Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813203061
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2015:6813203061.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobkyne: O. G., D..

XX.XX.XXXX, N. H.. S. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená splnomocneným zástupcom Františkom
Kováčom,nar.02.01.1958,bytomT.Vansovej1174/13,05001Revúca,protižalovanej:Rapidlifeživotná
poisťovňa,a.s.,sosídlomGarbiarska2,04071Košice,IČO:31690904,právnezastúpenáAdvokátskou
kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, o
zaplatenie 2.506,80 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.506,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 2.506,80 Eur od 04.06.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa opravenou a doplnenou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo
výške 2.506,80 Eur (75.520,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.506,80
Eur od 04.06.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnila tým, že dňa 04.04.1998

uzavrela so žalovanou poistnú zmluvu s dobou poistenia 15 rokov a dobou platenia poistného 10 rokov.
Poistná suma pre prípad smrti bola dohodnutá vo výške 50.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške
75.000,- Sk. Listom zo dňa 09.06.2008, t.j. mesiac po zaplatení poslednej predpísanej splátky poistného,
jej žalovaná oznámila, že ku dňu 16.05.2008 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy s odbytným 28.946,- Sk,
Keďže žalobkyni neboli jasné dôvody zrušenia zmluvy a tiež nesúhlasila s výškou odbytného, pretože
žalovanému zaplatila na poistnom celkom 41.640,- Sk, listom zo dňa 13.06.2008 vyjadrila nesúhlas s
jednostranným zrušením poistnej zmluvy. Žalovaný na jej list neodpovedal, čo považovala za akceptáciu

jej námietky, preto považovala vec za vybavenú a poistnú zmluvu za naďalej platnú. Ďalej žalobkyňa
uviedla, že deň 04.04.2013 bol dňom konca poistnej zmluvy a keďže žalovaná na to nijako nereagovala,
obrátila sa žalobkyňa dňa 10.04.2013 na žalovanú so žiadosťou o vyplatenie poistnej sumy. Žalovaná
jej listom zo dňa 30.04.2013 oznámila, že k vyplateniu poistnej sumy pre prípad dožitia nie je možné
vyhovieť, pretože poistná zmluva bola zrušená k 16.05.2008.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že považuje žalobu za bezdôvodnú. K zániku

poistenia dňa 16.05.2008 došlo z dôvodu, že žalovaný nemohol ďalej pokračovať v poistení, ktoré bolo
nesprávne kalkulované. Na základe tejto skutočnosti zaslala žalovaná žalobkyni oznámenie o zániku
poistenia zo dňa 09.06.2008 a opakovane dňa 13.06.2008. Dôvody zániku poistenia oznámila žalovaná
žalobkyni aj v liste zo dňa 02.03.2009. Dôvodom zániku poistenia bola skutočnosť, že po tom, ako vyšlonajavo, že dojednaný poistný produkt nie je v súlade so zákonom, si žalobkyňa nevybrala ani jednu z
alternatív ponúkaných žalovaným v liste zo dňa 15.05.2008 s názvom „Prepočet a zvýšenie poistného
k poistnému produktu UDP-K vyčíslenie“, ktoré by umožňovali ďalšie trvanie poistného vzťahu v súlade

so zákonom. Preto došlo k zániku poistenia a žalovaná zaslala žalobkyni odkupnú hodnotu poistenia ku
dňu jeho zániku. Žalovaná ďalej uviedla, že na potrebu zmeny a výberu upozornila žalobkyňu viackrát,
aj v predmetnom liste s upozornením, že pokiaľ si nevyberie žiadnu alternatívu, žalovaná bude nútená
ukončiť poistenie s výplatou odkupnej hodnoty, k čomu v danom prípade aj došlo. K zániku poistenia
teda došlo pred poistnou udalosťou - dožitie a žalobkyňa preto nemá nárok na výplatu poistného plnenia.

Žalovaná poukázala na znenie § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom ku
30.05.1995, podľa ktorého malo poistenie zabezpečovať v zodpovedajúcej miere dlhodobú splniteľnosť
záväzkov, inak orgán štátu nemal povolenie na podnikanie s takýmto poistením vydať. Metódou na
zistenie, či poistenie, spĺňa podmienku dlhodobej splniteľnosti záväzkov boli poistno - matematické
postupy, na základe ktorých štát tiež preveroval, kontroloval a nakoniec schválil kalkulácie a sadby
poistenia v podkladoch žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie (§ 11 ods. 3 cit. zákona). Ich

schválením sa stali pre žalovanú právne záväznými. Štát vydaním povolenia na podnikanie ohľadne
poistenia, ktorého sa žaloba týka, potvrdil, že kalkulácie a sadzby dotknutého poistenia poistno -
matematicky zohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov v zodpovedajúcej miere. V rokoch 1999 a
2003 štát pri kontrole potvrdil, že kalkulácie a sadzby poistenia sú správne. Až na základe protokolu z
29.10.2007 príslušný orgán štátu - Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) identifikoval „nedostatok“

v činnosti žalovanej spočívajúcej v poskytovaní poistenia na základe poistných zmlúv, konkrétne v
uzavretí poistnej zmluvy so žalobkyňou. Nedostatok spočíval v tom, že poistné podľa príslušných
poistno - matematických metód nezohľadňovalo všetky záväzky z poistenia. Nesprávnosť kalkulácie
poistenia UDP-K potvrdil aj znalecký posudok, ktorý si dala žalovaná vypracovať, aby nezávisle odborne
preverila závery orgánu dohľadu. Poistné je cenou poistenia. Výšku poistného, ktorá sa ukázala ako

nedostatočná a neprimerane nízka, určil orgán štátu v sadzbách poistného. Cena poistenia bola v
okolnostiach prípadu určená tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995 - vtedajším
orgánom štátnej správy nad poisťovníctvom. Žiadna zo zmluvných strán nedostatok zistený NBS (nízke
poistné) nespôsobila a ani nemohla predvídať. Žalovaná sa v krátkom čase po zistení uvedenej novej
okolnosti aktívne usilovala uzavrieť so žalobkyňou dohodu, ktorou by rozpor so zákonom odstránila.

Iniciatíva žalovanej nebola úspešná. Podľa žalovanej podstatná zmena vonkajších, zmluvnými stranami
neovplyvniteľných okolností, o ktorej sa zmluvné strany dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu,
ak má vplyv na obsah záväzkového vzťahu, spôsobuje narušenie prirodzenej spravodlivosti medzi
zmluvnými stranami a dopadá obzvlášť ťaživo na jednu zo zmluvných strán, je okolnosťou, s ktorou je
možné spojiť prelomenie zásady pacta sunt servanda v podobe následnej úpravy zmluvného záväzku

alebo jeho zániku. Poukázala na právne dokumenty Európskej únie, ako sú princípy európskeho
zmluvného práva, Európsky návrh spoločného referenčného rámca, ako aj princípy UNIDROIT. V rámci
pokusu o súdny zmier za účelom rýchleho a hospodárneho ukončenia súdneho sporu žalovaná ponúkla
žalobkyni zaplatenie sumy 1.801,88 Eur po zdanení + výnosov, ktorých výška je závislá od času plnenia,
resp. právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru. Žalovaná špecifikovala uvedenú sumu

ako revidovanú správnu kalkuláciu poistného produktu UDP-K, ktorá zodpovedá správnemu poistno -
matematickému prepočtu poistenia. Pre prípad, že k uzavretiu a schváleniu súdneho zmieru nedôjde,
vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadala žalovaná žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní vo veci dňa 13.01.2015 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnila

svoju argumentáciu o tvrdenie, že daná poistná zmluva po novele zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve
zákonom č. 186/2004 Z.z. bola v rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. a v zmysle § 70a cit. zákona
ju musela do budúcna žalovaná uviesť do súladu s novelizovaným znením, inak by sa vystavila hrozbe
sankcií zo strany orgánu dohľadu -NBS. Preto sa snažila uvedenú situáciu vyriešiť troma alternatívami a
dohodou so žalobkyňou o zmene poistnej zmluvy v súlade so zákonom. Uviedla, že nakoľko k dohode

nedošlo, aby sa vyhla porušovaniu zákona a sankciám, nezostávalo jej nič iné, ako poistnú zmluvu
zrušiť a vyplatiť žalobkyni odbytné. Podľa názoru žalovanej sa pôvodne dojednané poistné plnenie v
dôsledku zmeny právnej úpravy stalo dodatočne objektívne nemožné, nakoľko jeho vyplatenie v plnej
výškepožadovanejvžalobe,bybolovrozporesprávnouúpravou.Preprípad,žebybolsúdtohonázoru,
že žalobkyňa má nárok na vyplatenie poistného plnenia v plnej výške istiny pohľadávky požadovanej

žalobkyňou, žalovaná namietala, že sa nemohla dostať do omeškania s plnením žalovanej istiny v
časti rovnajúcej sa sume odbytného vo výške 960,83 Eur, nakoľko túto sumu zaslala žalobkyni už v
rokoch 2008, 2009. Žalobkyňa si však túto sumu nikdy neprevzala. Preto má žalovaná za to, že sa
nemohla dostať do omeškania v dôsledku neposkytnutia súčinnosti žalobkyne. Pokiaľ ide o žalobkyňouuplatňovaný úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne) z dlžného poistného plnenia,
žalovaná považovala tento úrok z omeškania za v rozpore s platnou právnou úpravou.

Na pojednávaní dňa 13.01.2015 žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu poprela, že
by dostala od žalovanej ponuku ohľadne alternatív na zmenu poistnej zmluvy. Podľa nej dostala len
oznámenie o zániku poistenia, na ktoré odpovedala listom označeným ako „reklamácia“, že s tým
nesúhlasí. Podľa názoru žalobkyne žalovaná nemala v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka na
jednostranné zrušenie poistnej zmluvy právo a argumentáciu ohľadne nutnosti zániku poistnej zmluvy

pre rozpor so zákonom v dôsledku nesprávnej kalkulácie a sadzieb poistného preto považovala za
irelevantnú.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie obsahom spisu, a to najmä žalobou, poistnou zmluvou
UDP-K č. 5038100011 zo dňa 03.04.2014, potvrdením o uzavretí poistnej zmluvy UDP-K č. 5038100011
zo dňa 16.04.1998, listom žalovanej zo dňa 03.04.1998, potvrdenkou o zaplatení prvého poistného

žalobkyňou, ústrižkom poštovej poukážky, listom žalovanej zo dňa 14.05.2001, informáciami o
finančnom stave poistnej zmluvy zo dňa 01.03.2004, 20.01.2006, 22.01.2007 a 22.01.2008, oznámením
o zániku poistenia zo dňa 09.06.2008 a zo dňa 13.06.2008, odpoveďou žalobkyne na toto oznámenie,
označenou ako „reklamácia“ zo dňa 13.06.2008, podacím lístkom o zaslaní odpovede zo dňa
13.06.2008, listom žalovanej z 02.03.2009 - oznámením dátumu ukončenia poistnej zmluvy, žiadosťou

žalobkyne o vyplatenie poistnej sumy zo dňa 10.04.2013, podacím hárkom o odoslaní žiadosti zo
dňa 10.04.2013, avízami o odoslaní šekovej poukážky na vyplatenia odbytného zo dňa 01.07.2008
a 11.11.2008 a fotokópiou oznámenia o uložení zásielky, všeobecnými poistnými podmienkami pre
životné poistenie, odpoveďou žalovanej na žiadosť o vyplatenie poistnej sumy z 30.04.2013, písomným
vyjadrením žalovaného vo veci samej, listom - prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu

UDP-K zo dňa 15.05.2008, žiadosťou o poskytnutie informácií zo dňa 16.07.2012, odpoveďou NBS na
žiadosť o informáciu zo dňa 30.07.2012, listom NBS - skončením dohľadu na mieste zo dňa 15.02.2008,
odpoveďou NBS na žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie zo dňa 02.12.2013, výpisom z
obchodného registra žalovanej a výsluchmi a vyjadreniami účastníkov konania na pojednávaní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 03.04.1998 uzavreli žalobkyňa a žalovaná poistnú zmluvu UDP-K č. 5038100011, na základe
ktorej sa žalobkyňa zaviazala platiť poistné vo výške po 11,52 Eur (347,- Sk) mesačne počnúc dňom
04.04.1998 po dobu 10 rokov. Poistenie pre prípad smrti a dožitia bolo dojednané na dobu 15 rokov

so začiatkom dňa 04.04.1998 a koncom dňa 04.04.2013. Žalovaná sa poistnou zmluvou zaviazala
vyplatiť pre prípad smrti žalobkyne manželovi žalobkyne sumu 1.659,70 Eur (50.000,- Sk) a pre prípad
dožitia žalobkyne konca poistenia žalobkyni sumu 2.506,80 Eur (75.520,- Sk). Prvé bežné poistné bolo
žalobkyňou zaplatené dňa 03.04.1998. Poistné bolo žalobkyňou po dojednanú dobu 10 rokov riadne
a včas platené. Dňa 09.06.2008 zaslala žalovaná žalobkyni oznámenie o zániku poistenia ku dňu

16.05.2008 zrušením poistnej zmluvy na základe toho, že žalovaná nemôže pokračovať v poistení, ktoré
bolo nesprávne kalkulované a o výške odbytného. Dňa 13.06.2008 zaslala žalobkyňa žalovanej list, v
ktorom vyjadrila nesúhlas so zrušením poistnej zmluvy. Dňa 10.04.2013 požiadala žalobkyňa žalovanú
listomovyplateniežalovanejsumy-poistnéhoplneniapreprípaddožitiavovýške2.506,80Eur(75.520,-
Sk). Na uvedenú žiadosť žalovaná odpovedala žalobkyni listom zo dňa 30.04.2013, v ktorom uviedla,

že žiadosti o likvidáciu poistnej udalosti nie je možné vyhovieť, pretože poistná zmluva bola zrušená k
16.05.2008.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil
nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

Podľa § 788 ods. 1 zákona č. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“)
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 788 ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v
nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa § 790 písm. b) OZ poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti,
dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa § 792 ods. 1 OZ na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú

určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná
zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

Podľa § 792 ods. 2 OZ návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v
návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo

bolo poistné zaplatené.

V prvom rade súd uvádza, že nevzhliadol žiadny dôvod neplatnosti poistnej zmluvy, nakoľko táto bola
uzavretá v súlade s ust. § 788, § 790 písm. b) a § 792 OZ. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je
súd povinný prihliadať ex offo kedykoľvek, teda nie je právne významné, či účastníci konania namietajú

alebo nenamietajú absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení (ďalej len „zákon č. 95/2002 Z.z.“) tento zákon upravuje
a) niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti a zánikom

poisťovní a zaisťovní,
b) niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území
Slovenskej republiky,
c) niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných
zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,

d) sprostredkovanie poistenia,
e) výkon dohľadu nad poisťovníctvom.

Podľa § 67 zákona č. 95/2002 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
prednadobudnutímúčinnostitohtozákona;vzniktýchtoprávnychvzťahov,akoajnárokyznichvzniknuté

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 70a ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré
vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery

s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31
ods. 6, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery najneskôr do 20. marca 2007.

Podľa § 1 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v platnom znení (ďalej len „zákon č. 24/1991 Zb.“)
účelom tohto zákona je upraviť právne postavenie poisťovní a zaisťovní, podnikanie v poisťovníctve a

dozor nad poisťovníctvom.

V druhom rade súd uvádza, že z ust. § 1 ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z., ako aj v čase vzniku poistného
vzťahu z ust. § 1 vtedy platného zákona č. 24/1991 Zb. vyplýva, že predmet úpravy týchto zákonovsa vzťahuje na právne postavenie, práva a povinnosti, činnosť a dohľad nad činnosťou poisťovní, teda
žiadnym spôsobom sa nedotýkajú právneho postavenia, práv a povinností poisteného, či poistníka,
ani neregulujú náležitosti a požiadavky na platnosť, vznik, zmenu, či zánik poistných zmlúv a nimi

založených poistných vzťahov medzi poisťovateľom (poisťovňou) a poisteným, resp. poistníkom. Z
uvedeného teda vyplýva záver, že prípadná (žalovanou tvrdená) zmena týchto právnych predpisov
nemôže mať žiaden vplyv na vznik, zmenu, ani trvanie poistného vzťahu medzi poistiteľom a poisteným,
resp. poistníkom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne alebo
poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti
orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len "dozorný orgán"). O
žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvo
financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") môže v závislosti od situácie na poistnom trhu
určiť minimálnu výšku časti základného imania v peňažnej forme potrebnú na udelenie povolenia, ktorú

oznámi v Obchodnom vestníku.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej
podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné
odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú

zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere
dlhodobe plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.

Podľa § 11 zákona č. 24/1991 Zb. žiadosť o udelenie povolenia na vznik poisťovne a podnikanie v
poisťovníctve obsahuje

a) obchodné meno žiadateľa, jeho právnu formu a sídlo,
b) poistné odvetvie a druhy poistenia, pre ktoré žiada povolenie,
c) výšku základného imania,
d) meno a priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt osôb navrhovaných za členov štatutárneho orgánu a
aktuára.

Podľa § 11 ods. 2 písm. e) zákona č. 24/1991 Zb. prílohou k žiadosti podľa odseku 1 je návrh obchodno-
finančného plánu poisťovne, ktorý musí obsahovať
1. metódy výpočtu poistného pri životných poisteniach, údaje o sadzbách poistného vrátane ich
kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, a veľkosť úrokovej sadzby,

2. metódy výpočtu rezerv poisťovne,
3. rozsah zriaďovacích nákladov poisťovne,
4. predpokladaný priebeh poisťovacej činnosti na prvé tri roky činnosti poisťovne vrátane výšky
predpokladaných príjmov a výdavkov, vývoja rezerv, platobnej schopnosti a celkovej finančnej situácie,
5. rozsah a formy zaistenia činnosti poisťovne, ak jej činnosť má byť zaistená.

Podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť
výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala
trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich
umiestnenia.

Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 95/2002 Z.z. dohľad podľa tohto zákona sa vykonáva nad činnosťou
poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, poisťovacieho
makléra, poisťovacieho agenta, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov; za podmienok podľa § 20 ods.
3 a 4 podlieha dohľadu podľa tohto zákona aj poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu

v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a činnosť iných osôb súvisiaca s činnosťou alebo riadením
poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Dohľad sa
tiež vykonáva nad konsolidovanými celkami podľa § 43, ktorých súčasťou sú poisťovne a zaisťovne.

Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 95/2002 Z.z. predmetom dohľadu podľa odseku 1 je

a) dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho a
všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie,
b) dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa tohto zákona.Podľa § 42 ods. 4 zákona č. 95/2002 Z.z. predmetom dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov
poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní alebo pobočiek zahraničných zaisťovní a ich
klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných

predpisov.

V treťom rade sa súd nestotožňuje s právnym názorom žalovanej, že v dôsledku novelizácie zákona
č. 95/2002 Z.z. zákonom č. 186/2004 Z.z., konkrétne vložením ust. § 31a došlo k zmene právnej
úpravy, v dôsledku ktorej sa poistná zmluva dostala do rozporu so zákonom a poistné plnenie sa nad

sumu ponúkanú v navrhovanom súdnom zmieri stalo dodatočne nemožným v zmysle § 575 OZ. Aj v
čase vzniku poistného vzťahu vtedy platný § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. vyžadoval
od poisťovní, aby boli schopné v zodpovedajúcej miere dlhodobe plniť svoje záväzky z poistných
vzťahov, inak im nemalo byť vydané povolenie na podnikanie (podnikateľskú činnosť). Taktiež sa súd
nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že v dôsledku zmeny právnej úpravy došlo k podstatnej zmene
vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností, ktoré mali vplyv na obsah záväzkového

vzťahu, pretože kalkulácie a sadzby poistného boli nesprávne kalkulované už v čase vzniku poistného
vzťahu podľa výsledkov kontroly v dôsledku chyby orgánu štátu, ktorý vydával povolenia na podnikanie a
schvaľoval uvedené kalkulácie, z listinných dôkazov predložených žalovaným táto skutočnosť len vyšla
dodatočne pri kontrole v roku 2007 najavo. Sám žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uvádza, že
došlo k nesprávnej kalkulácii poistného a orgán štátu nemal v takom prípade povolenie vydať. Ďalej v

oznámení o zániku poistenia zo dňa 09.06.2008 žalovaná uvádza, že: „poisťovňa nemôže pokračovať v
poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované“. Z uvedeného vyplýva, že aj záväzky žalovanej z poistných
zmlúv uzatvorených za účinnosti zákona č. 24/1991 Zb. museli spĺňať požiadavku dlhodobej splniteľnosti
v zodpovedajúcej miere.

Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri
schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej (v zmysle §§ 9 a 11 zákona č. 24/1991
Zb.), ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia UDP-K, nie je podľa názoru súdu
právne významná pre tento spor, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie zákony o poisťovníctve nijako
nezasahujú do zmluvného poistného vzťahu, pokiaľ ide o práva a povinnosti žalobkyne ako poistenej z

neho. Aj v odpovedi NBS na žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie zo dňa 02.12.2013 sa okrem
skutočností tvrdených žalovanou (kalkulácie a sadzby poistenia UDP-K boli odsúhlasené Ministerstvom
financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre poisťovňu záväznými;
v dôsledku poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadby
poistného produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR

vo vzťahu k poisteniu materiálne nevykonateľným, avšak NBS ani jeho právny predchodca nevydali
žiadne rozhodnutie, ktorým by sa menilo alebo rušilo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému
produktu UDP-K) sa uvádza (odpoveď k otázke č. 6), že NBS však nešpecifikovala konkrétny postup
na odstránenie nedostatkov činnosti poisťovne, spôsob prijatia opatrení na odstránenie nedostatkov
bol na vlastnej úvahe poisťovne. Táto úvaha žalovanej však nemôže byť svojvoľná a v rozpore so

spôsobmi zániku poistného vzťahu a ich dôvodmi uvedenými v OZ a odkazových právnych normách,
či zmluvných dojednaniach. Ani zo samotného ustanovenia § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. napokon
nevyplýva, že by sa poistná zmluva mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Ako
konštatovalajNajvyššísúdSRvosvojomrozsudkusp.zn.2Cdo229/2013zodňa30.09.2014vskutkovo
obdobnej, ba priam totožnej veci, pokiaľ by bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne

vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by
to neznamenalo zánik povinností z poistnej zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu
na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Preto súd
zamietol návrhy žalovanej na doplnenie dokazovania protokolom o kontrole v poisťovni, protokolmi o
predchádzajúcich kontrolách z rokov 1999 a 2003, znaleckým posudkom týkajúcim sa posúdenia zmeny

poistno - matematických metód a vzťahov a rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktorým bol schválený
poistný produkt UDP-K.

Podľa § 575 ods. 1 OZ ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Podľa § 575 ods. 2 OZ plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených
podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.Pokiaľ ide o žalovaným namietanú dodatočnú nemožnosť plnenia, obsahom záväzku žalovanej je
druhovo určený predmet - peňažné plnenie, dodatočná nemožnosť plnenia teda neprichádza do úvahy.
To, že ho možno uskutočniť so zvýšenými nákladmi, nespôsobuje v zmysle § 575 ods. 2 OZ dodatočnú

nemožnosť plnenia. Pre úplnosť súd uvádza, že to, či je plnenie v súlade alebo v rozpore s právnymi
predpismi, nemá nič spoločné s inštitútom dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle § 575 OZ. Totiž aj
plnenie v peniazoch v rozpore s právnym predpisom je možné. Rozpor záväzku so zákonom (ak právny
predpis nespája s danou skutočnosťou iný následok) spôsobuje neplatnosť daného záväzku a prípadné
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe plnenia z neplatného právneho úkonu, resp.

bez právneho dôvodu v zmysle § 451 OZ. Objektívne však takéto plnenie možné je. K zániku poistného
vzťahu z dôvodu nemožnosti plnenia teda nedošlo.

Podľa § 800 ods. 1 OZ poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu
poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.

Podľa § 800 ods. 2 OZ možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do dvoch
mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je osemdenná; jej uplynutím poistenie zanikne.

Podľa § 800 ods. 3 OZ poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia
pre prípad úrazu.

Súd sa napokon vysporiadal s dôvodmi zániku poistného vzťahu uvedenými žalovanou v oznámení o
zániku poistenia zo dňa 09.06.2008. V uvedenom oznámení sa uvádza, že „dňa 16.05.2008 došlo na
základe ustanovení Občianskeho zákonníka v nadväznosti na list poisťovne o prepočte pri produkte
UDP-K ku zrušeniu poistnej zmluvy... a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm.

f) Občianskeho zákonníka. ...Oznamujeme Vám týmto, že na základe toho, že poisťovňa nemôže
pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, došlo dňa 16.05.2008 o 00,00 hod. k zániku
poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PSČP Rapid,
a.s.“.

Spôsoby zániku poistného vzťahu mimo dohody zmluvných strán o zmene poistného vzťahu sú
upravené v ust. §§ 800 - 803 OZ. Vypovedanie poistenia ako jednostranný právny úkon v zmysle § 800
ods. 1 OZ neprichádzalo v tomto prípade do úvahy, pretože sa jedná o poistenie osôb. K vypovedaniu
poistnej zmluvy v zmysle § 800 ods. 2 OZ do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa platila dojednané bežné poistné riadne

a včas, táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania ani sporná, preto aplikácia § 801 OZ taktiež
neprichádzaladoúvahy.Taktiežnebolovtomtokonanížiadnymzúčastníkovnapádané,žebyžalobkyňa
pri dojednávaní poistenia porušila povinnosti uvedené v ust. § 793 OZ. Ust. § 802 OZ upravuje len právo
osoby, ktorá zmluvu uzavrela (nie poistiteľa) na odstúpenie od zmluvy. Žiaden iný dôvod a spôsob zániku
OZ nepozná, dané ustanovenia OZ sú kogentné, teda sa nimi (okrem predĺženia lehôt uvedených v ust.

§ 801 OZ a prípadov uvedených v § 804 OZ) nemožno dohodou, či všeobecnými poistnými podmienkani
odchýliť. Právo na vyplatenie odbytného v zmysle § 804 OZ prichádza do úvahy, až keď došlo k zániku
poistenia.

V konaní nemal súd za preukázané, že by došlo k doručeniu listu žalovanej „Prepočet a zvýšenie

poistného k poistnému produktu UDP-K - vyčíslenie“ zo dňa 15.05.2008, v ktorom žalovaná navrhovala
žalobkynialternatívyúpravypoistnéhovzťahudohodou.Súdvšakzamietolnávrhžalovanejnadoplnenie
dokazovaniapredloženímpoštovéhopodaciehohárkuozaslaníuvedenejlistiny,pretožeanineuzavretie
dohody o zmene poistného vzťahu, ak by aj bol uvedený list doručený žalobkyni, by nič nemenilo na
tom, že žalovaná nebola oprávnená v zmysle vyššie uvedeného jednostranne zrušiť poistnú zmluvu.

Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí
poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 796 ods. 1 OZ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za
dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za
celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).Podľa § 796 ods. 2 OZ, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného
obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody
sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 816 OZ z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo

aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa
poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak
sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ
povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne
oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov
a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie
povinnosti.

Podľa článku 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou
poistnej zmluvy č. 5038100011 (ďalej len „VPP“) z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná
vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

Podľa článku 13 ods. 1 VPP poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť smrť poisteného,

dožitie poisteného dňa dojednaného v poistnej zmluve, plná invalidita poisteného, ku ktorej dôjde počas
trvania poistenia.

Podľa článku 13 ods. 2 VPP z poistenia je poisťovňa povinná pri vzniku poistnej udalosti poskytnúť
jednorazové plnenie alebo dôchodok, podľa toho, čo bolo v poistnej zmluve dojednané.

Podľa článku 13 ods. 3 VPP ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na plnenie, je povinný
poisťovni písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne predložiť doklady
potrebné pre výplatu plnenia.

Keďže v zmysle vyššie uvedeného poistná zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou bola platne uzavretá,
žalobkyňa riadne a včas platila žalovanej dojednané bežné poistné, žalovaná nemala právny dôvod na
vypovedanie, či odstúpenie od zmluvy, resp. jej jednostranné zrušenie, k zániku poistenia pred poistnou
udalosťounedošlo,žalobkyňapožiadalaponastanípoistnejudalosti(dožitídňa04.04.2013)ovyplatenie
poistného plnenia a k jeho vyplateniu zo strany žalovanej nedošlo, súd má za to, že žaloba je ohľadne

uplatnenej istiny žalovanej pohľadávky vo výške 2.506,80 Eur (75.520,- Sk) dôvodná, a preto zaviazal
žalovanú na jej úhradu.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokovz omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 (ďalej len „nariadenie vlády“)
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd mal preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžného poistného, pretože
nesplnila svoj peňažný záväzok riadne a včas. Z avíz o odoslaní šekovej poštovej poukážky na poštu
síce vyplýva, že žalovaná zaslala sumu 960,83 Eur (28.946,- Sk) ako odbytné 2x v roku 2008, ktorú si
žalobkyňa neprevzala, v tom čase však poistné plnenie ešte nebolo splatné (poistná udalosť nastala
až dňa 04.04.2013), a preto nedošlo k čiastočnému splneniu záväzku žalovanou v zmysle § 566 OZ.
V odpovedi žalovanej na žiadosť žalobkyne o vyplatenie poistného plnenia zo dňa 30.04.2013 síce

žalovaná uvádza, že sumu 960,83 Eur opätovne poukazuje poštovou poukážkou na adresu žalobkyne,
žalovaná však v priebehu konania, až do vyhlásenia dokazovania za skončené, napriek poučeniu podľa
§ 120 ods. 4 OSP, žiaden dôkaz o tom, že reálne uvedenú sumu žalobkyni poukázala, nepredložila, a
preto súd nemá toto čiastočné plnenie za preukázané. Súd teda nemá preukázané tvrdenie žalovanej,
že ohľadne sumy 960,83 Eur sa nemohla dostať do omeškania pre neposkytnutie súčinnosti zo strany

žalobkyne. Keďže vyplatenie poistného plnenia je viazané na oznámenie poistnej udalosti žalovanej,
v zmysle vyššie uvedeného bolo poistného plnenie v zmysle § 563 OZ splatné v deň nasledujúci po
tom, ako zo strany žalobkyne došlo k oznámeniu poistnej udalosti (oznámenie bolo žalovanej doručené
dňa 12.04.2013), t.j. 13.04.2013. Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania s plnením
poistného plnenia (t.j. k 14.04.2013) činila 0,75 %. Z úroku z omeškania uplatneného žalobkyňou vo

výške 0,25 % denne (t.j. 91,25 %) ročne zo sumy 2.506,80 Eur od 04.06.2013 do zaplatenia má teda
žalobkyňa v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády nárok len na úrok z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 2.506,80 Eur od 04.06.2013 do zaplatenia, preto súd v tejto časti žalobe
vyhovel, avšak v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 82,50 % ročne zo sumy
2.506,80 Eur od 04.06.2013 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V podrobnostiach súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/212/2011 - 411
zo dňa 24.10.2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa
30.09.2014 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/335/2011 - 331 zo dňa 13.02.2013, ktoré
boli vydané vo veciach skutkovo obdobných, ba priam totožných s touto vecou.

Podľa 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „OSP“) o
povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol na návrh účastníkov v zmysle § 142 ods. 2 OSP, keďže v dôsledku
vysokého úroku z omeškania uplatneného žalobkyňou mali obaja účastníci konania úspech vo veci len

čiastočný. Nakoľko súd je v zmysle § 154 ods. 1 OSP viazaný stavom veci v čase vyhlásenia rozsudku
a ku dňu vyhlásenia rozsudku činila celková pohľadávka s príslušenstvom (istina + úrok z omeškania)
priznaná žalobkyni sumu 2.860,75 Eur a nepriznané príslušenstvo (úrok z omeškania) sumu 3.337,30
Eur, čo predstavuje pomer 46,16 % úspechu žalobkyne ku 53,84 % úspechu žalovaného, t.j. pomer
úspechu oboch účastníkov je približne rovnaký, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinná (žalovaná) dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená
(žalobkyňa) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v platnom znení).