Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/283/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232497
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113232497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so
sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O. Box 205, proti žalovanej: D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
C., I. Q. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného:
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie 1
777,48 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C/172/2013

- 95 zo dňa 28.05.2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobca je p o v i n n ý n a h r a d i ť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške
107,66 Eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Igora Šafranka, advokáta,
so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a

žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 353,15 € a
to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Okrem iného konštatoval, že výzva podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách je faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho
úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol,
neplatným bude následný právny úkon, ktorý je týmto faktickým úkonom podmienený. V prejednávanej
veci žalobca súdu nepreukázal, že by pred postúpením pohľadávky bola žalovanej doručená písomná
výzva upozorňujúca ju na omeškanie. O trovách konania, ako aj o trovách vedľajšieho účastníka

rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Okrem iného konštatoval, že relevantné oznámenie postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky. K ustanoveniu § 92 od s. 8 zákona o bankách uviedol, že nejde o zákonné
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť

postúpenia. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka namietal, že nešlo o účelne vynaložené trovy a že
vedľajší účastník nijako neprispel k meritórnemu rozhodnutiu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.

§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

4. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce

správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

5. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

6. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu poznamenáva, že v zmysle ust. § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

7. Odvolací súd sa nestotožnil s výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý predostrel odvolateľ v

podanom odvolaní. Uvedené zákonné ustanovenie, ktoré aplikoval súd prvej inštancie, a ktoré aj citoval
vo svojom rozhodnutí, v prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu
dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník
neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu.

8. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia

contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka).

9. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal zaslanie ani
doručenie písomnej výzvy (banky) po tom, čo bol žalovaný (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok, nakoľko takéto podanie
sa v spise nenachádza. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázaním
tejto rozhodnej skutočnosti nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, a ani nemohlo dôjsť k naplneniu
ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca v tomto zmysle neuniesol dôkazné bremeno, sankciou
čoho je zamietnutie žaloby. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných

pohľadávok nebolo preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto ani čiastočne daná.

10. K trovám vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol správne o
trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.11. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo

na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, konkrétne v článku 47 ods. 2. Vedľajší účastník
ako právnická osoba - občianske združenie nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému
účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo
založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj
právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov

advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v
súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a
zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom
z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a
poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu
pri ochrane práv spotrebiteľa.

12. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že vedľajší účastník
poskytol žalovanej kvalifikovanú ochranu. Ochrana práv spotrebiteľa v tomto konaní zo strany
vedľajšieho účastníka bola účinná, nakoľko po vstupe do konania sa vedľajší účastník vo veci vyjadril,
zúčastnil sa pojednávania a vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.

13. Činnosť vedľajšieho účastníka bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia
primeranýchprostriedkov.Pokiaľčinnosťvedľajšiehoúčastníkaviedlaksledovanémucieľu,niejemožné
hodnotiť ju ako neúčelnú.

14. Odvolací súd dodáva, že aktuálna právna úprava v Civilnom sporovom poriadku inštitút vedľajšieho
účastníctva občianskych združení ako bol upravený v O.s.p. síce nepozná, avšak občianske združenie
vstúpilo do konania ako vedľajší účastník v čase, keď mu to právna úprava umožňovala. Do konania
teda vstúpilo účinne, oprávnene sa konania zúčastnilo a účelne vynaložilo trovy, na ktorých náhradu
mu vznikol nárok a ktoré mu boli priznané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

15. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov
ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

16. Vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov

odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v ním uplatnenej a vyčíslenej výške 107,66 Eur, a to za
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30.10.2015 vo výške 81,33 Eur, režijný paušál vo výške 8,39 Eur, vrátane
20% DPH, ktoré je žalobca povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu v
lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).