Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114217457
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114217457.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov - 1/ B. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. G. C., P. XXX, 2/ B. W., nar. X.X.XXXX, bytom C. G. C., Ul. X. M. XXXX,
žalobcovia 1/,2/ obaja v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr.
Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, proti žalovaným: 1/ B. M., nar. XX.X.XXXX,
bytomC.G.M.,L.XXX/X,vzastúpeníprávneAdvokátskakanceláriaAndreaHavelková,s.r.o.,sosídlom
D. Dlabača 2748/28, Žilina, 2/ I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, 3/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O., E. spojencu XXX/XX, U., Česká republika, 4/ L. O., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, K. u U., Česká

republika, žalovaní v 2/ - 4/ rade v zastúpení právne JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom M. XXXX,
Y.,ourčenie,ženehnuteľnostipatriadodedičstvaponeb.B.W.,zomr.XX.X.XXXX,nazákladeodvolania
žalobcov 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/98/2014-198 zo dňa 29.10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určuje, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX
- parc. EKN č. 10346 - orná pôda o výmere 3086 m2 pod B1 v kat. ú. C. G. M. patrí v podiele 1 do
dedičstva po neb. B. W., zomr. XX.X.XXXX.

Priznáva žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/, 2/, 3/, 4/
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/,2/ voči žalovaným
domáhali určenia parc. EKN č. 10346 - orná pôda o výmere 3086 m2 zapísanej na LV č. XXXX pod
B1 v k.ú. C. G. M. v podiele 1 do dedičstva po neb. B. W., zomr. XX.X.XXXX. Rozhodovanie o trovách
konania súd vyhradil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Okresný súd konštatoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, títo sú dedičia po neb. B. W., zomr.

XX.X.XXXX. Nositeľmi vecnej legitimácie v spore sú aj žalovaní v rade 2/ až 4/, títo sa po poručiteľke
C. W., rod. W. (zároveň aj matka žalobcov) nadobudli dedičstvo na základe osvedčenia o dedičstve
D 34/99, Dnot 63/99. Žalovaná v 1/ rade B. M. je evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako podielová
spoluvlastníčka žalovanej nehnuteľnosti v podiele 1. Účasť ďalšieho podielového spoluvlastníka
predmetnej nehnuteľnosti I.O. v konaní podstatná ( ani právne významná ) nebola, pretože žaloba sa
týka iba časti podielu žalovanej v rade 1/ .

3. Súd zistil aj naliehavý právny záujem žalobcov na podanej určovacej žalobe z pohľadu § 80 písm.
c) O. s. p. Tento záver vyvodil z toho, že žalovaný podiel je na liste vlastníctva vedený v rozsahu 1 v
prospech žalovanej 1/.4. Z navrhovateľmi predloženej listiny označenej ako rozhodnutie D 852/76 - „poznámka odvolacieho
súdu - správne označenie čísla rozhodnutia má byť D 952/76“ - zo dňa 3.12.1980, súd zistil, že v
dedičskom konaní na základe dedičského rozhodnutia D 952/76 dňa 3.12.1980 dedičstvo pozostávajúce

aj z parcele č. 346 nadobudol syn poručiteľky B. W. v podiele 1 a v podiele 1 dcéra poručiteľky Q. C.. V
dedičskom konaní po Q. C. (zomr. XX.X.XXXX) sa stala podľa osvedčenia o dedičstve nadobúdateľkou
celého dedičstva Q. Z. - do dedičstva bola zahrnutá aj parcela EKN č. 10346 v podiele 1. Q. Z. previedla
kúpnou zmluvou zavkladovanou pod V 1041/2010 z 8.7.2010 vlastnícke právo k parcele EKN č. 10346
v podiele 1 na žalovanú v rade 1/.

5. Z dedičského rozhodnutia vydaného v konaní D 952/76 bolo pre súd zrejmé, že predmetom
dedičského konania po J. W. bolo 60 árov poľnohospodárskej pôdy v užívaní socialistickej organizácie
a 6 árov poľnohospodárskej pôdy v intraviláne, z toho žalobcami predloženého dedičského rozhodnutia
D 952/76 však pre súd nevyplynulo, že by J. W. (matka B. W.) vlastnila dané nehnuteľnosti iba v 1.
Rozhodnutie D 952/76 zo dňa 3.12.1980 založené pre účely súdneho konania v pripojenom dedičskom

spise je odlišné ako obsah rozhodnutia, ktoré predložili žalobcovia k žalobe pre účely tohto súdneho
konania. Odlišnosť obsahu rozhodnutia v pripojenom spise spočíva podľa názoru súdu v tom, že v spise
je uvedené dedičstvo po J. W. vo vzťahu k parc. č. 346 v 1. Rozhodnutie je riadne podpísané, opatrené
pečiatkou Štátneho notárstva v Čadci a tiež je na ňom vyznačená doložka právoplatnosti 14.1.1981.
Dokonca dané rozhodnutie v totožnom znení vyplýva aj z ručného prepisu notára. Rozhodnutie

predložené žalobcami nebolo doručované účastníkom dedičského konania, žalobcovia ho získali z
Okresného súdu Čadca ako kópiu z archívu. Ide o akýsi koncept rozhodnutia a nie rovnopis rozhodnutia
podľa originálu. Súd dospel v súvislosti s touto listinou k záveru, že predmetná listina nie je rozhodnutím
(pozn. odvolacieho súdu - originálnym rozhodnutím) vydaným Štátnym notárstvom v Čadci v dedičskej
veci.

6. Z obsahu pripojeného spisu D 952/76 v dedičskej veci po poručiteľke neb. J. W. okresný súd zistil
(z rozhodnutia žurnalizované v spise), že poručiteľka J. W. bola vlastníčkou ku dňu svojej smrti parcele
pôvodne EN 346, po zlúčení katastrálnych území sa pridalo k parcelám z pôvodného k.ú. V., z ktorého
katastrálneho územia sa nachádza i predmetná parcela, predčíslie 10 a aktuálne predmetná parcela je

vedená v registri EN pod č. 10346, uvedené zistenie vyplynulo z oznámenia Okresného úradu Kysucké
Nové Mesto, odbor katastrálny. J. W. vlastnila nehnuteľnosť parc. EKN č. 10346 iba v 1, jej deti B. a
Q. zdedili každý po 1, mohol nadobudnúť každý z nich parcelu v podiele 1 z celku. Preto v dedičskom
konaní 30D 1500/2005 po Q. C., zomr. XX.X.XXXX (nadobúdateľkou po nej sa stala Q. Z.) notár
postupoval nesprávne, keď do súpisu aktív dedičstva určil - 1 parc. EKN č. 10346, správne mala byť

iba 1, keďže Q. C. po poručiteľke J. W. sa stala nadobúdateľkou predmetnej parcele iba v podiele 1.
V dôsledku nesprávneho postupu notára v dedičskom konaní 30D/1500/2005 dedička po Q. C. Q. Z.
bola zaevidovaná v katastri nehnuteľnosti ako vlastníčka parcele EKN 10346 v podiele 1. Následne
tento svoj podiel previedla na svoju dcéru B. (žalovanú v 1/ rade) kúpnou zmluvou zo dňa 15.6.2010
zavkladovanou pod č. V 1041/2010. Napokon nesprávny zápis rozhodnutia vydané v dedičskom konaní

D 952/76 do katastra nehnuteľnosti ( podľa ktorého vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti po J. W. mal
byť B. W. v 1, Q. C. v 1, poukaz súdu na č.l. 54 spisu) potvrdila aj bývala Správa katastra Kysucké
Nové Mesto. V dôsledku nesprávneho zápisu bývalej Správy katastra (v dôsledku nesprávnych údajov
uvedených v dedičskom rozhodnutí po J. W.) nebola predmetná parcela zaradená do dedičstva po B.
W., zomr. XX.X.XXXX, čo vyplýva aj z rozhodnutia D 995/90 (č.l. 57 spisu).

7. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že podľa dedičského rozhodnutia
žurnalizovaného v spise D 952/76 neb. J. W. bola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti v podiele 1. Mali
preto po nej zdediť jej deti syn B. W. a dcéra Q. C. každé po 1. Syn B. zdedil podiel 1 k celku a
dcéra Q. podiel 1 k celku, následná nesprávna realizácia zápisu v katastri nehnuteľnosti, nemôže podľa

názoru súdu byť na úkor vlastníkov, pričom zápis bývalej správy katastra nezaložil vlastnícky vzťah
ani neurčil podiely spoluvlastníkov, to bolo dané rozhodnutím notára. Pokiaľ Q. C. bola aj v katastri
nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka žalovanej nehnuteľnosti v podiele 1, vydržať podiel 1 nemohla,
pretože bola účastníčkou dedičského konania D 952/76 a ako účastníčka musela mať vedomosť o
tom, že v dedičskom konaní nadobudla podiel 1 k celku. Q.Q., nadobúdateľka dedičstva po Q. C. na

základe rozhodnutia o dedičstve 30D 1500/2005 (právoplatné 12.1.2007) nemusela mať vedomosť o
vyššie uvedených skutočnostiach a podľa toho ako sa správala ani nevedela o tom, keďže previedla
celý evidovaný podiel 1 na žalovanú v 1/ rade (svoju dcéru) kúpnou zmluvou v roku 2010.8. Ani za existencie dobromyseľnej držby nehnuteľnosti u žalovanej v 1/ rade a jej matky nenastalo
nadobudnutie vlastníckeho práva k žalovanému podielu vydržaním, neuplynula totiž 10-ročná vydržacia
doba. Napokon obrana žalovanej v 1/ o vydržaní a dobromyseľnosti jej právnych predchodcov, že Q.

C., Q. Z. užívali spolu nehnuteľnosť, je v rozpore so skutočnosťou, pretože hoc Q. zomrela XX.X.XXXX
predmetná nehnuteľnosť po nej bola prejednaná až v dodatočnom dedičskom konaní 30D/1500/2005,
teda až o 19 rokov od smrti poručiteľky. Nie je zrejmé, na základe čoho Q. Z. užívala nehnuteľnosť
ako svoju, keďže podiel v spornej nehnuteľnosti predmetom pôvodného dedičského konania po Q. C.
nebol, ten bol prejednaný až o 19 rokov po jej smrti v rámci dodatočného dedičského konania, pričom

účastníkmi dedičského konania boli 4 dedičia a dovtedy nebolo zrejmé, že dedičstvo nadobudne práve
Q. Z.. Prípadné užívanie pozemku ( podielu ) podľa názoru okresného súdu neznamená a nespôsobuje
vydržanie vlastníckeho práva. Q. Z. nadobudla predmetnú nehnuteľnosť až právoplatným rozhodnutím
dňa 12.1.2007 v dodatočnom dedičskom konaní po Q. C. na základe dohody dedičov, preto aj jej
dobromyseľnosť môže byť konštatovaná od roku 2007, avšak neuplynula 10-ročná vydržacia lehota,
pretože žaloba o určenie nehnuteľnosti do dedičstva po neb. B. W. bola podaná už v roku 2014. Súd

v otázke dobromyseľnosti držby ako aj zákonných podmienok vydržania vychádzal z hmotno-právnej
úpravy § 134, § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

9. Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalovaná v 1/ rade nadobudla podiel 1 v žalovanej
nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy od osoby zapísanej v katastri nehnuteľnosti, od vlastníka

daného podielu a to od Q. Z., ktorej dedičstvo bolo potvrdené rozhodnutím o dedičstve po Q. C. vydané
pod č. 30D/1500/2005. Hoc Q. Z. sa mala stať nadobúdateľkou podielu spornej nehnuteľnosti iba v
podiele 1 bolo jej potvrdené v dedičskom konaní po Q. C. nadobudnutie podielu 1, preto žalovaná v
1/ rade, ktorá nadobudla vlastnícke právo k predmetnému podielu platne uzavretou kúpnou zmluvou
je chránená podľa názoru okresného súdu tak, ako keby to nadobudla od oprávneného dediča. Na

základe dedičského rozhodnutia vydaného v dodatočnom dedičskom konaní po Q. C. nadobudla Q.
Z. majetok (podiel v spornej nehnuteľnosti) po prípadnej nepravej dedičke (matke), teda je chránená
v zmysle § 486 Občianskeho zákonníka. Oprávnený dedič (v súdenej veci žalobcovia) v časti podielu
1 môžu podľa názoru súdu uplatniť právo na vydanie dedičstva vo všeobecnej trojročnej premlčacej
lehote, títo sa nedomáhali svojich práv ani voči Q. C. ani voči Q. Z., ale domáhali sa až voči žalovanej v

1/ rade žalobným návrhom podaným dňa 23.5.2014, teda viac ako 7 rokov od právoplatnosti osvedčenia
o dedičstve 30D/1500/2005. Q. Z. bola síce oprávneným dedičom, ale iba v časti 1, v časti 1 bola
dedičom nepravým, napriek tomu sa žalobcovia voči nej nedomáhali svojich práv. Napokon súd uzavrel,
že žalovaná v 1/ rade nadobudla predmetnú nehnuteľnosť v podiele 1 dobromyseľne, čo aj riadne
preukázala v zmysle § 486 Občianskeho zákonníka.

10. Súd prvej inštancie konštatujúc, že hoc nedošlo k vydržaniu predmetného podielu právnymi
predchodcami žalovanej 1/ ako ani žalovanou v 1/ rade, avšak žalovaná v 1/ rade je v danom prípade
chránená v zmysle § 486 O. s. p. (pozn. odvolacieho súdu - zrejme sa jedná o zrejmú chybu v
opise rozhodnutia, pretože má ísť o hmotno-právne ustanovenie Občianskeho zákonníka) a uvedená

právna úvaha viedla súd k zamietnutiu žaloby. Súd dodal, že zamietnutie žaloby v aktuálnej veci
nevylučuje postup daný inštitútom ust.§ 485 Občianskeho zákonníka, avšak riešenie tejto otázky už nie
je predmetom posudzovanej veci.

11. Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodovanie o trovách prvostupňového konania

súd vyhradil na samostatné rozhodnutie do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

12. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia. V odvolaní a v jeho doplnení
namietali obsahové náležitosti rozhodnutia, ktoré podľa ich názoru jasne a zrozumiteľne nedáva
odpoveď na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Poukazujú na základnú povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť, k čomu v súdenej veci nedošlo. Napokon rozhodnutie nesie i znaky arbitrárnosti,
je rozhodnutím prekvapivým, hoc súd prvej inštancie svoje rozhodnutie rozsiahlo odôvodňuje
avšak zásadnú argumentáciu uvádza na str. 7, keď nedôvodnosť uplatnenej žaloby opiera o §
486 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolateľov uvádzané hmotno-právne ustanovenie upravujúce

nadobudnutie majetku od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, nie je možné aplikovať,
pretože v tomto prípade nenastala táto fikcia. Súd sa podľa ich názoru žiadnym spôsobom nevysporiadal
s tým, že v dedičskom konaní D 952/76 ich právny predchodca Ján W. skutočne dedil 1 z dedičstva,
taktiež sa súd nevysporiadal s podaním správy katastra o vybavení sťažnosti č. 3/09. Kataster uvedenúsťažnosť hodnotil za opodstatnenú, nakoľko z rozhodnutia D 952/76 po neb. J. W. boli parcely KN E
č. 10289-LV č. XXX, 10315-LV č. XXXX, 10318-LV č. XXXX a ďalej parc. 10346 zapísaná na LV č.
XXXX orná pôda - ide o parcelu tvoriacu predmet konania,- nachádzajúce sa v k.ú. C. G. M. prevedené

na vlastníčku C. Q. v podiele 1 rozhodnutím zápisu do registra ZRPS do katastra nehnuteľností pol.
245/98 v zmysle D 952/76. Na uvedených listoch vlastníctva mal byť v zmysle citovaného dedičského
rozhodnutia zapísaný B. W. v podiele 1 a C. Q. v podiele 1. Po C. Q. nadobudla osvedčením o dedičstve
č. 30D/1500/2005 označený majetok Q. Z.. Na základe uvedeného potom nemožno priznať ochranu
podľa § 486 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že gramatickým výkladom predmetného ustanovenia

vyplýva, že sa týka dobromyseľného nadobudnutia od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo
potvrdené. V tomto smere jednoznačne vyplýva, že dedičstvo nebolo neoprávnenému dedičovi Q. Z.
potvrdené, ale bolo potvrdené ešte v roku 1976 B. W., len nedostatkom zápisu v katastri nehnuteľnosti
nebol tento zápis prevedený, pričom sa jedná o administratívnu chybu, zhojenia ktorej sa dožadujú
žalobcovia práve v aktuálne posudzovanej veci.

13. Už dedičské konanie 30D/1500/2005 z roku 2005 vychádzalo podľa odvolateľov zo zlého
predpokladu. V súdenej veci mal súd akceptovať závery dedičského rozhodnutia po neb. J. W., po
poručiteľke ich právny predchodca Ján W. titulom dedenia sa stal reálnym vlastníkom podielu 1 v
pozemku č.parc. EKN 10346-orná pôda o výmere 3086 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. C. G.
M.. Odvolatelia zvýrazňujú ďalej, že oni nevedia zosúladiť faktický právny stav, kataster nehnuteľností

sám pochybil, toto sám opraviť nevie a ich odkázal na občiansko-súdne konanie. Súd primárne mal sa
vysporiadaťsoskutočnosťou,žeB.W.predmetnýpodielnadobudolvdedičskomkonaníposvojejmatke.
Rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné. Sú ho povinní rešpektovať všetci účastníci konania, napokon
nikto nemôže previesť viac práv než má sám. Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného „pravého“
vlastníka. Jej uplatnenie znamená, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca,

ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol,
teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Z týchto dôvodov odvolatelia tvrdia, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v súdenej veci je nesprávne.

14. Žalobcovia napadli odvolaním aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania, uviedli, že ak sa

odvolací súd nestotožní s ich argumentmi, existuje minimálny dôvod hodný osobitného zreteľa upravený
v § 150 ods. 1 O.s.p. pre rozhodovanie o trovách konania. Ich právny predchodca B. W. je oprávneným
vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, oni sú po ňom legitímnymi dedičmi, protiprávny stav nezavinili,
jedinú možnosť uplatnenia si svojho práva videli v podaní žaloby u súdu, preto by bolo nespravodlivé,
aby ešte znášali aj náhradu trov konania. O dôvodnosti a opodstatnenosti svojho nároku sú však

presvedčení doposiaľ.

15. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcov 1/,2/ predložila žalovaná v 1. rade B. M.. Žiadala
potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť, podľa jej názoru súd v dôvodoch rozhodnutia vyargumentoval
aké dôvody ho viedli k zamietnutiu žaloby. V odvolaní chýba rozumný a logický argument, prečo si

žalobcovia myslia, že nebolo Q. Z. dedičstvo potvrdené, pričom táto skutočnosť nespochybniteľne
vyplýva z osvedčenia o dedičstve č.k. 30D/1500/2005 - 62 vydaného JUDr. Danou Tabačkovou,
notárom ako súdnym komisárom, na základe poverenia Okresného súdu Žilina zo dňa 12. januára
2007. Podľa žalovanej v rade 1. Q. Z. bola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti titulom vydržania. Aj
pre prípad, že by v zmysle záveru prvostupňového súdu takto nebolo, menovaná by s poukazom

právenaosvedčenieodedičstve30D/1500/2005-62bolavčastipredmetnéhospoluvlastníckehopodielu
nepravým dedičom, ktorému bolo dedičstvo potvrdené. Ona od Q. Z. v dobrej viere o správnosť zápisu
KN a správnosť osvedčenia o dedičstve č.k. 30D/1500/2005-62-rozhodnutia štátneho orgánu odkúpila
predmetný pozemok. Žalovaná zvýraznila aj existujúcu dobromyseľnosť k predmetu sporu, čo vyplýva
podľa nej zo skutočnosti, že desiatky rokov nikto, ani žalobcovia sa vlastníctva k predmetnému pozemku

nijakým spôsobom nedomáhali. Ani správa katastra by nemohla v danom prípade „opraviť“ zápis v
katastri nehnuteľnosti a zapísať právneho predchodcu žalobcov ako vlastníka, nakoľko po spornom
zápisevrámcidesiatokrokov,kedysiprávnypredchodcažalobcovanijehodedičianestrážilisvojepráva
(pričom boli vedené dedičské konania, kde predmetný spoluvlastnícky podiel chýbal) došlo k následným
prevodom vlastníckeho práva aj k vydržaniu predmetného pozemku a tak neskoršími právnymi úkonmi

sa stala vlastníčkou sporného pozemku ona a zápis právneho predchodcu žalobcov do KN je vylúčené
s poukazom na § 154 ods. 1 O.s.p. Odvolacie argumenty žalobcov do výroku o náhrade trov konania
sú predčasné, pretože súd prvého stupňa rozhodovanie o trovách konania vyhradil do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.16. Žalovaní I. C., C. C., L. O. v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v rade 1/ k odvolaniu
žalobcov, vyjadrili svoj súhlas s odvolaním a stotožnili sa s názorom žalobcov 1/,2/ v odvolaní.

Argumentáciu žalovanej v 1/ rade uvedenú v písomnom vyjadrení k odvolaniu nezdielali. Právne úkony,
ktorými nadobudla žalovaná v 1/ rade sporný pozemok označili za absolútne neplatný právny úkon,
ktorým nemôže byť priznaná právna ochrana a ktoré nie je možné ani konvalidovať. V súdenej veci je
právne irelevantné, či bola žalovaná v rade 1/ resp. jej právni predchodcovia dobromyseľní alebo neboli
a ust. § 486 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať. Aj oni tvrdia, že parcela KN-E č. 10346 -

orná pôda o výmere 3086 m2 zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. C. G. M. má patriť do dedičstva po neb.
B. W. zomrelom XX.X.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1, preto navrhujú odvolaciemu súdu zrušenie
rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Žalovaná v 1/ rade k doplneniu skutkových tvrdení žalobcami 1/,2/ poukazuje na to, že odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Podľa jej názoru nie je preto možné prihliadať na podanie, ktorým žalobcovia 1/,2/ doplnili
dôvody odvolania a v rozsahu tohto doplnenia sa domáhajú prieskumu rozsudku súdu prvej inštancie.
Zvýraznila, že pôvodne odvolacím dôvodom bola skutočnosť, že Q. Z. nebolo dedičstvo potvrdené, resp.
že dedičstvo bolo potvrdené právnemu predchodcovi žalobcov a jedná sa o administratívnu chybu. Nie
skutočnosť, že Q. Z. nebola nepravým dedičom a odvolacím dôvodom nebolo ani to, že v tejto otázke

rozsudok by mal vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie. Napriek tomu
nezmenene zotrváva na tom, že Q. Z. bola vlastníčkou predmetných pozemkov už aj titulom vydržania,
preto navrhuje potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť.

18. Žalovaní I. C., C. C., L. O. v písomnom podaní označenom ako „právne stanovisko k vyjadreniu

žalovanej zo dňa 17.8.2016 a k doplneniu skutkových tvrdení žalobcov zo dňa 4.2.2016“ - na č.l.
257 spisu uvádzajú, že spochybňujú tvrdenia žalovanej v rade 1/, akým spôsobom, na základe
akého titulu odvodzuje svoje vlastnícke právo k spornej parcele. Zvýrazňujú argumentáciu súdu prvej
inštancie uvádzanú na str. 6 ods. 2 napádaného rozsudku, v ktorých častiach sám súd spochybňuje
dobromyseľnosť samotnej žalovanej v rade 1/. V rozsudku súd na str. 7 ods. 2 skonštatoval, že Q. C.

- právna predchodkyňa žalovanej v rade 1/ nebola dobromyseľná, pretože ako účastníčka dedičského
konania musela mať vedomosť o veľkosti zdedeného podielu, a to bez ohľadu na nesprávny zápis do
katastra nehnuteľností. Taktiež matka žalovanej v rade 1/ Q. Z. minimálne do roku 2007 dobromyseľná
nemohla byť. Právne predchodkyne žalovanej v rade 1/ nemohli byť dobromyseľné. Z tohto dôvodu
dobromyseľná nebola ani samotná žalovaná v rade 1/. Musela vedieť, že jej právna predchodkyňa

nemôže byť spoluvlastníčkou 1 spornej nehnuteľnosti, ale iba 1. Napriek tejto skutočnosti kúpnu zmluvu
uzatvorili, pretože ako už bolo konštatované, v katastri nehnuteľnosti bol vykonaný zlý zápis vlastníckeho
práva a spoliehali sa, že predmetnú kúpnu zmluvu, resp. spoluvlastnícke právo žalovanej v rade 1/
nebude nikto spochybňovať alebo napádať. Žalovaní v rade 2/ až 4/ majú za to, že nezákonným konaním
zo strany žalovanej v rade 1/ ako i jej matky boli aj oni ukrátení na ich právach a bolo zasiahnuté

do ich práv. Nerozumejú tomu, prečo súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ a
uznal spoluvlastnícke právo žalovanej v rade 1/ s poukazom na § 486 Občianskeho zákonníka, keď
jednou z podmienok ochrany tomu, kto nadobudol od nepravého dediča je jeho dobromyseľnosť a
tá v tomto prípade na strane žalovanej v rade 1/ splnená nebola. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
pokladajú za nesprávne. Dokazovanie preukázalo, že matka žalovanej v rade 1/ nebola vlastníčkou

polovice spornej nehnuteľnosti, ale iba jednej štvrtiny, pretože aj právna predchodkyňa matky žalovanej
v rade 1/ zdedila len jednu štvrtinu spornej nehnuteľnosti. Q. C., právna predchodkyňa žalovanej v rade
1/ nebola vlastníčkou 1, ale iba 1 spornej parcely, preto nie je naplnené ustanovenie § 486 Občianskeho
zákonníka. Z toho dôvodu sa nejedná o nepravého dediča. Pokiaľ sa žalovaná v rade 1/ ohradzuje, že
žalobcovia 1/,2/ si nestrážili svoje vlastnícke práva a z toho dôvodu následnými prevodmi vlastníckeho

práva došlo k nadobudnutiu vlastníctva na žalovanú v rade 1/, tak zdôrazňujú, že vlastnícke právo sa
nepremlčuje, ide o absolútne subjektívne právo pôsobiace voči všetkým. Argumentáciu žalovanej v
rade 1/ tak pokladajú za účelovú a nie právne relevantnú. Aj podľa čl. 20 Ústavy SR má každý právo
vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepoužíva.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalobcov v dobe už za účinnosti „novej
procesno-právnej úpravy zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP“, po konštatácii, že
odvolanie podali žalobcovia 1/,2/ ako oprávnené strany sporu v zákonom stanovenej lehote a odvolanieproti rozsudku je prípustné, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podľa § 379, § 380 CSP, a aplikáciou
postupu podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP.

20. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcov 1/,2 za dôvodné. Súd prvej inštancie síce správne zistil
skutkovýstav,pretoodvolacísúdzozistenéhoskutkovéhostavusúdomprvejinštancieajvychádzal.Súd
prvej inštancie však hmotnoprávne ustanovenie § 486 Občianskeho zákonníka na súdenú vec vyložil
a aplikoval nesprávne.

21. V súdenej veci sa žalobcovia určovacou ( pozitívnou ) žalobou domáhajú určenia spornej
nehnuteľnosti ( podielu v konkrétnom pozemku ) do dedičstva po svojom právnom predchodcovi.
Vo svojej právnej podstate ide o žalobu vlastnícku, na podaní takejto žaloby musí byť daný právny
záujem a výsledok sporu sa bude odvíjať od dôkaznej situácie, t.j. či výsledky vykonaného dokazovania
preukazujú vlastníctvo dotknutej osoby, v konkrétne súdenej veci, či právny predchodca žalobcov bol

ku dňu svojej smrti vlastníkom podielu 1 v spornom pozemku. Údaje správy katastra sú hodnoverné a
záväzné totiž iba dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak.

22. Žalobcovia jednoznačne preukázali v konaní, že na predmetnej určovacej žalobe majú naliehavý
právny záujem z pohľadu § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku ( v znení účinnom ku dňu

30.6.2016, rozhodnutie súdu bolo totiž vydané ešte v dobe účinnosti uvádzanej procesnoprávnej
úpravy ). Tento ich záujem je daný tým, že hoc ich právny predchodca sa stal podľa dedičského
rozhodnutia po svojej matke nadobúdateľom 1/4 podielu k celku v spornej parcele ( potvrdzuje to aj
obsahpripojenéhodedičskéhospisupoJ.W.)vdôsledkunesprávnehozápisudokatastranehnuteľnosti
zaevidovaný nebol. V prípade pozitívneho rozhodnutia by sa odstránila ich právna neistota a prípadným

určením predmetu sporu do dedičstva, by mohol byť dotknutý majetok v dedičskom konaní ( ako
novoobjavený majetok ) prejednaný po právnom predchodcovi žalobcov.

23. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že strany sporu sú nositeľmi vecnej legitimácie ( aktívnej,
pasívnej ), túto otázku v súlade s právom aj uzavrel.

24. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania aj súd prvej inštancie uzavrel, že právny predchodca
žalobcov nadobudol dedením podiel 1 v spornej parcele ako i to, že právna predchodkyňa matky
žalovanej v rade 1. Q. C. ( zároveň aj sestra B. W. a dcéra J. W. ) k spornej parcele v dedičskom
konaní nadobudla iba podiel 1 , napriek záverom dedičského konania však menovaná bola zapísaná

k podielu 1 , teda podľa evidencie v katastri menovaná bola zapísaná k podielu vo väčšom rozsahu
než podľa dedičského rozhodnutia jej patrilo a podiel v parcele na meno právneho predchodcu
žalobcov zaevidovaný nebol vôbec, hoc podľa práva sa tak stať malo. Žalobcovia tak uniesli v konaní
dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že ich právny predchodca ku dňu svojej smrti bol vlastníkom
tvrdeného podielu v spornej nehnuteľnosti titulom dedenia po svojej matke, relevantnými dôkazmi

vyvrátili hodnovernosť zápisu svedčiaceho v prospech právnej predchodkyne matky žalovanej v 1 rade.
Preto sa oprávnene domáhajú ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, ich
žaloba je skutkovo a právne v zmysle tohto hmotnoprávneho ustanovenia je podľa názoru odvolacieho
súdu dôvodná.

25. Okresný súd vo svojich skutkových zisteniach sa zaoberal otázkou držby - vydržaním podielu v
spornej parcele, túto otázku aj uzavrel v súlade s hmotným právom. Bolo jednoznačne preukázané,
že neboli splnené zákonom vyžadované podmienky vydržania a ani Q. C. ani jej právni nástupcovia,
napokon ani žalovaná v 1. rade nenadobudli vlastnícke právo vydržaním k podielu právneho
predchodcu žalobcov. Okresný súd správne hodnotil aj vyargumentoval tak otázku dobromyseľnosti/

nedobromyseľnosti držby práva, plynutie vydržacej doby, v týchto uvádzaných vecných otázkach sa
krajský súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia a na dôvody uvádzané v písomnom
vyhotovení rozhodnutia aj poukazuje.

26. Ustanovenie § 486 Občianskeho zákonníka zakotvuje „ ochranu tretej osoby „ ktorá prostredníctvom
nepravéhodedičanadobudlaniečozdedičstva.Označenéustanovenievšakvovzťahumedzižalobcami
a žalovanou v rade 1 aplikovať nie je možné. Okresný súd hmotno-právny význam označeného
ustanovenia nesprávne premietol do rozhodovania a aj žalobu žalobcov nesprávne zamietol.27. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. V tomto ustanovení
je zakotvená základná zásada dedičského práva podľa ktorej k prechodu práv a povinností, ktoré sú

predmetom dedičstva, dochádza smrťou fyzickej osoby - túto osobu zákon označuje za poručiteľa.
Okamih smrti poručiteľa alebo deň ku ktorému bol vyhlásený za mŕtveho je rozhodnou skutočnosťou
čo do okruhu osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia, ako aj do práv a povinností, do ktorých
vstupujú právni nástupcovia poručiteľa. Podľa Občianskeho zákonníka možno dediť, ak určitej osobe
svedčí dedičský titul. Občiansky zákonník pozná dedenie zo zákona, zo závetu a z oboch týchto titulov.

Pri dedení zo zákona v § 473 až 475 Občiansky zákonníky obsahuje úpravu štyroch skupín ( okruhov)
zákonných dedičov.

28. Zhľadiskavýkladuaaplikácieust.§486Občianskehozákonníkajeosobitnevýznamnékohohmotné
právo považuje za „ oprávneného“ a koho za „ nepravého „ dediča.

29. Nepravým dedičom je osoba, ktorá podľa rozhodnutia súdu o dedičstve nadobudla majetok
poručiteľahocipodľadedičskéhoprávahonadobudnúťnemalavôbecalebonievtakomrozsahu,vakom
ho nadobudla. Ide o osobu, ktorá dedila hoc podľa zákona dediť nemala vôbec, pretože: 1. poručiteľ
zanechal iného dediča, ktorý disponuje silnejším právom 2. poručiteľ okrem zistených dedičov zanechal
aj ďalšieho dediča, ktorý mal dediť popri zistených dedičoch.

30. V konkrétnej dedičskej veci bolo preukázané, že neb. B. W. ( právny predchodca žalobcov ) a neb.
Q. C. ( právna predchodkyňa žalovanej v 1.rade, zároveň matka Q. Z. ) boli zákonnými dedičmi - deťmi
poručiteľkyJ.W..Anijedenznichnebolvpostavenínepravéhodediča,alededičaoprávneného.PoQ.C.
žalobcovianiesúvpostaveníoprávnenéhodedičaspoukazomnahmotnoprávnepravidládedeniapodľa

§ 473 až 475 Oz. Po Q. C. totiž dedili jej deti, A. Z. ako jej dcéra, ktorá sa stala nadobúdateľkou spornej
nehnuteľnosti, bola v dedičskom konaní vedenom po matke v pozícii oprávnenej dedičky a nie dedičky
nepravej. Preto žalovaná v l. rade sa nestala nadobúdateľkou majetku od A Z., ako nepravej dedičky
a nemožno voči nej hmotnoprávny nárok uplatňovať ani podľa § 486 ani podľa § 485 Občianskeho
zákonníka.

31. Žalobcovia preukázali v konaní, že ich právny predchodca neb.B. W. sa stal nadobúdateľom podielu
1 v parcele EKN č.10346 titulom dedenia po matke J. W., menovaný bol ku dňu svojej smrti vlastníkom
tohto majetku a dotknutý majetok patrí do dedičstva po neb. B. W..

32. Všetky horeuvedené úvahy viedli odvolací súd k zmene rozsudku súdu prvej inštancie v meritórnom
výroku, ďalšie odvolacie argumentácie pri vecnom posúdení významné neboli.

33. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, rozhodol aj o nároku na náhradu trov celého
konania, vrátane nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Postupoval tak podľa §

396 ods.2 Civilného sporového poriadku v aplikácii s § 255 ods.1 označeného procesného predpisu.
Žalobcom - úspešným stranám sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania od neúspešných strán
sporu - žalovaných.

34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP ( ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
( 427 ods.2 CSP).