Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212229643
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7212229643.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého I. U. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice na návrh otca S. U. nar. X.XXXXX bývajúceho v P. na ul. P. č. X zastúpeného JUDr.
Annou Tarabčákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Krivej č. 18 za
účastimatkyL.P.nar.XX.X.XXXXbývajúcejvP.naul.H.I.č.XzastúpenejJUDr.MiroslavomKatunským
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Floriánskej č. 16 v konaní o zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice

I zo dňa 5.4.2016 č.k. 21P 27/2013-460 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
tak, že prvé dva týždne v mesiaci bude maloletý u otca a druhé dva týždne v mesiaci u matky. V párnom
roku na Štedrý deň bude maloletý u matky, v nepárnom roku u otca, na Prvý sviatok vianočný v párnom
roku maloletý bude u otca, na Silvestra maloletý bude u otca až do času, kým sa dieťaťu nezačne školské

vyučovanie. V nepárnom roku za rovnakých podmienok bude maloletý u matky. Počas letných prázdnin
prvé dva týždne v júli bude mať maloletého u seba otec a druhé dva týždne v mesiaci júl matka. Prvé
dva týždne v mesiaci august bude mať maloletého u seba otec a druhé dva týždne v mesiaci august
matka. Cez jarné prázdniny v párnom roku maloletý bude u otca a cez zimné prázdniny u matky. V
nepárnom roku cez jarné prázdniny bude maloletý u matky a cez zimné prázdniny u otca. Rodičia sú
povinní odovzdať si dieťa vždy v nedeľu o 18.00 hod. tak, že si matka prevezme maloletého pred bytom
otca v nedeľu o 18.00 hod. a po ukončení starostlivosti je povinná maloletého vrátiť v nedeľu o 18.00

hod.. Zo strany otca určil výživné pre maloletého 200 € mesačne, ktoré je povinný otec prispievať matke
vždydo20.dňavmesiacivopredodprávoplatnostirozsudku.TrvalébydliskomaloletéhobudeuotcavP.
na ul. P. č. X. Rodinné prídavky bude poberať matka maloletého a daňový bonus si bude uplatňovať otec
maloletého. Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 13C 111/2011-89 zo dňa 2.5.2012
v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, pretože považuje
rozsudok súdu prvej inštancie ako právne i vecne nesprávny a navrhla zmeniť napadnutý rozsudok tak,
že mal. I. zveruje do osobnej starostlivosti matky, alternatívne zruší rozsudok a vráti vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy. Poukázala na to, že znalecký posudok č. 4/2016 vypracovaný MUDr.
S. v závere jasne konštatuje, že striedavú výchovu u maloletého dieťaťa s Aspergerovou poruchou
nepovažuje za šťastné riešenie, pričom zároveň uviedla, že je potrebné rešpektovať stav dieťaťa

a nie potreby rodičov, kedy obaja rodičia boli charakterizovaní ako poruchoví, nezrelí, egocentrickí,
robiaci si problémy navzájom. Znalkyňa jednoznačne uviedla, že aj podľa opakovaných posudkov pri
akceptovaní želania dieťaťa by bezpečným zdrojom mala byť matka, primárna vzťahová väzby by mala
byť rešpektovaná, čo je nielen pre vývin dieťaťa, ale aj celoživotné správne fungovanie najpodstatnejšie.
Súd sa s vyššie uvedeným žiadnym spôsobom nevyporiadal a zo znaleckého posudku iba vytrhol z

kontextu záver znalkyne, že je potrebné vylúčiť stresovanie dieťaťa častými zmenami vo fungovaní,
čím znalkyňa mala na mysli časté premiestňovanie maloletého z bytu otca do bytu matky a nie ako
nesprávne vyhodnotil súd zmenu doterajšieho stavu, na ktorý je podľa záveru súdu maloletý zvyknutý.
Súd nevzal do úvahy závery znalkyne Dr. G., ktorá tiež neodporučila striedavú starostlivosť a poukázala
pritom aj na sťaženú komunikáciu medzi rodičmi, čo potvrdila aj kolízna opatrovníčka, a preto odporučila
ponechať maloletého v starostlivosti matky a s otcom zabezpečiť rozšírený styk. Citovala § 127 ods.

1 O.s.p. a konštatovala, že s otcom maloletého nie sú schopní sa dohodnúť, čo je podľa jej názoru
jedna z podstatných skutočností k tomu, aby takáto forma starostlivosti u maloletého fungovala a bola v
záujme maloletého dieťaťa. Nie je známe, na základe akých skutočností súd dospel k záveru, že rodičia
dokážu spolu komunikovať, t.j. že sa vzťahy medzi nimi zmenili, nakoľko uvedené súd prvej inštancie
neuvádza. To, že bola nútená okolnosťami pristúpiť na podmienky otca, nie je možné vyhodnotiť ako

dobrú komunikáciu. V súvislosti s uvedeným uvádza, že nemala a nemá záujem na tom, aby v čase
pomerne častej neprítomnosti otca v období, kedy má byť maloletý v jeho starostlivosti sa o jej syna
starala cudzia žena predovšetkým za stavu, kedy zjavne výchovu maloletého nezvláda, napríklad v 3.
ročníku práve v čase absencie otca maloletý doniesol domov štyrikrát poznámku, že nemal domácu
úlohu. Konštatovala, že skutočnosť, že maloletý prechováva pozitívny vzťah k obom rodičom, nie je

dôvodom na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti bez toho, aby súd relevantne zistil, aký dopad
môže mať takýto model starostlivosti na maloletého. Uviedla, že súd neprihliadal a neskúmal ňou v
konaní prezentované dopady tohto modelu na maloletého, preto navrhla nariadiť znalecké dokazovanie,
čomu súd nevyhovel. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že maloletý
bol v konaní viackrát vyšetrený psychológom aj psychiatričkou, pričom ani jedno zo stanovísk nebolo

také, že dieťa má lepší vzťah k jednému alebo druhému rodičovi. Konštatovala, že v praxi sa uvedený
model ukázal ako problémový, pretože po dvoch týždňoch strávených u jedného z rodičov sa druhý
rodič musí následne zorientovať v učive maloletého, čo momentálne maloletý preberá v škole, aké
majú dlhodobé úlohy, aby sa nezmeškali termíny odovzdania a podobne, čo je problematické aj kvôli
zlej komunikácii medzi rodičmi a zakaždým sa niečo podstatné zabudne u druhého rodiča, pričom

zdôrazňuje, že u maloletého bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm, dislexia, disortografia, poruchy
učenia, čo znamená, že je potrebné mu venovať viac pozornosti, pomáhať mu v učení, čo za súčasného
stavu nie je možné dosiahnuť. Uviedla, že v poslednej dobe u maloletého pozoruje zvýšenú agresivitu,
napríklad hodil mobil o zem, rovnako zachádza s počítačom a podobne. Uviedla, že v čase, keď maloletý
bol v jej osobnej starostlivosti, doma pomáhal s rôznymi prácami, čo v súčasnosti odmieta s tým, že

on to robiť nebude. Maloletý za sebou neodkladá veci, nesplachuje WC, ani si neumýva ruky. Nemá
žiadny záujem o výlety, radšej sedí s tabletom či mobilom a cez víkendy dokáže celé dni len surfovať
na internete a musí ho nasilu prehovárať, aby niekam išli von. Domnieva sa, že uvedené je spôsobené
nedostatočným záujmom otca o maloletého, keď je v jeho starostlivosti. Za najdôležitejšie považuje to,
že maloletý nepozná pojem domov a ako matka nesúhlasí s tým, že každé dva týždne sa presúva k

druhému rodičovi. Vyslovila presvedčenie, že dieťa má poznať svoju izbu, svoje miesto, kde má všetky
hračky, veci, knihy a podobne, čo bolo dôvodom aj rozvodu, pretože mali úplne rozdielne názory na
život, a preto výchova, kde maloletý dva týždne je vedený jednou výchovou a potom dva týždne druhou
nemá zmysel. Preto konštatovala, že v dôsledku toho súd v rozpore s vykonaným dokazovaním, kedy
nedostatočne zistil skutkový stav na to, aby mohol skutočne zistiť, aká forma osobnej starostlivosti je pre

maloletého najvhodnejšia, preto bolo potrebné nariadiť vo veci súdnoznalecké dokazovanie k otázke
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a na základe vypracovaného znaleckého posudku by vo
veci mohol rozhodnúť.

3. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny

poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal
s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožnil.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že
konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere
tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho

konania neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o
návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutie
súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy vychádzať z právneho stavu v okamihu jeho
vyhlásenia. Keďže rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je rozhodnutím, ktoré
zanikne splnením jednorazovej povinnosti, musí zákon umožniť, aby toto rozhodnutie bolo zmeniteľné

do budúcna, ak sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení
rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou z pravidla Občianskeho práva
procesného nazvanou clausula rebus sic stantibus a táto zásada umožňuje zmeniť rozsudky aj bez
návrhu, ak sa súd dozvie, že sa podstatným spôsobom zmenili skutočnosti, z ktorých vychádzalo
pôvodné rozhodnutie. Zákon nevylučuje, aby sa konanie začalo aj na návrh účastníka, avšak nie je

petitom viazaný. Pokiaľ sa konanie týka výchovy maloletých detí, hmotnoprávnym základom pre zmenu
je ust. § 26 Zákona o rodine. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akokoľvek
opodstatnená zmena oproti času, keď súd rozhodoval o výchove dieťaťa. Na to, aby súd mohol viesť
dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne,
či došlo k takej zmene pomerov, ktorú môžeme chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam.

Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností so súčasnými pomermi došiel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po dôslednom
vykonaní dokazovania správne zistil skutočný stav veci, ktorý správne právne posúdil, keď konštatoval,
žedošloktakejpodstatnejzmenepomerov,ktoráodôvodňujezásahdoprávoplatnéhorozhodnutiasúdu.
Zmena pomerov je v posudzovanom prípade daná záujmom mal. I. na tom, aby sa na jeho výchove

podieľal vo väčšom rozsahu aj otec - teda mužský prvok, ktorý je ochotný a schopný napomáhať pri
výchove a vzdelávaní mal. I.. Odvolací súd je toho presvedčenia, že zvereniu maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti nebráni vek maloletého ani domnienka narušenia jeho stabilného výchovného
prostredia tak, ako to tvrdí matka, pretože zo súdnej a psychologickej praxe vyplýva, že prekážka
nízkeho veku maloletých detí zaniká v dobe, kedy začnú navštevovať predškolské zariadenie, nakoľko

sa tým viac osamostatnia a odpútajú od matky, s ktorou boli úzko späté (porovnaj napr. nález Ústavného
súdu ČR z 23.2.2010 sp.zn. III.ÚS 1206/2009). Tomuto konštatovaniu zodpovedá aj reálne zistenie, že
striedavá osobná starostlivosť sa v súčasnosti realizuje v dvojtýždňových intervaloch a podľa vyjadrenia
mal.I.,ktorýbolvypočutýpredsúdomprvejinštanciedňa24.2.2016zaprítomnostikolíznejopatrovníčky,mu tento spôsob starostlivosti rodičov vyhovuje, pretože oboch rodičov má veľmi rád a obaja sa o neho
veľmi dobre starajú. Učí sa dobre, v škole nemá žiadne problémy, školu má rád a nebol by rád, kedy
sa niečo zmenilo na súčasnom stave. Podľa zápisnice z pojednávania pred Okresným súdom Košice

I dňa 24.2.2016 bolo zistené, že maloletý počas výsluchu pôsobil pokojne, vyrovnane, odpovedal na
otázky kolíznej opatrovníčky aj sudkyne spontánne s úsmevom. V posudzovanom prípade má mal. I. 9
rokov, bydliská rodičov sú v jednom meste, teda maloletý nemusí meniť školské zariadenie ani okruh
kamarátov ani spôsob realizácie mimoškolských aktivít. Maloletý je na sústavnú starostlivosť oboch
rodičov podľa jeho vyjadrenia zvyknutý, tento spôsob starostlivosti mu vyhovuje, pretože má oboch

veľmi rád a obaja sa o neho dobre starajú. Výchovné schopnosti rodičov neboli spochybnené v priebehu
konania, naopak bolo zistené, že obaja rodičia majú predpoklady pre riadnu výchovu mal. I.. Odvolací
súd poznamenáva, že záujmom mal. I. nepochybne je, aby bol v starostlivosti oboch rodičov, keďže
obaja majú na to vhodné osobnostné predpoklady a možnosti. Striedanie výkonu osobnej starostlivosti
nie je v rozpore so záujmom maloletého, pretože podľa skúseností domácich a zahraničných úprav
optimálnym časom výkonu osobnej starostlivosti je u detí školského veku týždeň až 14 dní. Ohľadne

odvolacej námietky matky o nevyhovení jej návrhu na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania
odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie správne porovnával pomery na strane účastníkov
konania v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi
a posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie

o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená
ľubovôľu), najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú
súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil, pretože vychádzajú zo
zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací
súd poznamenáva, že je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi

konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci zistí inými dôkaznými
prostriedkami. Kolízny opatrovník v priebehu šetrenia pomerov na strane účastníkov neodporučil
nariaďovať nové znalecké dokazovanie, pretože súčasný stav trvá viac ako rok, počas ktorého dieťa
bez problémov znáša striedavú starostlivosť u oboch rodičov, ktorí majú vytvorené všetky podmienky na
zabezpečenie striedavej osobnej starostlivosti, preto je nesporne v záujme mal. I., aby bola striedavá

osobná starostlivosť kontinuálne zabezpečovaná aj do budúcna. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie a konštatuje, že znalecký posudok je možné hodnotiť ako jeden z dôkazných
prostriedkov, pretože znalec sa mal so znalosťou obsahu spisu ako odborník predovšetkým zaoberať
posúdenímvšetkýchokolnostíprípadu,porovnaťspôsobilosťobochrodičovzvládaťvýchovumaloletého
do budúcna a neposudzovať otázku vhodnosti výchovného prostredia, a preto súd prvej inštancie

správne zisťoval postoj maloletého k otázke jeho budúceho výchovného prostredia. Konajúci súd preto
správne zabezpečil stabilitu a kontinuitu doterajšieho výchovného prostredia, ktoré trvá viac ako rok.
Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k rovnakému právnemu záveru
ako súd prvej inštancie a keďže matka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za
následok iné rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne

správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach
podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak

a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše
ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania
v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).