Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/310/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115232219
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115232219.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu : Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, F. X. H., právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Ing. Dušan Chlapík s.r.o., Sládkovičova 13, Žilina, proti žalovanému: Slovenská republika,
zastúpená Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, Bratislava, o zaplatenie 1.070,56

Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/334/2015-48
zo dňa 21. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd poukázal na ust. § 5, § 6, § 15, § 16 zák. č. 514/2003 Z.z.

a vykonané dokazovanie, konštatoval nasledovný skutkový a právny stav:
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Čadca ČVS ORP-1270/KM-CA-2012 zo dňa 22.10.2012 bolo
zmysle ust. § 199 ods. 1 Tr. por. bolo začaté trestné stíhanie a súčasne v zmysle ust. § 206 ods. 1 Tr.
por. začaté stíhanie osoby Z. H., t.j. žalobcu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ tr. zák. z dôvodu, že v čase asi o 22:30 h dňa 21.9.2012
na hlavnej stanici pri autobusovej zástavke č. 6 ČSA v KNM verbálne a fyzicky napadol svojho suseda

E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, a to tým spôsobom, že začal z lavičky pred zástavkou č. 2 po
E. B. vykrikovať, že ho zbije, lebo napadol jeho matku a následne keď chcel E. B. po otvorení dverí
autobusu nastúpiť, tak ho napadol zboku a to tak, že ho obidvoma rukami zovretými v päste udieral do
hlavy z bočnej ľavej strany hlavy za uchom potom ho udieral aj spredu, pričom mu rozbil vrchnú peru
z vnútornej strany, pritom mu vypadla krabica s holubom z rúk na zem, preto sa zohol zdvihnúť túto
krabicu, začal ho Z. H. kopať nohami, nevedel uviesť ktorou nohou ho kopal, ale kopol niekoľkokrát do

hrudníka, kopol ho aj zboku do ľavej strany rebier a následne ho kopol do zadnej strany chrbta, ktorý
má tri krát operovaný, pričom mu spôsobil zlomeninu deviateho rebra a prasknutie desiateho rebra s
predpokladanou dobou liečenia 21 dní.
Dňa 4.11.2012 obvinený podal sťažnosť proti uzneseniu, ktoré považoval za nezákonné a vydané
predčasne, nakoľko bol dňa 22.9.2012 podať oznámenie o fyzickom a verbálnom napadnutí
predchádzajúci večer, t.j. 21.9.2012 vo večerných hodinách pred odchodom posledného autobusu z

autobusovej stanice v KNM do obce Nesluša E. B., ktorý ho mal verbálne napádať, nadávať do kokotov,
hajzlov, a urážať jeho sestru. Po verbálnych útokoch ho už pri nastupovaní do autobusu zrazu nečakane
ho zovretou päsťou napadol a udrel do oblasti krku. On sa aktívne bránil a raz zasiahol účastníka do
oblasti tváre. V tom ako útok zbadali jeho kamaráti, ktorí boli na odchode vrátili sa k nemu späť a títo
ho boli aj odprevadiť domov. Namietal, že uznesenie bolo voči nemu vznesené policajtkou, ktorá prijala
aj jeho podnet.

Uznesením OP Žilina 4Pv 332/12-5 zo dňa 12.12.2012 bola sťažnosť obvineného zamietnutá ako
nedôvodná s konštatovaním, že poverený príslušník PZ neporušil Trestný poriadok, postup dostatočneodôvodňuje aktuálny obsah spisového materiálu a ktorý predstavuje trestné oznámenie, hlásenie úrazu
a zápisnica o doplnení trestného oznámenia Z. H. a E. B., pretože doposiaľ zabezpečené dôkazy
nasvedčujú k záveru, že skutok uvedený v uznesením o vznesení obvinenia sa stal a vykazuje prečiny

ublíženia na zdraví a výtržníctva. K námietke postupu policajta prokurátor uviedol, že sa jedná o
dve samostatné veci v rozdielnom postavení, kde obvinený v jednej veci vystupuje ako poškodený z
priestupku, ktorá veci bola postúpená a v ďalšom postavení obvineného.
Súd zistil, že dňa 20.6.2013 bola podaná Okresnom prokuratúrou v Žiline obžaloba na obvineného
žalobcu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods.

1 písm. a/ Tr. zák.
Súd z obsahu skráteného rozsudku OS Žilina vydaného samosudkyňou JUDr. Erikou Bebčákovou zistil,
že v konaní 28T/113/2013 bol rozsudkom č.k. 28T/113/2013-240 zo dňa 4.12.2014 žalobca oslobodený
spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Prokurátor aj obžalovaný sa vzdali práva podať
odvolanie.
Súd ďalej zistil, že uznesením KS Žilina 1To/3/2015-248 zo dňa 20.1.2015 bolo odvolanie poškodeného

zamietnuté ako podané neoprávnenou osobou.
Právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy obhajoby vo výške 1.070,56 eur. Podľa výdavkového a
príjmového dokladu zástupca žalobcu JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o. prijal od odporcu sumu 1070,56
Eur ako trovy obhajoby v konaní 28T/113/2013.
Súd ďalej zistil, že žalobca požiadal podaním zo dňa 30.3.2015 žalovaného o predbežné prerokovanie

nárokunanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmoci.Vnávrhuuviedol:
"Podľa nášho názoru je splnený zákonný predpoklad pre existenciu zodpovednosti štátu za škodu,
nakoľko došlo k vzniku ujmy nezákonným rozhodnutím v priebehu trestného konania podaním obžaloby,
teda podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je ako orgán konajúci v mene štátu Generálna prokuratúra SR". Ďalej žalobca uviedol, že

povinnosťou prokurátora je z úradnej povinnosti dohliadať na zákonnosť celého prípravného konania
v rámci ktorého môže uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania zrušiť a to aj bez podania
sťažnosti. V danej veci prokurátor podal obžalobu, nakoľko bol presvedčený o dôvodnosti a zákonnosti
trestného stíhania, o ktorej obžalobe rozhodol OS tak, že obžalovaného poškodeného pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva spod obžaloby oslobodil,

pretože skutok nie je trestným činom.
Žalovaný listom zo dňa 25.8.2015 nárok žalobcu uplatnený na základe predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody odmietol ako nedôvodný s odkazom že oslobodenie klienta spod obžaloby
nemá žiadny vplyv na zákonnosť vykonania trestného konania, pretože až kontradiktórnym procesom
vykonaným na hlavných pojednávaniach pred okresným súdom bola ustálená vina klienta s tým,

že sčasti jeho konanie bolo vyhodnotené ako priestupok proti občianskeho spolunažívaniu, avšak k
postúpeniu veci nemohlo dôjsť, lebo od spáchania skutku uplynuli dva roky a sčasti bolo konštatované,
že mu nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané spôsobenie ujmy na zdraví
poškodeného a v takom rozsahu ako mu kládla obžaloba za vinu.
Vzhľadom na námietku žalovaného súd s poukazom na právne závery Najvyššieho súdu SR v uznesení

z 26. septembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 149/2011 ako aj závery prijaté Najvyšším súdom SR v rozsudku zo
dňa 14.10.2015 č.k. 8Cdo 289/2014 konal ako so zástupcom žalovaného s Generálnom prokuratúrou
SR podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z.z.. Jednoznačne sa nejednalo o prípad, kde by žalobca
tvrdil, že škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru
prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru tým, že nekonal na základe záväzného
pokynu prokurátora.
V tomto prípade v samotnom návrhu na predbežné prerokovanie náhrady škody vymedzil a označil
žalobca ako podstatu nároku - nezákonné rozhodnutie - podanie obžaloby či prokurátorom podanú

obžalobu. Jednoznačne však podľa Trestného poriadku obžaloba nie je rozhodnutím ale len procesným
návrhom prokurátora podľa § 234 a nasledovne Trestného poriadku.
V návrhu na predbežné prejednanie veci žalobca dôsledne opísal jednotlivé úkony trestného konania s
konštatovaní, že v súvislosti s trestným konaním poškodenému vznikla ujma spočívajúca v nákladoch
na zaplatené trovy obhajoby vo výške 1.070,56 Eur ako aj konštatoval, že je splnený predpoklad pre

existenciu zodpovednosti štátu za škodu, nakoľko došlo k vzniku ujmy nezákonným rozhodnutím v
priebehu trestného konania, podaním obžaloby, teda podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zák. 514/2003 Z.z.
s konajúcim orgánom v mene štátu Generálna prokuratúra SR. Konštatoval povinnosť prokurátora
dohliadať na zákonnosť trestného stíhania.Podľa vyššie citovanej judikatúry je možné za nezákonné rozhodnutie považoval len vznesenie
obvinenia a to v prípade, že trestné stíhanie bolo zastavené alebo bol obžalovaný oslobodený spod
obžaloby.

Žalobca vo svojom návrhu či prednese neoznačil za nezákonné rozhodnutie vznesenie obvinenia.
Podanie obžaloby by mohlo byť považované len za nezákonný postup a to len v prípade, aby by nebol
dôvod na takýto postup ale jej podaním bol porušený zákon.
Zuvedenéhodôvodu,pretožepodanieobžalobynemožnopovažovaťzanezákonnérozhodnutie,ktorým
by mohol byť založený dôvod pre vznik škody nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, súd môže

prejednať len tú škodu a priznať nároky len zo škody, prejednanej v predbežnom prerokovaní veci, súd
žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že z dôvodu neuplatnenia náhrady trov konania, tento nárok
úspešnému žalovanému podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmeniť tak, že návrhu vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že okresný súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvádzal,žežalovanýdobrovoľneneuspokojiljehonároknanáhraduškody,ktoréhosadomáhalvzmysle
§ 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., a ktorý si uplatnil v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a § 5 ods. 1 cit. zákona,
nakoľko došlo na jeho strane k vzniku ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím v priebehu trestného
konania orgánom štátu, a to uznesením o vznesení obvinenia, zamietnutím sťažnosti ako obvineného
protiuzneseniuvyšetrovateľaPZanáslednýmpodanímobžalobyzostranyprokurátora.Akožalovaného

v spore označil Slovenskú republiku a orgán konajúci v mene štátu označil v zmysle § 4 ods. 1 písm.
f) cit. zákona Generálnu prokuratúru SR.
S názorom okresného súdu, v zmysle ktorého podanie obžaloby nemožno považovať za nezákonné
rozhodnutie, ktorým by mohol byť založený dôvod pre vznik škody nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci a súd môže prejednať len tú škodu a priznať nároky len zo škody prejednanej v

predbežnom prerokovaní veci, nesúhlasí a sa s ním nestotožňuje.
Právny nárok jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo skončené
oslobodením spod obžaloby treba vo všeobecnej rovine odvodiť z princípu právneho štátu. Štát
je povinný niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré svojou činnosťou a
rozhodovaním priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou orgánov

činných v trestnom konaní viesť vyšetrovanie a stíhať trestnú činnosť, na strane druhej sa štát
nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ukáže ich postup ako mylný a tým
zasahujúci do základných práv jednotlivca. V danom prípade sa výsledok trestného stíhania v podobe
právoplatného odsúdenia žalobcu v procesnom postavení obžalovaného nedostavil. Štát sa teda
stal plne zodpovedným za vedenie trestného stíhania voči žalobcovi, ktoré neskončilo právoplatným

odsudzujúcim rozhodnutím.
V štádiu prípravného konania, ktorým sa rozumie úsek trestného konania od začatia trestného stíhania
do podania obžaloby, koná poverený policajt ako aj prokurátor. Pri vyvodení zodpovednosti za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci je potrebné dôsledne rozlišovať jednotlivé úseky trestného stíhania a
zároveň je nevyhnutné vyvodiť aj mieru oprávnení, ktorými v danom štádiu trestného konania disponujú

jednotlivé orgány činné v trestnom konaní. Postavenie prokurátora je odlišné od postavenia policajta,
pretože prokurátor podľa § 230 Trestného poriadku vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti
pred začatím trestného stíhania a v celom prípravnom konaní. Činnosť prokurátora, ktorá je v tomto
konaní dôvodom pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu nemožno prehliadnuť. Prokurátor
v prípravnom konaní disponuje zákonnými oprávneniami s príslušnou rozhodovacou činnosťou. V

zmysle ust. § 234 Trestného poriadku právo podať obžalobu je výlučným právom prokurátora a je
vyjadrenímobžalovacejzásady.Obžalobajeosobitouformourozhodnutiaprokurátora,ktorýsarozhodol
postaviť obvineného pred súd, ak to výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne
odôvodňujú. Prokurátor sa musí zaoberať skúmaním všetkých okolností v prípade, ktoré vyšli najavo
počas dokazovania vykonávaného v prípravnom konaní. Musí skúmať, či z vykonaných dôvodov

nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie než postup podľa tohto ustanovenia.
Okrem podania obžaloby prokurátorom žalobca jednak v žiadosti o prerokovanie náhrady škody
zaslanejžalovanémuakoajvpodanomžalobnomnávrhuuviedolakonezákonnérozhodnutieuznesenie
OR PZ Čadca OO PZ Kysucké Nové Mesto ČVS:ORP-1270/KM-CA-2012 zo dňa 22.10.2012, protiktorému podal písomnú sťažnosť dňa 04.11.2012, ktorú prokurátor následne uznesením OP Žilina č.j.
4Pv332/12-5zodňa12.12.2012zamietol.Všetkytietodokumentyakolistinnédôkazy,zktorýchjezrejmé
nezákonné rozhodnutie, žalobca pripojil k žalobnému návrhu. Nemožno sa teda stotožniť so záverom

súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, z ktorého nezákonného rozhodnutia jeho nárok vychádza.
Podľa jeho názoru prokurátor svojim aktívnym konaním, t.j. zamietnutím sťažnosti a podaním obžaloby
zachoval nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, hoci mu právnym poriadok dáva oprávnenie
konať aj inak, teda osvojil si závery nezákonného rozhodnutia, stotožnil sa so skutočnosťou, že žalobca
je obvinený zo skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, dopustil a rozhodol sa na základe nich podať

obžalobu. Teda za dôvodnosť rozhodnutia prokurátora podať obžalobu musí niesť zodpovednosť iba
prokurátor, ktorý v trestnom konaní škodu spôsobil.
Podľa jeho názoru bol splnený základný predpoklad k uplatneniu práva na náhradu škody podľa tohto
osobitného zákona, a to vydaním rozhodnutia Okresného súdu v Žiline č.k. 28T/113/2013-2240 zo dňa
04.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.12.2014, ktorým súd žalobcu podľa
§ 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby pre skutok uvedený v obžalobe, pretože

tento skutok nie je trestným činom. Boli splnené ďalšie zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu
za škodu, a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody, ktorú ujmu spočívajúcu v nákladoch za obhajobu
v trestnom konaní si žalobca uplatnil a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a výškou
spôsobenej škody. Náklady vynaložené v trestnom konaní na trovy obhajoby sú tak v príčinnej súvislosti
s nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.

3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie podal písomné vyjadrenie žalovaný. Vo
svojom vyjadrení uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a riadne odôvodnený,
skutočnosti uvedené v odvolaní nepreukazujú nezákonnosť napadnutého rozsudku, a preto navrhol
odvolanie zamietnuť.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných

procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov

CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie nárok žalobcu nesprávne právne posúdil.9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

10. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k
nej vtedy, keď súd nepoužil správny právny predpis alebo keď síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

11. Prvostupňový súd na daný prípad správne aplikoval ustanovenie zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

12. Ustanovenie § 1 cit. zákona vymedzuje predmet právnej úpravy tak, že upravuje a/ zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b/ zodpovednosť obce a
vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

V oboch prípadoch zákon postihuje výkon verejnej moci, a to bez ohľadu na to, či tento výkon je
uskutočňovaný orgánmi štátu, alebo orgánmi, na ktoré boli funkcie štátu prenesené, alebo tieto funkcie
plnia orgány samosprávy. Zodpovednosť štátu je objektívnou zodpovednosťou bez možnosti zbavenia
sa zodpovednosti. Je daná vždy, ak je daná príčinná súvislosť medzi škodou a výkonom verejnej
moci v dôsledku nezákonného rozhodnutia, nezákonného zatknutia, zadržania, alebo v dôsledku iného

pozbavenia osobnej slobody, rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe,
alebo nesprávnym úradným postupom.

13. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 - § 17 cit. zákona
je objektívnou zodpovednosťou štátu bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nie je možné zbaviť, a

ktorá je založená na splnení troch podmienok, a to 1/ nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik škody, 3/
príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. Prvotnou podmienkou
je teda existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo
právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych
subjektov. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu bolo, aby právoplatné, alebo bez ohľadu

na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie, bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené a zároveň,
aby bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.
Z uvedeného vyplýva, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené,
vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená, t.j. vzniklo
mu právo na plnenie.

14. Osoba, proti ktorej bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má
pri splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o
vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom
konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby, a to bez zreteľa

na to, či mu bol obhajca ustanovený, alebo si ho zvolil sám.

15. Zo spisového materiálu vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ bolo začaté trestné
stíhanie žalobcu pre prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva. Voči uvedenému uzneseniu
žalobca ako obvinený podal sťažnosť z dôvodu, že uznesenie považoval za nezákonné a vydané

predčasne. Uznesením Okresnej prokuratúry v Žiline bola sťažnosť obvineného (žalobcu) zamietnutá
ako nedôvodná s konštatovaním, že poverený príslušník PZ neporušil Trestný poriadok s tým, že
doposiaľ zabezpečené dôkazy nasvedčujú záveru, že skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia
sa stal a vykazuje prečiny ublíženia na zdraví a výtržníctva. Dňa 20.06.2013 bola podaná Okresnou
prokuratúrou v Žiline obžaloba na obvineného, žalobcu, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Rozsudkom
Okresného súdu v Žiline sp. zn. 28T/113/2013-240 zo dňa 04.12.2014 bol žalobca oslobodený spod
obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Žalobca v predmetnom trestnom konaní mal obhajobu
a právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy obhajoby vo výške 1.070,56 Eur, ktoré podľa dokladu boli
vyplatené žalobcom právnemu zástupcovi.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovi vznikla škoda v dôsledku nezákonného rozhodnutia.17. Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je
zavŕšený podaním obžaloby vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ policajného zboru ako aj
prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci,

preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR ako aj Generálna
prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v danom prípade orgánom konajúcim v
mene štátu je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušný ten z nich, ktorý
vo veci začal konať ako prvý (§ 4 ods. 1 písm. l) zák. č. 514/2003 Z.z. - rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR 3Cdo/194/2012, ZSP č. 11/2014).

18. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
uznesenia.

19. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne v predmetnej veci rozhodnúť s poukazom na vyslovený

právny názor odvolacieho súdu, ktorý je pre súd prvej inštancie záväzný.
K zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo aj v záujme zachovania dvojinštančnosti konania.

20. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti úlohu prokurátora, ktorý má povinnosť
na zákonnosť prípravného konania dohliadať z úradnej povinnosti (§ 174 ods. 2 písm. e) Trestného

poriadku).

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)