Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 18, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616200986
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3616200986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: V. L.H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., B. XXXX/XX,
o zaplatenie 402,70 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 110,77€ s úrokom z omeškania vo výške: 8,75% ročne zo sumy
23,99€ od 26.03.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 23,78€ od 26.04.2013 do zaplatenia, 8,5%
ročne zo sumy 40,76€ od 26.05.2013 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 27,23€ od 26.06.2013 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 402,70 € spolu s úrokom
z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 23,99 € od 26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
8,75 % ročne zo sumy 28,77 € od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo
sumy 57,26 € od 26.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 43,73 €

od 26.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 248,95 € od 26.02.2014
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom a.s. na neho pohľadávku voči žalovanému. Postupca
uzatvoril dňa 24.12.2012 so žalovaným Zmluvu č. 5833005, ktorej predmetom bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom
znení. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby špecifikované v zmluve
za podmienok stanovených v zmluve a Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za

poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej
cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami. Vystavil jej
vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na faktúrach: č. 7302266564 na sumu 23,99
€ so splatnosťou dňa 25.03.2013, č. 7303387980 na sumu 28,77 € so splatnosťou dňa 25.04.2013,
č. 7304527196 na sumu 57,26 € so splatnosťou dňa 25.05.2013, č. 7305691765 na sumu 43,73 € so
splatnosťou dňa 25.06.2013, č. 7401331311 na sumu 248,95 € so splatnosťou dňa 25.02.2014.

(2) Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

(3) Súd vec prejednal podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) bez nariadenia pojednávania.(4) Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
s Dodatkom k zmluve, so Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejnej telefónnej služby

spoločnosti Slovak Telekom, a.s., s cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom
a.s., s faktúrami: č. 7302266564 splatnou dňa 25.03.2013 na sumu 23,99 €, č. 7303387980 splatnou
dňa 25.04.2013 na sumu 28,77 €, č. 7304527196 splatnou dňa 25.05.2013 na sumu 57,26 €, č.
7305691765 splatnou dňa 25.06.2013 na sumu 43,73 €, č. 7401331311 splatnou dňa 25.02.2014 na
sumu 248,95 €, so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 vrátane Príloh k nej, s pokusom

o zmier a zistil, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s. a žalovaná uzavreli dňa 24.07.2012
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.
Predmetom zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytovať žalovanej telekomunikačné
služby a záväzok žalovanej za poskytnuté služby platiť cenu podľa cenníka právneho predchodcu
žalobcu. Zo zmluvy nevyplýva, že by ju žalovaná uzatvárala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti.

(5) V rovnaký deň uzavreli aj Dodatok k zmluve, podľa ktorého v prípade nesplnenia záväzku žalovanej
zo zmluvy a následného vypojenia SIM karty z prevádzky je žalovaná povinná zaplatiť zmluvnú pokutu
vo výške 248,95 €.

(6) Právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol telekomunikačné služby a ich cenu a poplatky si
uplatnil faktúrou:
- č. 7302266564 splatnou dňa 25.03.2013 na sumu 23,99 €,
- č. 7303387980 splatnou dňa 25.04.2013 na sumu 28,77 €,
- č. 7304527196 splatnou dňa 25.05.2013 na sumu 57,26 €,

- č. 7305691765 splatnou dňa 25.06.2013 na sumu 43,73 €,
- č. 7401331311 splatnou dňa 25.02.2014 na sumu 248,95 €.

(7) Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a z príloh k nej vyplýva, že právny predchodca
žalobcu postúpil pohľadávku proti žalovanej na žalobcu.

(8) Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon č.
351/2011Z.z.“)zmluvouoposkytovaníverejnýchslužiebsapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí

pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

(9) Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

(10) Podľa § 43 ods. 12 písm. a), b) zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú

službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

(11) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.(12) Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(13) Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

(14) Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

(15) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

(16) Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013 (ďalej len „nariadenie
vlády SR č.87/1995 Z. z.) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(17) Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

(18) Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,

aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

(19) Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je podaná dôvodne, ale nie v celom rozsahu.

(20) Súd vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 24.07.2012 zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľský charakter zmluvy
vyplýva z toho, že ju uzavrel právny predchodca žalobcu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a žalovaná, ktorá nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

(21) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol
telekomunikačné služby podľa zmluvy, ich cenu jej riadne vyfakturoval a žalovaná cenu poskytnutých
služieb nezaplatila. Žalovaná nezaplatila cenu poskytnutých služieb fakturovaných faktúrou: č.
7302266564 splatnou dňa 25.03.2013 v sume 23,99 €, č. 7303387980 splatnou dňa 25.04.2013 v

sume 23,78 €, č. 7304527196 splatnou dňa 25.05.2013 v sume 40,76 €, č. 7305691765 splatnou dňa
25.06.2013 v sume 27,23 €. Preto súd priznal žalobcovi sumu 110,77 €.

(22) Vzhľadom k tomu, že je žalovaná so zaplatením sumy 110,77 € odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti tej-ktorej faktúry v omeškaní, súd priznal žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania

podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 8,75 % ročne zo sumy 23,99 € od 26.03.2013 do
zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 23,78 € od 26.04.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 40,76 €
od 26.05.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 27,23 € od 26.06.2013 do zaplatenia.

(23) V časti o zaplatenie sumy 16,50 € s úrokom z omeškania ako poplatku za prerušenie služby pre

neplatenie a v časti o zaplatenie sumy 16,50 € ako poplatku za obmedzenie služby pre neplatenie s
úrokom z omeškania súd žalobu zamietol. Rozhodol tak z toho dôvodu, že dojednanie poplatku za
prerušenie služby pre neplatenie v sume 16,50 € a poplatku za obmedzenie služby pre neplatenie
v sume 16,50 € považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je absolútneneplatná. Súd vychádzal z toho, že poskytovanie telekomunikačnej služby je službou elektronickou,
ktorú poskytuje právny predchodca žalobcu na diaľku a automatizovanými prostriedkami. Okrem toho
súd prihliadol aj na to, že žalovaná za tieto poplatky nedostáva žiadne osobitné protiplnenie a poplatky

sú dojednané len na prospech právneho predchodcu žalobcu. Vo svojej podstate sú sankciou spojenou
s porušením povinností žalovanej. Žalobca nepreukázal taktiež ani vznik nákladov účtovaných za
upomienku žalovanej vo výške 4,99 € (napr. doručovanie upomienky žalovanej). Plnenie žalovanej je
však zabezpečené aj zákonnou sankciou, ktorou je úrok z omeškania, ktorý si žalobca voči nej uplatnil
a ktorý mu súd priznal. Súd považuje sankciu za omeškanie žalovanej v podobe priznaného úroku z

omeškaniazadostatočnú,pretožalobcovižiadneďalšiesankciezdôvoduriadnehoneplneniapovinnosti
žalovanou nepriznal a žalobu v časti uplatnených poplatkov za prerušenie služby a za obmedzenie
služby a v časti uplatnených poplatkov za upomienky ako nedôvodnú zamietol.

(24) Súd žalobu zamietol aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 248,95 € s úrokom z omeškania.
Vychádzal z toho, že zmluvná pokuta je dojednaná ako suma v nezmenenej výške bez ohľadu na

závažnosť, dobu trvania a dobu vzniku porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej. Takto dojednaná
zmluvná pokuta, najmä s ohľadom na časový aspekt jej pôsobenia, je objektívne spôsobilá, a to už
v čase uzavretia zmluvy, vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na
škodu žalovanej - spotrebiteľa. Uplatnená zmluvná pokuta v sume 248,95 € nezohľadňuje skutočnosť,
či si žalovaná svoje zmluvné povinnosti počas trvania právneho vzťahu s právnym predchodcom

žalobcu riadne a včas aspoň sčasti plnila alebo nie, ani kedy po uzavretí zmluvy došlo k porušeniu
zmluvných povinností žalovanej, čo súd považuje v spotrebiteľskom právnom vzťahu za neprijateľné.
Takéto dojednanie zmluvnej pokuty spôsobuje, že zmluvná pokuta ako sankcia za nesplnenie povinnosti
spotrebiteľa je neprimerane vysoká, čo je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1, 4 Občianskeho
zákonníka. V rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa je taký výklad primeranosti zmluvnej pokuty,

podľa ktorého postačí, ak je zmluvná pokuta primeraná výške zabezpečenej sumy v čase uzavretia
zmluvy. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve na to, aby mohla byť posúdená ako primeraná, musí
zohľadňovať aj tú skutočnosť, že hodnota povinnosti, ktorej splnenie zabezpečuje, sa počas trvania
zmluvného vzťahu znižuje. Žalovaná totiž svojimi platbami právnemu predchodcovi žalobcu kompenzuje
investíciu do telekomunikačného zariadenia, ktoré jej na začiatku zmluvného vzťahu za zníženú cenu

predal a do zriadenia pripojenia a znižuje nimi aj očakávaný zostatok minimálnych platieb za poskytnuté
služby. Hodnota benefitov poskytnutých žalovanej teda nie je v čase uzavretia zmluvy rovnaká ako
je ich hodnota v priebehu zmluvnej viazanosti, respektíve na jej konci. Hodnota zmluvnou pokutou
zabezpečenej povinnosti sa teda v priebehu zmluvného vzťahu znižuje, čo však dojednaná zmluvná
pokuta nezohľadňuje a jej výška ostáva počas celého zmluvného vzťahu rovnaká, čo súd považuje v

spotrebiteľskom právnom vzťahu za neprijateľné.

(25) Súd považuje dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj z toho dôvodu,
že povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty zabezpečuje len splnenie povinností spotrebiteľa, pričom
právny predchodca žalobcu nie je za prípadné porušenie svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvy

zmluvne sankcionovaný. Dojednanie zmluvnej pokuty včlenil do formulára zmluvy právny predchodca
žalobcu a toto dojednanie je výlučne na jeho prospech. Dojednanie o zmluvnej pokute súd nepovažuje
za individuálne, pretože zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná mala možnosť toto dojednanie reálne
ovplyvniť. Mohla síce uzavrieť inú zmluvu, ale ak chcela uzavrieť tú zmluvu, ktorú napokon uzavrela,
tak musela dojednanie o zmluvnej pokute prijať bez ohľadu na jej skutočnú vôľu byť zmluvnou pokutou

viazaná. Ak chcela žalovaná uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s právnym predchodcom
žalobcu, musela so zmluvnou pokutou, ktorú vopred do zmluvy včlenil právny predchodca žalobcu,
súhlasiť. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol aj v tej časti, v ktorej si žalobca uplatnil zmluvnú
pokutu vo výške 248,95 € spolu s úrokom z omeškania.

(26) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(27) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.(28) O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak strana mala vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Keďže strany sporu mali úspech a neúspech v konaní nie len v

nepatrnej časti, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods.
1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.