Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216708
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114216708.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: 1. H. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R.Á. XX, P., 2. E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, P., proti žalovanému:
Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpeného JUDr. Alojz Naništa,
advokát, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, IČO: 355 191 93, o určenie vlastníc. práva k nehnuteľ., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 12.06.2014 sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosť, a to parcela
registra „E“ č. XXXX/X o výmere XXX E.X nachádzajúca sa v k. ú. H. je v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve.

Návrh žalobcov vychádzal z toho, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudli vydržaním
podľa § 134 Občianskeho zákonníka tým, že do jeho držby vstúpili dobromyseľne v roku 2000, kedy
titulom kúpy nadobudli susediace parcely č. B. XXXXX/X a XXXXX ako aj stavbu na parcele B. Č..
XXXXX zriadenú, súpisné č. XXXX.

Žalobcovia ďalej uviedli, že v rámci odovzdania nehnuteľností, ktoré žalobcovia nadobudli kúpou,

kde vklad vlastníckeho práva bol povolený pod značkou R.-XXXX/XXXX, od predávajúcej prevzali
pozemkové nehnuteľnosti súvislé oplotené.

Počas držby pozemku s oplotením žalobca nijako dispozične nemanipuloval a toto stojí po celú dobu na
rovnakom mieste ako tomu bolo v čase prevzatia nehnuteľnosti v roku 2000.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním doručeným súdu dňa 28.07.2014 (čl. 14-15). Vo svojom
vyjadrení citoval § 129, § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka. Ďalej rozobral inštitút vydržania. Uviedol,
že medzi základné okolnosti, ktoré svedčia o oprávnenosti držby, patrí aj okolnosť ako držiteľ vec
nadobudol, teda či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže
byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

PodľaA..R..Č..XXXXk.ú.H.súžalobcoviazapísaníakobezpodielovíspoluvlastnícikparcelámregistra
„C“ evidovaným na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXXX ako zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2 a pod parcelným číslom XXXXX/X ako záhrady o výmere XXX m2, spolu o výmere
XXX m2.
Podľa žalovaného žalobcovia tvrdia, že vydržali vlastnícke právo k parcele L. č. XXXX/X o výmere XXX
m2, t. j. v podstatne väčšej výmere (o 117,25 %) ako nadobudli na základe kúpnej zmluvy. Žalovaný

má za to, že už samotný nepomer výmery parciel, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad bolpovolenýpodzn.R.-XXXX/XXXXaparcely,kuktorejžiadajúurčiťvlastníckeprávo,závažnýmspôsobom
spochybňuje ich dobromyseľnosť v držbe uvedenej nehnuteľnosti.

Súd vo veci opakovane pojednávala, vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a s
prihliadnutím na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

Žalovaný je vlastníkom parcely registra „E“ nachádzajúcej sa v k. ú. Prešov, zapísanej na LV. č. XXXX
ako číslo XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere XXX m2.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pôvodne išlo o katastrálne územie E. Š. (čl. 4-6).

Z LV. č. XXXX (čl.7) vyplynulo, že žalobcovia 1. a 2. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely registra
„B. Č.. XXXXX o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcely XXXXX/X o
výmere XXX m2, druh pozemku záhrady, pričom na parcele č. XXXXX sa nachádza stavba záhradnej
chatky so súpisným Č.. XXXX.

Titulom nadobudnutia vlastníctva žalobcov k predmetom uvedeným na tomto liste vlastníctva bola kúpna
zmluva, ktorej vklad bol povolený pod značkou R. - XXXX/XXXX.

Súd ďalej vykonal dokazovanie kópiou katastrálnej mapy (čl. 8), z ktorej vyplýva polohové a geometrické
určenie parciel vo vlastníctve žalobcov a parcely žalovaného. Je zrejmé, že na prvý pohľad parcela, ku

ktorej sa žalobcovia domáhali určenia vlastníctva je väčšou ako parcely vo vlastníctve žalobcov, pričom
obe parcely majú takmer pravidelný obdĺžnikový tvar.

Súd ďalej vykonal dôkaz listinami zaslanými mu Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom (čl.
26-29), ktorých súčasťou bola kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcou Mgr. D. J. a kupujúcimi -

žalobcami 1. a 2. uzavretá dňa 22.05.2000, pričom podľa článku 1, predmetom kúpy bola záhradkárska
chata súp. č. XXXX nachádzajúca sa na parcele B. Č.. XXXXX, ďalej parcela B. XXXXX zastavaná
plocha o výmere XX m2 a parcela B. XXXXX/X záhrada o výmere XXX m2.

Na pojednávaní konanom dňa 26.01.2015 (čl. 34-35) žalobca 1. uviedol, že záhrada bola kúpená ako

oplotený celok, pričom právna predchodkyňa p. J. ju takto oplotenú užívala od 60. rokov. Uviedol, že
najprv mal záujem túto parcelu registra „. Č.. XXXX/X o výmere XXX m2 odkúpiť, neskôr však na radu
právnika tak neurobil, pretože mal za to, že nadobudol vlastnícke právo k tejto parcele vydržaním.
Žalovaný ďalej uviedol, že pozemok kupoval z dôvodu, že vedľa mal včelíny, pričom pozemok, keď ho
kúpil bol zarastený stromami, boli tam nejaké drobné stavby, a preto nemal dôvod rozmýšľať o tom, či

výmera, ktorú kúpil, zodpovedá skutočnej výmere.

Právny zástupca žalovaného navrhol vykonať dôkaz znaleckým posudkom O.. L. R., č. XXX/XXXX. Súd
sa pokúsil tento znalecký posudok zabezpečiť, avšak neúspešne. Manželka O.. L. R. totižto súdu osobne
oznámila, že tento zomrel, a teda nevie súdu predmetný znalecký posudok predložiť.

Súd ďalej vykonal dôkaz daňovým priznaním k dani z nehnuteľností podaným žalobcami, z ktorého
vyplynulo, že daňové priznanie bolo podané pre kúpený pozemok XXXXX/X na výmeru XXX m2 a
pozemok parc. č. XXXXX o výmere XX m2.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu

je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva
už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP],
nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam.Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.
Vzhľadom na to, že žalobcovia nie sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci parciel uvedených v

žalobe a určovací rozsudok je záznamovou listinou, je na požadovanom určení vlastníckeho práva bez
ďalšieho naliehavý právny záujem daný, keďže vyhovujúce súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
Podľa § 129 Občianskeho zákonníka - Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka - Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka - Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické
ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom
tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom

dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje
cudziu vec, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom
dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť
objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba
brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu

daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za
ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.
Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli
vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj

naďalej (subjektívne) v dobrej viere.
Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo/1594/2004 (pri rovnakej právnej úprave ako je v SR) -
Dovolací soud nemá důvod odklonit se od uvedené dosavadní judikatury, týkající se poměru výměry
pozemku převedeného a pozemku (jeho části), ke kterému mělo být vlastnické právo vydrženo. Je třeba
souhlasit se závěrem odvolacího soudu, že ohledem na individuálnost každého případu nelze závěry

výše citované judikatury absolutizovat; to konstatoval Nejvyšší soud již v rozsudku ze dne 3. června
2004, sp. zn. 22 Cdo 496/2004, publikovaném v Souboru pod č. C 2773. V judikatuře odvolacích soudů
se lze setkat se dvěma krajními přístupy: buď je připouštěno vydržení jen velmi malé části sousedního
pozemku anebo naopak na poměr výměr pozemku drženého a koupeného není brán zřetel. Nejčastěji
se však prosazuje názor, který s souladu s citovanými judikáty bere na tento poměr zřetel a připouští

oprávněnou držbu i v případě, že výměra drženého pozemku dosahuje až okolo 50% výměry pozemku
koupeného. Nelze zcela vyloučit ani případ, kdy držitel může být se zřetelem ke všem okolnostem v
dobré víře, pokud se v souvislosti s nabytím vlastnictví k pozemku chopí i držby sousedního pozemku,
jehož výměra bude dokonce stejná či o něco vyšší než výměra pozemku nabytého (zejména půjde-
li o pozemek nepravidelného tvaru v nepřehledném terénu). Půjde však o zcela výjimečné případy,

vyznačující se zvláštními okolnostmi. Takovou zvláštní okolností by mohlo být i to, že držitel byl do omylu
uveden znalcem, nejsou-li tu současně další okolnosti, které by omluvitelnost omylu držitele vylučovaly.
Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo/1261/2007 -V případě, že se nabyvatel nemovitostí na základě
právní skutečnosti způsobilé k nabytí vlastnického práva chopí držby pozemku, na který se tato právní
skutečnost nevztahuje, může být se zřetelem ke všem okolnostem v dobré víře, že je vlastníkem i

tohoto pozemku. Jedním z hledisek pro posouzení omluvitelnosti omylu držitele v takovém případě
je i poměr plochy koupeného a skutečně drženého pozemku. Omluvitelný omyl, a tedy i oprávněnou
držbu, nelze vyloučit ani v případě, že výměra drženého pozemku dosahuje až 50 % výměry pozemku
koupeného výjimečně i více, například půjde-li o pozemek nepravidelného tvaru v nepřehledném terénu,
nebo držitel byl do omylu uveden znalcem (viz C 3670 Souboru rozhodnutí). Pro posouzení, jaký poměr

ploch nabytého a skutečně drženého pozemku vylučuje dobrou víru nabyvatele o tom, že drží jen nabytý
pozemek, nelze stanovit jednoznačné hledisko. Každý případ je třeba posoudit individuálně.
V prejednávanej veci, napriek tomu, že nebolo vyvrátené tvrdenie žalobcov, že pozemok kupovali
oplotený je nutné zdôrazniť, že v prevodnej zmluve bola uvedená výmera pozemku pod chatkou - XXm2 ako aj výmera záhrady - XXX m2. Rovnaké údaje žalobcovia uviedli aj do daňového priznania. Je
teda zrejmé, že na tvári miesta museli vidieť pomer chatkou zastavanej plochy k zvyšnej časti záhrady
(záhrada oproti chatke mala rozlohu väčšiu cca 7 krát) a potom nemohlo ísť o ospravedlniteľný omyl, ak

si žalobcovia mysleli, že tento pomer má byť ešte cca o 8,5 krát väčší.
Ak teda žalobcovia pri takmer pravidelnom tvare pozemku (takmer obdĺžnik) kúpili nezastavanú plochu
o výmere XXX m2, tak podľa súdu im prima facie (na prvý pohľad) pri užívaní plochy XXX m2 (XXX m2
+ XXX m2) muselo byť zrejmé, že užívajú viac ako im patrí.
Súd teda uzatvára, že má za to, že žalobcovia sice mohli byť subjektívne dobromyseľní ale nemohli byť

dobromyseľní objektívne, teda vzhľadom na všetky okolnosti veci.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, túto súd v konaní úspešnému žalovanému nepriznal podľa § 142
ods.1 O.s.p. Trovy právneho zastúpenia súd totiž považuje v prejednávanej veci za neúčelné a to s
odkazom na nižšie uvedenú judikatúru.
Pri obdobnej právnej úprave náhrady trov konania Ústavný súd ČR vo veci sp. zn. II. ÚS 1172/12 uviedol
- „Pokud jde o rozhodování obecných soudů o náhradě nákladů řízení, upozorňuje Ústavní soud na

svůj názor zastávaný v konstantní judikatuře, podle kterého je rozhodování o nákladech soudního řízení
integrální součástí soudního řízení jako celku [srov. např. nález sp. zn. I. ÚS 653/03 ze dne 12. května
2004 (N 69/33 SbNU 189)]. V případě rozhodování o náhradě nákladů řízení je třeba přihlížet ke všem
okolnostem věci, které mohou mít vliv na stanovení povinnosti k náhradě nákladů řízení, jež účastník
vynaložil k uplatňování nebo bránění práva. Úkolem obecného soudu proto není pouze mechanicky

rozhodnout o náhradě podle výsledku sporu, nýbrž vážit, zda tu neexistují další rozhodující okolnosti
mající podstatný vliv na přiznání či nepřiznání náhrady vynaložených nákladů, a to včetně zvážení jejich
účelnosti. Jinak řečeno, jestliže zvítězivší účastník skutečně nějaké náklady potřebné k uplatňování
nebo bránění práva vynaložil, pak je přisouzení náhrady vynaložených nákladů řízení ve sporném řízení
pravidlem, z nějž však existují výjimky.

Ústavní soud ve své nálezové judikatuře konstatoval, že tam, kde je k hájení svých zájmů stát vybaven
příslušnými organizačními složkami, není důvod, aby výkon svých práv a povinností z této oblasti
přenášel na soukromý subjekt (advokáta); pokud však tak učiní, není důvod uznat takto vzniklé náklady
řízení jako náklady účelně vynaložené.
V obdobném směru se Ústavní soud vyjádřil i ve svém nálezu sp. zn. III. ÚS 2984/09 ze dne 23. listopadu

2010 (N 232/59 SbNU 365). Statutární město Brno (tehdy v řízení před Ústavním soudem stěžovatel)
bylo před obecnými soudy účastníkem ve své podstatě restitučního sporu. Podle Ústavního soudu však
takový spor tvořil relativně běžnou agendu tehdejšího stěžovatele, k jejímuž vyřizování byl dostatečně
vybaven. Statutární města - jak se vyjádřil Ústavní soud v nálezu sp. zn. III. ÚS 2984/09 - jsou nadto v
zásadědostatečněmateriálněapersonálněvybavena,abybylaschopnahájitsváprávaibezzastoupení

advokátem. Proto, nebude-li v konkrétním případě prokázán opak, nejsou náklady statutárního města
na zastoupení advokátem náklady účelně vynaloženými.“
V prejednávanej veci bolo žalovaným Mesto Prešov ako krajské mesto. Procesnému súdu je známe,
že v rámci organizačnej štruktúry MsÚ Prešov funguje Odbor vnútornej správy, súčasťou ktorého
je Organizačno - právne oddelenie (podľa Organizačného poriadku okrem iného zodpovedá za

zastupovanie Mesta Prešov v konaní pred súdmi) ako aj Odbor správy majetku mesta, súčasťou
ktorého je Majetkovo - právne oddelenie ((podľa Organizačného poriadku okrem iného zodpovedá za
zastupovanie Mesta Prešov v konaní pred súdmi) uvedené oddelenia majú spolu 18 zamestnancov
(zistené na www.presov.sk).
Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci išlo o bežnú právnu agendu má súd za to, že táto

bola zvládnuteľná zamestnancami žalovaného a preto má trovy právneho zastúpenia za vynaložené
neúčelne bez možnosti priznať ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Prešov (trojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).