Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jana Halušková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/294/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316200457
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6316200457.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu U. X., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpeného Mgr. Alenou Gregorovou,
advokátkou so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o.
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.186 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/16/2016-52 zo dňa 17. 05. 2016
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 17.
05. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.186 € v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (prvý výrok), povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 255,30 € na účet právnej zástupkyne
žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) a povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo
žaloby vo výške 71 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Brezno
(tretí výrok).

1.1 Okresný súd mal preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 17. 04. 2014 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver 900 € a dňa
17. 03. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý
spotrebiteľský úver 500 €.
1.2 Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 04. 2014 sa žalovaný zaviazal zaplatiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom 750 €, celkovo čiastku 1.650 € do 18. 02. 2015, čo je aj termín
konečnej splatnosti úveru. RPMN je 106,96 % a jej priemerná hodnota 44,79 %. Okresný súd ustálil,

že dohodnutý administratívny poplatok vo výške 456,37 €, ktorý predstavuje polovicu poskytnutej sumy,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný uviedol v zmluve aj úrok 329,15 % ročne (293,63 €),
takže žalobca mal vrátiť takmer dvojnásobnú sumu. Úrok požadovaný žalovaným presiahol hodnotu
priemernej úrokovej miery pre spotrebiteľské úvery za mesiac apríl 2014 (8,23%) takmer päťnásobne,
čo je v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľné. Svoje tvrdenie vo vyjadrení k žalobe o tom, že žalobca
mal dlh splatiť v 10 splátkach po 165 € k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 18. 05. 2014 do
18. 02. 2015 a RPMN zodpovedá hodnote 327,51 € žalovaný nepreukázal napriek poučeniu o dôkaznej

povinnosti. Okresný súd tento úver preto vzhľadom na nedostatok zmluvných náležitostí vyžadovaných
zákonom o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný a bez poplatkov.
1.3 Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 03. 2015 odplata (140 €) s úrokom 296 € (59,20%)
predstavovali 436 €. Celkové náklady, ktoré mal žalobca zaplatiť tak podľa súdu prvej inštancie bolivo výške takmer 90% poskytnutej sumy. Odplata 140 € predstavuje RPMN (ročnú percentuálnu mieru
nákladov) 28%. Podľa § 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku zmluvy sa
pod ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom (§

2 písm. g/), ktoré boli v uvedenej zmluve vo výške 436 €. RPMN sa mohla určovať z celkovej sumy, nie
iba z odplaty, čo okresný súd vyhodnotil tak, že RPMN uvedená v zmluve bola vypočítaná v neprospech
spotrebiteľa. V zmluve nie sú uvedené ani konkrétne podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej
sadzby, výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov; uvedený je iba termín konečnej
splatnosti17.03.2016.V dohodeoplnenívsplátkachkzmluveospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXX

zo 17. 03. 2015 sa uvádza, že sumu 936 € má dlžník zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 78 € vždy k
26. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 26. 04. 2015 a RPMN je 260,12%. Súd prvej inštancie
konštatoval, že toto ujednanie malo byť uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Poukázal
tiež na to, že v zmluve bola uvedená priemerná RPMN 14,15%, v dohode o plnení v splátkach 13,95 %,
aj keď obidve listiny mali byť spísané a podpísané v ten istý deň. Rozdielnu priemernú RPMN pre ten
istý úver, dojednanú v ten istý deň, okresný súd vyhodnotil ako skutočnosť zavádzajúcu spotrebiteľa.

Úrok vo výške 59,20 % ročne požadovaný žalovaným presiahol hodnotu priemernej úrokovej miery pre
spotrebiteľské úvery za marec 2015 (7,1%) viac ako 8-násobne, čo je v rozpore s dobrými mravmi a
neprijateľné. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že úrok nie je odplatou, nakoľko nariadenie
vlády SR č. 87/1995 Z. z. uvádza, že odplatu tvorí úrok, poplatky, akékoľvek iné odplatné plnenia
alebo iné náklady dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy spojené s poskytovaním peňažných

prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Pred novelizáciou vládneho
nariadenia žalovaný vo svojich zmluvách pre to isté plnenie používal pojem administratívny poplatok,
resp. administratívne náklady, čo je zrejmé aj zo zmluvy zo dňa 17. 04. 2014. Aj úver poskytnutý na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17. 03. 2015 okresný súd posúdil ako bezúročný a bez
poplatkov. Okresný súd tiež dodal, že v prípade ak bol žalobcovi úver poskytnutý zmenkou vyplatený

v hotovosti, ide o ďalší dôvod, prečo sa považuje bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11
ods. 1 písm. e/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého
poskytnutie spotrebiteľského úveru veriteľom finančnými prostriedkami v hotovosti má za následok, že
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
1.4 Žalobcovi bola na základe uvedených zmlúv poskytnutá suma 1.400 €, pričom žalovanému zaplatil

2.586 €. Rozdiel vo výške 1.186 € predstavuje bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalovaného,
na vydanie ktorého bol zaviazaný súdom.
1.5 Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 255,30

€ za tri úkony právnej služby, vrátane náhrady cestovných výdavkov a tzv. režijného paušálu, ako aj
náhrady za stratu času.
1.6 Nakoľko bol žalobca v konaní od súdneho poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel, uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby čiastkou 71 € s poukazom na § 2 ods. 2 zák.
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie tvrdiac, že v konaní
došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ OSP tým, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne
odôvodnil (nevysporiadal sa s argumentáciou žalovaného a nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu),
čím žalovanému odňal možnosť konať pred súdom.

2.1 Odvolateľ uviedol, že žalobca bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne
uvedenej RPMN. Zmluvu možno považovať za bezúročnú a bez poplatkov len v prípade, ak je RPMN
uvedená nesprávne, alebo absentuje. Dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade, ak
požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku. Pri zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zdôraznil, že dlžník sa zaviazal k úhrade jednej splátky 1.650 € s termínom splatnosti

dňa 18. 02. 2015. Následne v ten istý deň požiadal o využitie splátkového kalendára - dohody o plnení v
splátkach, s ktorou bol 17. 04. 2014 oboznámený, na znak čoho ju podpísal. Zaviazal sa uhradiť celkovú
čiastku v 10 pravidelných mesačných splátkach vo výške 165 € k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci,
počnúc dňom 18. 05. 2014.
2.2 V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX sa spotrebiteľ zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku

1.650 €, ak nie je dohodnuté inak do 18. 02. 2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené
sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 18. 02. 2015. Podľa odvolateľa preto nemožno hovoriť o absenciivýšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zaviazal k úhrade jednej
splátky 1.650 € s termínom splatnosti dňa 18. 02. 2015. Následne v ten istý deň požiadal o využitie
splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach, s ktorou bol 17. 07. 2014 oboznámený, na

znak čoho ju podpísal. Zaviazal sa uhradiť celkovú čiastku v 10 pravidelných mesačných splátkach
vo výške 165 €, k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 18. 05. 2014. V zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je uvedené: Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku
936 €, ak nie je dohodnuté inak do 17. 03. 2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené

sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 17. 03. 2016. Odvolateľ doplnil, že nemožno hovoriť o absencii výšky
počtuatermínusplátokistinyúrokovainýchpoplatkov.Dlžníksazaviazalkúhradejednejsplátky936€s
termínom splatnosti dňa 26. 04. 2015. Následne v ten istý deň požiadal o využitie splátkového kalendára
- dohody o plnení v splátkach s ktorou bol 17. 03. 2015 oboznámený, na znak čoho ju podpísal. Zaviazal
sa uhradiť celkovú čiastku v 10. pravidelných mesačných splátkach vo výške 78 € k 26. kalendárnemu

dňu v mesiaci počnúc dňom 26. 04. 2015.
2.3 Každý klient bol ústne informovaný o tom, že každá splátka bola prednostne započítavaná na istinu,
až potom na poplatok a úroky. V prípade porušenia dohody o splátkach sa dlh stáva splatným v zmysle
zmluvy o úvere, s ktorou spolu súvisia a vzájomne sa podmieňujú. V zmluve o úvere je uvedené, že
dlh sa stáva splatným, ak nie je ustanovené inak dňa určeného v zmluve. To znamená, že sa výslovne

odkazujenadohoduoplnenívsplátkachaaknebolauzatvorená,ponechávajúsaustanoveniazozmluvy
o úvere. V bode 2 dohody o splátkach je ustanovené, že „veriteľ a spotrebiteľ sa dohodli, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere sa mení nasledovne ...“
2.4 Maximálna prípustná výška odplaty pri zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo 17. 04. 2014 v čase jej
uzatvorenia stanovená nebola, preto sa odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov riadi predpismi

účinnými do 31. 05. 2014 (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ďalej aj „OZ“) tak, že jej výška
nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v podobných prípadoch. Pri zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo 17. 03. 2015 platilo ustanovenie §
1a ods. 1 nar. č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1

ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia sa obdobným úverom alebo
pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. V tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere je
odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov 140 €, čo predstavuje RPMN vo výške 28%. Priemernú
hodnotu RPMN 14,15 % zobral spotrebiteľ na vedomie v zmluve o úvere.

2.5 U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami, pretože sú poskytované osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko
spojené s osobou dlžníka. V porovnaní s bankami je požadované menšie zabezpečenie a požiadavky
klientov sú vybavované omnoho pružnejšie.
Vzhľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko je logické, že úroky požadované nebankovými

veriteľmi sú vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky
je nutné zistiť výšku úrokov požadovanú obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o
krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Vrchní soud v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005). Dôkazné
bremeno na preukázanie, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala
z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných

zdrojov nesie žalobca. Poplatok v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, pretože jeho
výšku nenamietal a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prezval.
Poplatok v 1/3 predstavuje úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu s
administratívou s tým spojenou a v zmluve o úvere je jeho výška dostatočne jasne uvedená a výrazne
napísaná. Modelový príklad výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve uvedený na str. 20 dôvodovej

správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch počíta s existenciou 1% poplatku za spracovanie zmluvy.
Dôvodová správa úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje ako odplatu za poskytnutie úveru.
Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho
zákonníka.
2.6 Za nedôvodné a nesprávne žalovaný považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov

konania a o zaplatení súdneho poplatku, keďže sa nestotožňuje ani s jeho prvým výrokom. Navrhol
zmenu napadnutého rozsudku odvolacím súdom tak, že žalobu zamietne, prípadne rozhodnutie zruší
a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že absenciu údaja o počte, výške a termíne
splatnosti splátok istiny, úrokov a poplatkov nie je možné zhojiť pripojením splátkového kalendára ( ktorý
k zmluve zo 17. 04. 2014 odvolateľ nepredložil a žalobca ním nedisponuje). Zavádzajúce je tvrdenie o

nestanovení maximálnej možnej odplaty za poskytnutie úveru v čase uzatvárania úverovej zmluvy zo
17. 04. 2014. Inštitút dobrých mravov v slovenskom právnom poriadku v uvedenom čase zakotvený bol.
Administratívnypoplatokvovýške456,37€aúrok293,63€,spolu750€,predstavujúviacako80%úveru
poskytnutého čiastkou 900 €. Zmluvnou voľnosťou oboch strán pri určovaní odmeny za poskytnutie
úveru nemožno obchádzať zákon. Nie je vcelku možné hovoriť o zmluvnej voľnosti, keďže ide o vopred

pripravené zmluvy, ktoré má spotrebiteľ len možnosť podpísať, alebo nechať tak, nemá možnosť úpravy
zmluvných podmienok. Údaj o výške RPMN v zmluve zo 17. 03. 2015 nebol vyčíslený správne, pretože
do jej hodnoty neboli započítané celkové náklady spotrebiteľa. Priamym následkom neexistencie údaja
o RPMN je bezúročnosť a bezpoplatkovosť danej zmluvy o úvere. Navrhol potvrdenie rozsudku súdu
prvej inštancie uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
„CSP“), ktorý podľa jeho prechodného ustanovenia §-u 470 ods. 1 platí aj na konania začaté predo dňom
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP
zostávajú podľa § 470 ods. 2 CSP zachované.

5. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného (§ 34 CSP) vec preskúmal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, lebo nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1
CSP), v celom rozsahu z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) a rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. (od 01. 07. 2016 § 220 ods. 2 CSP).

6. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne sa zaoberať

námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán sporu, avšak s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie ( pozri I. ÚS 46/05, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia, nemá
znaky ľubovôle a náhodnosti. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozsudkom
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne

aj po právnej stránke. Odvolací súd sa (v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP) v zásade stotožňuje
s dostatočne zrozumiteľným a presvedčivým odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý stručne,
jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím spĺňa zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

7. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s
odvolacími tvrdeniami žalovaného odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že spotrebiteľský úver poskytnutý zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXX zo dňa 17. 04. 2014 sa žalobca zaviazal vrátiť a zaplatiť celkovú čiastku 1.650 €
žalovanému veriteľovi jednorazovo, pričom termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastal
dňa 18. 02. 2015. Tvrdenie o zmene tohto zmluvného dojednania dohodou o plnení v splátkach zo 17.
04. 2014 žalovaný nepreukázal. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že požadovanie
administratívneho poplatku vo výške 456,37 € predstavujúcej polovicu poskytnutej sumy a úroku

presahujúceho hodnotu priemernej úrokovej miery pre spotrebiteľské úvery za apríl 2014, kedy bola
zmluva uzatvorená, takmer 5 násobne, je v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná. Keďže je toto zmluvné dojednanie možné oddeliť od ostatných
častí zmluvy, tieto zostávajú v platnosti. Aj keď nebankový subjekt pri poskytovaní úveru „rizikovým“
dlžníkom berie na seba vyššie podnikateľské riziko v porovnaní s bankami a požaduje v porovnaní s

bankami menšie zabezpečenie úveru, žalovaný nepreukázal, že ide aj o prípad žalobcu a ani z úverovej
zmluvynevyplýva„rizikovosť“žalobcuakoklienta.Žalobcatonetvrdilanepreukázalanivprípadezmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17. 03. 2015. Naopak k uzatvoreniu tejto zmluvy o
spotrebiteľskom úvere so žalobcom pristúpil po tom, ako nastala splatnosť zmluvy o spotrebiteľskomúvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17. 04. 2014, z ktorej si žalobca, čo preukázal aj v tomto súdnom konaní,
svoje povinnosti riadne splnil. Aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17. 03. 2015
je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 17. 03. 2015. Jej súčasťou sú Všeobecné
podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru platné od 13. 03. 2015 (ďalej iba „VOP“). Podľa ich
odseku 6 je jedným z východiskových údajov pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov rovnicou
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch aj výška odplaty (s výnimkou úroku). Podľa § 19 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného k 17. 03. 2015 sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s tam uvedenými
výnimkami. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom definuje § 2 písm. g/
uvedenej právnej úpravy a patria sem všetky náklady vrátane úrokov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť
v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného je zrejmé, že nezahrnutie úroku do
predpokladov pre výpočet RPMN podľa VOP je postupom, ktorý je v rozpore so zákonom. Ročná
percentuálna miera nákladov je potom uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa a úver je podľa §

11 ods. 1 písm. d/ uvedenej právnej úpravy potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Dohoda
o odplate je v rozpore s nar. č. 87/1995 Z. z., pretože odplatu tvorí aj úrok. Okresný súd správne
ustálil, že žalovaný prijal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie (ktorého výška nebola sporná), ktoré
je povinný vydať. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že základom tohto občianskoprávneho vzťahu je
asynalagmatický záväzok (jednostranne zaväzujúci), takže príjemca musí vrátiť predmet plnenia tomu,

kto ho poskytol (§ 457 OZ).

9. Okresný súd rozhodol správne o náhrade trov konania aplikujúc § 142 ods. 1 OSP, keď vychádzal
z úspechu žalobcu v konaní v celom rozsahu. Výšku prisúdenej náhrady trov konania odvolateľ
nespochybnil, preto sa ňou odvolací súd nezaoberal. Správne je aj rozhodnutie o uložení povinnosti

zaplatiť súdny poplatok zo žaloby podľa ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
platnom znení. Žalobca bol podľa § 4 ods. 2 písm. za/ tohto zákona od súdneho poplatku oslobodený
a súd jeho žalobe vyhovel, preto správne uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby podľa § 2
ods. 2 označeného zákona žalovanému. Výšku súdneho poplatku odvolateľ nespochybnil.

10. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania rovnako podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v aj odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.