Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, March 16, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227957
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114227957.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš
Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, XXX XX U., o zaplatenie 2 181,78 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 20.10.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 2181,78 €
s prísl. spočívajúcom v úroku z omeškania.

V žalobe uviedol, že pohľadávku, ktorú v konaní uplatňuje, nadobudol na základe postúpenia od
postupcu Slovenská sporiteľňa, dňa 27.6.2013. Má ísť o pohľadávku zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa
27.01.2009 medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Vzhľadom na to,
že žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa si uplatňuje nárok
na vrátenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu.

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že podľa zmluvy Slovenská sporiteľňa poskytla žalovanému úver vo
výške 2000 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 42,78 € vždy k 20. dňu v mesiaci.
Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2010 do 20.01.2015 v počte 51 a
celkovej výške 2 181,78 €.

Splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.01.2015 sa stali splatnými dňa 11.8.02013, kedy

navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, na pojednávaní uviedol, že poskytnutie úveru Slovenskou
sporiteľňou a jeho úplne nevrátenie nepopiera.

Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:

Dňa 27.01.2009 bola medzi Slovenskou sporiteľňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej, veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 2
000 €, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 42,78 € od 20.02.2009, pričom konečná
splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.01.2015.

Pohľadávka z predmetného úveru bola na základe zmluvy zo dňa 27.06.2013 o postúpení pohľadávok
č. 0655/2013/CE postúpená zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu.Slovenská sporiteľňa a.s. postúpenie pohľadávky mala oznámiť žalovanému listom zo dňa 09.07.2013.
Súd je však nútený konštatovať, že doručenie tohto listu preukázané nebolo.

Žalobca ďalej predložil súdu list zo dňa 19.07.2013 adresovaný žalovanému s názvom „Výzva k úhrade
a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,“ na základe ktorého malo dôjsť k predčasnému
zosplatneniu dovtedy nesplatenej sumy úveru z dôvodu jeho nesplácania žalovaným.

Zdôvoduobdobnostiprejednávanejvecisinýmivecamivedenýminatunajšomsúde,vyzvalsúdžalobcu
listom zo dňa 20.01.2015, aby súdu preukázal, že pri postúpení pohľadávky bol dodržaný § 92 ods. 8
zákona o bankách a preukázal doručenie týmto ustanovením vyžadovanej výzvy žalovanému.

Žalobca súdu zaslal list pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. adresovaný žalovanému s
názvom „Výzva,“ v ktorom sa uvádza, že Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ pohľadávky vzniknutej z

vyššie uvedenej zmluvy si Vám dovoľuje oznámiť, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní
ku dňu 30.11.2010 vo výške 133,44 € s prísl. List je datovaný dňom 22.12.2010.

Súd však považuje za dôležité, že doručenie, resp. zaslanie tohto listu žalovanému preukázané nebolo.
Na pojednávaní prítomný žalovaný po ukázaní tohto listu uviedol, že takýto list od pôvodného veriteľa

neobdržal.

Súd teda musel prvotne riešiť, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný, a či teda na základe
postúpenia platne nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje na zaplatenie v tomto súdnom konaní.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách - ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu

klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka - veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka - postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi,
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V súvislostí s postúpením
pohľadávky sa zvykne postupník odvolávať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Obo210/01
publikované v periodiku Zo súdnej praxe pod číslom 66/2003, ktorého právna veta znie: „Relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu

postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku, skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“Súd v danej veci zvýrazňuje, že predmetné rozhodnutie hovorí o relevantnom oznámení postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávok. Relevantné je iba také oznámenie, ktoré sa dostalo do dispozičnej
sféry žalovaného. V predmetnom konaní uvedené preukázané nebolo, preto ma súd za to, že o

relevantnom oznámení postúpenia pohľadávky hovoriť nemožno.

V tejto súvislosti procesný súd ďalej potrebuje uviesť, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009
uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať

platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca ale dlžník
by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca
dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.

Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník

oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno
činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o
postúpení postupník.
V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka

z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie,
kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku
skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“

Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym

úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní
predsúdom.Ideotzv.faktickýúkon,ktorýjevšaknevyhnutnoupodmienkoumožnostiďalšiehoprávneho
úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol,
neplatným bude následný právny úkon.

Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Analogicky uvedené ustanovenie treba využiť aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý je
stanovený písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti alebo

neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka,
ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca odvodzuje
pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takáto listina
do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie), a
preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia

pohľadávky bankou.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku
nenadobudol, a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

Na základe uvedeného musel súd žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, žalobca v konaní neúspešný, právo na ich náhradu nemá (§ 142
ods.1 Os.p.).

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205
ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.