Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Tos/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010315
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315010315.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.11.2016,
v trestnej veci odsúdeného L. I. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d/ Tr. zák. v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn.
XNt X/XX zo dňa 13.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť ods. L. I..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného L. I., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom O., ul. K. 1844/22 na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde O. pod sp.
zn. 2T 89/2014 zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odsúdený, a to priamo do zápisnice
o verejnom zasadnutí po vyhlásení napadnutého uznesenia po poučení o možnosti podať proti
nemu opravný prostriedok, sťažnosť, ktorú aj dodatočne prostredníctvom zvoleného obhajcu písomne
odôvodnil. V písomných dôvodoch uviedol, že napadnutý výrok prvostupňového súdu považuje za
nesprávny, poukázal na znenie ust. § 394 ods. 1 Tr. por., § 399 ods. 2 Tr. por. a ďalej uviedol, že návrh
na obnovu konania odôvodňoval tým, že večer pred dňom, ako sa mal dopustiť trestného činu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., pociťoval silnú bolesť zubov, v dôsledku
ktorej adresoval svojej manželke žiadosť, aby sa informovala od jeho matky, ktorá vykonáva povolanie
zdravotnej sestry, aké lieky mu pomôžu utíšiť bolesť zubu. Matka mu poradila, aby užil ibalgin a za
predpokladu, že bolesť zuba neustúpi, odporučila mu užiť liek Aulin. Keďže bolesť zubov neustala ani
po užití liekov, manželka sa v noci informovala od matky, čo urobiť za účelom utíšenia bolesti, po porade
s lekárkou mu matka navrhla užiť kvapky tralgit, pričom mal požiť polievkovú lyžicu týchto kvapiek.

Nakoľko mal neznesiteľné bolesti, užil všetky hore uvedené lieky, ktoré mu v domácnosti vyhľadala a
podala jeho manželka, s poukazom na svoj stav nevedel uvažovať a komunikovať. Ďalej poukázal na
ust. § 23 Tr. zák., podľa ktorého, kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol
rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak
tento zákon neustanovuje inak. Po právoplatnom skončení trestnej veci vedenej na Okresnom súde
Humenné pod sp. zn. 2T XX/XXXX, v ktorom bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., sa dozvedel, že hore uvedená
kombinácia liekov uňho mohla navodiť stav krátkodobej duševnej poruchy, v dôsledku ktorej uňho mohla
absentovať rozpoznávacia zložka pri naplnení objektívnych znakov skutkovej podstaty trestného činu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. Vyslovil názor, že v okamihu
naplnenia objektívnych znakov skutkovej podstaty trestného činu nemohol rozpoznať protiprávnosť
svojho konania, teda, že rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T 95/13 zo dňa 11.9.2013 mu bol

podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu
18 mesiacov, že trest zákazu činnosti ešte nevykonal a vedením motorového vozidla naplnil objektívneznaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ Tr. zák. Za predpokladu preukázania jeho domnienky, t.j., že v rozhodnom období bol nepríčetný,
by jeho konanie nenaplnilo všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ale uvedené konanie by bolo právne kvalifikované
len za čin inak trestný. Vzhľadom na uvedené by nebol trestne zodpovedný, nakoľko v čase spáchania
trestného činu existovala okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť. Ďalej uviedol, že vyššie uvedené
lieky na svojom balení neobsahujú informáciu, že by samé o sebe, alebo v kombinácii s inými liekmi
mohli spôsobiť stav zmenšenej príčetnosti, dokonca až stav nepríčetnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že

nemá vzdelanie, v dôsledku ktorého mal a mohol nadobudnúť vedomosť o negatívnych dôsledkoch na
rozpoznávaciu zložku príčetnosti pri užití týchto liekov osamote alebo v kombinácii a tieto lieky na svojom
balení neobsahujú informáciu, že by samy o sebe alebo v kombinácii s inými liekmi mohli spôsobiť
stav zmenšenej príčetnosti, dokonca nepríčetnosť, objektívne nemal ani nemohol mať vedomosť o
takýchto dôsledkoch užitia liečiv. Informácie o možných negatívnych dopadoch na rozpoznávaciu zložku
príčetnosti sa dozvedel až dodatočne, po právoplatnom skončení trestnej veci vedenej na okresnom

súde, od svojej manželky, ktorá sa o tom rozprávala s jeho matkou. Ďalej namietal argumentáciu
prvostupňového súdu v napadnutom uznesení, keď tento uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. 2T XX/XX nebolo vykonané žiadne dokazovanie, keďže bola schválená
dohoda o vine a treste. V súvislosti s tým uviedol, že podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnovu konania, ktoré
sa skončilo právoplatným rozsudkom, alebo alternatívne trestným rozkazom za splnenia zákonných

predpokladov súd povolí. Rozsudok okresného súdu sp. zn. 2T 89/14 zo dňa 28.7.2014 je právoplatným
rozsudkom, ktorým sa konanie na Okresnom súde Humenné právoplatne skončilo. Obhajobe nie je
známe ustanovenie Trestného poriadku, ktoré by zakazovalo povolenie obnovy konania, ktoré konanie
bolo skončené právoplatným rozsudkom vydaným v osobitnom druhu konania, upraveným v prvom diele
VII. hlavy, tretej časti Trestného poriadku, t.j. v konaní o dohode o vine a treste, o skutočnostiach alebo

dôkazoch, ktoré sa v návrhu na obnovu konania uplatňujú. V súvislosti s tým poukázal na odôvodnenie
napadnutého uznesenia, v ktorom je uvedené, že odsúdený o tom, že užil lieky tak, ako tvrdí, nesporne
vedieť musel a mohol túto skutočnosť uviesť v prípravnom konaní, čo by mohlo mať za následok
preskúmanie jeho duševného stavu in tempore criminis vzhľadom na vzájomné pôsobenie týchto liekov.
Teda odsúdený, aj keď vedel o tejto skutočnosti, v procese dokazovania ju neuvádzal. Obhajoba

namietla, že je bezpredmetné, že odsúdený o tom, že užil lieky vedel, resp. musel vedieť a či túto
skutočnosť uviedol v prípravnom konaní. V danom prípade je rozhodujúce, či skutočnosti, alebo dôkazy
boli v rozhodnom období známe súdu a nie jemu ako navrhovateľovi na obnovu konania. Poukázal na
judikatúru R 10/1976: „z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania v zmysle § 278 ods. 1 Tr. por.
(teraz § 394 ods. 1 Tr. por.) nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach, alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu na

obnovu uplatňujú, vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce, či tieto skutočnosti alebo
dôkazy boli alebo neboli známe súdu“. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie R 6/1997, pričom nepovažuje
obhajobazasporné,ževobdobí,keďbolovočiosobeodsúdenéhovedenétrestnékonanienaOkresnom
súde Humenné pod sp. zn. 2T XX/XXXX, bolo známe, že užil lieky. Avšak túto skutočnosť v prípravnom
konaní neuviedol z toho dôvodu, že tomu neprikladal význam. Nemá vzdelanie, v dôsledku ktorého by

mal ovládať účinky týchto liekov a najmä poukázal na fakt, že tieto informácie neboli uvedené ani v
príbalovom letáku užitých liekov. Preukázanie skutočnosti, že tieto lieky ovplyvnili jeho príčetnosť svojim
postupomzmarilprvostupňovýsúdtým,ženávrhnavykonanietýchtodôkazovpodľa§295ods.2Tr.por.
s poukazom na § 277 ods. 2 Tr. por. odmietol ako nedôvodný. Pritom jedine takýmto spôsobom mohol
odsúdený, podľa jeho názoru, preukázať, že táto skutočnosť vyšla najavo dodatočne, ako aj preukázať,

že v rozhodnom období bol nepríčetný. Práve preukázanie tejto skutočnosti mohlo samo o sebe, alebo v
spojení so skutočnosťou skôr známou odôvodniť iné rozhodnutie o vine, pričom iným rozhodnutím o vine
sa rozumie vyslovenie oslobodzujúceho rozsudku namiesto odsudzujúceho, k čomu by nepochybne, za
predpokladu preukázania jeho nepríčetnosti v rozhodnom období, došlo. Vzhľadom na uvedené navrhol,
aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a obnovu konania povolil, alternatívne, aby krajský súd

uznesenie okresného súdu zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je

dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu plynie, že prvostupňový súd správne konštatoval, že v pôvodnom konaní
bol obž. L. I. rozsudkom Okresného súdu O. sp. zn. 2T 89/2014 zo dňa 28.7.2014 uznaný vinným zprečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa dopustil
tým spôsobom, že dňa XX.X.XXXX o XX.XX hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. T. T ev.č. HE
XXXBO v O. po ul. F., kde bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou aj napriek tomu, že mu bol

rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T 95/2013 zo dňa 11.9.2013, právoplatným toho istého
dňa, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 18 mesiacov, za
čo mu bol uložený aj peňažný trest vo výmere 700,- eur, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na dobu 42 mesiacov. Rozsudok sa stal právoplatným jeho vyhlásením, teda
dňa 28.7.2014, keďže rozsudok bol vydaný podľa § 334 ods. 4 Tr. por. a prvostupňový súd ním schválil

dohodu o vine a treste uzavretú dňa 16.6.2014 medzi obžalovaným a okresnou prokuratúrou.

Podstatou návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania bolo jeho tvrdenie, že v čase spáchania
skutku bol v stave nepríčetnosti, keďže v dôsledku silnej bolesti zubov nasadol do auta, išiel k zubárovi
naošetrenie.Predtýmpoporadesmatkouužildvetabletkyibalginu,jednutabletkuliekuaulinanásledne
v noci užil asi polievkovú lyžicu lieku tralgit, sám nevedel uvažovať ani komunikovať. Na preukázanie

týchto svojich tvrdení navrhoval vypočuť ako svedkyňu svoju manželku F. I.-X., svoju matku K. I. a taktiež
navrhol vykonať znalecké dokazovanie, ktorým by bol ozrejmený vplyv užitých liekov na odsúdeného.
V prvom rade krajský súd konštatuje, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom,
znamenajúcimprelomeniezásadynezmeniteľnostiazáväznostirozhodnutívydanýchvtrestnomkonaní.
K jeho uplatneniu musia byť splnené predpoklady zakotvené v § 394 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého

obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom,
sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe
alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo
vzhľadomnaktorébypôvodneuloženýtrestbolvzrejmomnepomerekzávažnostičinualebokpomerom
páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré

upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k
závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Trestné súdy musia vždy skúmať v prvom rade, či predchádzajúce konanie sa skončilo právoplatným
rozsudkom, alebo iným právoplatným rozhodnutím. Táto podmienka bola v danom prípade splnená,

keďže, ako už bolo vyššie uvedené, v pôvodnom konaní rozhodol prvostupňový súd právoplatne
rozsudkom. Ďalej súd skúmal, či tieto dôkazy boli súdu skôr neznáme. Aj táto podmienka povolenia
obnovy konania bola v danom prípade splnená, teda tak v prípravnom konaní, preskúmajúc obsah
vyšetrovacieho spisu, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa, v pôvodnom konaní vedenom na
OkresnomsúdeHumennépodsp.zn.2T89/2014,otom,žebybolmalodsúdenýpredskutkomužiťlieky

ibalgin, aulin a tralgit, nemal súd vedomosť a tieto skutočnosti neboli súdu známe ani po podaní návrhu
na schválenie dohody o vine a treste, taktiež mená svedkýň, ktoré uviedol v návrhu na povolenie obnovy
konania, neboli známe. Avšak podstatou v danom prípade je, že súd musí skúmať, či nové skutočnosti
a dôkazy sú spôsobilé samé o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi,
odôvodniť iné, než pôvodné, právoplatné rozhodnutie, resp. jeho časť. Nie každá nová skutočnosť, či

dôkaz sú totiž spôsobilé vyvolať následky predpokladané v § 394 Tr. por.

V posudzovanom prípade krajský súd nemôže súhlasiť s dôvodmi uvedenými v celom rozsahu v
prvostupňovom rozhodnutí, pretože v zásade zákon nevylučuje možnosť povolenia obnovy konania aj
v prípade, že ide o povolenie obnovy konania vo vzťahu k rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o

vine a treste. Taktiež je irelevantné, že odsúdený o týchto dôkazoch, alebo skutočnostiach v pôvodnom
konaní vedel. Podstatné je, že o týchto skutočnostiach nemal vedomosť súd. V tomto je potrebné
stotožniť sa so sťažnostnými dôvodmi sťažovateľa. Za ťažiskové krajský súd považuje to, že tieto nové
dôkazy samé o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami, dôkazmi už skôr známymi, podľa názoru
krajského súdu, nemôžu odôvodniť iné rozhodnutie o vine. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že v

pôvodnom konaní sa v prípravnom konaní obvinený k spáchaniu trestného činu priznal. Sám uviedol,
že ku skutku došlo tým spôsobom, že on sa vracal od zubára, počas vedenia motorového vozidla
telefonoval, z tohto dôvodu bol aj zastavený hliadkou polície a bola mu uložená poriadková pokuta.
V prípravnom konaní bola vypočutá aj svedkyňa F.. I. A., príslušníčka OO PZ O., ktorá uviedla, že z
dôvodu vykonávania dopravnej kontroly, keďže si všimli používanie mobilného telefónu počas jazdy ods.

L. I., tento bol zastavený, pričom pri kontrole jej dal občiansky preukaz, ako aj vodičský preukaz, a bola
mu uložená poriadková pokuta vo výške 10,- eur. Až keď na pracovisku zadávali do systému uloženie
blokovej pokuty odsúdenému, zistili, že mal odovzdať vodičský preukaz na dopravnom inšpektoráte,keďžemaluloženýprávoplatnetrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlávšetkýchdruhov,čopotvrdila
aj svedkyňa F.. A. O..

Z rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T 95/13 zo dňa 11.9.2013 plynie, že týmto rozsudkom bola
schválená dohoda o vine a treste medzi obž. L. I. a prokurátorom Okresnej prokuratúry v U., na základe
čoho bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák.
v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa dopustil dňa XX.XX.XXXX
v čase o XX.XX hod., kedy počas vedenia motorového vozidla sa plne nevenoval vedeniu vozidla a

situácii v cestnej premávky, následkom čoho prešiel z vozidlom do pravého jazdného pruhu rýchlostnej
cesty, kde pravou prednou časťou narazil do zadnej ľavej časti v jeho smere jazdiaceho nákladného
motorového vozidla, pričom spôsobil poranenia viacerým osobám uvedeným v tomto skutku. Za to mu
bol uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, podľa § 49 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola uložená skúšobná
doba podmienečného odsúdenia vo výmere 1 roka. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 18 mesiacov. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 11.9.2013.

Taktiež súčasťou spisu je aj výzva OR PZ v O., ODI zo dňa X.X.XXXX, ktorým bol obžalovaný vyzvaný
na odovzdanie vodičského preukazu, pričom ale tento neodovzdal.

Za takejto situácie krajský súd dospel k záveru, že jednak odsúdený mal užiť lieky večer a v noci,
motorové vozidlo viedol o 08.25 hod. nasledujúceho dňa, keď sa už mal vracať od zubára. Ani svedkyňa
I. A., ani samotný odsúdený nespochybňovali a neuvádzali v pôvodnom konaní skutočnosti, ktoré tvrdil
odsúdenývosvojomnávrhunapovolenieobnovykonania,teda,žebynebolschopnýkomunikácie,alebo

aby nevedel, čo robí. Jednoznačne z celého vyšetrovacieho spisu vyplýva, že odsúdený vedel čo robí
a v prípade, ak by javil známky, či už užitia návykových látok, alebo užitia alkoholu, bol by nepochybne
podrobený dychovej skúške. Z týchto dôvodov bolo potrebné potom návrh odsúdeného na povolenie
obnovykonaniazamietnuťasťažnosťodsúdeného,ktorýsanestotožnilsozáveromsúduprvéhostupňa,
krajský súd postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.