Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/289/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208008
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314208008.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa T. O., bytom F. XXXX/XX, XXX XX X., proti
odporkyni T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX X., zastúpená opatrovníčkou P. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX X., zastúpená odporkyňa advokátom JUDr. Viliamom
Valcerom, Advokátska kancelária, Pribinova 8, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie vyživovacej
povinnosti, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C/103/2014 - 36 zo

dňa 29.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i avec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil vyživovaciu povinnosť T. O. k dcére T. O. určenú
rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp. zn. 5C/164/2004, a to s účinnosťou od 01.07.2014.
Rozhodol, že účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva.

Prvostupňový súd vychádzal z návrhu navrhovateľa, ktorý žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť pre
dospelé dieťa, pričom uviedol, že bol zaviazaný prispievať na výživu odporkyne na základe rozsudku
Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/164/2004 sumou 41,49 Eur. Rovnako touto sumou je povinný
prispievať aj druhej dcére. Odporkyňa nadobudlo plnoletosť dňa 17.03.2013 a dňa 30.06.2014 ukončila
povinnú školskú dochádzku na strednej odbornej škole, nepripravuje sa na ďalšie povolanie, a preto

jeho vyživovacia povinnosť už netrvá.

Prvostupňový súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/164/2004 zo dňa
25.10.2004 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu odporkyni 41,19 Eur mesačne k rukám matky
odporkyne od 18.11.2004.

Ďalej rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 17.12.2013 č.k. 10Ps/8/2013 - 27 bola odporkyňa
pozbavená spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku jej bola ustanovená matka. Rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie bol odporkyni priznaný invalidný dôchodok vo výške 183,10 Eur mesačne,
pretože miera jej invalidity je 60 % od 17.03.2013.

Navrhovateľ poberá mzdu vo výške 85,74 Eur a dávku v hmotnej núdzi vo výške 52,20 Eur. Opatrovníčka

odporkyne vykonáva pomocné práce s mesačnou odmenou 72 Eur od 01.10.2014.

Na daný právny vzťah prvostupňový súd aplikoval ustanovenie § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine a § 65
ods. 1 Zákona o rodine, ďalej ustanovenie § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,2 Zákona o rodine a ustanovenie
§ 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z.

Keďže navrhovateľ žiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni, pretože pominuli dôvody,
na základe ktorých bol vydaný rozsudok o určení vyživovacej povinnosti pod sp. zn. 5C/164/2004,prvostupňovýsúdzistil,žeodporkyňaukončilaškolskúdochádzkuavzhľadomnajejzdravotnéproblémy
v štúdiu ďalej nepokračuje a iným spôsobom si nezvyšuje dosiahnutú kvalifikáciu. Je poberateľkou
invalidného dôchodku v sume 183,10 Eur mesačne, má vlastný príjem, je schopná sama sa živiť.

Vzhľadom na to, že je poberateľkou invalidného dôchodku, nepovažuje sa už za nezaopatrené dieťa.

Prvostupňový súd ďalej prihliadol na príjmy navrhovateľa, ktoré dosahujú 140 Eur, čo je suma nižšia ako
príjem odporkyne. Iný príjem navrhovateľ nemá. Prvostupňový súd preto podanému návrhu vyhovel a
zrušil vyživovaciu povinnosť uloženú navrhovateľovi.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi
konania trovy konania nevznikli, preto mu ich súd nepriznal. Odporkyni ako neúspešnej účastníčke
konania trovy nepriznal z dôvodu, že na ich náhradu nárok nemá.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalaodvolanieodporkyňa.Namietalarozhodnutie

súdu prvého stupňa a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietne. Uplatnila si trovy konania.

Namietala, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Jedinou
právnou skutočnosťou, ktorá je spôsobilá privodiť zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vznik

schopnosti dieťaťa živiť sa samé. V priebehu konania bolo preukázané, že odporkyňa nie je schopná
živiť sa sama, trpí vážnymi psychickými problémami, a preto aj bola pozbavená spôsobilosti na právne
úkony. Duševná porucha nie je len prechodného charakteru a vylučuje možnosť, aby sa odporkyňa
sama uplatnila na trhu práce. Teda nie je schopná sama sa živiť. Táto okolnosť sa nedá dosiahnuť
len dosiahnutím vekovej hranice, jej súčasný zdravotný stav a liečenie, ktoré musí podstupovať jej

nedovoľujú sa zamestnať. Prvostupňový súd mal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietnuť,
nemal aplikovať ustanovenia zákona č. 600/2003 Z.z., pretože ide o zákon regulujúci vzťahy medzi
štátom a poberateľom dávky, pričom predmetom konania nie je dávka, ale výživné, ktoré je upravované
v Zákona o rodine.

Namietala, že je poberateľkou invalidného dôchodku, čo je dávkou invalidného poistenia, ktorý nárok
vyplývazozákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení.Neznamenávšak,keďjejbolpriznanýinvalidný
dôchodok, že je schopná sama sa živiť. Práve naopak, splnila podmienky na priznanie invalidného
dôchodku, nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu
a nie je schopná sama sa živiť.

Odporkyňa poukázala aj na nález Ústavného súdu Českej republiky z 13.03.2013 sp. zn. I.ÚS
2306/2012, z ktorého vyplýva, že nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného
postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu
tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podielať sa na

životnej úrovni svojich rodičov a žeby nemalo mať právo na výživné. Takto znevýhodnené dieťa si svoje
postihnutie nespôsobilo a naopak, potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac
znesiteľný. Jedine takýto výklad je v súlade s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach.

Keďže rozsudok súdu prvého stupňa tomuto nevyhovuje, žiadala vo veci rozhodnúť tak, že návrh bude

zamietnutý. Poukázala aj na súbežné konanie vo vzťahu k sestre A. pod sp. zn. 17C/155/2014, kde
návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti bol zamietnutý, pričom aj sestra A. trpí psychickou poruchou
a bola tiež pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že je v hmotnej núdzi, za mesiac

september obdržal pomoc z úradu práce vo výške 53,10 Eur a okrem toho z titulu prác vykonávaných
na základe dohody za september dostal odmenu 85,74 Eur. Má zdravotné problémy, vysoký krvný tlak,
astmu a berie množstvo liekov. Dcéra T. sa môže sama živiť, je nenormálne, nelogické a nespravodlivé
opačné stanovisko, pretože je už dospelá a poberá invalidný dôchodok 187 Eur. Má ruky a nohy zdravé,
takže si môže privyrobiť. Podľa informácii navrhovateľa chodí si privyrábať so sestrou a matkou k

súkromnému podnikateľovi v X. na výrobu pirohov. Dcéra T. má vyšší príjem ako navrhovateľ. Doteraz
výživné platili za navrhovateľa jeho rodičia, pretože on to finančne nezvládal. Žiadal rozhodnutie súdu
prvého stupňa ako správne potvrdiť.Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214

ods. 1 O.s.p., a zistil, že odvolacie námietky odporkyne sú dôvodné a je potrebné rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd upriamuje prvostupňový súd na to, že predmetom odvolacieho konania je zrušenie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa proti odporkyni a to jednak z dôvodu, ako to vyplýva z návrhu na

začatie konania, že odporkyňa nadobudla plnoletosť a ďalej z dôvodu, že ukončila povinnú školskú
dochádzku.

Na pojednávaní pred odvolacím súdom sa navrhovateľ nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil.

Opatrovníčka odporkyne so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasila, bližšie uviedla svoje

majetkové a osobné pomery, pomery dcéry T. a celej rodiny.

Podľa§62ods.1Zákonaorodineplatí,žeplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Zánik vyživovacej povinnosti na základe citovaného zákonného ustanovenia vychádza z objektívnej
skutočnosti a to nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne
sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné
životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Príjem
náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.

Dosiahnutím plnoletosti ako časovou hranicou dôvodu zániku vyživovacej povinnosti podľa
navrhovateľa, vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni nezaniká, pokiaľ odporkyňa z rôznych
dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť.

Samotným priznaním invalidného dôchodku nezaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom.
Konštrukcia sociálnych platieb objektívne nemôže zohľadniť všetky individuálne pomery oprávneného
príjemcu. Preto, ak dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, napr. z dôvodu plnej invalidity,
vyživovacia povinnosť rodičov bude trvať po dobu celého jeho života.

V prejednávanej veci je odporkyňa pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Je ťažko zdravotne
postihnutá, vyžadujúca sprievodcu. Nemôže sa objektívne samostatne živiť. Táto okolnosť nemôže byť
pričítaná na jej ťarchu v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov a teda že by nemalo mať právo na výživné zo strany svojho rodiča -
navrhovateľa. Dôsledky postihnutia dieťaťa musia ísť na ťarchu rodičov, pokiaľ jeho majetkové možnosti

to objektívne umožňujú, minimálne do výšky vyplývajúcej z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, keďže prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec

právne posúdil ( § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. ).

Bude úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní opätovne preskúmať pomery účastníkov konania,
najmä na strane odporkyne, zistiť, či ukončením povinnej školskej dochádzky odporkyňa získala

kvalifikáciu, ktorou sa môže v rozsahu nad priznaných 60% obmedzenia ( 40% ) zapojiť s do pracovného
pomeru a podieľať sa na zabezpečovaní vlastnej výživy. Ďalej prvostupňový súd preskúma pomery
povinného, teda navrhovateľa a zistí, či je tu daný dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Keďže ide o zrušenie vyživovacej povinnosti proti plnoletému dieťaťu, je vylúčené konanie z úradnej

povinnosti o prípadnom znížení vyživovacej povinnosti odporcu.Odvolací súd pritom dáva prvostupňovému súdu do pozornosti nález Ústavného súdu Českej republiky z
13.03.2013 sp. zn. I ÚS 2306/2012 a z 24.07.2013 sp. zn. I ÚS 1996/2012, ktoré nálezy sú aplikovateľné
aj v pomeroch Zákona o rodine platného na Slovensku, konkrétne ustanovenia § 62 ods. 1.

V konečnom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o trovách celého konania podľa § 224 ods. 3
O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.