Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/795/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215570
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6612215570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
FRIDRICH PAĽKO, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanejSlovenskejrepublike,zaktorúkonáMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlom
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/106/2012-287 zo dňa 31. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnach otázkach v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn.
7C/6/2010 a na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti žalobcu pre porušenie práva na zákonného sudcu. Súčasne zamietol žalobu, ktorou žalobca
uplatnil náhradu majetkovej škody vyčíslenú v sume 1.750,- EUR a nemajetkovej ujmy, ktorá bola
vyčíslená spolu v sume 1.880,88 EUR z dôvodu tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu, ktorý nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote podľa
§ 44 ods. 8 exekučného poriadku. Vyčíslená majetková škoda a nemajetková ujma mala vzniknúť
v exekučných konaniach Okresného súdu Lučenec 19Er/928/2003, 19Er/87/2003, 19Er/1167/2003,
13Er/531/2004, 22Er/155/2004, 22Er/900/2004, 14Er/966/2004, 14Er/157/2004, 19Er/1171/2003 a
14Er/1011/2004. Okresný súd postupom podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania
spojil uznesením č. k. 9C/106/2012-28 zo dňa 11. 03. 2013 na spoločné konanie veci vedené pod sp.
zn. 9C/106/2012, 9C/107/2012, 9C/108/2012, 9C/110/2012, 9C/111/2012, 9C/112/2012, 9C/113/2012,

9C/114/2012, 13C/79/2012 a 14C/104/2012 s tým, že ďalšie konanie viedol pod sp. zn. 9C/106/2012.

2. Okresný súd z exekučného spisu sp. zn. 19Er/928/2003 (sp. zn. 9C/106/2012) zistil, že v exekučnej
veci vedenej proti povinnému S. L., bol dňa XX. XX. XXXX súdu doručený návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora. Na výzvu súdu dňa 23. 11. 2009 doručil súdny exekútor JUDr. Ďurica exekučný spis
a trovy neuplatnil. Súd uznesením č. k. 19Er/928/2003-64 z 25. 06. 2010 dal súhlas na zmenu súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a ďalším uznesením č. k. 19Er/928/2003-76 z 03. 09. 2010 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

V exekučnej veci sp. zn. 19Er/87/2003 (sp. zn. 9C/107/2012) vedenej proti povinnému Norbertovi
Bertovi, bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Navýzvu súdu dňa 22. 01. 2010 doručil súdny exekútor JUDr. Ďurica exekučný spis s vyčíslenými trovami
exekúcie. Súd uznesením č. k. 19Er/87/2003-12 z 14. 04. 2010 dal súhlas na zmenu súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého.

V exekučnej veci sp. zn. 19Er/1167/2003 (sp. zn. 9C/108/2012) vedenej proti povinnému Tímea Dos
Santos Cardoso, bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Na výzvu súdu dňa 23. 11. 2009 doručil súdny exekútor JUDr. Ďurica exekučný spis s vyčíslenými
trovami exekúcie. Súd uznesením č. k. 19Er/1167/2003-15 z 01. 03. 2010 návrh oprávneného na zmenu

súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

V exekučnej veci sp. zn. 13Er/531/2004 (sp. zn. 9C/110/2012) vedenej proti povinnému Ivone Gurskej,
bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Na výzvu súdu
dňa 23. 11. 2009 doručil súdny exekútor JUDr. Ďurica exekučný spis s vyčíslenými trovami exekúcie.
Súd uznesením č. k. 13Er/531/2004-16 z 23. 02. 2010 dal súhlas na zmenu súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého. Ďalším uznesením č. k. 13Er/531/2004-32 z 06. 12. 2010 vyhlásil exekúciu EX 2187/04
za neprípustnú a zastavil ju.

V exekučnej veci sp. zn. 22Er/155/2004 (sp. zn. 9C/111/2012) vedenej proti povinnému Norbertovi
Kalašovi, bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súd

uznesenímč.k.22Er/155/2004-28z27.01.2010dalsúhlasnazmenusúdnehoexekútoraJUDr.Rudolfa
Krutého. Ďalším uznesením č. k. 22Er/155/2004-35 právoplatným 10. 05. 2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/332/2011 vyhlásil exekúciu EX 3863/07 za neprípustnú
a zastavil ju.

V exekučnej veci sp. zn. 22Er/900/2004 (sp. zn. 9C/112/2012) vedenej proti povinnému Tomášovi
Taranovi, bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Na
výzvu súdu dňa 16. 12. 2009 doručil súdny exekútor JUDr. Ďurica exekučný spis s vyčíslenými trovami
exekúcie.Súduznesenímč.k.22Er/900/2004-22z15.01.2010dalsúhlasnazmenusúdnehoexekútora
JUDr. Rudolfa Krutého.

V exekučnej veci sp. zn. 14Er/966/2004 (sp. zn. 9C/113/2012) vedenej proti povinnému Jane Cibuľovej,
bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Na výzvu súdu
dňa 23. 11. 2009 doručil súdny exekútor JUDr. Ďurica exekučný spis s vyčíslenými trovami exekúcie.
Súduznesenímč.k.14Er/966/2004-16z28.12.2009 návrhoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora

zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

V exekučnej veci sp. zn. 14Er/157/2004 (sp. zn. 9C/114/2012) vedenej proti povinnému Arpádovi
Berkymu, bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Na
výzvu súdu dňa 23. 11. 2009 doručil súdny exekútor JUDr. Ďurica exekučný spis s vyčíslenými trovami

exekúcie. Súd uznesením č. k. 14Er/157/2004-32 z 28. 12. 2009 návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

V exekučnej veci sp. zn. 19Er/1711/2003 (sp. zn. 13C/79/2012) vedenej proti povinnému Aladárovi
Oláhovi, bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Na

výzvu súdu dňa 28. 11. 2009 doručil súdny exekútor JUDr. Ďurica exekučný spis s vyčíslenými trovami
exekúcie. Súd uznesením č. k. 19Er/1711/2003-17 z 24. 02. 2010 návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

V exekučnej veci sp. zn. 14Er/1011/2004 (sp. zn. 14C/104/2012) vedenej proti povinnému Jánovi

Cibuľovi, bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Na
výzvu súdu dňa 23. 11. 2009 doručil súdny exekútor JUDr. Ďurica exekučný spis s vyčíslenými trovami
exekúcie.Uznesenímč.k.14Er/1011/2004-16z28.12.2009 bolnávrhoprávnenéhonazmenusúdneho
exekútora zamietnutý, exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Uvedené rozhodnutie bolo
zrušené Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoE/44/2010. Následne okresný súd

uznesením č. k. 14Er/1011/2004-32 z 26. 05. 2010 návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.3. Návrh na prerušenie konania, ktorý predložil žalobca pred pojednávaním okresný súd zamietol z
dôvodu, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010
nemá pre rozhodnutie sporu podstatný význam a rovnaký návrh na prerušenie konania do rozhodnutia

Ústavného súdu SR už okresný súd zamietol predchádzajúcim uznesením č. k. 9C/106/2012-65, ktoré
bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Banská Bystrica 16Co/789/2013.

4. Okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby tým, že Exekučný poriadok do 31. 08. 2005 neupravoval
30 dňovú lehotu na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, pričom všetky posudzované exekučné

konania začali pred 01. septembrom 2005. Okresný súd rozhodol o zmene súdneho exekútora v
primeranej lehote, s prihliadnutím na to, že v rokoch 2003 - 2005 súd zaznamenal vysoký nárast
exekučných návrhov oprávneného. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj porušenie zásady
rýchlosti konania, u ktorého lehota pre rozhodnutie nie je stanovená, ale musí byť v možnostiach súdu
vydať rozhodnutie v primeranej lehote. Okresný súd v posudzovaných exekučných konaniach nezistil
zbytočné prieťahy v konaní a žalobca nepreukázal že by v konaní došlo k nesprávnemu úradnému

postupu súdu lebo exekučný súd rozhodol o zastavení exekučného konania. Na právne zdôvodnenie
okresný súd uviedol § 9 ods. 1, ods. 2, § 17 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a § 44 v spojení s § 238 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, ods. 2 OSP a žalovanej, ktorá bola v

konaní úspešná ich náhradu nepriznal, pretože žiadne trovy nevyčíslila a zo spisu nevyplývali.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (ust. § 204 ods. 1, veta prvá,
OSP, teraz § 362 ods. 1 CSP) odvolanie žalobca. Uviedol, že konaním súdu mu bolo upreté, resp.
odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek tomu, že rozhodovanie

veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok spravodlivého procesu
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 345/09). Žalobca urobil podanie,
ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená
systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevidel v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, však nič podľa neho

nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú
odklad.Ústnepojednávanievoveciodkladpripúšťaloaneboloneodkladnýmúkonomzadanejprocesnej
situácie. Zdôraznil, že konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom vylúčeným sudcom neprichádzalo
v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu

navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil
odvolanie. Meritórne rozhodnutie súdu považoval preto za predčasné. Vytýkal i to, že súd nedostatočne
oboznámil žalobcu s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o
zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, a preto nesprávne aplikoval §
101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. Z

tohto dôvodu sa žalobca nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k
dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie preto došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že sa neuskutočnilo ústne pojednávanie a že sa súd

nezaoberal uplatnenou škodou a nemajetkovou ujmou.

7. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

8. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku

(do 30. 06. 2016) a odvolací súd vo veci rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Podľa470ods.2,vetaprváCSPprávneúčinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu
právnejistotyalegitímnychočakávanístránsporuvkonaní,ktoréneskončilozaúčinnostiskoršejprávnej
úpravy.10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku, ktorým

bola žaloba zamietnutá potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v
dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 OSP (teraz § 191 ods. 1 CSP)
a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 OSP (teraz § 220 ods. 2 CSP). Okresný súd

založil svoje rozhodnutie na tom, že na rozhodnutie o zmene exekútora nebola predpísaná lehota, ale
aj tým, že rozhodnutím o zastavení exekúcie odpadol dôvod rozhodnúť o zmene exekútora. Súčasne
žalobca nepreukázal že by v posudzovaných exekučných konaniach došlo zo strany exekučného súdu
k nesprávnemu úradnému postupu. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení

skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich
náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 36/2010).

12. Odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania v

spojitosti s povinnosťou odvolacieho súdu rešpektovať viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP,
predtým § 212 ods. 1 OSP). Odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie
na základe iných, než v odvolaní vznesených námietok. V tejto súvislosti je aj predloženého odvolania
zrejmé, že z dôvodu predkladania veľkého množstva typových podaní žalobcom na súd, hmotnoprávne
a ani procesnoprávne odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami,

naktorýchjezaloženénapadnutérozhodnutie. Okresnýsúdrozhodolvecnapojednávaníčopreukazuje
zápisnica o pojednávaní č. k. 9C/106/2012-283 z 31. 03. 2015, hoci žalobca v odvolaní namietal že vec
bola rozhodnutá bez pojednávania. Preukazovaním uplatnenej škody sa nezaoberal, lebo zamietnutie
žaloby založil na nepreukázaní nesprávneho úradného postupu ako jedného z predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedený dôvod zamietnutia

žaloby považuje odvolací súd za správny.

13. Podstatná časť odvolacích námietok žalobcu je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval
nestranný sudca. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k.
41NcC/256/2012-9 zo dňa 11. 10. 2012, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a

rozhodovania tejto veci. Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom nadriadený súd podrobne uviedol
dôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho
hľadiska, nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonného sudcu,
preto je argumentácia žalobcu o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná. Na rámec uvedeného
odvolací súd dopĺňa, že aktuálna aplikačná prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri zohľadnení

tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k
záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny prístup,
nadhľad, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny
úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonával aj svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci,
teda dôvod pre jeho vylúčenie. Je nutné rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska

zásad spravodlivého procesu citlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá
právnym pomerom priliehavosť názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu.
Vzťah sudcov je pri výkone rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej
moci, ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v
ich postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len samá táto

skutočnosť nemôže byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak a
priori stáli vo svetle spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a
súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý
a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností

zistenýchvsúladesozákonom(§2ods.2zákonač.385/2000Z.z.).Skutočnosť,žepredmetomkonania
je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k
veci. Otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom
inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, teda nie ústavný súdv konaní o sťažnosti (sťažnostiach) navrhovateľa. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR
v skutkovo a právne totožnej veci, napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013, resp. I ÚS 92/2013
zo dňa 13. 02. 2013, ktorými rozhodoval o sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti

uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, a ktorými rozhodol tak, že návrh navrhovateľa odmietol
pre nedostatok právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

14. Odvolací súd ďalej nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo strán sporu
byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu

kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými
zásadami (ustanoveniami) procesného predpisu.

15. Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v súdenej exekučnej veci k
prieťahom nedošlo, nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a akékoľvek ďalšie

dokazovanie vo veci by bolo preto nadbytočné.

16. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp.
o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho

orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín
„postup“ možno subsumovať ako (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť alebo
opomenutie), viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 24/2004.
17. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom, je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému;

ide o občianskoprávnu zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o
zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi
vzniku tejto zodpovednosti je jednak (v danej veci) vytýkaný nesprávny úradný postup okresného
súdu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže
predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je

súčasné, teda kumulatívne splnenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia
prvého predpokladu, a to nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku
škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Ak jeden z predpokladov nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu,
a to nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený, preukázaný, a naopak, vykonané dokazovanie

preukázalo, že okresný súd postupoval plynulo a bez prieťahov, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu
za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom. Okresný súd preto dôvodne aj s prioritou na hospodárnosť konania
ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti neskúmal.

18. Žalobca nenapadol uvedené skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli hmotnoprávnym
dôvodom zamietnutia návrhu. V posudzovanej veci boli exekúcie vyhlásené za neprípustné a zastavené.
Z nepráva nemožno vyvodiť právo. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne

zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po
vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 CSP aj správne a presvedčivo
odôvodnil.

19. V žiadnom prípade neobstojí ani ďalšie tvrdenie navrhovateľa, ak uvádza, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Uvedené je v úplnom rozpore s vyššie uvedenými
skutočnosťami, keďže okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas
predvolaný (viď zápisnicu o pojednávaní č. l. 283-285 spisu).
20. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa,

a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 387 ods. 2 OSP. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.21. Výrok o tom, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, je
odôvodnený podľa § 262 ods. 1 CSP tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému

zo súdneho spisu trovy nevyplývali a náhradu trov nežiadal.

22. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).