Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 22, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010145
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5813010145.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polka a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Vladimíra Sučika, na neverejnom zasadnutí konanom 22. decembra 2016 prejednal
sťažnosť podanú odsúdeným S. T., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k.
4T/48/2013-144 z 23.8.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného S. T. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením č.k. 4T/48/2013-144 z 23.8.2016 podľa § 419 ods. 1 Tr. por., § 50
ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený S. T. sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/48/2013-106
zo dňa 3.10.2013, právoplatný dňa 3.10.2013, neosvedčil a odsúdenému nariadil výkon trestu odňatia
slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 419 ods. 4 Tr. por., § 48 ods. 2 písm. a) Tr.

zák. súd odsúdeného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/48/2013-106 zo
dňa 3.10.2013, bol S. T. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3

písm. a) Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, výkon
ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu
určil skúšobnú dobu na 24 mesiacov. Súčasne mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 6 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.10.2013.

V rámci skúmania podmienok osvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe súd zistil, že rozsudkom

Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/64/2015-125 zo dňa 21.6.2016, bol S. T. uznaný za vinného z
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák., za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, na výkon ktorého ho súd zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd mal za preukázané vykonaným dokazovaním, že odsúdený aj napriek tomu, že mu bol uložený

podmienečnýtrestodňatiaslobody,tútošancunevyužilaskúšobnúdobuporušiltým,ževjejpriebehusa
od 4.10.2013 dopúšťal ďalšieho prečinu, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Svojím postojom odsúdený
nepreukázal snahu o svoju nápravu, a preto rozhodol súd prvého stupňa, že sa v skúšobnej dobe
neosvedčil a nariadil výkon trestu. S poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného
zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 23.8.2016 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení
a po poučení o opravnom prostriedku odsúdený S. T. uviedol, že zahlasuje sťažnosť voči všetkým
výrokovým častiam uznesenia a prokurátor sa vzdal práva podať sťažnosť.

Dňa 26.8.2016 súdu prvého stupňa boli doručené dôvody sťažnosti odsúdeného S. T., ktorý svoju
sťažnosť odôvodnil nasledovne:

„S premenením trestu však nesúhlasím nakoľko tak ako som uviedol aj na súde, som nemal dostatočné

finančné prostriedky na platenie výživného na svoju mal. dcéru, platím podľa svojich príjmových
možností, a keďže pracujem teraz v Českej republike mám možnosť platiť výživné pravidelne s tým, že
si svoju vyživovaciu povinnosť plne uvedomujem a mám záujem poskytovať výživné nielen svojej mal.
dcére R., ale aj ďalším svojim dvom mal. deťom, ktoré mám so svojou priateľkou. V neposlednom rade
uvádzam, že zameškané výživné som svojej dcére R. v plnom rozsahu vyplatil dňa 15.8.2016 na účet
matky. Svoju terajšiu rodinu by som vystavil hmotnej núdzi, keby som mal vykonávať nepodmienečný

trestodňatiaslobodyvovýkonetrestuodňatiaslobody.Potrebujemsapostaraťosvojurodinu,ktorájeod
mojej finančnej pomoci závislá, preto mám za to, že vzhľadom na tieto dôvody, ktoré som prezentoval na
verejnom zasadnutí dňa 23.8.2016 v konaní č.k.: 4T/48/2013 boli dostatočné pre súd, aby prijal záver, že
jemožnévýnimočnepostupovaťpodľaust.§50ods.4zákonač.300/2005Z.z.aponechaťpodmienečné
odsúdenie v platnosti a ustanoviť nado mnou probačný dohľad, primerane predĺžiť skúšobnú dobu,

ustanoviť doteraz neuložené obmedzenia a povinnosti alebo nariadiť kontrolu uložených primeraných
obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami. Vzhľadom na dôvody, ktoré som uviedol na
verejnom zasadnutí dňa 23.8.2016 a dôvody, ktoré som uviedol vo svojej sťažnosti, navrhuje, aby súd
zrušil uznesenie zo dňa 23.8.2016 a postupom podľa ust. § 50 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného
zákona, rozhodol tak, že ponechá podmienečné odsúdenie v platnosti“.

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie prokurátora k dôvodom sťažnosti odsúdeného S. T..

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,

bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré

sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 419
ods. 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1, 2 Tr. por. a v lehote stanovenej
§ 187 ods. 1 Tr. por.

Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, v podstatnom dospel k záveru, že mal

jednoznačnepreukázané,žeodsúdenýneviedolvskúšobnejdoberiadnyživotaspáchanímúmyselného
prečinu porušil počas skúšobnej doby podmienky kladené na jeho spôsob života v skúšobnej dobe
pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj
výchovný účel.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal
iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.Súd prvého stupňa v prejednávanej veci postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom
zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený S. T. sa v
skúšobnej dobe odsúdenia na trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený,

neosvedčil. Na tomto mieste nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a preto nadriadený súd v podrobnostiach poukazuje na dostatočne
odôvodnené uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré dôvody si v plnom rozsahu osvojuje.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno

hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pritom však treba skúmať správanie
odsúdeného počas celej skúšobnej doby. Zároveň poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený závažným spôsobom poruší
právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil,
že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne uložený trest treba vykonať.

Skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu,
nemožno v každom prípade automaticky posudzovať ako dôvod na nariadenie výkonu trestu. Tu treba
rozlišovať závažnosť trestného činu spáchaného v skúšobnej dobe a treba zisťovať, či odsúdený má
snahu napraviť sa a viesť riadny život. V prípade odsúdeného S. T. súd prvého stupňa správne ustálil,
s poukazom na právoplatné odsúdenie pre iný trestný čin spáchaný v priebehu skúšobnej doby, že

odsúdenýnemásnahusanapraviťaviesťriadnyživot,apretoneprichádzadoúvahyničiné,lenvysloviť,
že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vykoná.

Z rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/64/2015-125 z 21.6.2016 je nesporné, že odsúdený S.
T. sa dopustil úmyselného protispoločenského konania právne kvalifikovaného ako prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák., a to v čase od 4.10.2013 do dňa
vyhlásenia rozsudku, teda 21.6.2016.

Za vedenie riadneho života treba považovať to, že obvinený dodržiaval právny poriadok a ďalšie normy
občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i voči spoločnosti, nezneužíval svoje

práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal
sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Je nesporné, že odsúdený S. T. neviedol v skúšobnej dobe riadny život, a preto i krajský súd konštatuje,
že na zabezpečenie účelu trestu u odsúdeného, najmä za účelom zabezpečenia funkcie individuálnej aj

generálnej prevencie, je potrebné odsúdenému S. T. nariadiť výkon trestu odňatia slobody.
Stavu veci a zákonu zodpovedá i rozhodnutie okresného súdu o zaradení odsúdeného S. T. na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K dôvodom sťažnosti odsúdeného S. T. treba uviesť, že počas skúšobnej doby mal dostatok času vnímať

svoje sociálne postavenie, starostlivosť o rodinu a správať sa tak, aby v konečnom dôsledku nedošlo k
jeho odlúčeniu od rodiny z dôvodu nariadenia výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu.

K návrhu odsúdeného S. T., aby krajský súd po zrušení sťažnosťou napadnutého uznesenia rozhodol

tak,žeponechápodmienečnéodsúdenievplatnosti,trebauviesť,žetentopostupneprichádzadoúvahy,
pretože ho vylučuje aplikácia príslušných hmotnoprávnych ustanovení v rozhodovacej praxi súdov.

Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10. decembra 2012 pod sp.zn. Tpj
43/2012 prijalo stanovisko na zjednotenie výkladu zákona v otázke aplikácie ustanovenia § 50 ods. 4,

vety druhej, ods. 5 Tr. zák. o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a o súčasnom predĺžení
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v zmysle odseku 4 písmeno b) uvedeného ustanovenia:

„Rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm. b) Trestného zákona o ponechaní podmienečného odsúdenia
v platnosti a súčasne o primeranom predĺžení skúšobnej doby môže súd urobiť len v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia, o ktoré ide.
Lehota predĺženej skúšobnej doby začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po uplynutí posledného dňa
skúšobnej doby, ktorá sa predĺžila.“Stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 4/2013 pod bodom č. 44. Zo stanoviska zároveň vyplýva, že uvedené závery rovnako platia
aj v prípadoch podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom - § 52

ods. 1 Tr. zák., aj v prípadoch podmienečného odkladu výkonu trestu a podmienečného odkladu výkonu
trestu s probačným dohľadom v zmysle § 119 ods. 2 Tr. zák. u mladistvých.

Krajský súd nezistil relevantné skutočnosti v okolnostiach veci odsúdeného S. T. k odlišnému postupu od
uvedeného stanoviska najvyššieho súdu a uzatvára, že sťažnostné argumenty odsúdeného S. T. neboli

spôsobilé zvrátiť stavu veci a zákonu zodpovedajúce výroky uznesenia súdu prvého stupňa napadnuté
sťažnosťou odsúdeného S. T..

***

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným

súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa,
ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm.
c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného S. T. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.