Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/170/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113230072
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113230072.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu
JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcov: 1./ Slovenský zväz záhradkárov
Základná organizácia č. 36-01 VUKOV Prešov, so sídlom RSDr. Miroslav Berník, Federátov 12, Prešov,
IČO 001781521379, 2./ P. F., nar. X.XX.XXXX, bytom X. X, X., 3./ D.. F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X,
X., 4./ G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, X., 5./ D. O., nar. X.X.XXXX, bytom F. Z. XX, X., 6./ D.. F. A.,

C.., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, X., 7./ D.. F. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H. F. X, X., 8./ T. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. XXX, X., 9./ P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, X., 10./ T. Q., nar. X.X.XXXX,
bytom Q. X, X., 11./ D.. V. C., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, X., 12./ D.. A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. X, X., 13./ F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, X., 14./ D.. F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, X.,
15./ G. Q., nar. X.X.XXXX, bytom F. V. XX. 16./ P. F., nar. X.XX.XXXX, bytom X. X., X., 17./ V. D., nar.
X.X.XXXX, bytom V. XX, X. - Q., 18./ L. X., nar. X.X.XXXX, bytom G. X., X., 19./ X. V., nar. X.X.XXXX,

bytom V. X, X., 20./ D.. X. C., nar. XX.X.XXXX, bytom T. F. XX, X., 21./ K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom T. F.
XX, X., 22./ L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. XX, X., 23./ P. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, X. - Z. V.,
24./ K. V., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, X., 25./ A. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX,
X., 26./ B. M., rod. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, X., 27./ V. Q., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.
X, X. 28./ H. C., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, X., 29./ F. A., rod. F., nar. X.X.XXXX, bytom C.
X, X., 30./ F. A., rod. V., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, X., 31./ V. F., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X.,

X., 32./ F. D., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, X. - Q., 33./ F. V., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom
V. X, X., 34./ T. A., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, X. - Z. V., všetci žalobcovia právne zastúpení:
JUDr. Kvetoslava Draganovská, advokátka so sídlom Jarková 73, Prešov, proti žalovaným: 1./ D.. F.
V., bytom A. XX, X., právne zastúpeného: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s
r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, 2./ Slovenská republika - Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17335345, za účasti vedľajšieho účastníka na

stranežalovaných:MestoPrešov,sosídlomvPrešove,Hlavná73,IČO:00327646,právnezastúpeného:
JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o zriadenie vecného bremena, o
odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29C/268/2013-297 zo dňa 13.03.2015
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výrokoch o povinnosti žalobcov zaplatiť trovy konania žalovanému v 1.

rade a vedľajšiemu účastníkovi.

II. Mení sa uznesenie vo výrokoch o trovách konania v časti o spôsobe platenia spoločného záväzku
tak, že povinnosť zaplatiť trovy konania majú žalobcovia spoločne a nerozdielne.

III. Žalobcovia v 1. až 34. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy odvolacieho konania

vo výške 23,02 Eur P. T. Z., právnemu zástupcovi F. X. do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:„konanie zastavuje o žalobe žalobcov v 2., 24. až 34. rade,
žalobcovia v 1. až 34. rade sú povinní zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 246,78
Eur na účet právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia,

vo vzťahu žalobcov v 1. až 34. rade a žalovaného v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva,
žalobcovia v 2., 24. až 34. rade sú povinní zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške
251,68 Eur na účet právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia,
vo vzťahu žalobcov v 1., 3. až 23. rade a vedľajšieho účastníka náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 96 ods. 1 až 3, § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
V odôvodnení uviedol cit.: „Keďže žalobcovia v 2., 24. až 34. rade zobrali žalobu v celom rozsahu späť
skôr, než sa začalo pojednávanie, súd postupom podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku konanie
zastavil.
Žalobcovia v 1., 3., až 23. rade, vo vzťahu ku ktorým bolo konanie zastavené uznesením zo dňa
7.10.2014 č.k. 29C/268/2013-268, ako aj žalobcovia v 2., 24. až 34. rade späťvzatím žaloby z

procesného hľadiska zavinili zastavenie konania, preto v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. sú povinní nahradiť
trovy konania žalovaným. Preto súd priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške
246,78 Eur, pričom tieto trovy pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia dňa 5.11.2013, písomné podanie vo veci samej dňa 5.11.2013) po 60,07 Eur a z odmeny
za jeden úkon právnej služby (písomné podanie vo veci samej dňa 12.6.2014) po 61,85 Eur podľa § 11

ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Ďalej súd priznal podľa § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál 2 x 7,81 Eur
a 1 x 8,04 Eur. Keďže je právny zástupca žalovaného v 1. rade platcom DPH, súd mu postupom podľa
§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal aj túto daň vo výške 41,13 Eur, čo predstavuje 20% z odmeny a
režijného paušálu (205,65). Súd pri výpočte odmeny za jeden úkon právnej služby postupoval podľa §
11 ods. 1 vyhlášky, pričom vychádzal iba z jedného nároku žalobcu týkajúceho sa vecného bremena,

keďže ďalší nárok žalobcu o určenie, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností, ktorý žalobca
doručil súdu dňa 16.12.2013, nebol súdom pripustený.
Súd nepriznal žalovanému v 1. rade odmenu za úkon právnej služby odvolanie proti uzneseniu zo
dňa 14.5.2014, keďže uvedené odvolanie bolo odvolacím súdom odmietnuté ako odvolanie podané
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Preto tunajší súd tento úkon právnej služby nepovažoval

za úkon potrebný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ďalej súd nepriznal žalovanému v 1.
rade odmenu za úkon vyjadrenie k späťvzatiu žaloby dna 14.11.2014, keďže súd žalovaného nežiadal o
vyjadrenie k späťvzatiu žaloby ale o vyčíslenie trov konania a samotné vyčíslenie trov konania nemožno
považovať za úkon vo veci samej.
Keďže procesne úspešný žalovaný v 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil, súd postupom podľa §

146 ods. 2 O.s.p. mu náhradu trov konania nepriznal.
O trovách konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na podporu procesne úspešných žalovaných
bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania v celkovej výške 251,68 Eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie vo veci zo dňa 26.5.2014, písomné podanie vo

veci zo dňa 20.3.2013) po 61,87 Eur podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov. Ďalej súd priznal režijný paušál 3 x 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky. Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka je platcom DPH, súd postupom podľa § 18 ods.
3 citovanej vyhlášky priznal aj túto daň vo výške 41,95 Eur, čo predstavuje 20% z odmeny a režijného

paušálu(209,73Eur).Vzhľadomnato,žesivedľajšíúčastníkuplatnilnáhradutrovkonaniaibavovzťahu
k žalobcom v 2., 24. až 34. rade, súd ich preto zaviazal k ich náhrade. Vo vzťahu k ostatným žalobcom
súd vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal.
Ohľadne žiadosti žalobcov o vrátenie súdneho poplatku súd uvádza, že v priebehu konania iba žalobca
v 1. rade zaplatil súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- Eur.

Žiaden ďalší súdny poplatok žalobcovia v tomto konaní nezaplatili. Keďže návrhom žalobcu v 1. rade na
nariadenie predbežného opatrenia sa tunajší súd vecne zaoberal a rozhodol o ňom uznesením zo dňa
25.10.2013 č.k. 29C/268/2013-32, právoplatným dňa 6.12.2013, podľa súdu nie sú splnené zákonné
podmienky v zmysle § 11 zákona č. 71/1992 Zb. na jeho vrátenie.“

3. Proti uzneseniu, a to proti výrokom, ktorým bola žalobcom uložená povinnosť uhradiť trovy konania
žalovanému v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobcovia. Namietali, že súd prvej inštancie sa nezaoberal podmienkami spojenými s ust. § 146 ods. 2
O.s.p., najmä, či bola žaloba podaná dôvodne. Priznanie trov podľa § 146 ods. 2 O.s.p. je výnimočné asúd pri priznaní trov konania je povinný skúmať procesnú zodpovednosť všetkých účastníkov konania
pri zastavení konania, čo súd prvej inštancie neurobil a nezohľadnil ani právnu úpravu ust. § 150
O.s.p., či v danom prípade nie sú dôvody osobitného zreteľa pre toto späťvzatie. Žaloba bola podaná

dôvodne a žalobcovia nezavinili späťvzatie žaloby. Konanie žalobcovia zastavili z vážneho dôvodu,
nakoľko súd im neposkytol ochranu ich práva na užívanie zákonne deklarovanej prístupovej cesty
k ich nehnuteľnostiam vydaním predbežného opatrenia a zároveň nepripustil zmenu žaloby žiadanú
žalobcami podaním zo dňa 24.03.2014 o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam KNC XXXX/XX a XX.
Bolo a je v právnom záujme žalobcov, aby v tomto spore bol určený jediný zákonný vlastník uvedených

parciel, nakoľko je im znemožnený prístup do ZO V. po týchto parcelách, a to nezákonným vlastníkom.
Žalobcovia nechceli a nechcú mať určené vecné bremeno na parcelách nezákonného vlastníka a
podieľať sa na ďalšej nezákonnosti. Preto žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 13.06.2014
zobrali späť návrh o zriadenie vecného bremena, pričom súd sa takýmto späťvzatím v konaní vôbec
nezaoberal a nerozhodol o späťvzatí. Späťvzatím návrhu na zriadenie vecného bremena odpadol
dôvod na pristúpenie vedľajšieho účastníka. Napriek tomu súd uznesením zo dňa 23.06.2014 pripustil

vstup Mesta do konania, ako vedľajšieho účastníka a nepripustil zmenu žaloby o určenie vlastníctva.
Súd neskúmal procesnú zodpovednosť žalovaného v 1. rade na zastavení konania. Zo znaleckého
posudku a ostatných dokladov vyplýva, že žalovaný v 1. rade nie je vlastníkom parciel KNC XXXX/XX
a XX. Žalovaný v 1. rade realizovaním oplotenia a výstavbou uzamykateľnej vstupnej brány zamedzil
žalobcom využívať prístupovú cestu do záhradkárskej oblasti, ktorú majú deklarovanú od roku 1983, ako

neobmedzené právo prechodu a prejazdu po parcele KNC XXXX/XX,XX k parcele KNC XXXX/XX, ktorá
bola súčasťou záhradkárskej osady. Túto skutočnosť potvrdil aj znalec. Žalobcovia do spisu predložili
dôkazy, ktoré poukazujú na porušovanie zákonnosti, obohacovanie sa na cudzej veci bez zákonného
právneho dôvodu a bráneniu ich zákonom chránených práv, preto považujú za nespravodlivé priznať
trovy konania žalovanému v 1. rade za obhajovanie nezákonnosti.

Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka, k tomuto uviedli, že mesto X. nemalo žiadny naliehavý právny
záujem na výsledku sporu, nakoľko časť parcely KNC XXXX/XX, ktorú mesto X. chcelo delimitovať,
nebola vybudovaná do roku 1991 ako verejná komunikácia, čo definuje zákon, a preto nemôže byť
predmetom delimitácie. Výlučným a jediným vlastníkom parcely KNC XXXX/XX je štát - Q. SR, čo
aj mestu X. oznámil a delimitáciu zamietol. Vedľajší účastník neuvádza veci pravdivo a dožaduje sa

nezákonného vlastníctva. Žalobcovia sú vlastníci parciel KNC XXXX/XX-XXXX/XX a spoločnej parcely
XXXX/XX. K.ú. X. a takto sú zapísaní v katastri nehnuteľností, takže v počte ide o 23 vlastníkov. Tým
môže byť aj toľko účastníkov konania na strane žalobcov. Účastníci konania označení súdom pod
por. č. 24. až 35. sú manželky - spoluvlastníčky s vlastníckym podielom 1/1, teda nie sú podielovými
spoluvlastníčkami s podielom v 1. Ide o zákonné bezpodielové spoluvlastníctvo k jednej, nedeliteľnej

parcele. Žalobcovia ich súdu nezaslali oddelene, ako ďalších účastníkov konania, ale doplnili žalobcov
podľa deklarovaného vlastníctva na jednotlivých listoch vlastníctva, aby bola správne uvedená aktívna
legitimácia žalobcov. Prvoinštančný súd sa s námietkou žalobcov, že nejde o ďalších pristupujúcich
vlastníkov, ale o bezpodielových spoluvlastníkov už označených žalobcov v 2. až 23. rade nezaoberal,
čím dochádza k zásahu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože na vecnom bremene by

sa podieľalo až 33 vlastníkov namiesto 23 vlastníkov, čo by bolo v rozpore so zákonom. Existoval vážny
záujem zobrať žalobu späť, keďže bez určenia jedného vlastníka nehnuteľnosti, žalobcovia nevideli
možnosť zákonného vyriešenia prístupu do I. po parcelách KNC XXXX/XX a XX, pretože by vždy išlo
o dvoch vlastníkov, s ktorými by sa nedalo zriadiť vecné bremeno zákonným postupom. Išlo o dôvodnú
žalobu a k späťvzatiu došlo zavineným konaním iných. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznáva.

4. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1
a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

6. Keďže odvolací súd o odvolaní žalobcov voči uzneseniu rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní
postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1, 473, 474 CSP už v režime CSP. Pokiaľ však ide posúdenie
samotnej otázky vecnej správnosti napadnutého uznesenia, tu je potrebné brať zreteľ na procesnúprávnu úpravu účinnú v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).

7. Podľa § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len O.s.p.), ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

8. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

9. Otázka zavinenia zastavenia konania má pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ustanovenia §

146 ods. 2 O.s.p. osobitný význam - pokiaľ totiž účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť,
súd prizná ostatným účastníkom konania (druhej procesnej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní
účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie ich práva. Vo všeobecnosti zavinenie, že konanie
muselo byť zastavené, môže spočívať v rozmanitých okolnostiach, napríklad v tom, že účastník podal
návrh na začatie konanie vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo že podal návrh proti

tomu, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania alebo že vzal návrh na začatie konania späť. Pri
riešení otázky, či účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, treba vychádzal výlučne z
procesného hľadiska a so zreteľom na procesný výsledok. O prípad zavinenia zastavenia konania v
zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nejde vtedy, ak dôvodom pre zastavenie konania bolo späťvzatie
takého návrhu, ktorý bol podaný dôvodne a navrhovateľ ho vzal späť len so zreteľom na správanie

odporcu(spočívajúcenapríkladvtom,žeodporcaažnazákladeprotinemusmerujúcehonávrhupristúpil
k splneniu povinnosti označenej v návrhu); v takom prípade sa uplatní ustanovenie § 146 ods. 2 veta
druhá O.s.p. (uznesenie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 8/2008 zo dňa 12.03.2009).

10. Ustanovenie § 146 ods. 2 vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon

mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však
hodnotí iba podľa procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146
ods. 2 prvá veta.

11. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP, z procesného

hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy
konania (R 49/1993).

12.Zostranyžalobcovdošlokspäťvzatiužaloby,konaniebolozastavené,apretoniejemožnémeritórne
vo veci rozhodovať. V štádiu po zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby súdu neprináleží hodnotiť

účastníkmi predložené dôkazy, posudzovať dôvodnosť žaloby a zaujímať stanoviská k meritu sporu,
preto tvrdenia a odvolacie námietky, ktorými žalobcovia poukazovali na okolnosti týkajúce sa veci samej,
neboli spôsobilé privodiť záver odvolacieho súdu o nesprávnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia
prvoinštančného súdu.

13. Z obsahu spisu nevyplývajú okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že
žalovaný v 1. rade svojím správaním a konaním v priebehu konania dal príčinu na späťvzatie žaloby, a
teda, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta druhá
O.s.p.. Pokiaľ žalovaný v 1. rade a vedľajší účastník v konaní uvádzali argumenty týkajúce sa veci samej
vo svoj prospech, uvedené im nemôže byť (najmä za situácie, kedy súd meritórne vo veci nerozhoduje)

pričítané na ťarchu, keďže je právom účastníka hájiť v konaní svoje práva a záujmy.

14. Ako vyplýva z pôvodného znenia žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 15.10.2013, ktorou
sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1. rade alebo žalovanému v 2. rade trpieť
právo prechodu a prejazdu po pozemkoch k.ú. X., parcely KNC XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,

žalobcovia od počiatku mali za to, že vlastníctvo k pozemkom ležiacim na parcelách KNC XXXX/XX
a XX je medzi žalovaným v 1. a 2. rade sporné, duplicitné (čo vyplýva aj zo samotnej skutočnosti,
že žaloba smeruje voči obom žalovaným). V žalobe zároveň uviedli, že predmetom žaloby je návrh na
zriadenie vecného bremena, v ktorom musí byť vyriešená otázka, koho súd zaviaže na jeho znášanie.Pre spornosť vlastníctva parciel KNC XXXX/XX a XX je nutné v rámci konania predbežne vyriešiť
otázku vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že zastavenie
konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcami, ktorí odôvodňovali svoj procesný úkon tým, že súd

im odmietol poskytnúť ochranu, keď nepripustil zmenu žaloby o určenie vlastníctva a že bez určenia
jedného vlastníka nehnuteľnosti, žalobcovia nevideli možnosť zákonného vyriešenia prístupu do ZO V.
po parcelách KNC XXXX/XX a XX, pretože by vždy išlo o dvoch vlastníkov, s ktorými by sa nedalo
zriadiť vecné bremeno zákonným postupom., nemožno vyhodnotiť ako procesnú situáciu, ku ktorej došlo
bez zavinenia žalobcov, keďže títo sa mohli vo veci samej domáhať určenia vlastníctva k pozemkom

už v štádiu začatia konania. Dôvod späťvzatia žaloby spočívajúci v tom, že súdne konanie sa nevyvíja
žalobcami želaným spôsobom nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.,
v dôsledku ktorého by žalobcovia neboli povinní nahradiť trovy konania protistrane.

15. Za situácie, kedy nebola zistená existencia okolností, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 150 ods. 1
O.s.p.asohľadomnaskutočnosť,žežalobcoviaspäťvzatímžalobyzavinilizastaveniekonania,odvolací

súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie, ktorý na daný stav aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvá veta
O.s.p. bol správny. Správne súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi,
ktorývkonanívystupovalnapodporužalovaných,keďževzmysle§93ods.4O.s.p.mávedľajšíúčastník
rovnaké práva ako účastník, na strane ktorého vystupuje. Vedľajšiemu účastníkovi v priebehu konania
vznikli účelne vynaložené trovy, preto bolo dôvodné priznať mu náhradu týchto trov konania.

16. Pokiaľ ide o tvrdenie, že počet účastníkov na strane žalobcov musí korešpondovať s počtom
vlastníkov zapísaných v katastri nehnuteľností, k tomuto odvolací súd uvádza, že v prípade, ak je
nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, v katastri nehnuteľností je im ako vlastníkom
pridelené jedno spoločné poradové číslo, nič to však nemení na skutočnosti, že pod týmto jedným

číslom vystupujú (spolu)vlastníci dvaja - obaja manželia. Ide o spôsob evidovania vlastníkov v katastri
nehnuteľností, uvedené nemá vplyv na označovanie, vymedzenie účastníkov konania. Dôsledkom
existencie bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nie je skutočnosť, že manželia vystupujú v
súdnom konaní ako jeden účastník. Ide o fyzické osoby so samostatnou právnou subjektivitou.

17. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie vo výrokoch o povinnosti žalobcov zaplatiť
trovy konania žalovanému v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

18. Keďže súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol spôsob, akým sú žalobcovia zaviazaní

na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi, za situácie, kedy záväzok
žalobcov nahradiť trovy konania predstavuje záväzok spoločný, odvolací súd postupom podľa § 388
CSP rozhodol tak, že žalobcovia sú na splnenie povinnosti nahradiť trovy konania zaviazaní spoločne
a nerozdielne.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 263
ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalobcovia v odvolacom konaní úspešní neboli, preto im vznikla
povinnosťnahradiťtrovyodvolaciehokonaniaúspešnýmžalovanýmavedľajšiemuúčastníkovinastarne
žalovaných. Žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, žiadne trovy odvolacieho konania im zo spisu
nevyplývajú, ale trovy odvolacieho konania si uplatnil vedľajší účastník, preto mu ich náhradu odvolací

súd priznal, a to vo výške 23,02 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 48,79 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za
vyjadrenie k odvolaniu proti výroku o trovách konania - 32,27 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a), 13a ods. 2 písm.
b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a z režijného paušálu za rok 2015 - 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 65/2004
Z.z.), zvýšené o 20 % DPH - t.j. 8,13 Eur (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Vzhľadom na skutočnosť,

že vedľajší účastník si uplatnil trovy odvolacieho konania v nižšej výške a súd je týmto návrhom viazaný,
odvolací súd zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
požadovanej vedľajším účastníkom, teda 23,02 Eur.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).