Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211668
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114211668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek

senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1/ Mgr. I. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. R., R. XX a 2/ O.. E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. R., R. XX, oboch právne
zastúpených JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovanému: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 351 026, so sídlom v Bratislave, Grösslingova
77, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalobkyne v 1. rade proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 28C/129/2014-158 zo dňa 30.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobkyne

v 1. rade zamietol.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie žalobcu v 2.
rade voči žalovanému zastavil, návrh žalobkyne v 1. rade zamietol a čo sa týka trov konania, rozhodne
o nich osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcoviadňa23.4.2014podaližalobuozdržaniesavýkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 4.7.2008 uzavretej

medzi nimi a žalovaným, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v obci R. R., v katastrálnom území R.
R. zapísané na LV č. XXXX, t.j. rodinný dom so súp. číslom XXXX stojaci na parcele č. XXXX/XXX a
pozemky/parcely registra „C“, evidované na LV č. XXX - záhrady na parcele č. XXXX/X o výmere 382
m2, zastavané plochy a nádvoria na parcele č. XXXX/X o výmere 515 m2, zastavané plochy a nádvoria
na parcele č. XXXX/XXX o výmere 85 m2 a zároveň žiadali určiť neprijateľné zmluvné podmienky v
úverovej zmluve č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej dňa 4.7.2008 na str. č. 4, čl. V., v bode č. 6 znenie:
„Všetky splátky úveru sa zúčtujú podľa poradia najskôr na úhradu poistného na krytie úverovej

pohľadávky pre prípad smrti poberateľa úveru, na úhradu poistného za poistenie založenej
nehnuteľnosti, na krytie najstarších nedoplatkov, nákladov, úrokov a potom na splatenie istiny
stavebného úveru.“
V záložnej zmluve č. XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej dňa 4.7.2008 na str. č. 3, čl. III.. Výkon záložného
práva, bod 1 „Ak O.. E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX H., rodné číslo: XXXXXXXXXX a
manželský partner I. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX H., rodné číslo: XXXXXXXXXX,
nebude plniť akékoľvek podmienky dohodnuté v úverovej zmluve a stavebná sporiteľňa bude žiadať

okamžité splatenie celého zostatku dlžnej sumy s príslušenstvom, zabezpečenej touto záložnou
zmluvou, záložca bez výhrad súhlasí s tým, aby záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku výkonom
záložného práva:a) predajom zálohu v dobrovoľnej dražbe podľa § 151j Občianskeho zákonníka a Zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách,
c) priamo kupujúcemu, resp. prostredníctvom tretej osoby, ktorá má predaj v predmetnej činnosti, t.j.

priamym predajom zálohu.“
Svoj návrh zdôvodnili tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 4.7.2008
im poskytol žalovaný úver vo výške 2.000.000,-- Sk, ktorý bol zaistený zriadením záložného práva
na nehnuteľný majetok. Na zabezpečenie predmetného úveru bola dňa 4.7.2008 uzavretá zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti.

Žalobcovia uviedli, že sú znepokojení tým, že by výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu
na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s
kogentnými ustanoveniami zákona. Protiprávny stav vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka
najmä neprijateľných sankcií, ktoré sú podľa nich neplatné.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil poukazujúc na skutočnosť, že záložné právo inštitútom občianskeho
práva, zmluvy neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj na rozhodnutie Okresného súdu

Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 11C/129/2014.
Prespäťvzatiežalobyžalobcomv2.rade,nakoľkovpriebehukonaniadošlokzmenevlastníckehopráva,
vlastníčkou založených nehnuteľností sa stala iba žalobkyňa v 1. rade, súd prvej inštancie konanie o
žalobe žalobcu v 2. rade zastavil.
Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok uplatnený

žalobkyňou v 1. rade nie je dôvodný. Uviedol, že žalovaný bol v konaní vedenom pod sp. zn.
11C/129/2014 úspešný a výška jeho pohľadávky bola ustálená na sumu 58.970,02 eura. Súd prvej
inštancie uviedol, že nebol súdu preukázaný naliehavý právny záujem na žalobe, ktorú podali. Záložná
zmluva bola uzatvorená v súlade s Občianskym zákonníkom, ale aj v zmysle spotrebiteľského práva. Jej
oprávnenosť odzrkadľuje aj výška úveru, ktorý bol žalovaným poskytnutý. Pokiaľ bolo argumentované

tým, že naliehaným právnym záujmom je skutočnosť, že výkon záložného práva naruší právo na obydlie,
bol tento argument podľa súdu prvej inštancie nie relevantný; javilo sa mu to ako právne vágne, pretože
v takomto ponímaní by záložné právo stratilo svoj zmysel pri každej nehnuteľnosti, v ktorej niekto býva a
toto nemohol byť, a ani nie je, legislatívny zámer. Záložné právo je inštitútom, ktorý je dlhodobo súčasťou
Občianskeho zákonníka a nie je možné si ho prispôsobovať v jednotlivých konaniach bez relevantnej

právnej argumentácie.
Súd prvej inštancie uviedol, čo sa týka preskúmavania neprijateľných zmluvných podmienok, v konaní
vo veci vedenej po sp. zn. 11C/129/2014 súd podrobil zmluvu kontrole v zmysle spotrebiteľského práva.
K tejto kontrole musí pristúpiť ex offo, a ak by sa v zmluve nachádzali neprijateľné zmluvné podmienky,
nemohlo by byť rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie. Doplnil, že úverovú zmluvu aj podmienky, ktoré

žalobkyňa žiadala vyhlásiť ako neprijateľné, súd preskúmal a zistil, že zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky.
Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žaloba žalobkyne v 1. rade dôvodnou nebola, preto ju
zamietol.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, 3, § 53

ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 48 ods. 1, 2, § 39, § 151a, § 151b ods. 1, 2, § 151j
ods. 1, ako aj ustanovením § 497 Obchodného zákonníka.
Rozhodovanie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa v 1. rade, a to proti výroku,
ktorým bola zamietnutá jej žaloba, z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa žalobkyne v 1. rade, z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť všeobecných súdov v
každom prípade, v ktorom hrozí zásah do základných práv, skúmať, s ohľadom na jeho konkrétne
okolnosti, či tento zásah je nevyhnutný demokratickej spoločnosti a primeraný sledovanému cieľu. Podľa
žalobkyne v 1. rade, návrhom na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou v žiadnom prípade nedochádza k prispôsobovaniu si inštitútu záložného práva
ani k popieraniu jeho zmyslu. V konkrétnom prípade, najmä vzhľadom na to, že má reálnu vôľu dlh
splácať, nemožno hovoriť o nevyhnutnom a primeranom opatrení. Poukázala na rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-34/13, nález Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 2164/10, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Pl.ÚS 23/2014, I.ÚS 33/95, II.ÚS 28/96, Pl.ÚS 15/98.

Žalobkyňa taktiež uviedla, že čo sa týka zmluvnej podmienky podľa článku V. bod 6, tá sa nachádza v
časti úverovej zmluvy nazvanej ako: Omeškanie poberateľa úveru a zmluvná pokuta pri omeškaní so
splácaním,tzn.pričiastočnomplneníjepotrebnépostupovaťpodľa§566ods.2Občianskehozákonníka
a plnenie dlžníka započítať najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak, pretože nejde oindividuálne dojednanie zmluvnej podmienky, nemožno uvažovať o tom, že určila započítavanie plnenia
inak ako malo byť podľa zákona. Uviedla taktiež, že zmluvná podmienky v článku III. bod 1 záložnej
zmluvy je neurčitá, pretože uvádza, že záložný veriteľ môže pristúpiť k výkonu záložného práva, ak

dlžníci nebudú plniť akékoľvek podmienky dohodnuté v úverovej zmluve a veriteľ zosplatní úver. Právu
zosplatniť úver predchádzajú podľa článku V. bod 2, 3 a 4 úverovej zmluvy určité skutočnosti, preto nie je
zrejmé, z akého dôvodu môže pristúpiť záložný veriteľ k výkonu záložného práva pri porušení akejkoľvek
povinnosti dlžníka a či to automaticky vedie k zosplatneniu úveru.
Žalobkyňa v 1. rade preto navrhla rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v 1. rade uviedol, že žalobcovia porušili zmluvné
povinnosti, na základe ktorých im bol poskytnutý úver, preto bola pohľadávka z úverovej zmluvy
zosplatnená a svojho nároku na plnenie podmienok zo zmluvy sa musel domáhať v konaní pred
súdom. O jeho pohľadávke voči žalobcom bolo rozhodnuté právoplatne rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 11C/129/2014 z 21.05.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 14Co/82/2014 z 18.06.2015. Napriek právoplatne skončenému sporovému konaniu žalobcovia
nerešpektujú súdne rozhodnutie, pohľadávku nesplácajú a ani nemajú záujem splácať ju a na tejto
skutočnosti a na tomto fakte nezmení nič ani to, keď o svojom „záujme“ budú všade písať. V sporovom
konaní neboli zistené neprijateľné zmluvné podmienky, rozsudok na plnenie vytvára z hľadiska identity
predmetu konania prekážku vo veci rozsúdenej pre konanie o určovacej žalobe o zdržanie sa výkonu

záložného práva, nakoľko vychádza z rovnakého skutkového základu. Žalobca sa nemôže žalobou
o určenie domáhať vyriešenia otázky, ktorá už bola vyriešená v skoršom konaní. Podľa žalovaného
zo strany žalobkyne dochádza k šikanovaniu žalovaného, ktorý si v zmluvnom vzťahu splnil všetky
povinnosti, poškodzované sú tak jeho zákonného a ústavné práva. Konanie žalobkyne je účelové
a jej názor deklarovaný v odvolaní nemá žiadnu právnu oporu v právnom poriadku a predstavuje

porušenie Ústavou garantovaných práv žalovaného. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako vecne správny potvrdil.
4. Žalobkyňa v 1. rade k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu žiadne stanovisko nezaujala.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vychádzajúc z

ustanovenia § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a

čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli aj webovej stránke súdu dňa 28.09.2016
(§219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v 1. rade je neopodstatnené.
6. Podstatným odvolacím argumentom vyplývajúcim z odkazu na článok 13 ods. 4, článok 19 ods.
2 a článok 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-34/13 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (Pl.ÚS 23/2014, I.ÚS 33/95,

II.ÚS 28/96, Pl.ÚS 15/98), bol argument o povinnosti súdu v každom prípade, v ktorom hrozí zásah
do základných práv, skúmať, s ohľadom na konkrétne okolnosti, či je tento zásah nevyhnutným v
demokratickej spoločnosti a primeraný sledovanému cieľu. Podľa žalobkyne však súd prvej inštancie
v zmysle uvedeného nepostupoval, najmä vzhľadom na to, že má reálnu vôľu dlh splácať, čo má
nasvedčovať tomu, že nejde o nevyhnutné, primerané opatrenie.

mal súd žalovanému uložiť, má dosah na jej ústavné právo na obydlie. ktorej vedčovať tomu, že nejde
o nevyhnutné a ani níka a pTento odvolací argument je vo svojej podstate totožný s dôvodom, pre ktorý
bola žaloba podaná a v ktorej bolo akcentované, že inštitút dobrovoľnej dražby, zdržanie sa výkonu
ktorej mal súd žalovanému uložiť, má dosah na jej ústavné právo na obydlie.
Ďalším, resp. podporným odvolacím argumentom boli námietky, z ktorých mali vyplynúť pochybnosti o

správnosti započítavania úhrad na pohľadávku žalovaného a údajná neurčitosť podmienok v záložnej
zmluve, za existencie ktorých môže veriteľ úver zosplatniť a prikročiť k výkonu záložného práva.
7. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa článku 7 Charty základných práv Európskej únie, každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.
Podľačlánku12ods.1vetaprváÚstavnéhozákonač.23/1991Zb.,ktorýmsauvádzaListinazákladných
ľudských práv a slobôd, obydlie je nedotknuteľné.
Podľa článku 21 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, obydlie je nedotknuteľné.8. Východiskovou základňou výkladu právnych noriem je taký postup, ktorý rešpektuje právny poriadok,
spoločenské podmienky, zodpovedá logickým pravidlám a eliminuje vznik hodnotových rozporov.
Z citovaných noriem vyplýva objektívnym právom uznaná hodnota obydlia ako miesta, kde sa väčšinou

rozvíja súkromný a rodinný život.
Podľa žalobkyne v 1. rade, vykonaním dobrovoľnej dražby, naviac bez ingerencie súdu, dôjde v
konkrétnom prípade k zásahu do jej práva na obydlie.
9. Odvolací súd nespochybňuje právo každého na rešpektovanie svojho obydlia.
Bez pochybností totiž strata bývania môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Súdneho

dvora Európskej únie vo veci C-415/11 zo 14.03.2013 Mohamed Aziz proti Caixa d´Estalvis de
Catalunya, Tarragona i Manresa).
Strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu
takýto vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne
preskúmanie (McCann v./ Spojené kráľovstvo č. 19009/04, § 50).
Nie je však možné z práva na nedotknuteľnosť obydlia dospieť k záveru o existencii inštitucionálnej

garancie, ktorá by vytvárala právo - záruku na zotrvanie v určitom obydlí. Toto právo tiež nie je
možné interpretovať v zmysle „nároku na byt“, resp. ani ako nárok na zotrvanie v určitom byte. To
preto, že interpretácia priestorovej dimenzie práva na súkromie ako práva na plnenie neobsahuje
obsahovo určitejšie ústavnoprávne obrysy. Preto ani článok 12 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a tým menej článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je možné

interpretovať ako inštitucionálnu garanciu, ktorú by bol zákonodarca povinný rozvinúť zákonom, ktorý by
predstavoval právnu oporu pre uplatnenie naznačených nárokov. Tie by skôr bolo možné (avšak len vo
veľmi obmedzenej miere, resp. len v sociálne najkrikľavejších prípadoch) odôvodniť právom na ľudskú
dôstojnosť. K záverom o nemožnosti dospieť z tohto práva k nároku na zotrvanie v určitom byte, resp.
nároku na byt, dospela aj judikatúra zahraničných ústavných súdov (napr. Nemecký spolkový Ústavný

súd vo veci I.BvR 375/62). (Z Komentára k Listine základných práv a slobôd, vyd. Wolters Kluwer ČR,
a.s. Praha 2012, str. 331)
Európsky súd pre ľudské práva vo veci Barreto proti Portugalsku (rozsudok z 21.11.1995, č. 18072/91,
§ 24) uviedol, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej
rodine vlastný domov.

Vo veci O´Rourke proti Spojenému kráľovstvu (rozhodnutie z 26.06.2001, č. 39022/97) Európsky súd
pre ľudské práva uviedol, že hoci všeobecné právo na bývanie podľa článku 8 neexistuje, môže vzniknúť
štátom povinnosť poskytnúť asistenciu s hľadaním bývania za osobitných okolností.
Z citovaných rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva nevyplýva garancia práva na zotrvanie v
obydlí za každých okolností.

10. Z dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že o pohľadávke žalovaného voči
žalobcom bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 11C/129/2014-103 z
21.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co/82/2014-126 z 18.06.2015,
podľa ktorého nárok žalovaného je kvantifikovaný čiastkou 58.970,02 eura so 6,39 % úrokom ročne zo
sumy58.970,02euraod29.12.2012dozaplateniaas5%úrokomzomeškaniaročnezosumy58.970,02

eura od 29.12.2012 do zaplatenia. Pohľadávka je zabezpečená záložným právom na nehnuteľný
majetok špecifikovaný v záložnej zmluve, hodnota ktorého v čase uzavretia zmluvy bola 2.200.000 Sk
(73.026,62 eura).
11. Žalobkyňa v 1. rade akcentovala taktiež údajnú neexistenciu nevyhnutnosti a primeranosti opatrenia
vzhľadom na svoju reálnu vôľu dlh splácať.

Proporcionalita vyjadruje pomer zvoleného spôsobu určitej činnosti sledujúceho dosiahnutie
očakávaného výsledku k dôsledku a výsledku, ktorý sa touto činnosťou prejaví.
Žalobkyňa v 1. rade nespochybnila to, že súdom žalovanému priznanú pohľadávku nezaplatila, netvrdila
ani, že ju spláca, len to, že má vôľu ju zaplatiť. Pohľadávka žalovaného voči nej je vysoká, istina
naďalej úročená, v pomere k hodnote predmetu zálohu nie je možné konštatovať, že by speňaženie

nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zálohu malo byť opatrením neprimeraným a že by sa mal žalovaný,
vlastnícke právo ktorého k predmetu pohľadávky taktiež požíva ochranu, zdržať výkonu tohto záložného
práva dobrovoľnou dražbou.
Za tejto situácie je bez významu zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi žalobkyne v 1. rade, z
ktorých vyplýva údajná neurčitosť zmluvnej podmienky umožňujúcej zosplatniť úver, resp. nesprávnosť

započítavania platieb na úhradu záväzkov z úverovej zmluvy. Pohľadávka žalovaného je súdom
právoplatne priznaná, exekučný titul je vykonateľný a nárok žalovaného je teda nesporný.
12. Pokiaľ sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezaoberal tvrdením žalobkyne v 1. rade o tom,
že inštitút dobrovoľnej dražby a jeho právna úprava v Slovenskej republike má odporovať princípompráva Európskej únie, je potrebné uviesť, že odpoveď na tieto úvahy dal rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-34/13 Monika Kušionová/SMART Capital, a.s. z 10.09.2014. Z tohto rozsudku
vyplýva záver, že ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna úprava
umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé,
mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol na
zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná úprava prakticky neznemožňuje alebo nesťažuje ochranu
práv, ktoré spotrebiteľovi priznala táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

Súdny dvor Európskej únie poukázal na Zákon č. 106/2004 Z.z. z 01.04.2014, ktorým sa zmenil
Občiansky zákonník a aj Zákon o dobrovoľných dražbách, ktorým boli zmenené aj procesné pravidlá
umožňujúce súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť
dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého
postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje
náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu (bod 61. rozsudku). Súdny dvor poukázal na

ustanovenie § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 17 ods. 3 Zákona o dobrovoľných
dražbách, kde sa stanovuje, že predaj na dražbe je možné spochybniť v lehote 30 dní odo dňa
oznámenia o začatí výkonu záložného práva, pričom osoba, ktorá spochybňuje podmienky predaja,
disponuje na základe § 21 ods. 2 uvedeného zákona lehotou v dĺžke 3 mesiacov odo dňa príklepu
na to, aby sa obrátila na súd (bod 55. rozsudku). Súdny dvor Európskej únie taktiež uviedol, že hoci

Smernica 93/13/EHS v prípadoch, v ktorých proti sebe stoja predajca alebo dodávateľ a spotrebiteľ,
ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý v týchto sporoch rozhoduje, povinnosť konať aktívne a nezávisle
od samotných zmluvných strán, dodržiavanie zásady efektivity nemôže v plnej miere nahradiť úplnú
nečinnosť dotknutého spotrebiteľa (bod 56. rozsudku). Súdny dvor Európskej únie teda nedospel k
záveru o tom, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej je obydlie, by mal byť

v rozpore s právom Európskej únie.
Závery, ku ktorým dospel Súdny dvor Európskej únie pri posudzovaní totožných tvrdení, ktoré sú
obsahom žaloby, a na ktoré súd prvej inštancie nereagoval v tom zmysle, že sa nimi nezaoberal, si
odvolací súd osvojil, stotožniac sa s nimi, čím sa stali taktiež jedným z východísk pri rozhodovaní o
odvolaní žalobkyne v 1. rade.

13. Odvolací súd k tvrdeniu žalobkyne v 1. rade, na ktoré súd prvej inštancie v rozsudku taktiež
nereagoval, resp. len okrajovo, že žalovaný má možnosť výkonu záložného práva aj exekúciou, nie
dobrovoľnou dražbou, poukazuje na to, že Exekučný poriadok pri výkone rozhodnutia nevylučuje dražbu
nehnuteľnosti, v ktorej povinný býva ak pohľadávka prevyšuje sumu 2.000 eur, t.j. v prípade, ak by
bol nariadený výkon exekúcie predajom nehnuteľností žalovanej v 1. rade, výsledok, v zmysle straty

vlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorej údajne býva, by nebol iný ako ten, ktorý je možné dosiahnuť
postupom upraveným v Zákone o dobrovoľnej dražbe.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa v 1. rade neuviedla žiadne také relevantné dôvody,
ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie. Neobstojí námietka, že súd
prvej inštancie v potrebnom rozsahu nezistil skutkový stav, námietka o nesprávnom právnom posúdení

neobstojí taktiež. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl pri aplikácii práva, o ktorý ide vtedy,
aksúdpoužilinýprávnypredpis,nežktorýmalpoužiť,aleboaksícepoužilsprávnyprávnypredpis,aleho
nesprávne vyložil. Z obsahu spisu a výsledkov dokazovania vyplýva správne zistenie skutkového stavu
ako aj správne právne posúdenie. Na záveroch súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v priebehu
odvolacieho konania, z čoho vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, v rozsahu, v akom bol odvolaním napadnutý, ako
rozsudok vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP) potvrdil s prihliadnutím aj na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodovanie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej
republiky II.ÚS 78/05).

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s §255 ods. 1
CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto priznal voči žalobkyni v 1.
rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 CSP.
Pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nezistil

žiadne predpoklady, zo spisu nevyplynuli, pričom status žalobkyne v 1. rade ako spotrebiteľky, sám o
sebe, ako uviedol aj Ústavný súd Českej republiky v náleze III.ÚS 3725/13 z 10.04.2014, dôvody hodné
osobitného zreteľa nezakladá.16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.