Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 27, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/129/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113215399
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113215399.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa F. Z., T.. XX. XX. XXXX, H. R. X. XX, R.,
zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Fabriciusovou, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporkyni
N. Y., T.. XX. XX. XXXX, H. R. X. XX, R., zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Badinským, ČSA 20,
Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne I. Y., T.. XX. XX. XXXX, H. R. X.
XX, R., o určenie, že právo nie je, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že právo vecného bremena doživotného bývania a užívania nehnuteľností
prislúchajúcich spoluvlastníckemu podielu 1/6-tiny k rodinnému domu súpisné číslo XX, postaveného na
parc. CKN č. XXX, zapísaného Okresným úradom H. H. - katastrálny odbor, okres H. H., obec R., kat.
úz. R., na LV č. XXX a k pozemkom parc. CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2
a parc. CKN č. XXX - záhrady, o výmere XXX m2, zapísané Okresným úradom H. H. - katastrálny odbor,
okres H. H., obec R., kat. úz. R., na LV č. XX, v prospech odporkyne N. Y. ako oprávnenej z vecného
bremena zriadené Notárskou zápisnicou T. XXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, napísanou
na Notárskom úrade N.. D. Y., notára so sídlom v H. H., Y. X, dňa XX. Z. XXXX, medzi odporkyňou N.
Y. a vedľajším účastníkom na strane odporkyne I. Y., n e e x i s t u j e .

Súd návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že právny úkon dohoda o zriadení vecného
bremena - práva doživotného bývania, užívania nehnuteľností prislúchajúcich spoluvlastníckemu
podielu 1/6-tiny k rodinnému domu súpisné číslo XX, postaveného na parc. CKN č. XXX, zapísaného
Okresným úradom H. H.- katastrálny odbor, okres H. H., B. R., Y.. Ú.. R., na LV č. XXX a k pozemkom
parc. CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 a parc. CKN č. XXX - záhrady, o
výmere XXX m2, zapísané Okresným úradom H. H. - katastrálny odbor, okres H. H., obec R., kat. úz.
R., na LV č. XX, medzi odporkyňou a vedľajším účastníkom na strane odporkyne I. Y. je neplatná, z
a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal určenia, že vecné bremeno - právo doživotného bývania a
užívania nehnuteľností prislúchajúce spoluvlastníckemu podielu 1/6-tiny k rodinnému domu, súpisné
číslo XX, postaveného na parc. CKN č. XXX, zapísaného u Správy katastra H. H. a k pozemku parc. CKN
č. XXX - zastavané plochy a CKN č. XXX - záhrady, obce R., v prospech odporkyne, ako oprávnenej
z vecného bremena, zriadené notárskou zápisnicou T., T. XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, napísanej
na Notárskom úrade N.. D. Y. dňa XX. XX. XXXX, medzi odporkyňou N. Y. a vedľajším účastníkom na
strane odporkyne I. Y., bolo zriadené neplatne a neexistuje.
V priebehu konania zmenil návrh tak, že sa ním domáhal:

1. určenia, že právny úkon - dohoda o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a
užívania nehnuteľností prislúchajúcich spoluvlastníckemu podielu 1/6-tiny k rodinnému domu súp. č. XX,
postaveného na parc. CKN č. XXX, zapísaného Okresným úradom H. H. - katastrálny odbor, okres H. H.,
obec R., na LV č. XXX a k pozemkom parc. CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX
m2 a parc. CKN č. XXX - záhrady, o výmere XXX m2, zapísané Okresným úradom H. H. - katastrálny
odbor, okres H. H., obec R., kat. územie R., na LV č. XX v prospech odporkyne N. Y., ako oprávnenej
z vecného bremena zriadené Notárskou zápisnicou T. XXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX,
napísanou na Notárskom úrade N.. D. Y., notára so sídlom v H. H., Y. X, dňa 19. augusta 2010 medzi
odporkyňou N. Y. a vedľajším účastníkom na strane odporkyne, I. Y., je neplatná;
2. že právo vecného bremena - doživotného bývania a užívania nehnuteľností prislúchajúcich
spoluvlastníckemu podielu 1/6-tiny k rodinnému domu, súpisné číslo XX, postaveného na parc. CKN
č. XXX, zapísaného Okresným úradom H. H. - katastrálny odbor, okres H. H., obec R., kat. úz. R.,
na LV č. XXX a k pozemkom parc. CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 a
parc. CKN č. XXX - záhrady, o výmere XXX m2, zapísané Okresným úradom H. H. - katastrálny odbor,
okres H. H., obec R., kat. úz. R., na LV č. XX, v prospech odporkyne N. Y. ako oprávnenej z vecného
bremena zriadené Notárskou zápisnicou T. XXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, napísanou
na Notárskom úrade N.. D. Y., notára so sídlom v H. H., Y. X, dňa 19. augusta 2010, medzi odporkyňou
N. Y. a vedľajším účastníkom na strane odporkyne I. Y., neexistuje.

Súd pripustil zmenu návrhu uznesením zo dňa 01. 07. 2014.

Odporkyňa ako aj vedľajší účastník na jej strane žiadali návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, spisom Katastrálneho úradu v H. H. Č.. D. XXXX/
XXXX, rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 10C/76/2010, výpisom z LV č. XX kat. úz. R. a LV č. XXX
kat. úz. R., výpoveďou svedka G. G. a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa tento bol v roku 2010 podielovým spoluvlastníkom vo výške 4/6-tín k
nehnuteľnostiam - rodinnému domu, číslo súpisné XX, postaveného na parc. X. Č.. XXX, vedeného
na LV č. XXX a pozemku parc. X. Č.. XXX Z. X. Č.. XXX, vedených na LV č. XX kat. úz. R..
Odporkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností v rozsahu 1/6-tiny. Dňa 19. 08. 2010
darovala svoj spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam svojmu synovi vedľajšiemu účastníkovi
Zároveň touto zmluvou bolo zriadené aj vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania k týmto
nehnuteľnostiam v prospech odporkyne.
Vklad darovacej zmluvy ako aj vecného bremena v prospech odporkyne bol povolený Správou katastra
Banská Bystrica dňa 20. 09. 2010.
Rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 10C/76/2010 zo dňa 11. 01. 2013 bol prikázaný ideálny podiel
1/6-tiny vedľajšieho účastníka za náhradu navrhovateľovi.
Svojím návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti dohody o zriadení vecného bremena, ako
aj určenia, že toto vecné bremeno neexistuje. Odôvodňoval to tým, že vecné bremeno v prospech
odporkyne bolo zriadené bez možnosti, aby sa ostatní podieloví spoluvlastníci k takémuto právnemu
úkonu hospodárenia so spoločnou vecou vyjadrili. Z týchto dôvodov je zriadené neplatne, keďže je v
rozpore s ustanovením § 137 ods. 1 a § 139 ods. 2 O. z. Formulácia zmluvy o zriadení vecného bremena
je neurčitá, keďže vecné bremeno in personam sa týka len časti nehnuteľnosti 1/6-tiny a identifikovanie
tejto časti nie je vymedzené polohovým určením a de facto zaťažuje celú nehnuteľnosť.
Naliehavý právny záujem na tejto žalobe videl navrhovateľ v tom, že bez takéhoto rozhodnutia súdu nie
je možné, aby správa katastra vykonala výmaz vecného bremena k týmto nehnuteľnostiam.

Odporkyňa uviedla, že v súčasnej dobe nebýva v tejto nehnuteľnosti a to z dôvodu nezhôd. Zmluva o
zriadení vecného bremena nie je neplatná ani neurčitá, keď medzi účastníkmi existovala ústna dohoda o
rozsahu užívania. Táto dohoda existovala už od roku 1997, konkrétne že s manželom budú bývať spolu
s matkou na prízemí a navrhovateľ na poschodí. Potvrdila, že v písomnej dohode o zriadení vecného
bremena takýto rozsah nebol dojednaný. Podľa jej názoru súhlas ostatných spoluvlastníkov nemusel
byť daný, keďže sa jedná o nakladanie výlučne so spoluvlastníckym podielom a nie o hospodárenie
so spoločnou vecou. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval tým, že v čase zriadenia vecného bremena
nemohol vedľajší účastník disponovať s nehnuteľnosťou, keďže ešte nenadobudol spoluvlastnícke právo

k nehnuteľnosti, jedná sa o 2 samostatné právne úkony, pričom vklad prevodu spoluvlastníckeho práva
bol urobený skôr.
Darovaciu zmluvu v prospech vedľajšieho účastníka - syna uzatvorila z dôvodu, že navrhovateľ
vyhadzoval syna z tejto nehnuteľnosti. Pred spísaním zmluvy svoj úmysel oznámila telefonicky aj osobne
navrhovateľovi, ktorý neprotestoval. Povedal jej len, že bude bývať len v jednej izbe a kuchyni. Pokiaľ
potom bola zriadená dohoda o vecnom bremene, bolo tým myslené, že bude užívať túto jednu izbu a
kuchyňu, ako sa dohodlo.

Vedľajší účastník na strane odporkyne uviedol, že s návrhom nesúhlasí. K darovaniu ideálneho podielu
domu na jeho osobu zo strany jeho matky došlo z dôvodu, že mal konflikty s navrhovateľom. K zriadeniu
vecného bremena v prospech matky došlo z dôvodu, že chcela mať poistku, že bude mať kde bývať.
Podľa jeho vedomostí o tomto upovedomila navrhovateľa a to ústne.

Svedok G. G. uviedol, že je priateľom odporkyne 9 rokov. Nebývajú v spoločnej domácnosti. Bol
prítomný, keď odporkyňa zatelefonovala navrhovateľovi, že prepíše svoju čiastku na syna a prepíše
aj doživotné právo užívania. Ešte predtým navrhovateľ povedal odporkyni v jeho prítomnosti, že bude
bývať v tejto izbe. On sám mu povedal, že urobí samostatný vchod. Navrhovateľ však s tým nesúhlasil.

Zo spisu Správy katastra Banská Bystrica D. XXXX/XX10 bolo zistené, že právny úkon - darovacia
zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena - boli spísané v jednej notárskej zápisnici. Návrh
na vklad darovacej zmluvy bol podaný dňa 19. 08. 2010, keď v návrhu je uvedené v časti C -
ťarchy, vecné bremeno - právo doživotného užívania v prospech darkyne. Správa katastra rozhodnutím
zo dňa 20. 09. 2010 povolila vklad vlastníckeho práva v prospech obdarovaného a vecného
bremena spočívajúceho v povinnosti obdarovaného strpieť právo doživotného užívania nehnuteľností
prislúchajúcich k prevádzanému podielu 1/6-tiny v prospech darujúcej. Právne účinky vkladu vznikli u
oboch úkonov dňa 20. 09. 2010.

Predmetom sporu bola určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP, ktorou sa navrhovateľ domáhal
určenia neplatnosti právneho úkonu uzatvoreného medzi odporkyňou a vedľajším účastníkom o zriadení
vecného bremena ako aj určenia, že toto vecné bremeno neexistuje.

Nevyhnutným predpokladom úspešnosti žaloby na tomto určení je existencia kvalifikovaného
naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu.
V danom prípade navrhovateľ preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu tým, že vecné
bremeno - právo doživotného užívania zaťažovalo nehnuteľnosť, ktorej je podielovým spoluvlastníkom.
Pokiaľ namietal platnosť dohody, na základe ktorej došlo ku vkladu vecného bremena do katastra
nehnuteľností, bez určenia neplatnosti tejto dohody sa nemohol domôcť výmazu vecného bremena z
evidencie nehnuteľností.
Pokiaľ má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníkmi konania všetci, ktorí ju uzavreli (viď
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2002, 1Cdo 11/2003).
V danom prípade zmluvu uzatvorila odporkyňa s vedľajším účastníkom na strane odporcu. Postavenie
vedľajšieho účastníka však nie je totožné s postavením odporcu v konaní. Okruh odporcov stanovuje
navrhovateľ, je to jeho dispozičné právo. Bol to navrhovateľ, ktorý navrhol vstup vedľajšieho účastníka
na strane odporcu a tento s tým súhlasil. Bez jeho súhlasu nemohol vystupovať v tomto procesnom
postavení na rozdiel od odporkyne, ktorá sa stala odporkyňou bez ohľadu na jej súhlasné stanovisko.
Keďže v žalobe v časti 1, v ktorej sa domáhal navrhovateľ určenia neplatnosti dohody o zriadení vecného
bremena, nežaloval všetkých účastníkov tejto dohody, súd z tohto dôvodu návrh zamietol s poukazom
na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Ďalej sa súd zaoberal 2. žalobným petitom, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že vecné bremeno
zriadené v prospech odporkyne zaťažujúce predmetnú nehnuteľnosť neexistuje.

Dôvodom tvrdenej neexistencie bola skutočnosť, že bolo zriadené neplatne.

Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe, súdna prax ako aj teória rozlišuje
u určovacích žalôb v zmysle § 80 písm. c) OSP kladné ako aj záporné určovacie žaloby. O negatívnu
určovaciu žalobu ide v prípade, ak sa navrhovateľ domáha určenia neexistencie určitého práva, či
právneho vzťahu.

V danom prípade sa domáhal určenia, že odporkyňa nemá právo vyplývajúce z vecného bremena,
pričom bola daná jeho aktívna vecná legitimácia z dôvodu, že bol vo svojom právnom postavení dotknutý
otázkou existencie, či neexistencie práva odporkyne z titulu svojho podielového spoluvlastníctva k
predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola zaťažená predmetným vecným bremenom. Súd mal za to, že bola
daná existencia naliehavého právneho záujmu na takomto negatívnom určení, keďže bez tohto určenia
by sa stalo právne postavenie navrhovateľa neistým. Podľa názoru súdu aj na základe takéhoto určenia
môže dôjsť k výmazu zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľnosti a tým dosiahnuť zhodu medzi
skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či vecné bremeno vzniklo platne.

Z právneho úkonu darovacej zmluvy spojenej s dohodou o zriadení vecného bremena obsiahnutej v
notárskej zápisnici zo dňa 19. 08. 2010 vyplýva, že vecné bremeno - právo doživotného užívania v
prospech darkyne bolo zriadené k prevádzanému ideálnemu podielu 1/6-tiny nehnuteľnosti rodinného
domu.

V skutočnosti však úmysel účastníkov tejto dohody smeroval ku zriadeniu vecného bremena k reálne
vyčlenenej časti domovej nehnuteľnosti - jednej izbe s príslušenstvom, nachádzajúcej sa v prízemí tohto
rodinného domu.

Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou (§ 151a ods. 1 O. z.), pričom zmluvou môže zriadiť vecné
bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám (§ 151o
ods. 2 O.z.).

V danom prípade bolo zistené, že predmetná nehnuteľnosť bola v podielom spoluvlastníctve viacerých
osôb, nielen odporkyne ale aj navrhovateľa. Navrhovateľ však nebol účastníkom zmluvy o zriadení
vecného bremena (viď komentár publikovaný v ASPI k § 139 bod 7 O. z.). Nestačí ani, aby
ostatní spoluvlastníci dali k takémuto úkonu súhlas. Obmedzenie nehnuteľnosti vecným bremenom je
dispozíciou s celou vecou, hoci každý zo spoluvlastníkov môže vecou disponovať len v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu a nie so spoluvlastníckymi podielmi ostatných spoluvlastníkov.

Odporkyňa tvrdila, že predmetom dohody o zriadení vecného bremena bola reálne vyčlenená časť
nehnuteľnosti, ohľadom ktorej užívania existovala dohoda medzi ňou a ostatnými spoluvlastníkmi. Takto
vymedzený predmet vecného bremena nebol obsiahnutý v dohode o jeho zriadení. Ak sa vecné bremeno
má týkať len časti nehnuteľnosti, musí byť táto časť vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom
o rozsahu vecného bremena a to nielen medzi účastníkmi zmluvy, ale aj neskoršími vlastníkmi (viď
rozsudok NS SR 3Cdo 29/09).
Aj keby však vecné bremeno bolo takto vymedzené, nič to nemení na tej skutočnosti, že účastníkmi
takejto dohody mali byť všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, nielen odporkyňa. Keďže neboli účastníkmi
tejto zmluvy všetci spoluvlastníci, nedošlo k platnému zriadeniu vecného bremena.

Z uvedených dôvodov preto súd návrhu v časti žalobného petitu 2 vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov
súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.