlčaný.

2. Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že v priebehu
konania niekoľkokrát namietal premlčanie nároku žalobcu. Napriek tomu okresný súd nariadil vo veci
vykonanie znaleckého dokazovania. S námietkou žalovaného sa vysporiadal poukazom na ust. § 104
OZ. Nemožno súhlasiť s tým, že žalobcovi došlo k predlženiu premlčacej lehoty. Škodca, v tomto prípade
poistenec žalovaného, nesie objektívnu zodpovednosť za vznik škody na vozidle žalobcu v zmysle ust.

§ 427 OZ. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom odvodeným od vzťahu medzi škodcom a
poškodeným. Žalobca je oprávnený žalovať priamo žalovaného na základe zákona č. 381/2001
Z. z., § 15, ktorý v ods. 2 svojho znenia uvádza, že na premlčanie nároku na náhradu škody
proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
Uviedol, že ku škode na motorovom vozidle žalobcu došlo 23.11.2012. Týmto dňom uzatvoril zmluvu o
nájme motorového vozidla. Vozidlo bolo v zmysle nájomnej zmluvy prevzaté zo servisu 23.11.2012 a

vrátené 12.12.2012. Týmto dňom žalobca obdržal faktúru za nájom náhradného vozidla, ktorá znela na
sumu 371,75 eur. O škode spôsobenej nájmom náhradného vozidla a o jej výške sa žalobca dozvedelnajneskôrodovzdanímvozidlaaobdržanímfaktúry12.12.2012.To,kto zaškoduzodpovedá,sa
dozvedel najneskôr v deň nehody, 23.11.2012. Od 12.12.2012 mu začala plynúť subjektívna premlčacia
lehota na uplatnenie práva na náhradu škody na súde, ktorá márne uplynula dňom 12.12.2014.

Ak potom žalobca podal žalobu na súd 29.01.2015, urobil tak po uplynutí premlčacej lehoty. Pokiaľ
okresný súd uvádzal, že sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným spravuje ust. § 104 OZ, bolo by tomu tak
v prípade, že by išlo o vzťah založený poistnou zmluvou, nie odvodený vzťah poškodeného a poisťovne
škodcu. V nadväznosti na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. c) v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 C. s. p. rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal síce dostatočné
dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam
a následne ani správne právne vec neposúdil.

5. Podľa ust. § 104 OZ, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za

rok po poistnej udalosti.

6. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

7. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

8. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

9. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

10. V zmysle ust. § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok
po poistnej udalosti. Celková dĺžka je stanovená na 4 roky (1 + 3) po poistnej udalosti. To znamená, že
ust. § 104 OZ predlžuje objektívnu premlčaciu lehotu a nemá vplyv na plynutie subjektívnej premlčacej
lehoty v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ.

11. Občiansky zákonník v ust. § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného a) o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom
úkone či o škodnej udalosti) ako určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu,
ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu

škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí
zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) o škodcovi, t. j. o tom, kto za
škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k
vedomosti poškodeného o škodcovi a jeho vedomosti o škode.

12.Pripremlčaníprávananáhraduškodyjeustanovenákombinovanápremlčaciadoba,atosubjektívna
a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle
a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v
rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt spôsobuje,
že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie

druhá premlčacia doba.

13. Objektívna premlčacia doba v zmysle ust. § 106 ods. 2 OZ je trojročná a začína plynúť od
okamihu škodnej udalosti. V preskúmavanej veci ku škodnej udalosti, teda k dopravnej nehode došlo23.11.2012. Náhradné motorové vozidlo bolo žalobcovi poskytnuté od 23.11.2012 do 12.12.2012.
Dňa 12.12.2012 bola vystavená faktúra za nájom náhradného vozidla, ktorá znela na 371,75 eur.

14. Z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej lehoty možno ustáliť, že žalobca sa dňom 12.12.2012
dozvedel o škode a jej výške. To, kto za škodu zodpovedá, sa dozvedel najneskôr v deň nehody
23.11.2012.Subjektívnapremlčacialehotazačalaplynúťdňom12.12.2012auplynuladňom12.12.2014.
Žalobca žalobu na súd podal 29.01.2015, teda zjavne po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
lehoty.

15. V nadväznosti na uvedené možno ustáliť, že 12.12.2014 skončilo plynutie subjektívnej doby. Právo
žalobcu sa premlčalo, a to aj napriek tomu, že mu plynula ešte druhá objektívna premlčacia doba,
čo z hľadiska uplynutia subjektívnej premlčacej doby bolo irelevantné. Odvolací súd po preskúmaní
veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie otázku premlčania v preskúmavanej veci nesprávne
právne posúdil. Z tohto dôvodu jeho rozhodnutie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby

otázku premlčania nároku žalobcu v predmetnom konaní posúdil v intenciách zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)