Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Miroslava Púchovská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoPv/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116220933
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:7116220933.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v
právnej veci navrhovateľa SEAK, s.r.o. Slanská 11934/92, 080 06 Prešov, IČO: 46 150 749, zastúpeného
A.K.F.Lawyers,s.r.o.sosídlomRužovádolina25,82109Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:47236
400, proti strane 1/ G.. U. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. C. XXXX/X, XXX XX F., a strane 2/ P. X.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. C. XXXX/X, XXX XX F., o ochrane úžitkových vzorov s príslušenstvom,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/3/2016-70 zo dňa 10.októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 12CbPv/3/2016-70 zo dňa 10.októbra 2016 v
napadnutej časti, v ktorej zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči strane 1/ a strane
2/ potvrdzuje.

II. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietol. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu Košice 1
dňa 16.9.2016 domáha voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek

konania,ktorýmpriamoalebonepriamooznámi,sprístupní,alebovyužijeobchodnétajomstvožalobcu,a
aby sa zdržal využívania technického riešenia chráneného úžitkovými vzormi. Spolu so žalobou žalobca
podalajnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýodôvodniltým,žestranyvyužívajúobchodné
tajomstvo navrhovateľa a ich záujmom je obchodné tajomstvo narhovateľa speňažiť, čím dôjde k jeho
porušeniu. Ako dôkaz navrhovateľ predložil e-mailovú komunikáciu medzi konateľom navrhovateľa M.
P. a stranou 1/ zo dňa 9.8.2016 a 12.8.2016. Navrhovateľ tiež uviedol, že zverejnením obchodného

tajomstva pred vynesením rozsudku a jeho ďalším užívaním zo strany žalovaných strán bude ohrozená
exekúcia samotného konečného rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP. Z
týchto dôvodov navrhovateľ navrhol, aby súd neodkladným opatrením podľa ustanovenia § 325 ods. 2
písm. d) CSP nariadil stranám a blízkym osobám strán zdržať sa konania, ktorým priamo alebo nepriamo
oznámia, sprístupnia alebo využijú obchodné tajomstvo navrhovateľa, a aby sa zdržali využívania
technického riešenia, ktoré je chránené úžitkovými vzormi č. R. XXXX, č. R. XXXX, č. R. XXXX a č. R.

XXXX registrovanými Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

2. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že podaný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je v časti, v ktorej sa domáha uloženia povinnosti „ blízkym osobám“ žalovaných strán
neprípustným. Neodkladné opatrenie sa vydáva voči stranám v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, nie v konkrétnom spore, keďže neodkladné opatrenie nie je viazané na existenciu konania vo

veci samej. Z týchto dôvodov nie je možné neodkladným opatrením ukladať povinnosti a obmedzenia
tretím stranám, odlišným od strán sporu. Zároveň súd konštatoval, že navrhovateľ podaným návrhomna nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov strán. Z
priloženej e-mailovej komunikácie nevyplýva bez ďalšieho pre navrhovateľa hrozba sprístupnenia
obchodného tajomstva, či využívania technických riešení chránených úžitkovými vzormi. Strana 1/

uvádza, že technológiu riadenia osvetlenia a komunikácie po napájacom vedení môže robiť ktokoľvek,
navrhovateľ nemá žiadne nároky na ochranu, na obojsmernú komunikáciu a na riadenie osvetlenia.
Strana 1/ tiež uvádza, že jeho znalosti, vedomosti a skúsenosti nie sú duševným vlastníctvom
navrhovateľa. Súd tiež dospel k záveru, že z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že strana
1/ vzhľadom na stratu príjmov ponúka svoje vedomosti, znalosti a skúsenosti. Z obsahu e-mailovej

komunikácie medzi navrhovateľom a stranou 1/ pre súd bez ďalšieho nevyplýva hrozba ohrozenia
obchodného tajomstva navrhovateľa, keď strana 1/ rozlišuje duševné vlastníctvo navrhovateľa a svoje
vedomosti a znalosti. Súd tiež konštatoval, že skutočnosť, že strana 1/ má záujem pôsobiť naďalej
v oblasti, v ktorej pôsobí navrhovateľ neznamená bez ďalšieho ohrozenie obchodného tajomstva
navrhovateľa.

3. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že odôvodnenie bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľovi
konaním strany 2/, navrhovateľ nijakým spôsobom skutkovo nevymedzil. V žalobe vo veci samej
uvádza, že žalovaní postupujú koordinovane, pričom navrhovateľ nijakým spôsobom neuviedol z
akých konkrétnych skutkových okolností má vyplývať bezprostredne hroziace ohrozenie porušenia
obchodného tajomstva stranou 2/. Z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce

potrebu bezodkladnej úpravy pomerov voči strane 1/, netvrdil skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a stranou 2/ a neodkladným opatrením nemožno uložiť
povinnosti a obmedzenia tretím osobám, súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie podmienok na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP.

4. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že strana 1/ a strana 2/ sú povinní:
1. Zdržať sa konania, ktorým priamo alebo nepriamo oznámia, sprístupnia alebo využíjú obchodné
tajomstvo spoločnosti SEAK, s.r.o., so sídlom Slánska 11934/92, 080 06 Prešov, IČO: 46 150 749

zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd. Sro, vložka č. 24414/P;
2. Zdržať sa využívania technického riešenia, ktoré je chránené úžitkovými vzormi č. R. XXXX, R. XXXX,
R. XXXX, R. XXXX registrovanými Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.
3. Vo zvyšnej časti žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Navrhovateľ sa stotožňuje s dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči
blízkym osobám strán. Súd prvej inštancie však mal nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť
len v tejto časti a následne nariadiť neodkladné opatrenie voči strane 1/ a strane 2/. Takéto čiastočné
nariadenie neodkladného opatrenia, by bolo v súlade s účelom zákona a so základným princípom

hospodárnosti konania a v neposlednej rade aj v súlade so zaužívanou praxou. Odvolateľ tiež tvrdí, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
uvádza, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Je samozrejmé,
že riadenie osvetlenia a komunikácie po napájacom vedení môže robiť ktokoľvek. To, že osvetlenie
je možné riadiť cez napájací kábel je naozaj verejne dostupná informácia, a teda nemôže tvoriť

predmet obchodného tajomstva. Predmet obchodného tajomstva navrhovateľa však tvorí spôsob, akým
táto komunikácia prebieha a s tým súvisiace technické riešenie. Strana 1/ v predloženom e-maile
zo dňa 9.8.2016 okrem iného píše: „ tento výrobca ( výrobca, ktorého technické riešenie si strana
1/ a strana 2/ kúpili ) poškuľuje po mojom riešení. Zatiaľ neverí, že prenos môjho riešenie je o
triedu spoľahlivejší. Zdá sa im to moc jednoduché, aby to dobre fungovalo....“. Navrhovateľ podotýka,

že keď strana 1/ uvádza „ moje riešenie“ má na mysli riešenie, ktoré najprv ako konateľ a neskôr
ako zmluvný dodávateľ vyvinul pre navrhovateľa, za čo dostal riadnu odmenu. Zároveň sa súd prvej
inštancie bez ďalšieho stotožnil s tvrdením strany 1/, že „ ponúka na predaj “ svoje vedomosti, znalosti
a skúsenosti a nie obchodné tajomstvo navrhovateľa. Z e-mailu z 12.8.2016 jednoznačne vyplýva,
že tomu tak nie je. Je zrejmé, že medzi „ výrobcom “ prebehla komunikácia, predmetom ktorej bolo

technické riešenie a nie vedomosti, znalosti a skúsenosti. Celé obchodné tajomstvo zrejme výrobcovi
ešte nebolo poskytnuté, lebo potom už by bolo bezpredmetné snažiť sa ho speňažiť, ako uvádza strana
1/. Navrhovateľ uviedol, že z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že strana 1/ je v kontakte
s konkurenčnými spoločnosťami, časť obchodného tajomstva navrhovateľa im už poskytol, a tedanepochybne existuje hrozba, že takto bude postupovať ďalej a splní svoje odhodlanie predať riešenie
- teda obchodné tajomstvo navrhovateľa. Zverejnením informácie, ktorá je obchodným tajomstvom
prestáva byť zverejnená informácia obchodným tajomstvom, a preto aj v zmysle § 53 Obchodného

zákonníka zákonodarca poskytuje ochranu už v čase „ ohrozenia “, nakoľko má záujem predchádzať
takémuto protiprávnemu stavu už v čase keď existuje ohrozenie.

6. Odvolateľ tiež uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď uvádza, že navrhovateľ nijakým spôsobom neuviedol, z akých konkrétnych

skutkových okolností má vyplývať bezprostredné hroziace porušenie obchodného tajomstva stranou 2/.
Podľa názoru navrhovateľa je zrejmé, že strana 1/ a strana 2/ postupujú voči „ výrobcom “ spoločne a
koordinovane a majú záujem predať riešenie. Navrhovateľ poukázal aj na odpis skypovej komunikácie,
ktorá bola vedená medzi konateľom navrhovateľa so zástupcom spoločnosti RISECOMM ( jedným z
potenciálnych záujemcov o riešenie ) , z ktorej nepochybne vyplýva, že s týmto konkrétnym výrobcom
bola strana 2/ v kontakte a „ zabezpečila “ vzorky na testovanie, o ktorých sa zmieňuje strana 1/ v

e-maile z 12.8.2016 a ešte v čase, keď bola strana 2/ konateľom navrhovateľa, vykonával aktivity
smerujúce k predaju riešenia vo vlastnom mene a nie v mene navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdí, že je
zjavné, že nielenže obchodné tajomstvo bolo ohrozené, ale už bolo aj stranou 1/ a stranou 2/ porušené.
Zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nezaoberá
tým, že súčasťou návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bol aj návrh, aby strana 1/ a strana 2/ boli

povinní zdržať sa využívania technického riešenia, ktoré je chránené úžitkovými vzormi registrovanými
Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Právne posúdenie ochrany úžitkových vzorov
je zjavne iné, ako právne posúdenie ochrany obchodného tajomstva a súd prvej inštancie ho mal posúdiť
samostatne. Uznesenie je teda nepreskúmateľné a má právne vady.

7. Strana 1/ a strana 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Civilný
sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP,
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia

pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 16.9.2016 bol Okresnému súdu Košice 1 doručený
návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou vo veci samej. Okresný

súd Košice 1 podaním zo dňa 21.9.2016 postúpil vec podľa ustanovenia § 25 ods. 1 CSP Okresnému
súdu Banská Bystrica, ktorý je príslušný na rozhodnutie sporov z priemyselného vlastníctva pre celé
územie Slovenskej republiky. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov voči strane 1/, netvrdil skutočnosti odôvodňujúce potrebu

neodkladnej úpravy pomeru medzi ním a stranou 2/, a preto, že neodkladným opatrením nemožno uložiť
povinnosti a obmedzenia tretím osobám.

10. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.15. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie
aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne

vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí
súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú
líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „ odôvodnenia “. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ

náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle
ustanovenia § 185 a nasl. CSP.

16. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo

rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu ( napr. v konaní o ochranu nekalej súťaži, v odporovacom konaní a pod. ).
V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany

navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

17. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil základné skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu. Navrhovateľ

osvedčoval dôvodnosť podaného návrhu registráciou úžitkových vzorov registrovaných na Úrade
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, na ktorých je navrhovateľ označený ako majiteľ
úžitkových vzorov a ako pôvodca úžitkového vzoru je uvedená strana 1/. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že v zmysle Zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch požíva majiteľ úžitkového vzoru
právnu ochranu. Z tohto zákona však vyplýva, že právo na ochranu úžitkovým vzorom má pôvodca

technického riešenia ( §10 ods. 1 citovaného zákona ), pričom § 11 ods. 1 tohto zákona uvádza, že ak
pôvodca vyhotovil technické riešenie v rámci plnenia úloh v rámci výkonu povolania, prechádza právo na
ochranuúžitkovýmvzoromnazamestnávateľa.Vtejtosúvislostijenutnéuviesť,ženavrhovateľmázatiaľ
platné úžitkové vzory, nakoľko doba ochrany úžitkového vzoru je štyri roky od podania prihlášky a môže
sa dvakrát predĺžiť o tri roky, t.j. maximálne na dobu desať rokov. Z navrhovateľom predložených listín

nie je však zrejmé, na základe akého právneho stavu bol zapísaný na Úrade priemyselného vlastníctva
SR ako majiteľ úžitkových vzorov, nakoľko z listín predložených navrhovateľom vyplýva, že medzi
navrhovateľom a stranou 1/ boli podpísané licenčné zmluvy v súlade s § 508 až § 515 Obchodného
zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej
podľa § 508 Obchodného zákonníka nedochádza k prevodu práv priemyselného vlastníctva majiteľa na

nadobúdateľa, ale dochádza k tzv. nepravému prevodu práva, pri ktorom poskytovateľ neprestáva byť
„ majiteľom“ poskytovaného práva, ale v prospech nadobúdateľa zriaďuje právo na využitie predmetu
licencie, čím mu legálne dovoľuje výkon konkrétne vymedzeného práva z priemyselného vlastníctva.
Na základe licenčnej zmluvy teda nie je možné previesť práva majiteľa, t.j. pôvodcu na nadobúdateľa.
Navrhovateľ však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal a neosvedčil právny

dôvod, na základe ktorého bol zapísaný na Úrade priemyselného vlastníctva, ako majiteľ úžitkových
vzorov.

18. Odvolací súd tiež uvádza, že strana 1/ sa v e-mailovej komunikácii, ktorú predložil navrhovateľ
odvoláva na svoje vedomosti a znalosti, ktoré mu nikto nemôže zobrať a tvrdil, že z jeho strany

nedochádza do zásahov duševného vlastníctva navrhovateľa. Po preskúmaní listinných dôkazov
predložených zo strany navrhovateľa odvolací súd zistil, že navrhovateľ neuviedol konkrétne, ktoré
obchodné tajomstvo, resp. právo navrhovateľa chránené úžitkovým vzorom je zo strany žalovaných
strán ohrozené. Z dvoch e-mailov predložených navrhovateľom nie je osvedčené, že je naozaj ohrozené
právo navrhovateľa chránené konkrétnym úžitkovým vzorom registrovaným na Úrade priemyselného

vlastníctva, resp. že ide o predmet jeho obchodného tajomstava. Zároveň navrhovateľom predložená
skypová komunikácia, na ktorú sa odvoláva v podanom odvolaní je v spise predložená v anglickom
jazyku, teda nie je dôkazom, ku ktorému by súd mohol prihliadať, keďže predmetné listiny nie sú úradne
preložené. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľdostatočným spôsobom nepreukázal, že jeho obchodné tajomstvo, resp. jeho právo je zo strany 1/
ohrozené. Taktiež sa stotožnil s názorom, že relevantným spôsobom nie je zo strany navrhovateľa
preukázané, že strana 2/ koordinovane postupuje so stranou 1/.

19. Z vyššie uvedených dôvodov došiel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v
napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči
strane 1/ a 2/ vecne správne, a preto v tejto časti napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods.
1 CSP, ako vecne správne potvrdil.

20. Podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie
sa použijú aj na odvolacie konanie.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj o ich výške rozhodne podľa ustanovenia §
262 ods. 1 a 2 CSP aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie u neho skončí.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.